Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 15:00 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 18:46 - 18:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán zostávajúci predkladateľ, dovoľte, aby som odprezentoval pozmeňujúci návrh a teda som si uvedomil, že ono to tak bude to hlasovanie potom tak trochu súboj europoslancov, lebo spolu s pánom poslancom Jarjabkom to predkladá pán poslanec Číž, ktorý už nie je poslancom, lebo sa stal europoslancom. A ja by som to chcel uviesť a potom predložiť pozmeňujúci návrh s pani poslankyňou Kaščákovu, ktorý podpísal ešte aj Eugen Jurzyca, ktorý sa tiež stal europoslancom, ale bol vtedy ešte poslancom Národnej rady. Keďže sme ten návrh pripravili ešte v júni, keď bol poslancom, tak ho podpísal. Ale nebojte sa, máme tam 19 podpisov, čiže máme tam 18 podpisov aktuálnych poslancov Národnej rady.
Obsiahlo sme o tom diskutovali v prvom čítaní na výboroch, aj teda vo verejných diskusiách a tie, tá naša kritika, ktorú tu už nebude v detailoch opakovať, sa premietla do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá 18 poslancov Národnej rady a je pod tým podpísaný aj bývalý poslanec, ktorý vtedy bol poslancom a už je europoslancom.
Ten náš návrh má štyri body. Nepôjdem v poradí ako sú uvedené, pôjdem myslím v poradí, ako ich vnímame ako dôležité. Najdôležitejší je ten druhý bod. V tom druhom bode navrhujeme zachovať právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam. Pretože si myslíme, že nie je žiadny dôvod, aby sa právo na odpoveď uplatňovalo aj vo vzťahu k skutkových tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, úplné a a neskreslené. Pretože je úlohou médií práve takéto informácie prinášať. Keď médium prinesie informácie, skutkové tvrdenie, ktoré je pravdivé, úplné a neskreslené nie je predsa dôvod ho za to sankcionovať napr. povinnosťou uverejniť odpoveď len preto, že sa to niekomu, napr. pánu poslancovi, nebude páči.
Podľa súčasného znenia zákona si dotknutá osoba môže vybrať, či uplatní právo na odpoveď, alebo právo na opravu, ktoré sa týka zverejnenia nepravdivých informácií a podľa návrhu by dotknutá osoba mohla požadovať uverejnenie odpovede aj opravy zároveň. Teda by mohla na zverejnenú informáciu reagovať na dvojnásobnom priestore než bol priestor, na ktorom bola zverejnená predmetná informácia. Možnosť reagovať na tú istú informáciu formou odpovede aj opravy je podľa nášho názoru neopodstatnená, a preto ju tiež navrhujeme vypustiť.
V poradí tretí, ale z hľadiska významu, podľa môjho názoru druhý bod nášho pozmeňujúceho návrhu, je, aby sa nezavádzalo právo odpoveď politikov. Podľa súčasného znenia zákona nemôžu právo na odpoveď využiť verejný funkcionár, predseda a podpredseda politickej strany, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. A táto úprava vychádza z presvedčenia, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú v podstate širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Aj podľa súčasného znenia zákona majú politici právo reagovať na nepravdivé informácie, ktoré sú o nich zverejnené, a to formou práva na opravu. A právo na odpoveď môžu aj politici uplatňovať vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim informáciám, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie.
Predložený návrh
===== Aj podľa súčasného znenia zákona majú politici právo reagovať na nepravdivé informácie, ktoré sú o nich zverejnené, a to formou práva na opravu. A právo na odpoveď môžu aj politici uplatňovať vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim informáciám, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie.
Predložený návrh zákona predkladá, že by aj politici mohli uplatňovať právo na odpoveď v plnom rozsahu. Politici sú pritom povinní zniesť nielen oveľa širšiu mieru kritiku voči svojim osobám ako bežní ľudia, ale majú v porovnaní s bežnými ľuďmi aj oveľa väčšie možnosti na kritiku reagovať napríklad formou tlačových besied, vystúpení v médiách, tlačových správ a podobne.
Tretí okruh vecí, ktorý chceme upraviť je, aby sa nezavádzalo právo na odpoveď voči vlastným vyjadreniam. Podľa súčasného znenia zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní zverejniť odpoveď, ak odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah. Predložený návrh zákona navrhuje túto formuláciu pozmeniť tak, že ide o odpoveď smerujúcu proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede.
V praxi by to znamenalo, že by dotknuté osoby napríklad aj politici mali možnosť žiadať o uverejnenie odpovede aj voči vlastným vyjadreniam, ak by ich vopred preukázateľne neautorizovali. Ak by politik niečo povedal na tlačovej besede alebo v odpovedi na otázku médiám, napísal v tlačovej správe alebo na sociálnej sieti, ale nedal by médiu explicitný súhlas na zverejnenie svojho vyjadrenia, mohol by sa dožadovať uverejnenia odpovede na vlastné vyjadrenie a to aj bez toho, aby sa pri spracovaní jeho vyjadrenia akokoľvek zmenil alebo skreslil jeho pôvodný obsah. Takáto úprava by bola absurdná, napriek tomu je obsiahnutá v návrhu zákona alebo vyplýva z toho čo je v návrhu zákona, a preto navrhujeme vypustiť túto úpravu a nechať v tomto smere pôvodné znenie.
