Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Nechcem to naťahovať, ale musím vám prečítať aj definíciu, ako sa bude následne potrebné starať o takúto ostatnú poľnohospodársku pôdu. A myslím si, že nikoho tých dve-tri minúty nezabije, ak oboznámim aj vlastne s tým základným znením tohto, tejto novely.
Takže čo budeme pokladať za ostatnú poľnohospodársku plochu. Ostatnú, ostatnými poľnohospodárskymi plochami bude poľnohospodárska nevyužívaný, poľnohospodársky nevyužívaná pôda, ktorá nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy a ktorá je evidovaná v katastri ako ostatné plochy, berieme, že v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, ak slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy, ako poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a podobne. V pochybnostiach o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy, rozhodne orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v prípade potreby si vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, asi viete, že je to odbor pozemkový a lesný na okresných úradoch.
Takže to, čo zadefinovávame znovu, dávame do zákona o ostatných plochách, a ako sa má prevádzať starostlivosť o takéto ostatné poľnohospodárske plochy, tak to by som tiež zacitoval. Je to, bude to v § 8a: "Každý vlastník ostatnej poľnohospodárskej plochy alebo nájomca a správca ostatnej poľnohospodárskej plochy je povinný vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovenie prirodzených vlastností ostatnej poľnohospodárskej plochy, predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu ostatnej poľnohospodárskej plochy a neohrozujú prístup, obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktorej využitiu bezprostredne slúžia. Spôsob využívania ostatnej poľnohospodárskej plochy musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia."
Takže, vážení, myslím si, že nerobíme ani dieru do sveta, neobjavujeme ani teplú vodu, už sme tu, raz tu mali, ako som už spomínal v zákone o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, len vraciame to späť, pretože zdá sa nám, že tento počin tu bude chýbať, a tvrdosť zákona odstraňujeme aj takýmto spôsobom.
Takže chcel by som vás napriek politickým spektrom požiadať o podporu tohto zákona. A myslím si, že pokiaľ by aj niektorí poslanci z koaličných lavíc mysleli, že by ich svedomie nič proti tomu nehovorilo, aby to prevzali, a niekedy neskôr možnože podali vo svojom mene, nech sa páči, ponúkam túto možnosť riešenia. Ja som za konštruktívne riešenia, a pokiaľ to bude z vašej hlavy, nech sa páči, budem veľmi rád, keď to aj doplníte, ešte radšej. Takže ďakujem veľmi pekne a chcel by som ešte raz požiadať o podporu.
A končím stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, hoci názov je krkolomný a sú tam spojené viacero zákonov, tak myslím si, že to, čo chcem riešiť, je, myslím, že jednoduché, zrozumiteľné aj pre všetkých ľudí, ktorí nie sú možnože poľnohospodárski zdatní v tejto oblasti, a poviem to v skratke asi tak, aby sme odstránili tvrdosť zákona pri rôznych druhoch pozemkov v poľnohospodárskej pôde.
V čom je problém. Myslím si, že každá novela alebo každý zákon má riešiť nejaké problémy, a mne sa tento problém dostal na stôl zhruba pred rokom. Otvorene poviem, nevedel som o ňom, ale občania, dôverujúc nám ako poslancom, zákonodarcom, myslím, že každého z nás oslovujú rôznymi podnetmi, a tento sa mi zdal doslova že taký do očí bijúci.
V katastrálnom zákone máme zadefinované druhy pozemkov. Všeobecne, asi viete, že môžme rozdeliť pôdu ako takú na poľnohospodársku a lesnú. Pri poľnohospodárskej pôde, samozrejme, sú ešte definované druhy pozemkov a máme tam ornú pôdu, trvalé trávne porasty, záhrady, máme tam aj vodné plochy a chmeľnice, vinice, ovocné sady. Super, je to tak, a zrazu sa tam vyskytne kategória ostatné plochy. Kategória ostatné plochy sa zadefinovala už aj v minulosti v zákonoch o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý sme tu mali zhruba od 50. rokoch, cirka asi 3- alebo 4-krát takéto zákony boli prijaté v našej, či už Slovenskej socialistickej republiky, alebo Slovenskej republiky po ’89.
A práve preto ostatné plochy v súčasnosti robia problém, čo sa týka daní. Aký? Taký, že ostatná plocha pri poľnohospodárskej pôde, to znamená, to sú pozemky, ktoré sú nevyhnutné pre výkon poľnohospodárskej činnosti, to znamená, sú to pozemky ako poľné cesty, pozemky, ktoré slúžili na vodné plochy, pozemky, ktoré slúžili proti erózii, to znamená nejaké zasekovacie pásy. Pozemky, ktoré boli porastené nejakými krovinami, to znamená biokoridory. Pozemky, ktoré slúžili proti vodnej erózii a veternej erózii. To znamená, tiež tam boli nejaké zelené pásy. Tieto všetky pozemky boli označené u poľnohospodárskych pozemkov ako ostatná plocha.
