Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Dohovor o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu je dobrá vec, dôležitá vec a pre súčasné Slovensko veľmi potrebná vec. Násilie je pre ženy aj v súčasnosti jednou z najbolestivejších súčastí ich každodennej reality. Žiaľ, toto násilie na Slovensku potrebuje aj reálne riešenie. U nás je polovica zavraždených žien, ktorá zomiera, zomiera v dôsledku domáceho násilia.
Pán...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Dohovor o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu je dobrá vec, dôležitá vec a pre súčasné Slovensko veľmi potrebná vec. Násilie je pre ženy aj v súčasnosti jednou z najbolestivejších súčastí ich každodennej reality. Žiaľ, toto násilie na Slovensku potrebuje aj reálne riešenie. U nás je polovica zavraždených žien, ktorá zomiera, zomiera v dôsledku domáceho násilia.
Pán Paška sa v relácii na Markíze vyjadril, že 20 % našich žien sa stretlo s tým, že boli doma napadnuté. Súčasne ste povedal, že väčšina žien sa s takým buď nestretla, alebo to neavizovala, to znamená, že tie štyri pätiny žien rešpektujú isté postavenie v spoločnosti a že ich manželia takéto konanie v podstate v rodinnom živote nejak nevyužívajú.
No ja sa pýtam, pán kolega Paška, čo to znamená, rešpektujú isté postavenie v spoločnosti tie ženy, ktoré teda neprejavili nejakú ochotu povedať, že sú bité, týrané, ponižované, sexuálne zneužívané. Chcete povedať, že tie rešpektujú isté postavenie ženy v spoločnosti?! A že ich manželia takéto konanie v podstate v rodinnom živote nejak nevyužívajú?!
No, prepáčte, pán Paška, keď som bola malé dieťa, čítala som a videla som rozprávku, ktorú napísal pán Pivko, vy sa tak radi odvolávate na slovenských autorov, tak predpokladám, že ste prečítali aj Popolvára najväčšieho na svete, kde sám Popolvár, mužský to mládenec slovenského rodu, rozpráva: „Čo zo sprostej sily, ktorá rozumu a citu nemá.“
A ja sa pýtam dnes, v 21. storočí, po mojich osobných skúsenostiach s týranými ženami a deťmi, pán Paška, ak raz uvidíte modré dieťa, ktoré je dobité, je schovávané a budete sa s ním rozprávať, tak prosím, potom sa mi prídite pozrieť do očí a prídite mi povedať, či toto nie je Slovensko 21. storočia!
Spolupracujem s dievčinou, nazvime ju Mária, ktorá žije v Londýne. Žila v domácnosti, v ktorej bola jej matka týraná. Bola to hlboko veriaca žena, takže musela s pokorou prijímať všetky rany. Mária čakala, kedy bude mať 18 rokov a bude môcť odísť do zahraničia, pretože u nás nevidela východisko. Nechcela sa tu vydať, nechcela mať v tejto spoločnosti deti, ešte stále som s ňou v kontakte. Pýtala sa ma: „Za kým som mala ísť? S kým som mala o tom rozprávať? S Pánom Paškom?“ Milá Mária, pošlem ti mail, NRSR.sk.
Takže teraz ja vám prečítam aj zopár iných príbehov ako týchto konkrétnych, pretože tejto téme sa venujem veľmi intenzívne. Založila som niekoľko desiatok organizácií, spolupracujem s ľuďmi, s týranými ženami, s deťmi z detských domovov, s ľuďmi, ktorí boli podrobení rôznemu násiliu, ponižovaniu.
Bratislava. Tragédia, aká sa v Bratislave často nestáva. K nešťastiu došlo pred treťou poobede v jednom z petržalských činžiakov. Rodinná hádka mladého páru sa skončila smrťou oboch partnerov. Muž najskôr zastrelil ženu, potom seba. Psychologička odhaduje, že pravdepodobne nešlo o prvý prípad nezhody tejto dvojice a nezvládnutie ťažkostí. (Rečníčka sa obrátila k rečníckemu pultu.)
Ja som veľmi rada, pán Glváč, že vy sa zabávate na takejto veselej téme. Nemáme nejakú veselú esemesku, pán Glváč?! To je smiešna téma, však, týranie žien?! To sa pozabávame. Kolegovia, smejete sa? Nech sa páči. Pán Glváč, pekne vás prosím, alebo nech vás vymenia, ale si sadnite a počúvajte. A vy rovnako, pán Zelník. Psychologička odhaduje, že pravdepodobne nešlo o prvý prípad nezhody tejto dvojice a nezvládnutie ťažkostí vyvrcholilo do takého hrubého násilia, obaja mali strelné poranenia hlavy. Muž zastrelil najskôr ženu, potom seba. Na mieste zostalo šesťmesačné dieťa.
