Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil v mene svojom, mojich kolegov z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, novelu zákona o pozemkových spoločenstvách. Keď som mal tú česť byť pri sčasti tvorbe zákona o pozemkových spoločenstvách starom, ktorý bol pod č. 181/1995, tak keď sme ho začali uvádzať do praxe zisťovali sme, že je tam dosť veľa anomálií a museli ako pracovníci štátnej správy sa v mnohých prípadoch pýtať ministerstva, ako to ten zákonodarca myslel. Takže mali sme trošku s tým problém, ako to realizovať v reálnom živote. Samozrejme, boli to 90. roky nevedeli sme ako, čo, kde, jak päť rokov po revolúcii. Takže každý sme mali z toho menšie zmätky v tej hlave, ako to vlastníctvo dobre usporiadať. Ale každopádne vyzerá, že tento zákon postupom rokov bol doslova že už vágny a fádny.
A bol som veľmi rád, keď ministerstvo oznámilo, že v minulom volebnom období chce dať novelu, respektíve chce zrušiť zákon a vytvoriť nový zákon. Musím povedať, že zo strany pozemkových spoločenstiev, to znamená urbariátov, komposesorátov a iných právnych útvarov, ktorých na Slovensku máme okolo 3,5-tisíc, to znamená, skoro v každej obci, kde sú aj dva, tri menšie, väčšie urbariáty, sa to stretlo s dosť veľkou odozvou. A boli sme naplnení takou, by som povedal, že možnože aj takou, aj takou hrdosťou, že konečne im svitlo a poďme urobiť zákon, ktorý bude realizovať v tej praxi to, čo asi urbariátnici alebo tí pozemkoví spoločníci chcú a budú realizovať.
Keď som ho videl, v akom rozsahu a v akom znení prišiel do parlamentu, tak som bol zhrozený, pretože jedna, a to bola tá najzákladnejšia vec, ktorú ja hovorím, že pri urbárskych a pozemkových spoločenstvách musíme akceptovať a mať ju v tom zákone, bolo predkupné právo. Predkupné právo tých spoločníkov v urbárskych a pozemkových spoločenstvách, aby mohli kúpiť keď niekto z podielnikov si povie, že chce ho predať. A predstavte si, či veríte, či neveríte, môžte si to overiť na internete, v pôvodnom znení takýto bod, paragraf v novom zákone chýbal.
Ja som vtedy to zdôvodňoval, že dávame znovu veľkú možnosť, že príde sem nejaký, teraz si vymyslím, Francúz a si povie: aha, krásna dubina, no jasné, super, tak dobré by bolo do drevo mať vo Francúzsku, že? Tak príde na urbár a skúpi od babky, od dedka podiely bez toho, že by niekoho sa pýtal, pretože od mája 2013 do marca 2014 vôbec to predkupné právo v tom novom zákone nebolo pojaté, takže on v tom čase kľudne mohol prísť, skúpiť tieto podiely a potom prísť ku predsedovi urbariátu a povedal, že ja som majiteľom prevažnej väčšiny, ja budem rozhodovať, čo sa v tom lese bude diať. Príde, vyrúbe ho za dva týždne, medzitým príde lesný úrad, dá mu pokutu 10-tisíc. Ten mu dá ešte ďalších 20-tisíc, nech sa páči, nemám problém. Drevo bude vyvezené do Francúzska, tam my už vieme, čo s ním máme urobiť, a potom povie, že zruším urbár. ´Slováci, ďakujem, ruším urbár, tešilo ma, prídem o 100 rokov, moje deti prídu a vyrúbeme ďalších, ďalšie duby, ďalšie kubíky dreva.´
To znamená, to predkupné právo, áno, musím priznať, že po našej interpelácii, respektíve po našom nátlaku som prvýkrát na sneme v Košickej Belej, kde bol snem neštátnych vlastníkov lesov, to znamená urbárnikov a iných spoločenstiev, som prvýkrát počul zo strany vládneho poslanca vtedy strany SMER, že sa verejnosti o-spra-ve-dl-nil. Odvtedy som takúto, takého ospravedlnenie pri iných zákonoch nepočul. Áno, ospravedlnil sa a povedal, že urobili chybný krok, keď túto časť tam nedali, o predkupnom práve, a že to opraví. Vzal som ho za slovo, boli sme tam my z hnutia Obyčajní ľudia a on tam bol a musím povedať, že áno, slovo dodržal a v zákone o ochrane pôdneho fondu nepriamou novelou v marci 2014 urobil aspoň čiastočne zadosť tomuto predkupnému právu a dal do príslušného paragrafu, hovorím nepriamou novelou do toho zákona 97, aj predkupné právo. A momentálne do dnešného dňa je toto predkupné právo tam v takom znení a vydaní, ako ho on dal.