Žiaľ, toto, myslím, že dobré ustanovenie asi pred tromi rokmi vypadlo z našej legislatívy a povedalo sa, že budeme mať iba ostatné plochy. Písalo mi mnoho urbariátov, mnoho aj agropodnikateľov, že, samozrejme, samospráva, ktorá je správcom dane, túto povinnosť možnože aj privítala, že máme iba ostatné plochy, a dáva rovnaké sadzby za ostatné plochy ostatných pôd, to znamená, kde máme napríklad parkovisko, a máte ostatnú plochu. A keď máte ostatnú plochu nejakú remízku alebo nejakú strž, nejaký výmoľ, tak tie je tiež ostatná plocha. Takže daň v týchto prípadoch je rovnaká.
Takže myslím si, že je to veľmi tvrdý zásah do daňových povinností iba kvôli tomu, že jeden druh pozemku vypadol, a to ostatné plochy pri poľnohospodárskej pôde. Preto chcem sa vrátiť späť s týmto titulom druhu pôdy, aký to bol zadefinovaný v zákone č. 307/1992 Zb., kde prakticky takýto druh pozemku fungoval, a myslím si, že je to správne. Nemôžme predsa rovnakou sadzbou iba kvôli tomu, že neni iná kategória ostatných plôch, komerčné aj nekomerčné pozemky takouto sadzbou zdaniť. Preto vychádzam v ústrety týmto kritickým hlasom, ktoré sa mi dostali, a myslím, že aj k vám, mailom alebo inou poštou sa dostali na môj stôl, tak snažím sa túto problematiku riešiť tým, že zavádzam znovu druh pozemku ostatné plochy poľnohospodárskej pôdy.
Samozrejme, že takáto definícia je viazaná aj na iné zákony, nie iba zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a preto sme museli takýto dlhý návrh, teda alebo názov zákona, zákonov použiť, ako vidíte v úvode mojej novely.
Tento zákon bude mať síce negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, lebo, samozrejme, že zníži sa príjem do obcí a rozpočtu, hlavne u tých plôch, u tých urbariátov, ktoré majú tie strže, majú tie rôzne rokliny porastené či už trávou, alebo porastami a slúžia bezprostredne na tú nejakú činnosť, aj tú poľnohospodársku, resp. lesnú, tak, samozrejme, že keď sa tam stanoví na základe takéhoto kritéria ostatnej poľnohospodárskej pôdy, že bude tá miestna daň menšia.
Na druhej strane však bude mať aj kladný dopad na podnikateľskú sféru, hlavne na poľnohospodárov. A myslím si, že v nemalej miere to privítali aj urbárnici, ktorí v mnohých prípadoch nie sú ekonomicky až tak výkonní a činní, nie každý urbariát má také, by som povedal, svoje majetky, kde môže okamžite z toho ťažiť ťažké desaťtisíce, ale má tam pozemky, ktoré prakticky môžu byť v prevažnej väčšine práve takýmito ostatnými poľnohospodárskymi pozemkami. A práve, myslím, že títo boli jedni z tých, ktorí najviac apelovali na zmenu tohto zákona.
Návrh zákona má tiež pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože tieto pozemky ostanú naďalej v tej poľnohospodárskej pôde a budú zabraňovať ako ostatná plocha či už vodnej, alebo veternej erózii, ako som už spomínal.
Samozrejme, že deklaruje sa aj význam poľnohospodárskej pôdy ako základného prírodného zdroja zložky životného prostredia a dopĺňame pod právnu reguláciu zákona úpravu, ktorou je v princípe ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, jej zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho využívania tak, ako to deklaruje dokument Zásady štátnej pôdnej politiky, ktorý bol u nás prijatý. Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko, vážení kolegovia, na úvod. A chcem veriť, že túto novelu podporíte, aby sme takúto krivdu a nespravodlivosť medzi našimi občanmi odstránili touto novelou zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj všetkým ostatným kolegom, ktorí na mňa reagovali aj včera, keď sme to dokončovali pred tou 20.00 hodinou. Takže ešte raz. Nechcem drobiť, aby vznikali 10-členné, 50-členné, 100-členné, 300-členné obce. Chcem zrealizovať to, čo máme v zákone, aby sa to dalo aj zrealizovať o odčlenení, ak máme túto klauzulu, že odčleniť je možné na Slovensku. Ak ju vyhodíme, že neni možné, nebudem mať o čom debatovať. Ani Fecko vám tu nebude stáť a nebude sa za to biť, lebo neklamme si do očí, že niečo napíšeme, a potom v reálnom živote sa nedá realizovať. To je tento prípad, vážení. A to, čo som povedal včera.
Akým spôsobom sa podľa dnešnej možnosti môžu títo ľudia odčleniť? Tí, čo ste tu boli, viete, čo som povedal. Tak, že budete tak škodiť tej väčšinovej časti, tak im pôjdete na nervy za 3, 5, 10, 20, 30 rokov, že nakoniec tí občania väčšinovej časti budú radi, že môže ísť na referendum, aby ste čím skoršej vypadli stade, vážení. To je zákon o vzburách, ja hovorím, pretože bránime tej menšej časti, aby mohla rozhodovať o svojich financiách, o svojich prostriedkoch, o svojej životospráve, akú tam má viesť alebo sa nemá viesť.
