Videokanál poslanca

Pán poslanec Paška, táto debata je miestami od začiatku dosť bizarná, ale myslím, že vy ste tomu teraz nasadili korunu. Hospodárska situácia vo svete je komplikovaná v dôsledku rozhodnutí svetových politikov, Trump, vzťahy s Irakom a Iránom, tak ministerstvo financií vám povedalo, nech to redukujete na 65 mil.
To ako vážne, že keby Trump postupoval inak vo vzťahu k Iraku a Iránu, tak by ste teraz tu nedávali ten pozmeňovák a nechali by ste tam všetky potraviny? To vlastne Donald Trump môže na to, že vy musíte tie tvarohy a mrkvu vypúšťať? To je, teda ako už som tu počul teraz v uplynulých minútach všeličo, ale že takáto zodpovednosť rozhodnutí Donalda Trumpa na ceny mrkvy na Slovensku, tak to, to sa mi zdá, že to presahuje všetko, čo tu doteraz, doteraz zaznelo. (Reakcia z pléna.)
A ešte raz. Ešte raz. Vy ste ani netušili, že predkladáte návrh, ktorý by zaťal sekeru 150 mil., muselo vám to vytknúť ministerstvo financií. Vy ste koaličná strana, vy nie ste opoziční politici. Keď ste to vedeli, tak ste tam mali napísať. Keby ste to vedeli, tak to tam napíšete, nekvantifikovali ste tie dopady. Tak ministerstvo financií, keďže ten Donald Trump tak blbne, tak vám povedalo, že musíte to dať zo 150 mil. na 65, a ste vyhodili mrkvu. Tú mrkvu ste tam pokojne mohli nechať, keby ste napríklad nechceli cez nižšiu DPH na denníky, špeciálne denníky nahrať nejaké drobné grošíky, alebo teda tých 6 mil. nejakým svojim spriazneným podnikateľom.

Pán poslanec Simon, no evidentne my dvaja máme iný pohľad na Dankovu daň z jedla ako kolegovia poslanci, poslanci z SNS, lebo to s tými škridlami teda nejako nevyšlo. Miesto toho, aby tým obchodníkom tie škridly zobrala, tak zaplatili viac, ako si, ako si správne upozornil. Teda zaplatili viac ľudia, a nie, nie tí obchodníci. Obchodníci sa, sa môžu iba smiať, že, že to takto zahrali.
No ale tých 150 mil., ktoré si spomínal, a ja som na to tiež upozorňoval, tých 150 mil. malo byť vyčíslené v doložke vplyvov v dôvodovej správe, ako to predpokladá zákon o tvorbe právnych predpisov, ako to predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A poslanci SNS predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý by mal, ak by sa schválil v tej pôvodnej podobe, dopad na rozpočet 150 mil. a ani to nevyčíslili. Nepotrebovali vyčísľovať, že predkladajú nejaký návrh, ktorý bude znamenať, že štátny rozpočet dostane o 150 mil. eur menej ako doteraz, keď sa ten návrh schváli.
Samozrejme, že niekedy sú návrhy zákonov, kde je to ťažko odhadnúť, kde ide o tisíce alebo desaťtisíce eur, nevieme presne, ako sa budú ľudia správať, aké to bude mať dopady. Ale toto je vyčísliteľné a ministerstvo financií, ministerstvo financií vytklo koaličných poslancom, že nepostupovali v zmysle zákona, nekvantifikovali tam tie dopady. A keď ich vyčíslili na 150 mil., no tak potom museli, museli škrtať mrkvu za 6 mil.
Mimochodom, 6 mil. bude stáť zrejme aj to zníženie DPH pre denníky, z ktorého možno bude profilovať vám blízky vydavateľ Nového času Anton Siekel alebo možno Ivan Kmotrík. A keby ste to neznížili, tak ste mohli tam tú mrkvu zahrnúť napríklad. Šesť miliónov.

Pani poslankyňa Antošová, ja som nevravel, že vy ste konkrétne zvýšili ceny potravín, to váš pán predseda Danko, to bola Dankova daň z jedla, tak sa to, tak sa to všeobecne zaužívalo. No a vy sa čudujete, prečo vzrástli a neklesli? No ono to tak chodí, keď, keď zavediete nejaké opatrenie, ktoré sa predpokladá, že bude znamenať vyššie náklady, tak obchodníci veľmi radi zvýšia tie ceny, a potom keď ho aj zrušíte, tak už neklesnú na pôvodnú úroveň. Preto som si, preto som si dovolil odhadnúť, že ani to vaše zníženie, zníženie DPH sa nijako dramaticky nepremietne do cien, do cien potravín, ale možno budú mať, budú mať vyšší zisk obchodníci.
