Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1565. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1670 z 5. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Pána Kažimíra chcem pozdraviť a zatiaľ pekne a ubezpečiť ho, že nikto ľahkovážne s touto témou nenarába. Aj dnes, napriek tomu, že ide ešte len o prvé čítanie, ste mali možnosť si vypočuť mnoho vecných argumentov.
Po druhé súhlasím, pán Dostál, je to hodnotový spor, dokonca hodnotový spor je aj o daňovo-odvodové zaťaženie a jeho znižovanie, len som vytkol pani Gaborčákovej, že Radičová, Radičovej vláda, ktorá to mala v programe a chcela to urobiť, to neurobila, a OĽANO bolo súčasťou tej koalície. Čiže toto je hodnotový spor, ktorý mám rád. Stále je lepší ako nejaké nezmyselné mimoriadne schôdze.
No a máte pravdu, že nie vo všetkých krajinách je minimálna mzda zavedená ako inštitút, ale jedným dychom treba dodať, že vo väčšine krajín je minimálna mzda. A stále platí, že napriek našej enormnej snahe je na Slovensku siedma najnižšia spomedzi tých krajín, kde zavedená je.

Pani kolegyňa, to znižovanie daňovo-odvodovej záťaže je už taká klasická pravicová mantra. Ale zabite ma, pokiaľ si nepamätám správne, zatiaľ to bola jedine vláda SMER-u, ktorá pristúpila k zníženiu odvodov, a to zdravotných. Myslím si, že pán Mihál to síce spomenul, ale nepovedal správny údaj, pretože bolo to už do príjmu 560 eur nižšie, čiže nebolo to od hranice minimálnej mzdy, ale postihovali sme takto nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny.
Druhá vec, aj kolegyňa Vaľová to spomínala, je nefér hovoriť to B, že pokiaľ teda znížime odvody a dane, potom bude proste menej na dôchodky a na všetko iné, pretože sa bude menej odvádzať na zdravotné a sociálne poistenie. Čiže viem, že pán Mihál v čase Radičovej vlády plánoval takú tú daňovo-odvodovú reformu, ale nedošlo k nej a vy ste boli súčasť, myslím OĽANO, koalícii. Čiže opakujem, zatiaľ sme to urobili len my, vy nie. Vy o tom hovoríte, len keď ste v opozícii.
Chcem pripomenúť, že teraz sme podporili návrh MOST-a na zvýšenie nezdaniteľnej časti, a vidíte, ako vykrikujú mestá a obce, pretože sú to ich peniaze. Už čo sa deje len pri takomto malom znížení, resp. zvýšení nezdaniteľnej časti.
Tiež sa mi nepáči, keď hovoríte o tomto legislatívnom procese ako nevhodnom. Potom nejak degradujeme ten parlament. V čom? Však sme zákonodarný zbor, môžeme to takto predkladať, nemyslím si, že je nevhodná forma.
Diskusia? Povedal som, že som prijal pozvanie na Hospodársku a sociálnu radu, kde budú všetci. Môžme o tom diskutovať, potom bude druhé čítaní v októbri. Bavíme sa o forme, či to musí byť to medzirezortné pripomienkové konanie, alebo iná forma diskusia. A som prípustný všetky, všetkému.
A na záver, ak sa vy prikláňate k tomu, že by tá minimálna mzda mala byť vypočítaná od mediánovej mzdy, tak hovoríte, že chcete pre ľudí nižšiu minimálnu.