Najhoršie na tom je to, keď sa pozeráte na veľké mesto, a nemôžte s tými peniazmi urobiť nič, nemôžte s tým urobiť nič, pretože my nemáme zákon o ani Bratislave, ani o Košiciach, krajské ostatné mestá nemajú takéto zákony, kde by sa povedalo, že áno, to aj financie je to trošku ináč. A momentálne títo poslanci, ktorí tam zastupujú tú mestskú časť, sú v drvivej väčšine desatinoví, dvadsatinoví, čo sa týka počtu celého mestského zastupiteľstva. Tak tam sa nepresadí nič, vážení, a môžte mi tu hovoriť aj 350-krát, že to neni pravda, pretože žijem v takejto komunite a viem, čo to znamená. Neni tam ani, ani ihrisko, ani kultúrny dom, ani kanalizácia neni na všeckom tomto a je to krajské mesto. Takže dúfam, že pani Andrea Turčanová mi to odpustí, ale ona vie môj názor, primátorka mesta Prešov, a budem sa biť až do konca, pretože toto je nespravodlivé pre túto časť obyvateľstva. Áno, a je to krivda socializmu, či sa vám to páči alebo nepáči, pretože v socializme sa tieto spájanie nerobili cez referendum, ale robili sa príkazom. Takže chcem, aby demokracia dala nádej aj týmto občanom. A hovorím, že bude tu iba niekoľko desiatok možnože prípadov, nie stovky, ani tisíce. A ešte raz opakujem, ak to máme v zákone, tak to urobme, aby sa to dalo aj realizovať. Ak to nechceme, tak to vyhoďme a povedzme, že sa nedá nič deliť, a vtedy to bude o demokracii, že občania budú mať jasno, že Slovensko o nejakej delení nemá záujem.
Aj napriek tomu, že som to trošku povedal emotívne, ale musel som to povedať, chcel by som vás poprosiť, aby vaše svedomie sa nad tým zamyslelo a dalo šancu aj týmto ľuďom, ktorí žijú tiež u nás na Slovensku, tiež majú záujem šíriť dobré meno, ale chcú iba jedno, aby si mohli sami určovať, kde pôjdu peniaze, ktoré sa na jeho území vyrobia, vyprodukujú, do čoho pôjdu, a aby nemuseli byť odkázaní na nejakých mestských poslancov, ktorí povedia, že vy štyri roky nedostanete nič alebo minimálne, a potom si pískajte, ako viete.
Takže, vážení, chcem by som vás poprosiť o podporu tohto zákona a dúfam, že vaše svedomie bude tomu naklonené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, ja neskrývam, dávam to asi štvrtýkrát alebo piatykrát. Tí kolegovia, ktorí tu boli aj v minulom volebnom období, vedia, že je to o aj tej našej časti, preto som tam ešte aj dával tie ďalšie podmienky, pretože vyzerá, že tie štyri podmienky nestačia podľa všetkého, aby sme to referendum urobili tak, ako by to malo byť v tej nespokojnej časti. A ako to nazveme, to je jedno, každopádne aj pán Fico povedal, že keď iba jednému občanovi, tuto, z tohto pléna povedal, keď iba jednému občanovi novela zákona pomôže, stojí za to, aby sa s ním zapodieval parlament. Tak ja tlmočím iba názory pána premiéra, ktorý momentálne vládne a v programovom vyhlásení tu to predniesol. Tritisíc obyvateľov, je to málo? Je to málo? Veď my sme vlastne povedali, že pre Slovenskú republiku bude tritisícčlenný kolektív životaschopný, pán kolega, a povedal som to v roku 2001, jak ste povedali, že to bolo ako prijatá novelou. To znamená, buď povedzme, že vôbec sa nemôže deliť, a je to vybavené, alebo keď sa môže deliť, tak nie iba de iure, ale aj de facto, lebo v živote, keď sa referendum robí v celom meste, sa predsa táto časť neodtrhne. Veď to predsa má svoju logiku, dúfam a ja hovorím, ja nechcem deliť. Áno, som za spájanie, ale hovorím Slovenská republika povedala, že tritisícčlenná partia už je tá, ktorá sa uživí sama. Tak povedzme, že nie, a povedzme, že tam je iba stočlenná partia, alebo desaťtisíc, jak majú Nemci, alebo dajme dvadsaťtisíc a potom povieme, v poriadku. Alebo to celkom vyhoďme z toho, že sa nemôže deliť nič, a potom budeme mať jedno veľké mesto, ktoré sa bude volať Slovensko, a budeme tam mať všetky spojenia a je to vybavené.
