Videokanál poslanca

No ja by som ešte doplnil predrečníkov v tom, pani poslankyňa Sárközy, že, samozrejme, že na poslanecké návrhy zákonov je priestor na pripomienkovanie zo strany verejnosti menší. Je pravda to, čo povedali kolegovia, že vládni poslanci alebo vládna koalícia má možnosť navrhovať akýkoľvek návrh zákona cez vládu a potom prejde riadnym pripomienkovým konaním alebo ako poslanecké návrhy, na čo, samozrejme, majú, majú aj vládni poslanci právo, ale potom sa tomu, tomu riadnemu pripomienkovému konaniu vyhnú. Opoziční poslanci tú možnosť nemajú, ak poslanecký návrh, či už opozičný, alebo koaličný, ide do druhého čítania, tak je pripomienkové konanie, ale to pripomienkové konanie je iba k stanovisku vlády. Čiže nie je to to plnohodnotné pripomienkové konanie.
A ja by som si dovolil poukázať na ďalší pomerne významný rozdiel medzi návrhmi, či už návrhmi zákonov, alebo pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predkladajú vládni poslanci a poslanci opozície a to je ten, že tie vládne návrhy alebo návrhy vládnych poslancov zvyknú byť schválené, opozičné návrhy nie. Čiže keď opozičný poslanec alebo opozičná poslankyňa niečo navrhne a iní opoziční poslanci a opozičné poslankyne za to zahlasujú, obvykle je to iba vyjadrenie názoru na danú vec. Iba veľmi výnimočne sa stane, že vládna koalícia je ochotná podporiť nejaký opozičný návrh, a to určite nie opozičný návrh, ktorý má nejaký významnejší dopad na štátny rozpočet, kdežto návrhy, ktoré predkladajú poslanci vládnej koalície, prechádzajú týmto parlamentom, možno opäť až na nejaké výnimky, ako nôž maslom.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právne stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Budem veľmi stručný, hoci to, o čom chcem hovoriť, je práve opačné. To, že teraz tu rokujeme o novele ústavného zákona, je dôsledok toho, že sa príliš rýchlo rokuje o návrhoch zákonov, konkrétne je to dôsledok toho, že sa v druhom čítaní schválili dva pozmeňujúce návrhy, ktoré boli odlišné a k tomu istému ustanoveniu, a v dôsledku toho v treťom čítaní, keďže to bolo schválené hneď, tak sa to stalo súčasťou zákona a musíme to teraz opravovať novelou ústavného zákona.
Ak by sa postupovalo podľa rokovacieho poriadku, neskracovali sa lehoty, tak by tretie čítanie bolo až na druhý deň, legislatívny odbor by ešte v ten istý deň upozornil, že je tam chyba, a v treťom čítaní by sa to opravilo, nemuseli by sme tu teraz o tom rokovať.
Ďakujem.

Národná rada pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila ústavnoprávny výbor ako gestorský.
Prvé dva výbory odporučili návrh ústavného zákona schváliť, tretí neprijal uznesenie. Z uznesení vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a spoločná správa je k dispozícii.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Pani poslankyňa Grausová, ja by som chcel reagovať na tú počiatočnú časť, úvodnú časť vášho vystúpenia. A keď ste hovorili, že ste sa chceli procedurálnym návrhom spýtať pani podpredsedníčky, či môžete faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Budaja reagovať na predkladateľa pána poslanca Hrnka, tak ja by som vám odpovedal: Nie, nemôžete. Podľa § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku poslanci majú právo v rozprave predniesť jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Ostatným rečníkom bol pán poslanec Budaj, čiže faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Budaja môžete reagovať iba na vystúpenie pána poslanca Budaja, nie na vystúpenie alebo na čokoľvek iné pána poslanca Hrnka.
A rád by som vám dal do pozornosti, že ani procedurálny návrh nie je tá správna forma, ako položiť otázku predsedajúcemu alebo predsedajúcej. Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ten sa však má týkať spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. A podanie procedurálneho návrhu poslancom sa začína podaním návrhu k spôsobu prerokúvania veci, teda nie položením otázky. Na položenie otázky treba asi použiť iné formy alebo teda si aspoň prečítať zákon o rokovacom poriadku.