Baškovce. Polícia potvrdila, že otec mal vystreliť ako prvý, a to z brokovnice, ktorú mal navyše v nelegálnej držbe. Syn Peťo, keby ho nezastavil, tak by ich tam všetkých vystrieľal. Podľa blízkych priateľov, rodina žila v neustálom strachu, nemali sa na koho obrátiť. Manželka nebohého Pavla, vraj bola roky týranou ženou. Zlosť si mal vybíjať na synoch. 63-ročný muž sa mal v minulosti synovi rodine vyhrážať, že ich pozabíja.
Stará Turá. Až 20-ročné väzenie hrozilo tyranovi zo Starej Turej za to, že 16 rokov ubližoval svojim najbližším, a to vrátane dvoch maloletých dcér. Manželku bil päsťami, fackami, škrtil ju, vytrhával jej vlasy, zhodil ju zo schodov. Svoju zlosť a hnev obrátil aj voči svojim deťom.
S takýmito deťmi sa ja stretávam, vážení kolegovia. A stretávala som sa s nimi dennodenne. Stretávala som sa s obeťami sprostej sily, ktorá rozumu nemá. A nemusíme hovoriť o moslimských krajinách. Sme na Slovensku. Sme v Starej Turej, v Bratislave, Baškovciach, v Žiline, kde viac ako pol roka týral Martin manželku v jednom z bytov. Sme svedkami toho každý deň v školách, na pracovisku, mlčíme, nerozprávame o tom. Toto sú všetko prípady, v posledných dňoch boli zavraždené dve ženy, ktoré manžel týral. Obe žiadali o pomoc políciu. Pán Paška? Boli zavraždené. Žiadali o pomoc políciu. O čom sa to rozprávame?
A teraz sa vrátim k návrhu uznesenia ratifikácie Dohovoru o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu. Základné fakty. Slovenská republika už naplnila všetky legislatívne predpoklady na ratifikáciu, žiadne ďalšie zákony už upravovať netreba. To sa týka tak rodinných zväzkov, ako aj školského zákona. Nie je teda pravda, že ratifikáciou by došlo k zmenám týchto zákonov. Ratifikačný proces je pozastavený, na to nie je potrebné žiadne uznesenie. Ak padne návrh na odstúpenie od dohovoru, bol by to skutočne bezprecedentný krok a veľmi zlý signál nielen voči Rade Európy, ale voči Európskej únii.
Dohovor nepojednáva o manželských zväzkoch ani spôsoboch a formách, v akých môžu byť manželstvá uzatvárané. Jedinou výnimkou je zákaz manželstiev z donútenia.
Ratifikácia dohovoru nezaväzuje a ani v budúcnosti nemôže zaviazať Slovenskú republiku, aby na jej základe menila čokoľvek v právnom, v práve inštitútu manželstva vrátane tohto, že mu bola priznaná ústavná ochrana ako zväzku muža a ženy. Dôkazom toho sú krajiny ako Turecko.
Navrhovatelia uznesenia dohovoru vyčítajú, že pojem rod definuje ako súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania a činností, atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Pojem rod, tak ako je definovaný v tomto ustanovení, je ustáleným, sociologickým pojmom. Smernica z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory, ochrany obetí trestných činov, opakovane zdôrazňuje potrebu osobitnej podpory a ochrany ženských obetí, rodovo podmieneného násilia a ich detí. A to hlavne z dôvodu vysokého rizika druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím. Pripomíname tiež, že definícia zavedená dohovorom je platná pre účely dohovoru, nakoľko vymedzenie pojmov v čl. 3 dohovoru, začína slovami „na účely dohovoru“.
S vyššie uvedeným súvisí aj ďalšie, výhrada navrhovateľov, že v čl. 12 ods. 1 dohovoru zaväzuje zmluvné strany prijať potrebné opatrenia na účel podpory zmien spoločenských a kultúrnych modelov správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien.
A tu sa opäť vraciame k rozhovoru na Markíze pána Paška a jeho vnímania sveta, Pašku, pardon, a jeho vnímania sveta, a teda aj akejsi podradenosti, prirodzenej podradenosti žien. O čom sa tu rozprávame? My tu vlastne fakticky, my nie sme partneri. Ja ho mám za partnera seberovného, ale on v rozhovore v Markíze, vlastne povedal, že ja nie som jeho partner. Akým spôsobom my dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky môžeme vystupovať seberovne?