Takže, vážení, ja teraz hovorím, že to je krivda socializmu, a demokracia by mala tieto krivdy odstraňovať. A to nie sú, pán kolega, jak som povedal v rozprave, to nie sú státisíce ani desiatky, ani stovky, to je, možnože napočítam do tridsať takýchto mestských častí, ktoré sú cez tento, cez túto novelu by boli v stave robiť tie referendá, to nebude celá lavína... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa zaujalo v tvojom vystúpení okrem iného aj to, že si teda podporil, resp. vyjadril sa ku vysielaniu pre deti. Či sa nám to páči, alebo nepáči, každá generácia je kreovaná aj cez tú televíziu, aj cez tie médiá. My sme zažili, tá staršia generácia alebo tá už v preddôchodkovom veku, Winnetoua, a ja keď si teraz predstavím, ako sme si niekedy hovorili, čo to znamená, keď prídu bieli a červení bratia a sa dajú dokopy, proste to bolo niečo neskutočné a s tým sme žili, s tým sme vyrastali a to kreovalo, dá sa povedať, naše možno aj nazeranie na svet a na tie možnože trampoty, ktoré nám život prinášal, a sme si stále spomenuli, že áno, tak to riešil Old Shatterhannd, takto riešil Winnetou. A to bolo super.
Takže budem veľmi rád, keď naše deti budú mať možnosť si pozrieť takéto vysielania v našej verejnoprávnej, verejnoprávnom médiu, a hlavne že budeme ich tam vychovávať v takej viere a s takou dôslednosťou, ako možno nebude stíhať rodič, lebo ten má toľko na hlave teraz starostí, že nevie, ako sa volá, škola tiež veľa nestíha, tak chcem veriť, že verejnoprávne médium RTVS bude nápomocné k výchove ďalšej generácie. To, že novonastupujúci riaditeľ nemá jasné, aké finančné prostriedky bude mať k dispozícii, je smutné a chcem veriť, že spoločným úsilím sa pri ďalšej nominácii o tých niekoľko rokov táto situácia porieši, aby každý vedel, kto tam príde, s akým finančným budgetom môže pokračovať a počítať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, že ste reagovali. No, ja to budem brať tak srdcovo, že hovorím, tam to cítim tú krivdu toho socializmu, či sa niekomu páči, alebo nepáči, lebo aj tam malo byť referendum a nebolo, viete ako a pripojili ich, či sa im páči alebo nepáči. A ja žijem v takejto časti mestskej, kde je o to väčší problém. Hovorím otvorene. A ako som spomínal vlastne iba poburujete občanov týmto zákonom, lebo môže byť, ja by som nebol rád, aby tu ľudia išli do ulíc. Z tohto dôvodu, že prakticky nejaká časť nemôže si povedať svoje ja v demokracii.
Áno, zabezpečme im podmienky. Ja som povedal, nie som za to, aby sme sa tu drobili, ale pokiaľ máme de iure takéto podmienky a oni ich splnia, tak musí to byť aj de facto možné. A potom nehovorme o tom, lebo potom povedzme, že sa nemôžme deliť vôbec a referendum musí byť o všetkom, o veľkom celku a ten veľký celok bude hovoriť aj o rozdelení sa možnože nejakých iných častí v rámci celého Slovenska, potom debatujme, lebo ináč to bude taká globalizácia, že nakoniec tu vznikne jeden štát. Jeden štát, ktorý bude riadiť všetko. Vo finančných skupinách sa to už deje. 200 alebo 320 rodín vlastní 90 % majetku sveta. A takto si to nepredstavujem, aby to bolo aj pri nejakých tých mestských a samosprávnych krajoch alebo nejakých útvaroch.
A budem stále hovoriť, že tá menšina má právo si povedať, a to právo musí byť vyslyšané tou väčšinou v nejakej tej forme, že môže si určiť právo na sebaurčenie. To je právo na sebaurčenie, rozhodovať o svojich peniazoch, o svojich ľuďoch, o svojich príjmoch s tým, keď ten väčší celok to nezvláda. A pokiaľ sú tam už markantné príklady, tak myslím si, že aj naša legislatíva by mala umožniť odtrhnúť sa takejto mestskej časti, ktorá funguje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovysvetlím moje podmienky, aké mením v zákone o obecnom zriadení.
Pokiaľ chcete, aby sa nejaká obec odtrhla, respektíve nespokojná časť od nejakej väčšej časti, tak okrem tých štyroch podmienok, čo som uvádzal už, musíte splniť ešte ďalšiu podmienku, a to je re-fe-ren-dum. Referendum musí byť vyhlásené a na to referendum musíte mať aj určitý počet podpísaných petičných hárkov, že to referendum vôbec bude vyhlásené.
Ak by sme vzali naše slovenské, to demokratické právo v tomto zákone na robenie referenda, tak musí vyhlásiť, že brexit je neplatný, brexit je neplatný, lebo u nás v Slovenskej republike pokiaľ chcete sa oddeliť, máte urobiť referendum v celom meste. Nie v tej nespokojnej časti. Pýtam sa, keď sa teda Veľká Británia, Spojené kráľovstvo chcelo oddeliť, lebo neni spokojné s Európskou úniou, robilo sa referendum v celej Európskej únii alebo vo Veľkej Británii? Kde sa vlastne robilo referendum? Veď to je o tej demokracii predsa, že? Pýtam sa, ak sa Čierna Hora chcela v roku 2006 odčleniť od Srbska, v ktorom bola vo federácii jedna z posledných po bývalej Juhoslávii, tak sa pýtam, referendum sa robilo v Čiernej Hore alebo v Srbsku a v Čiernej Hore? No robilo sa v Čiernej Hore, lebo je to o tom nespokojnom počte obyvateľov a o tej časti, ktorá je nespokojná. A oni si povedali otázku: Prajete si, aby bola republika Čierna Hora nezávislým štátom s plnou medzinárodnoprávnou subjektivitou? Áno, referendum z 21. 5. 2006 povedalo, pri 86-percentnej účasti 55,5 % povedalo, že áno, chceme vystúpiť. Demokratické, spravodlivé, čestné. Nespokojná časť Čiernej Hory sa stala republikou a funguje.