A fascinujúce na vašom návrhu je, že vy ste ani nevyčíslili tie dopady, vy ste predložili návrh, povedali ste, že bude mať, bude mať negatívny dopad na verejné financie, a ministerstvo financií k tomu napísalo: „Predložený návrh má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je kvantifikovaný. V súlade s § 33 ods.1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy musia byť v predloženom návrhu uvedené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu úbytku príjmov.“
To ste urobili a vy ste nepredložili nejaký maličký návržtek, ktorý bude mať dopady v desiatkach tisícoch eur, vy ste povedali, tak ako ste to predložili, by to malo dopady 150 mil. eur. To ste povedali, že to vám ministerstvo financií vyčíslilo, a tak ste to museli, museli škrtať, a teda naozaj ja som úplne očarený tou mrkvou za 6 mil., lebo to aj by som rád bol pri tom, jak ste škrtali, že mrkva 6 mil., tak tú vyhodíme, zeler 1,5 mil., tak ten tam necháme.

Ďakujem. Pán poslanec Simon, verím, že si nechcel pani predkladateľku napádať, iba nabádať, aby stiahla svoj návrh.
No ale vo zvyšku tvojho vystúpenia súhlasím, myslím, že teda sa tu miešajú hrušky s jablkami a petržlen s mrkvou, a otázka je potom, prečo nie aj figy, lebo však už na Žitnom ostrove aj figy sú schopní naši poľnohospodári dopestovať. No ale tá odpoveď na tvoju otázku, prečo nie všetky potraviny a prečo, keď jogurty áno, tak tvaroh nie, no tak nejako to museli vyskladať, nejako museli sa zmestiť do toho, aby, aby s vlastným populistickým balíčkom pred voľbami každá strana mala nejaký príspevok, neviem, podľa akého kľúča to delili, a podelili si to na, na rôzne opatrenia, tak proste tvaroh sa im tam nezmestil, musíš byť spokojný s tým, že sú tam jogurty.
Opakujem ako pri jednom z tých predchádzajúcich zákonov, opäť tu zatíname nejakú sekeru, ktorú bude, účet platiť niekto iný, a vôbec, vôbec nie je isté, že sa toto nejako podpíše pod zníženie cien potravín, lebo keď sa zavádzala Dankova daň z jedla, tak nás všetci ubezpečovali, že sa to nebude zvyšovať, ceny potravín, a to sa určite neprejaví, a mali sme tu, mali sme tu rekordný rast cien potravín. Potom sme Dankovu daň z jedla zrušili a ceny potravín neklesli.
Tak ja by som sa skoro stavil, že teraz, keď znížite DPH, tak ceny potravín nepôjdu dole, ale dobre, urobíte, urobíte niekomu radosť, ale asi, asi to ceny neovplyvní.

Ďakujem všetkým kolegom za vecné reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Kéry, povedali ste, že máme videnie sveta diametrálne odlišné. Presne to mi včera povedal pán poslanec Jarjabek v televíznej diskusii, neviem, či môžem použiť vlastné meno TA3, keď sme sa bavili o tlačovom zákone.
Však je to úplne normálne, že máme diametrálne odlišné videnie sveta. Vy nezakazujete iba skratky vlastných podstatných mien, ale aj samotné vlastné podstatné, podstatné mená. A teda zakazujete uvádzať napríklad poslanec Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec, poslanec NR SR, čo sa, samozrejme, dá jednoducho obísť, že tam napíšete poslanec parlamentu. Ale zdá sa mi absurdné, absurdné to uvádzať. Napríklad už spomínaný poslanec Jarjabek, ktorý je koľké, tretie, štvrté či koľké volebné obdobie je poslancom Národnej rady, tak si tam nebude uvádzať, že je poslancom Národnej rady. Však to je, to je podstatná informácia, to je de facto jeho, jeho zamestnanie pod, pod, ako poslanca Národnej rady ho poznajú ľudia, tak prečo by si tam nemal uvádzať takúto informáciu? Ale z hľadiska informácií pre ľudí je toto dôležité. Je to dôležité rovnako ako to, či, či je za SMER, alebo je nezávislý, nezávislý kandidát.