V poradí štvrtý bod z hľadiska dôležitosti a prvý z hľadiska toho ako to ide podľa paragrafov je návrh nezavádzať finančné náhrady za neuverejnenie odpovede. Podľa súčasného znenia zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia úpravu, opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala súd.
Predložený návrh dopĺňa do zákona ustanovenie, podľa ktorého, ak vydavateľ periodickej tlače neuverejní opravu odpovede a tak ďalej vôbec alebo nedodrží niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba o ich uverejnenie, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Považujeme za neprimerané takýmto spôsobom finančne sankcionovať médiá za neuverejnenie odpovede, opravy alebo dodatočného oznámenia. Navrhované ustanovenie je navyše problematické aj z hľadiska svojej formy. Kým súčasné znenie zákona vo vzťahu k uverejneniu opravy odpovede predpokladá, že súd o ňom rozhodne. Právo na primeranú finančnú náhradu za neuverejnenie opravy odpovede by malo byť priamo zo zákona a bolo by ho podľa toho ako je to napísané, pri takejto formulácii možné uplatniť aj v prípade, že by žiadosť o opravu alebo odpoveď boli neopodstatnené. A obávame sa, že by sa to mohlo stať nástrojom na finančné šikanovanie médií.
Náš návrh má teda štyri body. Nepopierame, že je to taký kuchací návrh, že sa snažíme vykuchať skoro celý obsah toho návrhu zákona, lebo skoro celý obsah návrhu zákona považujeme za zlý. Rozdelili sme ho ale na štyri body a o každom, o každom z tých štyroch bodov žiadame hlasovať samostatne. Dávam teda aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi navrhovateľovi.
A kým by som teda pristúpil k prečítaniu pozmeňovacieho návrhu, tak si dovolím upozorniť, že ten bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka toho, aby sa zachovalo právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým a neúplným, pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam a vypúšťajú sa v ňom body 2 a 4 je v podstate identický s tým návrhom, ktorý predpokladám, že v ústnej rozprave predloží pán poslanec Štefan Vavrek, ktorý tiež navrhuje vypustiť body 2 a 4. Takže z hľadiska možno nejakého šetrenia času ani nie je potrebné, aby to predkladal. Stačí, keď zahlasuje za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, lebo je to úplne identické s tým čo navrhuje on. A teda predpokladám, že keď niekto súhlasí s tým, aby sa vypustili body 2 a 4, tak to podporí ako jeden zo samostatne vyňatých bodov na hlasovanie v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu a nebude robiť to, že bude hlasovať proti vypusteniu bodov 2 a 4, aby vzápätí o minútu hlasoval "za" vypustenie bodov 2 a 4 akurát, že to predložil niekto iný, ale z hľadiska obsahu je to identické.
Takže, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrhov poslancov Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1290.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 6.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
4. V čl. I bode 5 v § 8 ods. 6 písm. b) znie:
"b) odpoveď' smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah,".
Sú to štyri body a o každom jednotlivom bode žiadame hlasovať samostatne. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 16:43 - 16:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja tiež oceňujem, podobne ako pani poslankyňa Verešová, že sa ide niečo robiť s problémom, s problémom tých výstav tiel, kde sú vážne podozrenia, že telá pochádzajú, pochádzajú zo zavraždených väzňov z čínskych väzníc. Ja tiež som sa v tej veci angažoval, nie v legislatívnej rovine, ale teda dával som aj nejaké alebo podieľal som sa na nejakých podnetoch proti tým výstavám, ale teda riešením je upraviť to legislatívne. Takže to chcem, to chcem oceniť.