Pán poslanec Budaj upozornil na to, že aj on alebo teda aj s kolegami z opozície prišiel opakovane s podobným návrhom, ktorý teda obsahoval aj riešenie toho problému nadmerných výsluhových dôchodkov eštebákov, ktorí bojovali s vnútorným nepriateľom. A teda ja som si tiež všimol, že keď povedal, že škoda, že ho vtedy koalícia nepodporila a teraz prichádza s vlastným návrhom, lebo však vtedy nebola volebná kampaň, tak pán poslanec Hrnko zdvihol obočie a veľmi škaredo sa na pána poslanca Budaja pozrel. A ja teda plne súhlasím s tým, že tá prax, keď koalícia neschváli opozičný návrh a potom príde s veľmi podobným návrhom, je neblahá, aj keď, samozrejme, že my vždycky hlasujeme potom za ten návrh, lebo však ide nám o vec, nejde nám o nejaké zviditeľnenie. Ale tu by som sa možno trochu aj pána poslanca Hrnka zastal, lebo naozaj si nemyslím, že toto je vec, z ktorej sa dá vytĺkať nejaké veľké množstvo voličských hlasov, len, áno, nejakí ľudia, sa ich to dotkne a môžu byť potom vďační a radi, nejakí ľudia môžu oceniť, že sa urobí zadosť historickej spravodlivosti, ale naozaj by som nevidel ani ako prvý, ani ako najdôležitejší, ani ako nijako podstatný motív toho, že pán Hrnko s kolegami predložili tento návrh, snahu vytĺkať z toho nejaké politické body.
No a pokiaľ ide o tú druhú vec, ja som hlasoval aj za ten návrh pána poslanca Budaja, ktorý to spájal s výsluhovými dôchodkami, ale v tomto ohľade by sme mali byť pragmatickí, keď sa nedajú riešiť obe veci naraz, tak pokúsme sa urobiť aspoň jednu z tých dvoch dobrých vecí.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, my s pánom poslancom Hrnkom obvykle máme na veci dosť rozdielne názory a neraz vstupujeme aj do vzájomných polemík a stretov, ale musím povedať, že táto téma je vec, ktorá nás spája. A teda vystúpil som najmä preto, aby som podporil návrh zákona, s ktorým prichádza, pretože považujem za dôležité, aby sme si takto, nie síce zásadne, je to, je to vo vzťahu k tomu, čo politickí väzni a ich rodiny museli zažiť počas komunistického režimu, naozaj iba symbolické odškodnenie, ale je to dôležité, aby sme nezabúdali. Aby sme nezabúdali, ako pán poslanec Hrnko povedal na úvod svojho vystúpenia, tento rok si pripomenieme 30 rokov od konca komunistického režimu. Mnohí z tých ľudí, ktorí sa aktívne postavili komunistickému režimu alebo boli prenasledovaní komunistickým režimom a trpeli v dôsledku toho, akým spôsobom komunistický režim postupoval voči svojim kritikom aj voči ich rodinám, tak mnohí z tých ľudí už dnes nie sú medzi nami, mnohí, mnohí z nich sú, sú, patria už do starších vekových kategórií a postupne odchádzajú. Tak ak takýto krok má prísť, tak je najvyšší čas.
