Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no tak, už je to tu. Po lex Kiska, máme tu konečne aj lex Hattas. Mohol by som povedať aj lex Vallo, ale keďže obaja predkladatelia sú z Nitrianskeho..., z Nitrianskeho kraja, tak myslím si, že viac ich inšpiroval Hattas ako Vallo, ale dobre, môžme to volať aj lex Vallo, ale tak dovolil som si to nazvať skôr lex Hattas.
Vnímam tento návrh ako čisto účelovú reakciu poslancov SMER-u - sociálna demokracia na výsledky volieb v niektorých mestách, a nielen už v spomínanej Nitre a Bratislave, a takým nezamýšľaným, určite nezamýšľaným, ale, ale veľmi bizarným dôsledkom je, že ak by tento návrh zákona alebo bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred, pred parlamentnými voľbami, tak napríklad pán Kéry by si nemohol na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku uviesť to, čo tam mal uvedené ostatné parlamentné voľby, teda že je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, lebo Národná rada Slovenskej republiky je vlastný názov, vlastné meno a to bude zakázané používať. NR SR je skratka vlastného mena a to bude tiež zakázané používať.
Pán Belica, pán Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý v ostatných voľbách župných bol zvolený ako kandidát koalície SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana, MOST - HÍD, viete, čo mal uvedené na kandidátnej listine, keď kandidoval za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja? Mal tam uvedené, že je predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bola to pravdivá informácia, ale ak prejde návrh pánov poslancov Kéryho a Nemkyho, tak si to tam nebude môcť uvádzať, lebo Nitriansky samosprávny kraj je predsa vlastné meno. Neviem, či ste to takto mysleli, ale to ste do toho zákona napísali a taký bude dôsledok.
Samozrejme, že sú tam aj zamýšľané dôsledky, a teda snaha zabrániť si, aby si kandidáti v komunálnych voľbách a v krajských voľbách, predpokladám, že najmä o tieto voľby ide, pri iných typoch volieb to až taký problém nie je, uvádzali cez kolónku zamestnanie svoju príslušnosť k nejakému či už občianskemu združeniu, ako spomínate, alebo, alebo občianskej, občianskej iniciatíve. Ja súhlasím, že tá, tá situácia, keď to tak niektorí kandidáti robia, je, je neštandardná, nie je to, nepovažujem to za správny postup, keď to tak robia, ale ak by to malo byť dôvodom na úvahy o zmene volebného zákona, tak podľa môjho názoru by sme mali rozmýšľať o tom, že volebný zákon zmeníme úplne opačným smerom, ako to navrhujú poslanci za SMER. Poslanci za SMER vnímajú ako niečo negatívne, že kandidáti sa prostredníctvom kandidátnych listín, teda aj údajov na hlasovacom lístku, hlásia k rôznym, k rôznym občianskym iniciatívam, združeniam a podobne, tvrdíte, že kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Myslím si, že obaja poznáte, teraz myslím predkladateľov návrhu zákona, realitu v obciach a mestách, a tá realita je taká, že politický život v obciach a mestách sa nedeje len na báze celoštátne existujúcich politických strán, ktoré sú zaregistrované ako politické strany alebo politické hnutia a pôsobia celoštátne. Život v obciach, mestách, niekedy aj v regiónoch funguje často na báze občianskych združení, občianskych aktivít, občianskych iniciatív, ktoré niekedy sú formalizované, niekedy sú úplne neformálne, niekedy vzniknú ad hoc pred vo..., pre voľby, že sa dá dohromady nejaká skupina, a niekedy, niekedy ide o dlhodobo pôsobiace združenia, ktoré združujú občianskych aktivistov alebo aj komunálnych, komunálnych poslancov a nie sú iba ad hoc združeniami pre jedny konkrétne voľby, nenesú názov, alebo teda meno konkrétneho kandidáta. Príkladom je Banskobystrická alternatíva, ktorá už niekoľko volebných období pôsobí v rámci mestského zastupiteľstva mesta Banskej Bystrice, spoločne kandidujú, spoločne, spoločne vyvíjajú, vyvíjajú politickú aktivitu a nie sú politická strana, nemajú ambíciu byť celoštátnou politickou stranou, napriek tomu majú právo sa združovať, majú právo spoločne pôsobiť, majú právo spoločne kandidovať.