A teda hoci som opozičný poslanec, tak by som chcel využiť toto, toto vystúpenie na to, aby som pochválil legislatívne iniciatívy vlády a konkrétne teda pani ministerky a rovno, rovno by som teda pochválil hneď, hneď dve. Dúfam, že ma pán predsedajúci nezarazí, lebo rád by som ocenil aj ten, aj ten predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia v tej časti, kde sa umožňuje vstup spoločenských zvierat do reštauračných zariadení. Je to niečo, s čím sme aj my prišli, tiež sme reagovali na to, že to bolo vyhlásené minulý rok za byrokratický nezmysel roka 2018, kde sme si to naštudovali, oboznámili sme sa s názorom Úradu verejného zdravotníctva, ktorý, myslím, že oni boli iniciátormi toho, že sa to má zmeniť a my sme prišli s takou opatrnou konzervatívnou novelou, že sme tam navrhovali zmeniť, teda umožniť vstup iba, iba psom. Tuto je to širšie definované spoločenské zvieratá, ktorých je teda viac. Čiže mačky, fretky, králik a tak ďalej, ale teda podstata je, že to nemá byť, že zákonom to nariadime, ale že necháme to na prevádzkovateľa a prevádzkovateľ povie, že chce mať reštauráciu, kde nemôžu chodiť psy, tak ako doteraz a bude to tak a všetci to budú musieť rešpektovať, alebo to umožním a potom ale musím aj upozorniť, upozorniť na to, že je tu takáto reštaurácia, aby ľudia, ktorí nechcú chodiť do reštaurácií, kde sú psy, si mohli povedať, že sa takým reštauráciám vyhnú. A rovnako je tam teda formulácia, že musí tá prevádzka prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku. Čiže, čiže aby bola zabezpečená hygiena, aby bola zabezpečená ochrana, ochrana zdravia.
A podobne aj zákon o pohrebníctve, s ktorým teda pani ministerka teraz prichádza, obsahuje v sebe ustanovenie, ktoré sme sa s kolegami dokonca opakovane pokúšali, pokúšali riešiť, teda zrušiť ochranné pásmo k pohrebiskám, ktoré dnes je stanovené v rozsahu 50 metrov zo zákona bez ohľadu na reálne, reálne pomery, pomery v obci a naozaj sú obce, kde ľudia bývajú cez cestu oproti, oproti cintorínu, ale keď si chcú cez cestu a ešte ďalších 20 metrov niečo postaviť alebo dokonca len prestaviť, tak nemôžu, lebo je zákaz umiestňovania stavieb. Opäť je to niečo, čo neprišlo na to ministerstvo zdravotníctva ani my ako poslanci len tak, že čítame si zákon, ale sú to podnety z praxe. Prišli s tým starostovia, ZMOS sa už dlhodobo usiloval toto ustanovenie, ustanovenie zmeniť a som teda rád, že sa to dostalo aj do návrhu zákona, s ktorým sa dokázala stotožniť, stotožniť vláda, a teda predkladá nám ho ako vládny návrh zákona. Čiže aj za toto, za toto ďakujem.
Sú tam drobné rozdiely oproti tomu nášmu návrhu. My sme tam riešili ochranné pásmo nielen k pohrebiskám, ale aj ku krematóriám, ktoré je 100-metrové zo zákona, tak možno to zvážiť, ale uznávam, že obce, obce asi nemajú, nemajú veľa obcí problém s krematóriom, lebo teda krematórií bude v krajine podstatne menej ako pohrebísk.
A druhý rozdiel, ktorý sa mi ale zdá trochu závažnejší, je, že my sme v našom návrhu mali, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku. Vo vládnom návrhu je, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska a obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska a potom ďalšie veci, pravidla umiestňovania, povoľovania stavieb a budov a tak ďalej. Domnievam sa, že by bolo vhodné, aby v zákone ostala tá maximálna šírka pohrebiska, pretože na jednej strane zo zákona zrušíme pohrebis, či to ochranné pásmo, ktoré tam dnes existuje a ktoré je stanovené 50 metrov. Na druhej strane umožníme obci, aby si obec sama zadefinovala všeobecne záväzným nariadením ochranné pásmo pohrebiska. Môže byť, nemusí byť. Môže byť, môže byť aj užšie, ale teoreticky by mohlo byť širšie, takže dôsledkom, dôsledkom tohto zákona by sa v niektorých obciach mohlo stať, mohlo stať, že by to ochranné pásmo bolo ešte širšie ako doteraz, tak ja si skôr myslím, že by bolo vhodné aj v tomto obce nejako, nejako limitovať a dať, dať tam to ustanovenie, ktoré je dnes v zákone, teda ten limit maximálne 50, 50 metrov. A v tom ostatnom je to, samozrejme, že úplne, úplne v poriadku a úplne v súlade s tým, čo sme, čo sme navrhovali.
Takže ďakujem aj pánovi predsedajúcemu, že ma nezarazil, keď som hovoril aj o síce súvisiacom, ale inom návrhu zákona, ale hlavne teda ďakujem ešte raz, resp. ešte dvakrát pani ministerke za oba návrhy.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 12.9.2019 14:49 - 14:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister. A ďakujem aj za, teda pani ministerke najmä za prvú časť jej odpovede alebo odpoveď na prvú časť mojej otázky. Oceňujem, že ministerstvo aspoň nateraz a dúfam, že navždy ustúpilo od toho zámeru pripraviť nejaký zákon o potláčaní kriminality rómskych osád. Už menej môžem považovať za potešujúce tú druhú časť odpovede. Ja, samozrejme, že súhlasím, že zákon má platiť pre každého a je potrebné zabezpečiť dodržiavanie zákona a potieranie kriminality bez ohľadu na to, kde k nej dochádza, aké má konkrétne formy a kto ju pácha, ale považujem za absolútne nemiestne a nevhodné hovoriť a používať termíny ako rómska kriminalita alebo kriminalita v rómskych osadách. Mňa by teda veľmi zaujímalo, keby tu bola pani ministerka, keby vysvetlila, čo je to rómska kriminalita, na základe čoho definuje takýto pojem ako rómska kriminalita.