A, pán poslanec Podmanický, no vy v SMER-e máte takú tendenciu používať veľmi silné slová. Toto nebol žiadny volebný podvod, keď sa niekto prihlási k zoskupeniu, ku ktorému patrí, tak je to korektné voči voličom. Volebný podvod potom môže byť aj to, keď niekto je členom SMER-u a kandiduje ako nezávislý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no tak, už je to tu. Po lex Kiska, máme tu konečne aj lex Hattas. Mohol by som povedať aj lex Vallo, ale keďže obaja predkladatelia sú z Nitrianskeho..., z Nitrianskeho kraja, tak myslím si, že viac ich inšpiroval Hattas ako Vallo, ale dobre, môžme to volať aj lex Vallo, ale tak dovolil som si to nazvať skôr lex Hattas.
Vnímam tento návrh ako čisto účelovú reakciu poslancov SMER-u - sociálna demokracia na výsledky volieb v niektorých mestách, a nielen už v spomínanej Nitre a Bratislave, a takým nezamýšľaným, určite nezamýšľaným, ale, ale veľmi bizarným dôsledkom je, že ak by tento návrh zákona alebo bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred, pred parlamentnými voľbami, tak napríklad pán Kéry by si nemohol na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku uviesť to, čo tam mal uvedené ostatné parlamentné voľby, teda že je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, lebo Národná rada Slovenskej republiky je vlastný názov, vlastné meno a to bude zakázané používať. NR SR je skratka vlastného mena a to bude tiež zakázané používať.
Pán Belica, pán Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý v ostatných voľbách župných bol zvolený ako kandidát koalície SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana, MOST - HÍD, viete, čo mal uvedené na kandidátnej listine, keď kandidoval za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja? Mal tam uvedené, že je predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bola to pravdivá informácia, ale ak prejde návrh pánov poslancov Kéryho a Nemkyho, tak si to tam nebude môcť uvádzať, lebo Nitriansky samosprávny kraj je predsa vlastné meno. Neviem, či ste to takto mysleli, ale to ste do toho zákona napísali a taký bude dôsledok.
Samozrejme, že sú tam aj zamýšľané dôsledky, a teda snaha zabrániť si, aby si kandidáti v komunálnych voľbách a v krajských voľbách, predpokladám, že najmä o tieto voľby ide, pri iných typoch volieb to až taký problém nie je, uvádzali cez kolónku zamestnanie svoju príslušnosť k nejakému či už občianskemu združeniu, ako spomínate, alebo, alebo občianskej, občianskej iniciatíve. Ja súhlasím, že tá, tá situácia, keď to tak niektorí kandidáti robia, je, je neštandardná, nie je to, nepovažujem to za správny postup, keď to tak robia, ale ak by to malo byť dôvodom na úvahy o zmene volebného zákona, tak podľa môjho názoru by sme mali rozmýšľať o tom, že volebný zákon zmeníme úplne opačným smerom, ako to navrhujú poslanci za SMER. Poslanci za SMER vnímajú ako niečo negatívne, že kandidáti sa prostredníctvom kandidátnych listín, teda aj údajov na hlasovacom lístku, hlásia k rôznym, k rôznym občianskym iniciatívam, združeniam a podobne, tvrdíte, že kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Myslím si, že obaja poznáte, teraz myslím predkladateľov návrhu zákona, realitu v obciach a mestách, a tá realita je taká, že politický život v obciach a mestách sa nedeje len na báze celoštátne existujúcich politických strán, ktoré sú zaregistrované ako politické strany alebo politické hnutia a pôsobia celoštátne. Život v obciach, mestách, niekedy aj v regiónoch funguje často na báze občianskych združení, občianskych aktivít, občianskych iniciatív, ktoré niekedy sú formalizované, niekedy sú úplne neformálne, niekedy vzniknú ad hoc pred vo..., pre voľby, že sa dá dohromady nejaká skupina, a niekedy, niekedy ide o dlhodobo pôsobiace združenia, ktoré združujú občianskych aktivistov alebo aj komunálnych, komunálnych poslancov a nie sú iba ad hoc združeniami pre jedny konkrétne voľby, nenesú názov, alebo teda meno konkrétneho kandidáta. Príkladom je Banskobystrická alternatíva, ktorá už niekoľko volebných období pôsobí v rámci mestského zastupiteľstva mesta Banskej Bystrice, spoločne kandidujú, spoločne, spoločne vyvíjajú, vyvíjajú politickú aktivitu a nie sú politická strana, nemajú ambíciu byť celoštátnou politickou stranou, napriek tomu majú právo sa združovať, majú právo spoločne pôsobiť, majú právo spoločne kandidovať.