A musím povedať, že pre mňa to je nepostačujúce, pretože on to predkupné právo chápe tak, že ak chcete predať svoj podiel, tak musíte ho ponúknuť cez výbor, cez výbor. A keď výbor je zaujímavo zohratý, tak ten výbor možnože ani nepovie ďalším, že: tak počúvajte, tento tu chce predať, čo vy na to členovia urbariátu alebo pozemkového spoločenstva? Takže ja som to hneď kritizoval, že chcem úplné predkupné právo, jak to bolo niekedy v tom starom zákone, pretože to garantuje, že osloví ten, kto chce predávať svoj podiel, všetkých členov spoločenstva a budú vedieť, že keď sa mu do 30 dní nevyjadria, tak prakticky môže to predať, komu chce.
Mnohí ma napádali, že ale však čo keď je mŕtvy, je nebohý? Vážení, uvedomte si, že pokiaľ niekto zomrie a neni dedičské konanie na daný podiel, hovorím o pozemkových spoločenstvách, tak hovorím o tých podieloch, ktoré sú tam, a je to aj vo všeobecnosti, tak za ten čas, pokiaľ to dedičské konanie neprebehne, zastupuje Slovenský pozemkový fond. Ešte raz, zastupuje Slovenský pozemkový fond ako neznámeho vlastníka, kde máte potom tých domnelých vlastníkov, akože tých dedičov, ktorých ale vy neviete, ako sa to dopadne na dedičskom konaní, či to zdedí jeden alebo pätnásti. Takže prakticky stále niekto je zodpovedný za ten podiel, za to vlastníctvo, ktoré je tu na Slovensku reálne držané.
Takže samozrejme som reagoval už vtedy, že chcem to predkupné právo, a dávali sme s kolegom Mičovským novelu tohto zákona 90/2013 o pozemkových spoločenstvách a dnes tu pred vami nepredkladám nič iné, len to isté, resp. ešte niečo vynovené, kde v 36 bodoch sa snažíme došperkovať to, čo tvorcovia nového zákona o pozemkových spoločenstvách nezvládli v roku 2013.
Nie je to z mojej hlavy, Fecko nezvykne tárať a vyťahovať si svoje vedomosti z prsta. Oslovil som vtedy 2-tisíc urbariátov, keď som zákon tvoril. Odpovedalo mi zhruba 400, plus-mínus, a z týchto ich odpovedí mi vyplynulo asi 36 mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré som aplikoval do mojej nejakej novely zákona o pozemkových spoločenstvách.
Keď som to predložil prvýkrát, bolo to hneď tesne po tom marci 2014, pani Košútová tam hore sedela, ma zahriakla, poslankyňa vládnej strany SMER, že: pán poslanec, to neni pozmeňujúci návrh poslanca, to je vládny návrh. Ja hovorím, pani kolegyňa, mne je to jedno, ako to pomenuješ, ja tu riešim problémy, ktoré vidia urbárnici, a či to bude dávať vláda alebo poslanec, vláda sa k tomu nemá, tak dávam to ja ako poslanec, lebo sa jej zdalo, že 36 bodov je na poslanca až-až-až. Tak ja som povedal, či to bude dávať 150 bodov alebo 12 bodov, ale pokiaľ sú problémy, tak musím riešiť všetko. Takže snažil som sa vyriešiť to, čo mi prišlo mailami aj osobnou poštou.