Keď Škóti, hovorím o referende, nehovorím o tom, ako fungujú, keď Škóti v roku 2014 uvažovali o odtrhnutí sa, pýtam sa, premiér britský išiel presviedčať Walešanov alebo Škótov, aby sa neodtrhli? No predsa Škótov, lebo referendum v demokratických krajinách sa robí v tom území, ktoré je nespokojné. Takže Škóti boli tí, ktorí 18. 9. 2014 vyhlásili referendum o odčlenení sa od Veľkej Británie na svojom území. Pri volebnej účasti 84,6 percenta 55,3 percenta z tohto počtu sa vyslovilo za zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve. Áno, nebolo úspešné, ale referendum sa robilo v Škótsku.
Vážení, milí kolegovia, kolegyne, a hlavne zo ZMOS-u kolegovia, lebo u vás, na vašich bedrách spočíva zákon o obecnom zriadení, chcem sa opýtať, prečo sa u nás referendum, keď sa chce nejaká nespokojná časť odčleniť, robí v celom veľkom meste, v celej veľkej obci? To mi teraz vysvetlite. Viete, ako sa tie zlučovačky robili v socializme? Žiadne referendum, žiadne pýtanie sa občanov, okamžite ideš, lebo musí mať mesto, vymyslím si, Prešov 100-tisíc obyvateľov. Deväť obcí poďme a sme vybavení.
Takže, vážení, ´89. bol aj o tom, že budeme v ďalšom režime, ktorý sa volá demokracia, budeme odčiňovať krivdy socializmu. Toto je jedna z krívd, ktorá nám tu zostáva, zostala a pokiaľ sme si zadefinovali podmienky, kedy sa môže tá nespokojná časť odtrhnúť, tak láskavo nie iba de iure, ale aj de facto jej to umožnime. Lebo na druhej strane, opýtam sa vás takto, zamyslite sa logicky, kedy tá väčšina umožní tej menšine sa odtrhnúť pri súčasnom nastavení toho referenda? No vtedy, keď tá menšina bude liezť tej väčšine tak na nervy, bude jej robiť také vzbury a také prieky, že tí väčšinoví obyvatelia si povedia, čím skôr urobte to referendum, aby ste čím skôr boli mimo z toho nášho zoskupenia, toho veľkého mesta.
Ja si myslím, že v demokracii by sme mali aj tie, a máme aj tie menšie komunity, menšie zoskupenia dať im právo na sebaurčenie. A pokiaľ sme dali štyri základné podmienky, čo som už ich povedal, aké sú, že majú aj tú historickosť, to nieže vznikli včera, ale sú tam 700, 600 rokov sú tam už, len socializmus ich dal dokopy s nejakým ich susedom, ktorí majú smolu, bol väčší ako oni. A teraz my im povieme, že máte smolu, že by ste sa odtrhli. Tak to asi nie, vážení, to je asi nie o demokracii, to je o tom, že zase tu budeme mať nejaký despotizmus a niekto nám tu veľký bude rozkazovať, že my budeme vládnuť a nikto iný.
Musím vám povedať, že k tým štyrom podmienkam, ktoré už sú v zákone, dodávam ďalšie. Dávam, aby hranica, ktorú má tá nespokojná časť s tým veľkým mestom, bola menšia ako polovica celého obvodu daného katastrálneho územia. A dávam ešte ďalšiu podmienku, to znamená, ešte to sprísňujem, aby tá časť, ktorá je nespokojná, nemala priame cestné spojenie s tou zvyšnou časťou. Takže ešte to sprísňujem a myslím si, že keď sa nad tým zamyslíte, tak túto anomáliu by svedomie každého demokraticky zmýšľajúceho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky malo povedať, že áno, je to anomália, je to nespravodlivé, je to nedemokratické a mali by sme to odčiniť.
Ja tiež som za spájanie obcí. Tiež budem veľmi rád, keď je 200, 150, 300-členné obce budú mať nejakú samosprávu, ktorá bude, niekedy sme tomu hovorili, že strediskové obce za socializmu. Pán Laurenčík mi to môže potvrdiť, však je už niekoľko rokov v tejto funkcii samospráv, a tie strediskové obce prakticky mali určité práva tých ostatných obcí a na tejto strediskovej obci sa to vykonávalo. Myslím, že to neni problém, dá sa to robiť aj dnes, ale hovorím, keď hovoríme, že zlučovať, tak aj rozdeľovať by malo byť de facto možné. Tak preto je tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí jednoznačne o tom, že tie krivdy socializmu musíme odstraňovať.