Politické strany sú už dnes znevýhod..., zvýhodnené, pokiaľ ide o kandidovanie. Keď chce niekto kandidovať ako nezávislý kandidát, tak si musí vyzbierať podpisy. Keď chce kandidovať straník, tak sa dohodne s miestnou straníckou bunkou, aby mu dala pečiatku, a môže kandidovať aj bez zberania podpisov. Ja to nespochybňujem, taký je, taký je volebný systém. V tomto ohľade si myslím, že ho, že ho netreba meniť, lebo, lebo politické strany sú prirodzeným aktérom politického života, a teda aj volebného zápasu a aj volebného zápasu od komunálnej úrovne až po celoštátnu úroveň, ale nezávislí kandidáti sú už dnes znevýhodnení tým, že si musia zberať podpisy, a ešte im chcete explicitne zakázať, aby si nejakú afinitu, príslušnosť, sympatie, prepojenie s nejakým združením, ktoré je reálnym aktérom politického života na miestnej úrovni, oveľa reálnejším častokrát ako politické strany, mohli uvádzať na kandidátnej listine, a pritom stranícki kandidáti majú možnosť uviesť, a teda dokonca povinnosť, uvádza sa to, keď ich navrhne politická strana, tak si uvádzajú a majú na, majú na hlasovacom lístku uvedené, že kandidujem za koalíciu SMER, SNS, MOST - HÍD, a to je zo zákona.
Ale keď nejaká skupina, ktorá spoločne postupuje, má spoločný volebný program, je rozhodnutá v zastupiteľstve pôsobiť spoločne, ktorá nemá právnu formu politickej strany, chce spoločne kandidovať, tak nemá dnes možnosť uviesť si to, jedine takým spôsobom, že, že v podstate obíde zákon tým, že si to uvedie, uvedie ako, ako, ako zamestnanie. Ja si myslím, že by bolo korektné a voči občianskej aktivite ľudí v regiónoch, v mestách a v obciach ústretové, keby sme im to nie zakázali, ale normálne umožnili, aby si to tam uvádzali, a ten dôvod, ten dôvod je ten, že informácia o tom, že kandidát sa hlási k nejakej takejto iniciatíve, je pre rozhodovanie voličov častokrát dôležitejšie ako informácia o tom, že aký má vek, aký má titul, aké má zamestnanie. Vy si vyberáte kandidátov podľa toho, aký majú vek, aké majú zamestnanie, aký majú titul? Ľudia sa rozhodujú podľa programov, podľa toho, keď tých ľudí, ľudí poznajú, ale určite informácia o príslušnosti, či už k politickej strane, alebo k takémuto združeniu, je pre rozhodovanie voliča dôležitá alebo dôležitejšia ako väčšina tých ostatných údajov, ktoré sa uvádzajú na kandidátnej listine.
A ako inšpiráciu by som dal do pozornosti pre nejaké budúce úpravy model, ktorý existuje v Českej republike. V Českej republike v komunálnych a myslím, že aj v krajských voľbách kandidujú tzv. volebné strany a volebnými stranami môžu byť politické strany, môžu byť koalície politických strán, ale môžu to byť aj nezávislí kandidáti a združenia nezávislých kandidátov, ktoré kandidujú spoločne. Môžu si oficiálne uviesť ten názov a dokonca združenia politických strán, politických hnutí a nezávislých kandidátov. Čiže tam je model, ktorý napríklad bol uplatnený v Bratislave, že sa dve politické strany dohodli s nejakým tímom nezávislých kandidátov, v Českej republike by podľa tamojšieho volebného zákona mohli kandidovať oficiálne ako nejaký, nejaké združenie nezávislých kandidátov a dvoch politických strán. Toto na Slovensku možné nie je a ja sa pýtam prečo.