Politické strany sú už dnes znevýhod..., zvýhodnené, pokiaľ ide o kandidovanie. Keď chce niekto kandidovať ako nezávislý kandidát, tak si musí vyzbierať podpisy. Keď chce kandidovať straník, tak sa dohodne s miestnou straníckou bunkou, aby mu dala pečiatku, a môže kandidovať aj bez zberania podpisov. Ja to nespochybňujem, taký je, taký je volebný systém. V tomto ohľade si myslím, že ho, že ho netreba meniť, lebo, lebo politické strany sú prirodzeným aktérom politického života, a teda aj volebného zápasu a aj volebného zápasu od komunálnej úrovne až po celoštátnu úroveň, ale nezávislí kandidáti sú už dnes znevýhodnení tým, že si musia zberať podpisy, a ešte im chcete explicitne zakázať, aby si nejakú afinitu, príslušnosť, sympatie, prepojenie s nejakým združením, ktoré je reálnym aktérom politického života na miestnej úrovni, oveľa reálnejším častokrát ako politické strany, mohli uvádzať na kandidátnej listine, a pritom stranícki kandidáti majú možnosť uviesť, a teda dokonca povinnosť, uvádza sa to, keď ich navrhne politická strana, tak si uvádzajú a majú na, majú na hlasovacom lístku uvedené, že kandidujem za koalíciu SMER, SNS, MOST - HÍD, a to je zo zákona.
Ale keď nejaká skupina, ktorá spoločne postupuje, má spoločný volebný program, je rozhodnutá v zastupiteľstve pôsobiť spoločne, ktorá nemá právnu formu politickej strany, chce spoločne kandidovať, tak nemá dnes možnosť uviesť si to, jedine takým spôsobom, že, že v podstate obíde zákon tým, že si to uvedie, uvedie ako, ako, ako zamestnanie. Ja si myslím, že by bolo korektné a voči občianskej aktivite ľudí v regiónoch, v mestách a v obciach ústretové, keby sme im to nie zakázali, ale normálne umožnili, aby si to tam uvádzali, a ten dôvod, ten dôvod je ten, že informácia o tom, že kandidát sa hlási k nejakej takejto iniciatíve, je pre rozhodovanie voličov častokrát dôležitejšie ako informácia o tom, že aký má vek, aký má titul, aké má zamestnanie. Vy si vyberáte kandidátov podľa toho, aký majú vek, aké majú zamestnanie, aký majú titul? Ľudia sa rozhodujú podľa programov, podľa toho, keď tých ľudí, ľudí poznajú, ale určite informácia o príslušnosti, či už k politickej strane, alebo k takémuto združeniu, je pre rozhodovanie voliča dôležitá alebo dôležitejšia ako väčšina tých ostatných údajov, ktoré sa uvádzajú na kandidátnej listine.
A ako inšpiráciu by som dal do pozornosti pre nejaké budúce úpravy model, ktorý existuje v Českej republike. V Českej republike v komunálnych a myslím, že aj v krajských voľbách kandidujú tzv. volebné strany a volebnými stranami môžu byť politické strany, môžu byť koalície politických strán, ale môžu to byť aj nezávislí kandidáti a združenia nezávislých kandidátov, ktoré kandidujú spoločne. Môžu si oficiálne uviesť ten názov a dokonca združenia politických strán, politických hnutí a nezávislých kandidátov. Čiže tam je model, ktorý napríklad bol uplatnený v Bratislave, že sa dve politické strany dohodli s nejakým tímom nezávislých kandidátov, v Českej republike by podľa tamojšieho volebného zákona mohli kandidovať oficiálne ako nejaký, nejaké združenie nezávislých kandidátov a dvoch politických strán. Toto na Slovensku možné nie je a ja sa pýtam prečo.
Čo je zlé na tom, že sa ľudia organizujú nielen v celoštátne zaregistrovaných politických stranách, ale aj v menších celkoch? Prečo neumožníme, aby svoje združovacie právo uplatnili aj na úrovni miest a regiónov? Lebo ono tam už dnes existuje, ono reálne, reálne tam tie združenia pôsobia ako reálni politickí aktéri a myslím si, že riešením toho, že zákon to dnes explicitne neumožňuje, nie je im to explicitne zakázať (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale im to umožniť, aby to mohli uvádzať a aby zákon im umožňoval takúto formu kandidatúry.
Čiže áno, súhlasím, táto vec vyvoláva isté problémy, bolo by dobré ju riešiť, ale úplne opačným spôsobom, ako navrhujete vy.
Ďakujem za pozornosť.