Niekto mi povie, že budú schopní títo ľudia fungovať? Preto som sa pýtal pána Faiča, aká bola podmienka tých tritisíc obyvateľov, prečo tritisíc. Tak mi povedal, že to je ten životaschopný celok, to bola taká jeho odpoveď. No dobre, okej, tak beriem. Tak budú asi schopní a hlavná vec, že môžeme čerpať eurofondy, že? Lebo do dvetisíc obyvateľov je problém, do tisíc je problém čerpať. Ale tritisícčlenná komunita, myslím, že to už je taký počet, ktorý dá sa zvládnuť aj cez tie eurofondy. A keď chodím po tých obciach a vidím, čo niektoré takéto väčšie obce zvládli za tých 25 rokov, 27, a niektoré tie mestské časti, hlavne tých okresných miest, ktoré možnože by mali možnosť sa pri tejto mojej novele, keby bola prijatá, odčleniť, čo by mohli mať, tak to je v niektorých prípadoch neporovnateľné. Žiaľ, mestský typ obyvateľstva sa v živote nestotožní s dedinským spôsobom obyvateľstva, lebo obyčajne to boli tie obce, ktoré majú dedinský spôsob aj zástavby, aj myslenia možnože, aj toho bývania, aj obrábania tej pôdy, a to nie sú mestskí obyvatelia, ktorí bývajú v bytovkách. Teraz nechcem nikoho uraziť, ale mestský spôsob bývania a dedinský má diametrálne rozdiely.
Takže chcem veriť, že keď sa nad tým zamyslíme, tak podarí sa nám zladiť túto novelu zákona aj s vaším svedomím a umožníte tým občanom, ktorí sa nachádzajú v takýchto častiach, ktoré sú nespokojné so svojím momentálnym statusom, kto ich riadi, kto spravuje ich financie a hlavne ako môžu o nich rozhodovať, tak že dáte zadosť a vaše svedomie povie, že áno, dáme podporu tejto novele zákona.
Pokiaľ, samozrejme, by si poslanci z vládnej koalície chceli ju prebrať, nech sa páči, ja nebudem nejaký zlostný alebo nebudem im to vyčítať. Budem rád, lebo tento problém by sa mal nejakým spôsobom poriešiť. A pokiaľ by sme to postavili do druhého čítania, samozrejme, všetky pozmeňujúce návrhy budú iba vítané. Aj keď mi z toho niečo aj vyškrtnete, nič sa nedeje, ale hlavne to referendum, o to mi ide, aby to referendum bolo demokratické, nie socialistické. A myslím si, že v takomto prípade by sme si mohli povedať, že sme urobili na tomto poli to, čo niekoľko tisíc občanov od nás požaduje.
Keď som si urobil takýto, hrubú štatistiku, jedná sa o niekoľko, možnože 20, 30 takýchto mestských častí. Nehovorím o stovkách, lebo takéto mestské časti prakticky neexistujú, ktoré by sa takto mohli už iba na tých štyroch podmienkach odtrhnúť. Takže myslím si, že neni to žiadna nejaká veľká katastrofa, ak by sme dali priechodnosť týmto niekoľko možnože desiatkam obcí a častí obcí sa odtrhnúť a vzniknúť, aby boli samostatné, sebestačné, životaschopné a aby ste, keď prídete domov, aby ste mali chuť žiť. Aj život verejný. Lebo mnoho týchto občanov ten verejný život povie, kašlem na to. Mesto mi tu nič nedáva, nemáme tu ani ihrisko, nemáme ani kultúrny dom, nemáme urobené chodníky, nemáme kanalizáciu, lebo sme pod veľkým mestom a to veľké mesto, samozrejme, si bude hájiť svoje sídliská, svoje iné územia a tie lokálne okrajové časti vo veľmi častých prípadoch ťahajú za kratší koniec.
Takže, vážení, zamyslime sa nad tým a apelujem aj na zástupcov ZMOS-u, máme tu aj niektorých poslancov, ktorí sú aj v tomto združení, sú aj primátormi, sú aj starostami, tak chcem veriť, že toto neni blud. Ja som si otestoval, oslovil som zhruba 400 starostov a primátorov u nás na východe a musím povedať, že dve tretiny dali súhlas, tretina povedala, že nie. Takže zhruba aj v tej väčšinovej nejakej pospolitosti či už primátorov, alebo starostov prevláda názor, že asi toto je potrebné zmeniť. Takže pokiaľ by si to niekto chcel aj z vládnej koalície prevziať, budem iba veľmi rád a poriešime problém.
Takže, vážení, kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme odčinili jednu z krívd socializmu, ktorá tu ešte stále pretrváva. Svoje záverečné slovo ešte možnože poviem, ale končím tak ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, to neni môj výmysel, to je odkaz našich predkov, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nejak to skáčeme, ale dobre. A tak jak to už v mojom prípade ako poslanca Národnej rady býva zvykom, že osud mi stále dá, že moje zákony idú do poloprázdnej miestnosti, keď ich predkladám, aj tak to asi má byť, takže ja ich budem predkladať, tak jak som začal predkladať pána Podmanického zákon o nebezpečných živočíchoch, že; a budem ho dávať stále, pokiaľ neprejde a hoci to budem hovoriť do desiatej, alebo teda medzi desiatich alebo dvadsiatich ľudí, mne je to jedno, ja to budem hovoriť stále, lebo, občania, počúvajte, čo by som chcel zmeniť.