Ja som rád, že sa zhodneme na tom, že je správne, že by sme chceli zaviesť vzorec namiesto toho, aby o minimálnej mzde rozhodovala vláda. Som rád, že sa zhodneme na tom, že naďalej v zákone ponechávame priestor na to, aby výšku minimálnej mzdy určila dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Som rád, že ste si všimli, že nová Európska komisia má jednu zo svojich hlavných priorít stanovenie európskej minimálnej mzdy. Tvrdíte, že Európska komisia nová príde s návrhom, kde by sa mala minimálna mzda odvíjať od mediánovej mzdy. Ja sa priznám, že pozorne sledujeme tú, túto oblasť, ale nič podobné som si ešte konkrétne nevšimol. Sledujeme napr. Európsky výbor sociálnych práv, pre sociálne práva, ktorý hovorí, že minimálna mzda by sa mala vypočítavať nasledovne ako čistá minimálna mzda, z čistej priemernej mzdy, tzv. Kajtzov index, lenže problém je v tom, že malo by to byť z čistej mzdy v danom roku, ktorú my, bohužiaľ nepoznáme. Aj vy ste povedali, že napriek tomu, že by ste sa prikláňali skôr k tej mediánovej mzde, tak druhým dychom dodávate, že ani tá, ani tú nepoznáte, neviete ju exaktne určiť, no tak potom ja si myslím, že zákony by mali byť prijímané na základe nejakých exaktných údajov, najmä keď ide o vzorce. A pokiaľ viem, v národnom hospodárstve sa najmä pracuje s priemernou mzdou, preto ju ten štatistický úrad určuje. Tak práve preto my sme navrhli tento vzorec, že 60 % priemernej mzdy, nie mediánovej.
Čo sa týka komunikácie so zamestnávateľmi, som pozvaný na Hospodársku a sociálnu radu a to pozvanie som v pondelok prijal.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, toto je hodnotový konflikt a ja hodnotové konflikty mám rád. Sú určite prospešnejšie pre občanov ako akékoľvek iné. Či chcete, alebo nechcete, my politici sa nemôžeme zapáčiť všetkým. A v tomto prípade je tá hranica jasná. Zatiaľ čo my sociálni demokrati stojíme viac na strane zamestnanca, vy liberáli, pravičiari budete vždy stáť viac na strane zamestnávateľov, čo, o čom svedčí aj to, že vy ste si vlastne rovno osvojili ich rétoriku, ich jazyk a ich prieskumy.
Aby som na čísla odpovedal aj ja číslami exaktnými, tak chcem povedať, že podľa OECD sú štyri krajiny, ktoré majú vyšší pomer čistej minimálnej mzdy k priemernej mzde. To je údaj OECD. Potom využije eurobarometer. Podľa eurobarometra, ktorý hádam nebude spochybňovať nikto, je podiel celkových nákladov zamestnávateľov na zamestnancov, to znamená platy a odvody, na HDP na Slovensku 41 %. Priemer v Európskej únii je však 47,6 %. Vo vyspelých krajinách ako Nemecko či Francúzsko je to dokonca vyše 50 %. A, naopak, podiel ziskov firiem na HDP: Slovensko takmer 50 % a napríklad Francúzsko a Nemecko menej ako 40 %. Čiže my tam stále ten priestor na zvyšovanie miezd vidíme.
A osvojili ste si aj to klasické strašenie, že keď budeme stále navyšovať minimálnu mzdu, bude sa prepúšťať, bude sa zatvárať. Tak mi vysvetlite, toto robia už zamestnávatelia niekoľko posledných rokov. My rapídne zvyšujeme minimálnu mzdu a zamestnanosť máme na historicky, nezamestnanosť máme na historických minimách a zamestnanosť na historických maximách. Len v súčasnosti je voľných 93-tisíc pracovných miest. Tak niekde sa stala chyba pri tých údajoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegovia a kolegyne, cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky.
Slovenská republika je v otázke minimálne mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 Revidovanej Európskej sociálnej charty, ide o záväzok priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 piliera pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín pri ich zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.
Obdobný záväzok vyplýva ešte aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto článku: „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.”
Pre tieto účely v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“
Cieľom návrhu zmeny zákona je teda zohľadniť tieto zásady, ktoré zdôrazňujú potrebu primeranej výšky minimálnej mzdy a kontext dôstojnej životnej úrovne, a tým posilniť postavenie minimálnej mzdy ako ústavného práva zamestnanca. Zároveň sa navrhuje aj posilnenie úlohy zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v rámci tohto procesu, pretože ich dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy bude záväzná.
V neposlednom rade návrh zákona zabezpečuje aj predvídateľnosť sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, ak k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde. Navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou. Ak k takejto dohode nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. Určenie takéhoto základu pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktoré sa, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.
V obidvoch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom. Navrhuje sa, aby sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu hodinovej minimálnej mzdy následne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo oznámením v Zbierke zákonov, aby si verejnosť túto sumu nemusela prečítať sama, hoci údaje sú verejne dostupné, resp. hľadať informáciu o dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Pán kolega, ja som presvedčený, že toto opatrenie získa väčšiu ako len riadnu väčšinu parlamente. Nemôžem súhlasiť len s jednou vecou, ktorú ste povedali, a že to, že, a to je tá, že ide o nejaké predvolebné divadlo alebo niečo podobné zo strany SMER-u - SD. Chcem vám pripomenúť, že SMER - SD prijíma aj prorodinné opatrenia kontinuálne. Boli sme to my, ktorí sme zaviedli príspevky pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Zvýšili sme materskú dávku na úroveň čistej mzdy z predchádzajúceho povolania. Zaviedli sme dotáciu na obedy, zaviedli sme dotáciu na lyžiarske kurzy, školy v prírode a ďalšie a ďalšie prorodinné opatrenia, ktoré prijímame, ako som povedal, kontinuálne a toto je len pokračovaním tohto nášho snaženia. Ďakujem.