A považujem to za obzvlášť nebezpečné v situácii, keď rasistické výroky pochádzajú nielen z úst predstaviteľov fašistických a extrémistických zoskupení, ale aj predstavitelia kedysi akože štandardných politických strán vrátane vášho pána predsedu sa takýchto rasistických vyjadrení zastávajú. Tak myslím, že je dôležité aj ten slovník, ktorý, ktorý používame, a teda ministerka, ministerka vnútra má v tomto tiež veľkú zodpovednosť v tom, ako koná, takže myslím si, že by nemala ísť cestou svojho predchodcu pána, pána Kaliňáka, ktorý túto tému hrubo zneužíval.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 14:35 - 14:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. No možno to nie sú prieťahy z hľadiska konania sudcu, ale z hľadiska konania štátu a vymožiteľnosti práva to ako prieťahy nepochybne vidím, lebo tá žaloba tam bola podaná, myslím, v roku 2014. V čase, keď som interpeloval vašu predchodkyňu pani ministerku Žitňanskú koncom roka 2017, tak tam bolo 25 odročení, zmenil sa tam sudca. Teraz, pokiaľ viem, je tam už 34 odročení. Pán Michal Petraník, starosta Vyšného Mirošova, bol medzičasom, ako ste aj spomenuli, trestne stíhaný za inú vec. Toto je trestne stíhaný za spreneveru, ktorá sa týka peňazí obce. Bol stíhaný v súvislosti so svojím podnikaním s nejakým podozrením na podvody s DPH. Takmer pol roka bol v kolúznej, kolúznej väzbe. Zanikol by mu, zanikol by mu mandát, ak by tam bol trochu dlhšie, ale tesne pred tým pol rokom sa vrátil a teraz s náramkom, lebo je sledovaný alebo teda predpokladám, že je to nejaké zaisťovacie zariadenie, tak teraz starostuje naďalej. Keby konal štát rýchlejšie, tak v roku 2018, keď bol znovu zvolený za starostu, tentokrát už nie za stranu MOST – HÍD, ako som sa pýtal vtedy, keď bola ešte pani ministerka Žitňanská, ale teraz už za vášho koaličného partnera SMER – sociálna demokracia, ak by bol odsúdený, tak by pravdepodobne nemohol ani kandidovať. Čiže z pohľadu obyvateľov toto je, myslím si, že nekonanie, a teda ak vás môžem, tak by som vás chcel poprosiť, aby ste apelovali aj na vedenie súdu, aby v tejto veci zabezpeči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2019 11:42 - 11:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja by som poprosil upraviť záznam na webovej stránke, záznam o hlasovaní, lebo podľa toho záznamu o hlasovaní to hlasovanie, ktoré sme prerušili, pán predsedajúci uviedol ako tlač 1602, ale na tabuli to bolo tlač 1518 a teraz podľa záznamu to vyzerá, ako keby sme v prvom čítaní schválili tlač 1518, čo je návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, o ktorom sme teraz zrejme nehlasovali, aj keď podľa tabule sme o ňom hlasovali, tak len aby sme vedeli, čo sme vlastne schválili alebo neschválili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 18:46 - 18:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja na rozdiel od predrečníkov nebudem ďakovať pani ministerke, ani poslankyni, ale chcel by som sa niečo spýtať. A teda ospravedlňujem sa, ak som, ak som to nezachytil, keďže som tu nebol počas celého vystúpenia pani poslankyne. Ale či ten svoj pozmeňujúci návrh konzultovala s nejakými organizáciami alebo združeniami zastupujúcimi (reakcia z pléna), nie, nie, zastupujúcimi reštaurácie alebo reštauračné, reštauračné zariadenia napríklad. Ide mi teraz o nejakú praktickú, praktickú uskutočniteľnosť.