Ďalšie vysvetlenia k dohovoru. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu sa nazýva Istanbulským dohovorom, kvôli tomu, že bol 11. mája 2011 predložený na podpis členským štátom Rady Európy v Istanbule, v Turecku, ktoré bolo v tom čase predsedníckou krajinou Rady Európy. A teda nebol v Bratislave, nebol v Berlíne, ale bol v Istanbule. Toto sa veľmi často dneska zneužíva, ja počúvam rôzne pochody a výkriky naprosto nevinných, častokrát aj dobitých, utýraných žien, ktoré idú a vykrikujú: „Zastavme zlo z Istanbulu!“ Aké zlo z Istanbulu? Aké zlo z Istanbulu? Zastavme zlo zo Slovenska! Zastavme a zabráňme týraniu žien, detí! Je to zhoda okolností, rovnako sa dohovor mohol naozaj volať, ako vravím, rímskym, varšavským, bratislavským, ak by bol podpísaný v týchto mestách. Samozrejme, teraz nerátam fašistov, tí si radi vykrikujú: „Marrákeš a Istanbul“ a hrajú sa, ale vy ste, prepánajána, vy ste predsa iná strana. Alebo sa mýlim? A či?
Prečo bolo potrebné presadiť medzinárodný dohovor? V prípade pomoci ženám sa jednotlivé ustanovenia dajú presadiť aj na úrovni národnej legislatívy. Násilie na ženách sa považuje za najzávažnejšiu formu porušovania ľudských práv, práv žien a je preto pochopiteľné, že Rada Európy ako ľudskoprávna inštitúcia, venuje tomuto problému značnú pozornosť. V čase otvorených hraníc v Európe je nevyhnutné, aby existovali v ochrane a v podpore obetí násilia na ženách a domáceho násilia rovnaké postupy, vzájomné prepojenie a koordinácia medzi krajinami v rámci Európy. Ide o to, aby práva obetí boli rovnaké v celej Európe a obete sa mohli na ne aj účinne odvolávať. Chápete? Spolupráca, koordinácia, ľudské práva.
Istanbulský dohovor je štandardný ľudskoprávny dohovor so štandardným monitorovacím mechanizmom, akých Slovenská republika podpísala desiatky, ak nie stovky. Jeho význam je v čase globalizácie Európy a odstraňovania hraníc v spoločnom úsilí, v prevencii a potláčaní násilia. Veľmi jasné sú ciele zrejme všetkým, ktorí Istanbulský dohovor čítali, ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia, predchádzať násiliu na ženách, na deťoch, domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho, prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien, podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vrátane emancipácie žien, navrhnúť komplexný rámec, politiku, opatrenia na ochranu všetkých obetí násilia na ženách a domáceho násilia a pomoc všetkým obetiam násilia na ženách a domáceho násilia, podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom odstrániť násilie na ženách a domáce násilie, poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli efektívne spolupracovať na vytvorení integrovaného prístupu na odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia.
Pri tejto terminológii v dohovore nejde o oddeľovania pohlavia a rodu, ale o používanie rôznych pojmov na pomenovanie rôznych fenoménov, teda biologického pohlavia a naň nadväzujúceho sociálneho postavenia a úloh mužov a žien v spoločnosti nazývaného rod.
Je nesporné a zjavné, že kým biologicky sú ženy rovnaké v rôznych krajinách či kultúrach, ich spoločenské postavenia a práva sú v Európe, arabskom svete alebo v niektorých kmeňových kultúrach diametrálne odlišné. Rod a pohlavie nie sú teda dve oddelené a na sebe nezávislé atribúty, ale naopak, je to konkrétnym sociálnym prejavom biologického pohlavia.
Je veľmi dôležité, aby sme naozaj o všetkých týchto predispozíciách, aby sme dokázali pozerať bez predsudkov, ktoré vedú častokrát k rasizmu.
Obdobne je to aj s rodovými predsudkami.
Na to, aby sme dokázali pochopiť túto problematiku, potrebujeme naozaj základné znalosti zo sociológie a filozofie. Inak sa tieto pojmy vykladajú mylne. A ja verím, že všetci tu, všetkým tu naozaj záleží na tom, aby sa napravili všetky zlá v tejto krajine, ktoré boli napáchané, a aby sa naozaj nastolil poriadok. Preto budem stáť za týmto dohovorom.
Ďakujem.
Skryt prepis