Samozrejme, žiadny zákon neni dokonalý, neni vyšperkovaný do tej dokonalosti. Aj tu je veľa podľa mňa ešte ďalších podnetov, ktoré by sme mohli riešiť. A budem veľmi rád, keď to v druhom čítaní aj vy, z vašich lavíc, keby sme to posunuli, páni poslanci, hlavne z koaličných rád, ktorých tu vidím momentálne troch v pléne, a za mnou je pán Bugár, takže štvrtý do partie, a aby ste, a piati ste, dobre, ste piati, tak aby ste prakticky pouvažovali, či ešte nevyšperkujete môj návrh. A budem veľmi rád, keď ho vyšperkujete a ho posunieme do ďalšieho čítania.
Takže prvý môj pozmeňovák je asi ten bod hlavný. Je v tom, aby bolo predkupné právo, tak ako má byť aj v tom bežnom občianskom živote, aby bolo úplné. Druhý bod, pre ktorý som to dával, bolo to, že v tomto zákone novom, ktorý bol prijatý, si predstavte, že znovu drobíme pozemky. Každý ma tu presviedča, treba spájať v tejto republike. Treba spájať koalíciu, treba spájať obce do väčších celkov, treba všetko spájať, a oni vám v zákone o pozemkových spoločenstvách pri deľbe podielu, kde zákon 180 hovorí, že pri úkone, ktorý sa deje s danými podielmi, môže vzniknúť minimálne pri lesnom pozemku 5-tisíc metrov plocha, keď bude nižšia pri tom podiele, tak platíš nejakú pokutu u toho notára alebo na tom súde, tak oni v zákone o pozemkových spoločenstvách, predstavte si, dali, že z tých 5-tisíc ideme na 2-tisíc metrov. A ja som sa ich tu pýtal: vážení, vy viete počítať? Viete počítať? Čo je viacej, 5-tisíc alebo 2-tisíc? Drobíte alebo kumulujete do väčších blokov? Tak sa ma tu snažili presvedčiť, že nie, toho sa netýka, to je kumulácia. Ja hovorím, neblbnite, neblbnite. Takže hneď môj druhý pozmeňovák bol, že tých 5-tisíc metrov štvorcových lesných pozemkov musí byť aj v zákone o pozemkových spoločenstvách, a pokiaľ pôjde nižšie, keď budú nejak dediť, tak budú musieť zaplatiť nejakú štátu pokutu za to, že drobia aj v pozemkových spoločenstvách. Urobila sa dvojkoľajnosť, ktorá bude robiť v praxi problémy a aj robí.
A tretí bod, pretože ďalšie body, lebo je ich zhruba dvanásť, potom priamo v rozprave by ste mohli reagovať, a tretí bod, ktorý si dovolím teraz tu zacitovať z našej novely zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, je ten, že v starom zákone, v tej 181-ke bolo, že pokiaľ idete do likvidácie, že chcete zlikvidovať urbariát alebo chcete zmeniť napríklad na obchodnú spoločnosť alebo inú spoločnosť, tak aký počet hlasov potrebujete mať. V starom zákone to bolo dve tretiny, minimálne dve tretiny. Viete, čo dali do nového? Päťdesiat percent minimálne. Pri tak vážnom momente, ako zrušiť urbariát, že ho rozpustím alebo zmením na inú, inú formu, iba 50 % stačí? Tak pre mňa nie a pre mnohých tých, ktorí mi písali, že je to tiež blud, z tých pozemkových spoločenstiev. Tak znovu chcem opätovne vrátiť, aby keď takéto formy sa tam budú diať, alebo likvidácia urbariátu, aby dve tretiny minimálne rozhodovali o tom, lebo to je veľký zásah. A pozemkové spoločenstvá nevznikli preto, aby si z toho robil niekto trhací kalendár, ale Mária Terézia a ďalší po nej urobili z toho to, aby tí ľudia, ktorí nemali a boli bezzemkovia, aby mali kde chovať kravy a dobytok a ako to seno dorábať pre svoje účely. To nebolo tak, že v Trenčíne budete mať, v Prešove takisto podiel v urbariáte. No, nebudete mať, lebo tá komunita, ktorá tam žila v tej obci, tak tá dostala do svojho vienka a tá si to musí chrániť.
Takže toto sú zhruba tri moje zásadné veci, ktoré dávam v tom, a ďalšie by som chcel povedať potom v rozprave, aby ste mohli, samozrejme, kolegovia reagovať.
A predkladaný návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toľko v úvodnom slove a ďalšie veci by som rozviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, skončil som.
