Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, využijem jednu, teraz neviem, či zo zriedkavých, nie úplne zo zriedkavých, ale povedzme jednu z príležitostí, aby som pochválil niečo, s čím prichádza, prichádza vláda, takže moje vystúpenie nebude, nebude kritické, pretože si myslím, že ten návrh, ktorým sa novelizuje zákon proti byrokracii, opäť trochu zlepší prostredie v ktorom budú žiť a pôsobiť slovenskí občania a fyzické a právnické osoby. Dá sa na to pozrieť aj tým kritickým okom, samozrejme, že, že tieto vec o ktorých sa hovorí už strašne dávno, a vynaložilo sa na to strašne veľa peňazí, mali byť funkčné už, už pred mnohými rokmi. Ale je dobré, že sa, že sa veci aspoň postupne zlepšujú. Slovo postupne je dôležité z môjho pohľadu, pretože keď sa samotný zákon proti byrokracii pripravoval a ešte tá jeho prvá verzia bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní na jeseň roku 2017, tak sme aj s kolegami z Občianskej konzervatívnej strany, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Združenia občanov miest a obcí Slovenska ďalších mimovládnych organizácií, niektorých komunálnych, niektorými komunálnymi poslancami a tak ďalej sme prišli s hromadnou pripomienkou, kde sme žiadali upraviť ten návrh ešte hovorím v tej pôvodnej podobe do, do takého, aby sa princíp jedenkrát a dosť, na ktorom je to založený, uplatňoval dôslednejšie.
Naša hromadná pripomienka mala štyri body. Ten prvý bod bol taký všeobecný, že aby pravid..., aby ten princíp jedenkrát a dosť mal, mal prednosť, a teda aby to bolo zakotvené priamo v Správnom poriadku. Ale tak to je viac-menej, viac-menej deklaratívne ustanovenie. A potom sme tam mali tri konkrétne body, tri konkrétne návrhy, samozrejme, že všetky boli zložité a systémové. Prvý z tých troch konkrétnych bol zrušenie povinnosti predkladať výpisy z verejných registrov aj pre mimovládne neziskové organizácie, nielen pre podnikateľské subjekty, druhý bol nevyžadovanie ďalších informácií, ktorými disponuje verejná správa, daňový úrad, Sociálna poisťovňa a ďalšie, a uplatňovanie princípu jedenkrát a dosť aj pri povinnom oznamovaní zmien a údajov vo verejnej správe. Keďže sa nám podarilo zozbierať pod našu hromadnú pripomienku viac ako 600 podpisov, tak sa na úrade podpredsedu vlády vtedy ešte pána Pellegriniho uskutočnilo rozporové konanie, kde sme so zástupcami úradu rokovali o našej hromadnej pripomienke.
Výsledok bol taký, síce že ako by sme nedosiahli nič, lebo nič z tých našich pripomienok sa nezapracovalo do, do návrhu zákona, ktorý potom išiel druhýkrát do pripomienkového konania, takže, takže ako by sme nedosiahli nič, ale dostali sme prísľub, že práve tie veci, ktoré žiadame čiže aby, aby sa zrušila povinnosť predkladať výpisy z registrov, aby sa táto povinnosť nezrušila iba pre obchodné subjekty, ale aj pre mimovládne neziskové organizácie, a aby, aby sa zrušila povinnosť predkladať rôzne potvrdenia o daňových a odvodových nedoplatkoch, že toto sú práve kandidáti na druhé kolo, keď sa, keď sa bude, bude zákon o byrokracii meniť, a som rád, že sme k tomu dospeli už v priebehu tohto volebného obdobia, že máme teraz v parlamente návrh zákona, ktoré dva z tých troch bodov konkrétnych, ktoré sme, ktoré sme žiadali, ošetruje a dostane ich do zákona. Čiže možno drobný rozdiel oproti kolegovi Hegerovi, ktorý sa na to pozrel cez, cez početnosť tých žiadostí a porovnal to s rodnými listami, z môjho pohľadu je veľmi dobre, že, že sa tam rieši práve teraz výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií, čo je, samozrejme, možné aj vďaka tomu, že sa v tom urobilo trochu, trochu poriadok a máme ten register zjednotený.
V podstate poslednou vecou, ktorú, ktorú sme žiadali a ktorá ešte nie je doriešená a ktorá je, je v podstate aj podobná s tým, čo hovoril pred chvíľou kolega Eduard Heger, je uplatňovanie toho princípu jedenkrát a dosť nielen pri predkladaní povolení, ale aj pri povinnom oznamovaní zmien údajov verejnej správe, lebo základná poloha princípu jedenkrát a dosť je také, že keď, taká, že keď, keď úrad verejnej správy disponuje nejakou informáciou, a ja ako občan alebo firma, alebo organizácia chcem niečo od úradu, no tak úrad by nemal odo mňa žiadať nejaké potvrdenie, ktoré si ten úrad sám môže vypýtať od iného úradu. Toto sa zdá, sa darí napĺňať stále viac a viac, a aj keď ešte to nie je, nie je úplne, úplne univerzálne.
Ale princíp jedenkrát a dosť má aj druhú polohu, takú, povedal by, som náročnejšiu, a síce keď ja ako občan alebo firma oznámim niečo, niečo orgánu verejnej správy, tak informačné systémy orgánov verejnej správy by mali byť do tej miery prepojené, aby som ja zmenu toho údaju nemusel oznamovať na 3-4, štyri rôzne, rôzne miesta. Poviem príklad, zmením trvalý pobyt, oznámim to, že som zmenil, zmenil trvalý pobyt, alebo teda stane sa to v registri, a zároveň som štatutárnym zástupcom občianskeho združenia, mám, mám firmu, kde som, kde som štatutárom, mám, mám živnosť, všade tam sa, tam sa registruje, registruje trvalý pobyt a informačné systémy verejnej správy by mali byť do tej miery, miery prepojené, aby, aby tieto dáta dokázali, dokázali byť zladené, a teda stačil by jeden oznam. Nebolo by to treba opakovať, opakovať na ix rôznych miestach, kde je ten konkrétny údaj, ktorý sa zmenil, zaregistrovali. Ja si uvedomujem, že to je náročnejšia úloha, že to, že to nejde, nejde napísať, že napíšeme to do zákona a bude to, že musí to byť ošetrené, ošetrené aj nejakými softwérmi, informačnými systémami, ale je to vec, ku ktorej by sme mali, mali smerovať, a teda nemali by sme sa uspokojiť iba s tým princípom jedenkrát a dosť v jeho úplne základnej, základnej forme, že úrady nebudú od nás žiadať informácie, ktoré si môžu vyžiadať, vyžiadať od iného, iného úradu.
Tak moja otázka by bola, že aké sú, akú sú vyhliadky podľa vášho názoru, aby sa ten princíp jedenkrát a dosť začal uplatňovať aj vo vzťahu k informáciám, ktoré občania, firmy, organizácie hlásia verejnej správe, aby, aby nemali tú povinnosť opakovane.
Ďakujem.