Hlasovanie o sedemnástej.

Pán kolega, chcem na úvod poďakovať, že ste zobrali späť svoje slová z predchádzajúcej faktickej poznámky. Málokedy sa to stáva, že si politik uzná pri vyjadreniach chybu a že teda (reakcia z pléna), a že teda, pán Poliačik, prihláste sa do diskusie a nevykrikujte tu jak pavián. Čiže chcem to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Už odišiel, nech sa páči. (Smiech v sále.)

Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Už máme kľud pre prácu opäť. Chcem teda to oceniť, pretože naozaj ste aj vy pochopili, že nikto tu netoleruje stav a diskriminácie, ale že je tu snaha ten stav naozaj riešiť, len podľa dám na balkóne stále nie je dostatočne. To je jedna vec.
Druhá vec, ďakujem aj za to, že ste priznali aj vy, že ste nehlasovali za novelu ústavy, ktorá zavádza úľavy na dieťa, pretože bez ústavy, bez novely ústavy, za ktorú ste vy nehlasovali, by neboli žiadne úľavy na deti vôbec pre žiadne ženy. Síce sa snažíte obhajovať tým, že ste v rámci diskusie navrhovali, navrhovali rok za jedno dieťa dole, ale bolo to vo fáze, keď ešte vaše hnutie OĽANO súhlasilo s dôchodkovým stropom, ale napokon treba tiež povedať fakt, že na pokyn vášho náčelníka o 180 stupňov otočilo a potom ste už za dôchodkový strop a teda aj za úľavy pre ženy neboli.
A môžem len zopakovať to, že aj keby sme dnes prijali pozmeňujúci návrh, ktorý už samotný zmierňuje tie následky pre spomínané ročníky, ja som, a myslím aj moji kolegovia, pripravený diskutovať ďalej.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, veľmi pekne ste hovorili o ženách a o ženách matkách a oni si to bezpochyby vrátane vás zaslúžia. Dokonca si nemyslím, že je nejaký problém, že my muži sa snažíme v parlamente riešiť tento problém, ako poznamenala pani kolegyňa Krištúfková, pretože pokiaľ by sme ho riešiť nechceli, tak potom by sme boli obviňovaní z toho, že nám na ženách nezáleží. Verte mi, že nám záleží veľmi, ale ani vy, pani poslankyňa, ako ste priznali, ste nehlasovali za ústavu, ktorá opätovne zaviedla úľavy na deti pre ženy, ani vy ste nehlasovali. Čiže jedna vec je pekne hovoriť, druhá vec niečo pre tie ženy urobiť a my sme to urobili.
A odmietam, že sme netolerantní k týmto trom ročníkom, pretože to by platilo vtedy, pokiaľ by sme tú situáciu neriešili vôbec, že by sme sa na to vykašlali, že by sme s nimi nehovorili a nepriniesli aspoň nejaký návrh, ktorý vylepšuje ich postavenie. Žiadna netolerancia, naopak, snaha o riešenie. Ak to nie je dosť, ak to nie je dosť, tak budeme sa baviť ďalej. Ja vám za seba za poslanca môžem povedať opäť, že tak, ako som s vami sedel, budem sa s vami baviť, napriek tomu, že nie som predkladateľ zákona, som len spravodajca, ale hlásim sa k vyriešeniu tohto problému a môžete si byť isté, že to tak bude.
Ďakujem. (Potlesk.)