Čo je zlé na tom, že sa ľudia organizujú nielen v celoštátne zaregistrovaných politických stranách, ale aj v menších celkoch? Prečo neumožníme, aby svoje združovacie právo uplatnili aj na úrovni miest a regiónov? Lebo ono tam už dnes existuje, ono reálne, reálne tam tie združenia pôsobia ako reálni politickí aktéri a myslím si, že riešením toho, že zákon to dnes explicitne neumožňuje, nie je im to explicitne zakázať (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale im to umožniť, aby to mohli uvádzať a aby zákon im umožňoval takúto formu kandidatúry.
Čiže áno, súhlasím, táto vec vyvoláva isté problémy, bolo by dobré ju riešiť, ale úplne opačným spôsobom, ako navrhujete vy.
Ďakujem za pozornosť.

Milý závistlivý kolega Karol Galek, no, nestihol si to predložiť skôr ako poslanci SMER-u, tak teraz to jasne že kritizuješ, ale keďže si členom klubu SaS, tak predpokladám, že takéto riešenie by si nikdy nepredložil a určite by si ho, určite by si ho kritizoval, nech by s ním prišiel ktokoľvek.
Z môjho pohľadu je tam vážny problém aj práve to rozhadzovanie verejných financií, pretože táto vládna koalícia s blížiacimi sa voľbami sa hrá na Mikulášov a pripravuje sa zaseknúť veľmi veľkú sekeru, sekeru, ktorú však nebude splácať ona, budú ju splácať občania, budú ju musieť splácať občania v nasledujúcom období. Čiže reálne si to zlízne až tá budúca vláda, pokiaľ sa vám teda vôbec podarí zostaviť štátny rozpočet na budúci rok, lebo, lebo pri tých výdavkoch, ktoré navyšujete darčekmi, ktoré práve rozdávate, tak naozaj to môže byť vážny problém. A to ste chceli mať vyrovnaný rozpočet už tento rok. No, dúfam, že si nebudete musieť poradiť, bude to ťažké pre tú budúcu vládu, ale dúfam, že sa vysporiada s dôsledkami vládnutia a bašovania SMER-u a jeho koaličných partnerov.
Neštudoval som detailne ten návrh zákona, možno ty mi budeš vedieť povedať, tie kompenzácie majú byť tiež nejako zabalené v alobale alebo myslí sa tam na nejakú inú formu?

Ďakujem, kolegovia, za reakcie.
Pán poslanec Kresák, ja som vôbec nehodnotil, že kedy ste s tým návrhom prišli, ako dlho ste na ňom pracovali a nemám dôvod spochybňovať, že ste sa o ňom bavili už pred prázdninami alebo na jar. Aj my sme, my sme ten návrh pripravovali dlho, keď bol ten návrh vo výboroch, tak identicky pozmeňujúci návrh ja som predložil na ústavnoprávnom výbore, pani poslankyňa Kaščáková s ním prišla na výbore pre kultúru a médiá. A aj my sme ten návrh mali pripravený do pléna už na júnovú schôdzu, o čom svedčí napokon aj fakt, že pod tým návrhom je podpísaný aj Eugen Jurzyca, ktorý na júnovej schôdzi ešte bol poslancom, ale keďže bol ten bod presunutý, tak sme náš pozmeňujúci návrh nepredložili, nepredložili na júnovú schôdzu, doplnili sme tam podpisy, aby bolo, aby bolo dosť podpisov aj aktuálnych poslancov.
Čiže áno, aj my vieme preukázať, že sme ten návrh, návrh predložili skôr. Ale veď o tom to vôbec nie je. Ja som nehovoril o tom, že kto bol skôr, kto bol prvý, ja som iba upozornil na situáciu, že zhodou okolností, mohlo to byť aj úplne naopak, ale zhodou okolností ten náš návrh bol predložený skôr a bude sa o ňom hlasovať najprv a že som zvedavý, ako budú koaliční poslanci hlasovať o našom návrhu, ktorý je identický s koaličným návrhom, lebo keby to bolo naopak, tak niet najmenších pochybností, že my by sme za pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavreka zahlasovali a nehlasovali by sme proti nemu a potom sa domáhali, aby sa hlasovalo o našom návrhu. Ak sa vy budete správať rovnako, budem, budem len rád a samozrejme, že to ocením. Len po tých skúsenostiach, ktoré mám, mám o tom drobnú pochybnosť. Rád sa budem mýliť.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, kto chce tlač biť, palicu si nájde. Palicu si našla vláda SMER-u za ministra Mareka Maďariča v podobe práva na odpoveď, ktoré zaviedla aj pre politikov, aj pre aktívne činných politikov, aj na tvrdenia, ktoré sú pravdivé, pravdu neskresľujúce a úplné.