Neviem, čo máte napríklad proti argentínskemu hoväziemu, pán poslanec Bernaťák, ale, ale samozrejme, že v nejakých väčších prevádzkach by to asi, asi nemal byť veľký problém, povedzme v situácii, keď majú nejakých stabilných dodávateľov. Ale teda predpokladám, že nejaké menšie prevádzky nakupujú normálne v obchodoch, v obchodoch mäso a to mäso môže mať rôzny pôvod. Takže neviem, že či, či budú mať rôzne jedálne lístky, lebo teda uvádzate v dôvodovej správe alebo v odôvodnení návrhu, že "informovanie spotrebiteľa prostredníctvom stručnej informácie v jedálnom lístku alebo iným vhodným spôsobom predstavuje relatívne malú administratívnu a finančnú záťaž", že či toto je váš odhad, predstava alebo ste to naozaj s niekým reálne konzultovali. A teraz ja nehovorím tak ani tak, je sa len, ja sa len pýtam. Lebo teda predpokladám, že keď nejaká prevádzka nakupuje v obchode, tak to mäso z toho obchodu môže mať, môže mať rôzny pôvod. Tak neviem, či budú mať rôzne varianty jedálnych lístkov alebo ako by sa to malo podľa vašej predstavy riešiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2019 10:43 - 10:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podobne ako pri zákone o zálohovaní, o zálohovaní, o zálohovaní fliaš, plastových fliaš, o ktorej sme hovorili pred malou chvíľou, tak samozrejme, že ochrana prírody a náklady, ktoré to nesie a nestojí to tak, že iba to alebo iba ono. A pri každom riešení, o ktorom sa, o ktorom sa rozhoduje, je potrebné prihliadať aj na jednu, aj na druhú stránku. V prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny je to tak, že áno, chráňme lesy, chráňme národné parky, ale máme tu aj vlastníkov a musíme prihliadať aj na práva, vlastnícke práva a legitímne záujmy vlastníkov lesov. Čiže štát si môže povedať, obmedzíme ťažbu, zakážeme ťažbu úplne, ale potom nech to robí na vlastných pozemkoch, nech tie pozemky vykúpi od vlastníkov, alebo keď na to nemá prostriedky, lebo nemá prostriedky na to, aby vykúpiť všetku pôdu, ktorú považuje štát za potrebné chrániť, tak potom je to potrebné kompenzovať tým vlastníkom. Keď zasahujeme niekomu do vlastníckych práv, tak treba dbať o to, aby dostal nejakú náhradu za to, že miesto toho, aby na svojom pozemku mohol hospodáriť, podnikať a mať z neho príjem, tak v záujme ochrany prírody, čo vyhlásime my za verejný záujem, mu to znemožníme, alebo ho v tom obmedzíme. Čiže aj táto téma má nielen jednu stránku a nielen to, že sa budeme biť do pŕs, že áno, ideme chrániť prírodu, ale musíme rešpektovať aj oprávnené záujmy vlastníkov. A ak ich ideme obmedzovať, tak je potrebné im to kompenzovať.
Podrobnejšie by som sa chcel ale venovať inej téme, ktorá je tiež obsiahnutá v tomto návrhu zákona a ide akoby v protismere k tomu hlavnému deklarovanému záujmu a snahe posilniť ochranu prírody. A konkrétne ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Napríklad výrubových konaní, aj vrátane výrubových konaní v intravilánoch obcí a miest, ktoré majú tiež dopad na životné prostredie a na bezprostredné životného prostredie náš všetkých, ktorí v tých mestách a obciach žijeme. Zákon upravuje tie postupy, upravuje aj účasť verejnosti v týchto konaniach. Napríklad vo výrubových konaniach. Dotkne sa toho aj moja kolegyňa Anna Zemanová a predloží k tomu aj pozmeňujúci návrh, ktorý teda môže ovplyvniť postup pri výrubových konaniach v intravilánoch obcí a miest, kde dnes isté konania sú vyňaté z toho režimu, že sa o nich rozhoduje orgánom ochrany prírody, teda resp. obcou. A ja by som chcel upozorniť na tri ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona. Hovoril som o tom aj na ústavnoprávnom výbore. Nedostal som od pracovníkov ministerstva úplne uspokojivé odpovede. Preto považujem za potrebné naniesť to aj na tejto pôde. Nie sú to veci, ktoré by som si ja vycucal z prsta. Ide o podnety z praxe, väčšinou teda mám od pani Kataríny Šimončičovej upozornenia na tie veci, aby to teda nevyzeralo, že, že som s tým prišiel sám.
Prvý problém, ktorý tam vidím, je bod 156 v čl. I, ktorý hovorí o tom, že v § 82 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta a v štvrtej vete sa slová "pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne a elektronicky" nahrádzajú slovami "ak spôsobom podľa osobitného predpisu“. Táto formulácia nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlená. Dôvodová správa je spoločná k viacerým bodom, k bodom 152 až 159. Vôbec tam nie je vysvetlené, prečo sa realizuje táto zmena. Preložené do jazyka paragrafov, vypúšťa sa z ustanovenia o účastníkoch konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny formulácia, že "účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu". A je tam odkaz na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa mení formulácia, že "združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účasť podľa ods. 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní". Čiže vypúšťa sa formulácia, že účastníkom konania je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa tam dopĺňa, miesto toho, že ak osoba, ktorá sa zaoberá ochranou prírody a krajiny písomne alebo elektronicky potvrdí záujem byť účastníkom konania, napríklad výrubového konania, sa nahrádza formuláciou "ak spôsobom podľa osobitného predpisu" a je tam odkaz na zákon o správnom poriadku a je tam odkaz na podanie.