Aj viacerí kolegovia z opozície sa nie raz pokúsili otvoriť túto tému a prísť s podobným návrhom. Spájali túto tému aj s témou výsluhových dôchodkov pre eštebákov, ktoré sú takým zaujímavým kontrapunktom k tomu, akým spôsobom sa spoločnosť stavia k obetiam komunistického režimu a k tým, ktorí sa podieľali na páchaní zločinov komunistického režimu a ktorí sú dnes práve v dôsledku tých výsluhových dôchodkov často zabezpečení výrazne nadštandardne, kým tie obete sú v dôsledku toho, že boli perzekvované a boli znevýhodňované, naopak, na tom horšie ako priemer. Preto, tak ako v prvom čítaní, ten návrh, s ktorým prichádza s kolegami pán poslanec Hrnko, podporím a podporím aj to navrhované zvýšenie v rámci spoločnej správy zo štyroch na päť eur. Je to naozaj to minimum, čo môžeme pre obete komunistického režimu spraviť. A vyzývam aj vás, aby ste ten návrh podporili.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár, uviedli ste pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu zákona. Mne sa ten pozmeňujúci návrh zdá logický, že teda že sa nebude vzťahovať to oslobodenie na urýchlené vydávanie dokladov a logické sa mi zdá aj ten spôsob, akým ste to, ste to uviedli. Teda najprv ste ho prečítali, potom ste ho odôvodnili a potom ste nás požiadali o jeho podporu. Len, žiaľ, nie všetky veci, ktoré sú logické, sú v súlade s rokovacím poriadkom. Takže ja by som len apeloval, aby sme, tak neviem, či to stihneme už v tomto období, ale čo najskôr zmenili rokovací poriadok, lebo podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku ste práve porušili zákon o rokovacom poriadku, hoci váš postup bol úplne korektný, v súlade so zdravým rozumom. Prečítali ste svoj pozmeňujúci návrh, odôvodnili ste ho, povedali ste k nemu pár slov a požiadali ste nás, aby, aby sme ho podporili. A myslím si, že veci, ktoré sú v súlade so zdravým rozumom, by nemali byť v rozpore so zákonom.
Ďakujem.

Kolega Baránik, ja by som chcel podporiť, na rozdiel od predrečníčky, úplne ten tvoj návrh pozmeňujúci. Myslím si, že rieši veľmi vážny problém, ktorý má za následok alebo prispieva k tomu, ako je vnímaná nielen osoba Štefana Harabina, ale celé slovenské súdnictvo.
Ja tiež nie som priaznivcom zákona o štátnom občianstve, ktorý znamená automatické strácanie občianstva pre tých, ktorí získajú, získajú občianstvo iného štátu. Aj som ten zákon kritizoval, aj som bol medzi iniciátormi opakovaných pokusov o jeho novelizáciu. Lebo si myslím, že tak ako je to napísané, je to v rozpore s ústavou. Ale teda vidím dosť dramatický rozdiel medzi tým, keď niekto získa občianstvo, občianstvo iného štátu, čo samé osebe nie je žiadna závadná činnosť, a medzi tým, keď sa sudca politicky angažuje. Tak ak je problém, žeby, žeby sudca bol členom politickej strany, no tak mal by byť problém aj v tom, že sudca kandiduje do zákonodarného zboru alebo sudca kandiduje do Európskeho parlamentu. Ten výpočet volieb, ktorých by sa to malo a mohlo týkať, by mohol byť ešte širší. Je to reakcia na aktuálny problém a ja teda len dúfam, že by mohla nájsť podporu aj širšiu ako len v opozi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik, nemôžem než súhlasiť. Naozaj je to strašná hanba, je to strašná hanba nás všetkých, lebo aj my, čo sa snažíme, aby bol zvolený potrebný počet kandidátov, aj my, čo k tomu pristupujeme zodpovedne, čo sa rozhodujeme podľa toho, čo o tých kandidátoch vieme, nie podľa toho, či je to náš človek alebo nie náš človek, aj my sme za to zodpovední. Aj my sme súčasťou parlamentu a aj na nás tá hanba ostáva. Je to hanba, ale dnes máme možnosť tú hanbu ukončiť a vrátiť sa k normálnemu fungovaniu. Máme možnosť dať to zo stola, zvoliť šiestich kandidátov. Nie je to nijako zložité, vybrať si zo šestnástich šiestich je veľmi jednoduchá voľba. Kto o tých ľuďoch niečo vie, niečo si o nich prečítal alebo, nebodaj, absolvoval niektoré z tých vypočúvaní, alebo si to pozrel, určite si tam šiestich vyberie. Nepredpokladám, že si všetci vyberieme rovnakých šiestich. Stačí, aby si parlamentná väčšina tých šiestich vybrala, aby si parlament konečne splnil svoju povinnosť.
Ďakujem.