Je to zákon o obecnom zriadení a dávam ho tu už štvrtýkrát v tejto rokovacej sále. A keď sa nad tým zamyslíte, tak viem, že v súčasnej dobe všetko chceme spájať, všetko chceme spájať, lebo to spojenie je sila, je to trend, trieštenie nemá zmysel, ako nás mnohí presviedčajú. Áno, súhlasím. Máme spájať, máme konsolidovať, máme udržiavať životaschopné jednotky.
Zákon o obecnom zriadení, ktorý bol kreovaný v roku 1990 a bol teda tesne po revolúcii, mnoho ľudí, samozrejme, že prijalo s nadšením, že samospráva začne fungovať po novom a ja ako nejaký 29-ročný chalan vtedy som bol veľmi rád, že niečo také tam je. A keď si tento zákon prečítate podrobnejšie, zistíte, že zákon o obecnom zriadení umožňuje ako zlučovať, tak aj rozdeľovať obce. A tu by som povedal, že je kameň úrazu hlavne pri tom rozdeľovaní. Pokiaľ máme v zákone, že sa to môže aj rozdeľovať, tak to aj nie iba de iure, ale aj de facto urobme, aby sa to dalo robiť.
Žiaľ, musím povedať, že od roku 1990, kedy bol tento zákon prijatý, minimálne sa oddelilo a rozdelilo tých obcí, ktoré možnože pôvodne sa mohli oddeľovať, keď ešte zákon nebol na svete. Ale dobre, je tak, ako je, a súčasný zákon hovorí jedno. Ak sa chceš oddeliť, nejaká časť od obce alebo od toho mesta, a tu musím pripomenúť, že väčšinou sa to bude týkať miest, lebo socialistický režim povedal v 70., 80. rokoch jedno, chceme tu mať veľké mestské aglomerácie s počtom obyvateľov 50-tisíc, 80-tisíc, 100-tisíc a tak ďalej. Nespôsobil tento nárast alebo nebolo to plánované tak, že ten nárast bude spôsobený nejakou populačnou krivkou, že sa bude rodiť viacej detí, ale urobme to tak, že k tomu okresnému mestu alebo k tomu mestu pričleňme obce, ktoré s ním susedia, či sa to niekomu páči alebo nepáči. A tak v mnohých okresných mestách sa stalo, že mnoho obcí, ktoré má svoju históriu niekoľko stoviek rokov, stratilo svoju identitu a je súčasťou okresného alebo krajského mesta. A dokonca o nás, máme teraz ešte aj takú absurditu, že pri tom rozdeľovaní obcí sa stalo aj to, že idete z mesta cez obec do mesta toho istého. To si myslím, že to už je trošku akože na hlavu podľa mňa. A tento zákon, ktorý ten chce novelizovať, chcel by som riešiť práve takéto anomálie.
Áno, rozdeľovanie je aj v iných krajinách v Európskej únii, my sme si povedali, že tá životaschopná jednotka, ktorá na Slovensku by mohla fungovať samostatne, musí spĺňať štyri kritériá. Prvé kritérium je mať tritisíc obyvateľov. Na porovnanie poviem, že v Čechách stačí tisíc, v Maďarsku stačí tristo, v Nemecku si povedali, že musí to byť desaťtisíc. Dobre, okej. Išli sme v trende Európskej únie, dali sme tritisíc. Prečo práve tritisíc? Pýtal som sa pána Faiča, poslanca Národnej rady za SMER, aj teraz ho tu máme. Síce nesedí, ale je v tomto volebnom období tiež poslancom v Národnej rade, že prečo tritisíc? Schválili to asi zhruba v roku 2002, 2005, neberte ma za slovo, v týchto rokoch to bolo schválené, nevedel mi vysvetliť, prečo tritisíc. Ale dobre, také sú kritériá, beriem, takže tritisíc obyvateľov.
Ďalšia podmienka je, musíte mať historicky dané územie alebo územia, ak je to nejaký z viacerých častí. Tretia podmienka je, že musíte mať minimálne, teda nesmiete byť zrastený pevne s tou častou, od ktorej sa chcete odtrhnúť. A štvrtá podmienka je, že investície, ktoré boli v tom veľkom bloku do vašej časti vložené, neni od nich závislá tá zvyšná časť toho mesta alebo tej väčšej obce, od ktorej sa odtrhujete.
To sú štyri podmienky, ktoré naši legislatívci aj ZMOS prijal, že áno, takto budeme umožňovať sa odrhnúť alebo aj spojiť určitým častiam, ktoré sú nespokojné. Samozrejme, tie mestské časti; ja ich volám, že mestské časti; alebo tie časti, ktoré sú nespokojné, väčšinou sú na okraji a sú aj na okraji toho finančného záujmu. To znamená, že investície, ktoré by tam možnože mohli ísť, nejdú. To veľké mesto sa v mnohých prípadoch správa dosť macošsky, česť výnimkám, ale musím povedať, že aké ja mám skúsenosti, tak je to skôr naopak, že tie mestské časti živoria volebné obdobie čo volebné obdobie.