Čiže, čo sa tam robí? Vypúšťa sa na jednej strane odkaz na to, že účastníkom konania je niekto, komu to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň sa tam akoby sformalizuje ten spôsob prejavenia záujmu, pretože keď môžete písomne alebo elektronicky, nie je tam napísane, že to musí byť so zaručeným elektronickým podpisom alebo autorizované, ak to bude podanie podľa správneho poriadku, tak to prejavenie záujmu bude musieť byť podaním v zmysle správneho poriadku a bude to teda komplikovanejšie.
Pýtam som sa na to na výbore, lebo obe tieto veci sú podľa môjho názoru oslabujúce postavenie účastníkov konania, ktorí sa chcú zapájať napríklad do výberových konaní v záujme ochrany prírody, ochrany stromov. Vysvetlenie bolo nasledovné: Vysvetlenie bolo, že tá veta odkazujúca na zákon o posudzovaní vplyvov
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 9:47 - 9:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Ja si na rozdiel od kolegu Antala podobne ako pani poslankyňa Zemanová myslím, že je potrebné prihliadať aj na ten ekonomický rozmer. Samozrejme, že nie je spor o to, či riešiť alebo neriešiť životné prostredie a robiť opatrenia v prospech životného prostredia. Ale zase len tak mávnuť rukou nad tým, že je úplne jedno, koľko to bude stáť a ľudia si to tak želajú, si myslím, že je to neprimerané a je potrebné zvažovať aj ekonomické náklady jednotlivých riešení. A najmä v situácii, keď máme k dispozícii viacej možností ako riešiť problém zberu plastových fliaš a ich recyklácie. Takže jedna vec je, čo, povedzme, povedia respondenti v nejakom prieskume, keď sa ich pýtajú, že chcete zaviesť – nechcete zaviesť a ako sa reálne budú potom správať. Lebo to reálne správanie bude oveľa viac podmienené aj ekonomickými nákladmi, ktoré to prinesie, ako iba nejakým deklarovaným zámerom.
Ale teda nadviazal by som aj na tú časť vystúpenia pani poslankyne Zemanovej, kde hovorila o tých hrozienkach, ktoré sa tu vyberajú z koláča, lebo naozaj plastové fľaše sú najlukratívnejšia časť plastového odpadu, ktorý sa dnes robí ako separovaný odpad. A vlastne separovaný zber odpadu sa tým stane menej rentabilným. Tak to by mal zaujímal, aj, pán minister, že či máte spočítané aké to bude mať dopady na separovaný zber ako taký. Lebo ten sa netýka iba plastových fliaš. To je to hrozienko v koláči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 15:19 - 15:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. A musím len teda konštatovať znovu, že sa asi zhodujeme a zhodujeme sa dokonca aj, aj s vládou a vládnou koalíciou, že áno, špekulatívne námietky sú problém. Bolo by, bolo by potrebné s nimi niečo robiť, ale v tomto prípade ten liek, ktorý navrhovaný, je potenciálne ešte nebezpečnejší ako samotná choroba. Lebo chorobou v tomto prípade je zneužívanie námietok, špekulatívne konanie hospodárskych subjektov, ktoré môže zdržovať proces verejného obstarávania, a áno, môže spôsobiť aj hospodárske škody. Ale ten liek, ktorý, ak je správne užívaný, je liekom na túto chorobu, ale v nesprávnych rukách sa tento liek môže zmeniť na jed a hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku, nehnevajte sa, naozaj nie sú námietky. Hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku a celkové hospodárenie verejnej správy je nedôveryhodnosť, zneužívanie verejných financií, manipulovanie verejných, verejných obstarávaní, kradnutie, to je problém.
A liek, ktorý chcete dnes naordinovať na chorobu menom špekulatívne námietky, môže byť jed, ktorý sťaží kontrolu a sťaží riešenie toho hlavného problému.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 15:00 - 15:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa od riešenia komunálnych tráum pani poslankyne a exprimátorky Vaľovej vrátil návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišla vláda, a teda ktorý nám tu predložil pán podpredseda vlády. A chcel by som sa vyjadriť k tej otázke zjavne neodôvodnených námietok, tohoto inštitútu, ktorý sa má dostať zákona o verejnom obstarávaní, a s tým súvisiacim problémom, ale teda ďalším inštitútom zjavne neodôvodneného odvolania.
V zásade chcem povedať, že rozumiem motivácii niečo robiť s námietkami, ktoré sú, ktoré sú zneužívané. S týmto návrhom neprišiel pán podpredseda vlády ani nejaké ministerstvo, prišiel, prišiel s tým návrhom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má s tým praktické skúsenosti, a určite nemožno treba poprieť, že niektoré hospodárske subjekty zneužívajú námietky na to, aby umelo naťahovali verejné obstarávanie, proces verejného obstarávania, či už z dôvodu, ako sa uvádza v dôvodovej správe, aby, aby si podržali nejakú zákazku, ktorá má byť nahradená, nahradená novým dodávateľom služieb alebo tovarov, alebo z dôvodu, že, že sa sami, sami uchádzajú, a teda majú záujem nejako sa podieľať prinajmenšom ako, ako subdodávatelia, alebo dokonca, dokonca že tie námietky podávajú iba preto, aby vydierali či už samotného verejného obstarávateľa, či obstarávateľa, alebo, alebo úspešného uchádzača.