My sme im tú palicu počas vlády Ivety Radičovej trošku zmenšili, že sme vyňali politikov z práva na odpoveď a prišli sme s tým, že skutkové tvrdenia, ktoré sú pravdivé, úplné a neskreslené, sa nemôžu stať dôvodom pre uplatnenie si práva na odpoveď. SMER tu potom vládol ďalšie štyri roky sám, nemal potrebu dať tú palicu na tlač do pôvodného stavu a až teraz na sklonku volebného obdobia prichádza s tým, že politici majú mať právo na odpoveď a že právo na odpoveď sa má vzťahovať aj na pravdivé, úplné a pravdu neskresľujúce tvrdenia.
Malá drobná zmena nastane, keďže pán poslanec Štefan Vavrek z MOST - HÍD predložil pozmeňujúci návrh, v dôsledku ktorého ak bude schválený, vypadne z návrhu zákona to ustanovenie, ktoré umožňuje, alebo ktoré by umožnilo uplatňovať právo na odpoveď aj vo vzťahu k pravdivým, úplným a pravdu neskresľujúcim skutkovým tvrdeniam.
Len si teda dovolím upozorniť, a škoda, že tu pán poslanec Vavrek nie je, a urobím to asi už tretíkrát, teda upozorniť na skutočnosť, že jeho pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťajú body 2 až 4, je identický s bodom dva nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme s pani poslankyňou Kaščákovou a ktorým sa vypúšťajú body 2 a 4, ktorý bol v rozprave predložený skôr ako pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavreka. Čiže každý, kto chce vypustiť body 2 a 4 z návrhu zákona, môže zahlasovať za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, pretože sme požiadali, aby sa o našom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo osobitne o každom, o každom bode. A naozaj tie návrhy sú identické.
Čiže ak naozaj má vládna koalícia vôľu vypustiť body 2 a 4 z návrhu zákona, tak úplne stačí, keď zahlasuje za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu. Nemusí hlasovať za tie ďalšie, samozrejme, ak nechce. Len teda bude veľmi zvláštna situácia, ak tí istí poslanci o 11. hodine a jednej minúte nezahlasujú za vypustenie bodov 2 a 4, čo je bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu. A vzápätí o 11. hodine a druhej alebo tretej minúte zahlasujú za pozmeňujúci návrh pána poslanca Štefana Vavreka, ktorý je identický a ktorým sa takisto vypúšťajú body 2 až 4.
Ja som po predložení toho návrhu, keďže som videl, že s podobným návrhom príde aj pán poslanec Vavrek, upozornil na to, že vlastne už nemusí s ním prichádzať, že stačí podporiť ten náš. Predložil ho. Za nás môžem povedať, že v prípade, že bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu nebude schválený, tak my za pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavreka hlasovať budeme, lebo je to isté, čo navrhujeme aj my. Ale teda som veľmi, veľmi zvedavý na to, ako budú hlasovať v tomto prípade koaliční poslanci, lebo sa bežne stáva, že navrhnú koaliční poslanci niečo, čo predtým odmietli u opozičných poslancov. Ale obvykle je medzi tým niekoľko mesiacov alebo aspoň týždňov, alebo aspoň dní. Teraz medzi tými hlasovaniami bude iba niekoľko minút.
Bez ohľadu na to, či tento, tieto dva body vypadnú z toho návrhu zákona, ten zákon je zlý a som presvedčený, že ho treba odmietnuť a že treba hlasovať proti nemu. Nič také nepotrebujeme. Je to naozaj iba palica na novinárov, nič iné.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Ten Kaliňák v sukni, kolega Heger, to je pekné prirovnanie. Kaliňák skončil, verme, že aj pani Jankovská už čoskoro skončí nielen ako štátna tajomníčka, ale aj ako sudkyňa. A dúfajme, že čoskoro skončia aj všetci ostatní kaliňákovia zo SMER-u a z jeho koaličných partnerov. Ďakujem.