Keď som to povedal pánu ministrovi vnútra pánu Kaliňákovi ešte v minulom volebnom období, že chcem takýto zákon dávať, jeho odpoveď znela, pán poslanec, nemám s tým problém, ale zabezpečte, aby sa Petržalka neodtrhla od Bratislavy. Tak som povedal, že áno, super, dobre, zabezpečím, aby sa neodtrhla, bude taká novela, ktorá Petržalku neodtrhne. Lebo on si myslel, že celú Bratislavu roztrháme na drobné časti, celé Košice a celé iné mestá. Ja hovorím, že nie, lebo je to pevne spojené, už tam tá podmienka je. Takže ja okrem toho, že dávam nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré vám potom prednesiem v rozprave, tak snažím sa aj splniť tento sľub pánu ministrovi, aby si nemyslel, že chcem tu rozdeľovať krajské alebo hlavné mesto na nejaké mestské, menšie obce, ktoré sú tu.
Musím povedať jedno, že tú demokraciu na Slovensku v tomto režime, to znamená, očierňovania a, by som povedal, že zlučovania sme asi dobre nepochopili a zdá sa mi, že je to postavené naruby a je to slovenská demokracia, nie európska demokracia. Kvôli čomu, to by som vysvetlil asi v rozprave. Chcem povedať iba jedno v úvodnom slove, že keď sú tam štyri podmienky, pôvodne jak som už ich charakterizoval, tak ja dávam ďalšie podmienky, ktoré budú sťažovať oddelenie týchto nespokojných častí, aby sme dali zadosť, jak som už povedal, aj pánu ministrovi vnútra pánu Kaliňákovi.
Tento návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únii.
Podrobnejšie o bodoch, ktoré dávam do tejto novely, by som uviedol v rozprave.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ja sa dotknem jednej tvojej vety, ktorú si povedal, že k historickým dátumom a dejinným udalostiam by sme mali mať nejakú úctu a neprekrúcať ich. Stopercentne s tým súhlasím a chcel by som upozorniť aj vedenie Národnej rady, je tu pán Bugár, tlmočte to aj pánovi Dankovi, keď ma počuje, že v priestoroch Národnej rady, kde máme tlačovú miestnosť, máme stále banery vývoja našej republiky, ako to išlo. Viete, aký historický moment tam chýba? Chýba november ´89, chýba november ´89, upozorňoval som to všetkých predsedov ústne, áno, nie písomne, malo to byť asi aj písomne. Ústne som upozornil všetkých predsedov, odkedy som v parlamente, aby aj tento baner – rok 1989, 17. november – bol tam, dodneska tam neni. Takže to je u mňa to prekrúcanie tej histórie, ktorú my momentálne žijeme. Nie som historikom, veď vy by ste sa o to mali oprieť v prvom rade, historici, ktorí ste poslanci v parlamente a prejsť si, čo tu všecko čo tu máme a nemáme. Takže to len taká pripomienka. A budem stále sa biť za tých ľudí, ktorí sa spravodlivo a čestne stavajú ku všetkým udalostiam, ktoré im život prinášal v danej dobe, kedy mali povedať, že áno, to je spravodlivé a to neni nespravodlivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán Petrák, áno. Je to problém, lebo to sú aj tie biele plochy a viac-menej v mnohých prípadoch nezodpovedá skutkový stav, jak ste povedali, tomu stavu právnemu, ktorý by tam mal byť. Céčkový stav ručí za kultúru. Céčkový stav ručí za kultúru, je to aj pri pozemkových úpravách a ďalších, takže viac menej v tom céčkovom stave by sme sa chceli dopracovať pri pozemkových úpravách ďalších až do toho céčka, že by to bolo zosúladené. Samozrejme, keď si pozrieme katastrálny zákon, tak vlastník, vlastník, nie správca pozemku, nie užívateľ, nie správca dane, vlastník je povinný zosúlaďovať. Zosúlaďovať si tento stav, áno. Preto som povedal, keď máme inšpektorov a, žiaľ, katastrálnych nemáme, nemáme katastrálnych inšpektorov. Máme iba deväť na Slovensku a tiež som apeloval v minulom volebnom období, aby sme posilnili aj túto zložku, lebo oni by mali chodiť, skúmať, pozerať, upozorňovať, aby sme toho vlastníka, lebo vlastníctvo neznamená iba práva, to sú aj povinnosti. A, žiaľ, ako ste povedali, áno, je to aj finančne náročné, ale pri dobrej vôli dalo by sa, lebo každý piaty rok sa robí inventarizácia intravilánu a extravilánu. To znamená, kataster má to v náplni práce, len to urobiť nejakým spôsobom možnože vo väčšej miere.
A pánu kolegovi, ktorý reagoval zo SaS-ky, Laurenčíkovi, áno, myslím si, že v druhom čítaní by sme mohli dať nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, by vylepšili túto novelu.
Ďakujem pekne.