Nemám dôvod pochybovať, že to tak, že to tak naozaj je a že k takýmto prípadom dochádza.
Niečo iné je ale podľa môjho názoru spôsob, akým sa chce Úrad pre verejné obstarávanie, a teda vláda, ktorá sa s jeho návrhom stotožnila, ako sa chce s týmto problémom vysporiadať. Chce sa s ním vysporiadať tak, že zavedie do zákona ustanovenia o zjavne neodôvodnených námietkach a zjavne neodôvodnenom odvolaní. A na základe tohto nového inštitútu sa zbaví takýchto šikanóznych alebo špekulatívnych námietok či odvolaní a tým urýchli proces verejného obstarávania.
No ale tie dôvody tak ako sú definované v návrhu zákona sú veľmi gumené. Bude naozaj záležať na tom, ako úrad posúdi, čo je zjavne neodôvodnená námietka. Keď nejakú námietku posúdi ako zjavne neodôvodnenú, tak zastaví konanie, prepadne celá kaucia a ešte, ešte si bude môcť dotyčný subjekt vymáhať náhradu škody.
Pozrime sa teda, ako návrh zákona definuje zjavne neodôvodnené námietky. Podľa navrhovaného § 174 ods. 2 zjavne neodôvodnené sú námietky:
a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť,
b) ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania,
c) ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému,
d) ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu,
e) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, alebo
f) ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona, to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy.
Prakticky každé z týchto ustanovení, každý z týchto dôvodov je gumený. Gumený znamená, že je závislý od subjektívneho posúdenia dôvodov podania námietky Úradom pre verejné obstarávanie.
„Námietka, v ktorej je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť.“ - No, samozrejme, že toto môže byť, môže byť dôvod, ktorý spochybňuje celú námietku, ale nepravdivo uvedená skutočnosť môže byť v dôsledku úmyselného konania a môže byť aj v dôsledku omylu. Čiže ak bude podaná námietka, v ktorej bude omylom uvedená nepravdivá skutočnosť, nepravdivá podstatná skutočnosť, hoci tie iné dôvody v tej námietky môžu byť opodstatnené, môžu upozorňovať na nejaký problém v procese verejného obstarávania, tak Úrad pre verejné obstarávanie s odvolaním sa na písm. a), hoci naozaj to môže byť, môže byť omylom a môže to byť niečo také, čo nie je rozhodujúce pre posúdenie tej námietky, tú námietku odmietne, kaucia prepadne. k
Ktorých - ďalší dôvod -, „ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania.“ - To už ako vieme preukázať? Pretože dôkazné bremeno bude na Úrade pre verejné obstarávanie, bude musieť preukázať. Ako bude vedieť Úrad pre verejné obstarávanie preukázať, čo je hlavným účelom podania námietky a že je to predĺženie procesu verejného obstarávania? Vidí snáď Úrad pre verejné obstarávanie do hlavy tomu, kto podáva námietku?
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ - Opäť, akým spôsobom sa bude preukazovať, že účelom podania námietky nie je dosiahnutie korektnej hospodárskej súťaže? Lebo sa poukazuje na chyby v procese verejného obstarávania, ale, samozrejme, že keď poukazujem na chyby v procese verejného obstarávania, ak ide napríklad o zmanipulované verejné obstarávanie, kde je dohodnuté, kto má to, to verejné obstarávanie vyhrať, a tak sú nastavené podmienky, a keď ja na to poukazujem, ako namietajúci hospodársky subjekt, no tak áno, spôsobím tým ujmu kontrolovanému verejnému obstarávateľovi, lebo veď, lebo veď nebude si môcť to obstarať tak, ako chcel. Ale je to dôvod na to, aby, aby táto námietka bola zhodená zo stola ako zjavne neodôvodnená?
Ďalší dôvod. Zjavne neodôvodnené majú byť aj námietky, ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu. Tu jednak opäť je problém, čo, ako, ako budeme preukazovať hlavný účel. Ale je tu aj druhý problém, takého konanie v podstate už môže byť aj, aj trestným činom vydierania. Ak podám nejaké námietky a poviem, že ja tie námietky stiahnem v prípade, že, že ma zoberiete ako subdodávateľa, tak, tak toto je protiprávne konanie, a myslím si, že aj podľa súčasného práva. Ale opäť, ako sa to bude preukazovať?
Tie ďalšie dva dôvody sú také, že smerujú voči subjektu, ktorý podáva námietky, čiže v jednom prípade ide o osobu, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, čo môže postihnúť, čo môže postihnúť menšie firmy, začínajúce firmy a podobne.
A „ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona.“ - No porušením zákona o verejnom obstarávaní môže byť poškodený každý občan Slovenskej republiky, každý subjekt, fyzická osoba aj právnická osoba, ktoré, ktoré na území Slovenskej republiky platia dane, pretože keď sa nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami, keď sa manipulujú verejné obstarávania, keď verejné obstarávania vyhrávajú vopred vyhliadnutí uchádzači, pretože sú podmienky nastavené tak, aby ich vyhrali práve oni, tak sú tým poškodení všetci, všetci občania, všetky firmy, ktoré na území Slovenskej republiky platia, platia dane.
Takže áno, asi sa zhodneme v tom, že je to problém a možno by s ním bolo dobré niečo robiť. Ale nezhodneme sa v tom, že toto riešenie, s ktorým vláda prichádza, je to správne. A nie je správne z dôvodu, že je zneužiteľné, že v situácii, keď budeme mať korektné vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, tak bude využívať tento nástroj v podstate iba na, na to, aby, naozaj aby eliminoval šikanózne námietky, špekulatívne námietky, zneužívanie práva. Ale keď nebudeme mať korektný prístup zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, tak sa toto dá zneužiť skoro na akéhokoľvek, akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý by si chcel uplatniť námietku, a vzhľadom na tie sankcie v podobe, v podobe prepadnutia kaucie to naozaj môže odrádzať subjekty od toho, aby námietky poskytovali. A tie námietky sú formou kontroly procesu verejného obstarávania, a tak ako všetky nástroje kontroly môžu byť zneužité, môžu vyť zneužité zákony, žiadosti o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môžu byť zneužité sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, môžu byť zneužité petície, ale je riešením, že obmedzíme možnosť podávania žiadostí o prístup k informáciám alebo obmedzíme možnosť podávania sťažností? No myslím si, že nie, pretože škody, ktoré by sme tým napáchali, sú ďaleko väčšie ako to možné riešenie problému námietok, ktoré sú podávané neopodstatnené.
A povedal som, že, že áno, v rukách dobrého, korektne postupujúceho Úradu pre verejné obstarávanie je aj takýto gumený nástroj, ak bude používaný korektne, v poriadku a nemusí v reálii, v realite vytvárať žiadne problémy, ale v prípade, že, že Úrad pre verejné obstarávanie bude postupovať inak, tak to problémy spôsobovať môže, môže to obmedzovať korektnú hospodársku súťaž, môže to, môže to viesť ku krytiu zmanipulovaných verejných obstarávaní. A otázka znie, zákony píšeme do dobrého počasia alebo do zlého počasia? Píšeme zákony za predpokladu, že všetci postupujú korektne a tak, ako by mali v súlade s morálkou? Alebo máme mať zákony naformulované tak, že sa ich niekto, a v tomto prípade štátny orgán, pokúsi, pokúsi zneužívať a my mu obmedzíme priestor pre to zneužívanie? Však celý zákon o verejnom obstarávaní by v zásade nemusel existovať, keby sme sa spoľahli na to, že vo funkciách, ktoré majú na to dosah, budú čestní, poctiví ľudia, ktorí budú obstarávať, obstarávať čo najlepšie, čo najkvalitnejšie tovary a služby za čo najlepšie ceny, tak by sme nepotrebovali žiadny zákon o verejnom obstarávaní.
A áno, ja som dokonca presvedčený, že väčšina obstarávateľov a verejných obstarávateľov chce postupovať slušne a ten zákon im iba zbytočne komplikuje situáciu, zväzuje im ruky, zaťažuje ich byrokraciou. No ale my zákon o verejnom obstarávaní potrebujeme. A potrebujeme ho práve preto, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že všetci verejní obstarávatelia postupujú slušne, korektne a v súlade s morálkou. Na to tu máme zákony a na to tu máme aj zákon o verejnom obstarávaní. Tak sa nemôžme spoľahnúť ani na to, že zjavne neodôvodnené námietky ako nový inštitút, ktorý navrhuje vláda doplniť do zákona o verejnom obstarávaní, keď budú naformulované takto vágne a takto gumene, že nebudú zneužívané.
Ja som sa podieľal na hromadnej pripomienke v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, došlo tam k nejakým drobným úpravám, čo sa týka procesu, ale ten inštitút zjavne neodôvodnených námietok tam ostal a považujem to za problém a myslím si, že by sme sa mali pokúsiť v druhom čítaní, pretože predpokladám, že koaliční poslanci posunú ten návrh do druhého čítania, s tým, ako sú tie zjavne neodôvodnené námietky naformulované, niečo urobiť, lebo gumené ustanovenia, takéto gumené ustanovenia podľa môjho názoru do zákona nepatria.
Ďakujem.
Skryt prepis