Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovysvetlím moje podmienky, aké mením v zákone o obecnom zriadení.
Pokiaľ chcete, aby sa nejaká obec odtrhla, respektíve nespokojná časť od nejakej väčšej časti, tak okrem tých štyroch podmienok, čo som uvádzal už, musíte splniť ešte ďalšiu podmienku, a to je re-fe-ren-dum. Referendum musí byť vyhlásené a na to referendum musíte mať aj určitý počet podpísaných petičných hárkov, že to referendum vôbec bude vyhlásené.
Ak by sme vzali naše slovenské, to demokratické právo v tomto zákone na robenie referenda, tak musí vyhlásiť, že brexit je neplatný, brexit je neplatný, lebo u nás v Slovenskej republike pokiaľ chcete sa oddeliť, máte urobiť referendum v celom meste. Nie v tej nespokojnej časti. Pýtam sa, keď sa teda Veľká Británia, Spojené kráľovstvo chcelo oddeliť, lebo neni spokojné s Európskou úniou, robilo sa referendum v celej Európskej únii alebo vo Veľkej Británii? Kde sa vlastne robilo referendum? Veď to je o tej demokracii predsa, že? Pýtam sa, ak sa Čierna Hora chcela v roku 2006 odčleniť od Srbska, v ktorom bola vo federácii jedna z posledných po bývalej Juhoslávii, tak sa pýtam, referendum sa robilo v Čiernej Hore alebo v Srbsku a v Čiernej Hore? No robilo sa v Čiernej Hore, lebo je to o tom nespokojnom počte obyvateľov a o tej časti, ktorá je nespokojná. A oni si povedali otázku: Prajete si, aby bola republika Čierna Hora nezávislým štátom s plnou medzinárodnoprávnou subjektivitou? Áno, referendum z 21. 5. 2006 povedalo, pri 86-percentnej účasti 55,5 % povedalo, že áno, chceme vystúpiť. Demokratické, spravodlivé, čestné. Nespokojná časť Čiernej Hory sa stala republikou a funguje.
Keď Škóti, hovorím o referende, nehovorím o tom, ako fungujú, keď Škóti v roku 2014 uvažovali o odtrhnutí sa, pýtam sa, premiér britský išiel presviedčať Walešanov alebo Škótov, aby sa neodtrhli? No predsa Škótov, lebo referendum v demokratických krajinách sa robí v tom území, ktoré je nespokojné. Takže Škóti boli tí, ktorí 18. 9. 2014 vyhlásili referendum o odčlenení sa od Veľkej Británie na svojom území. Pri volebnej účasti 84,6 percenta 55,3 percenta z tohto počtu sa vyslovilo za zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve. Áno, nebolo úspešné, ale referendum sa robilo v Škótsku.
Vážení, milí kolegovia, kolegyne, a hlavne zo ZMOS-u kolegovia, lebo u vás, na vašich bedrách spočíva zákon o obecnom zriadení, chcem sa opýtať, prečo sa u nás referendum, keď sa chce nejaká nespokojná časť odčleniť, robí v celom veľkom meste, v celej veľkej obci? To mi teraz vysvetlite. Viete, ako sa tie zlučovačky robili v socializme? Žiadne referendum, žiadne pýtanie sa občanov, okamžite ideš, lebo musí mať mesto, vymyslím si, Prešov 100-tisíc obyvateľov. Deväť obcí poďme a sme vybavení.
Takže, vážení, ´89. bol aj o tom, že budeme v ďalšom režime, ktorý sa volá demokracia, budeme odčiňovať krivdy socializmu. Toto je jedna z krívd, ktorá nám tu zostáva, zostala a pokiaľ sme si zadefinovali podmienky, kedy sa môže tá nespokojná časť odtrhnúť, tak láskavo nie iba de iure, ale aj de facto jej to umožnime. Lebo na druhej strane, opýtam sa vás takto, zamyslite sa logicky, kedy tá väčšina umožní tej menšine sa odtrhnúť pri súčasnom nastavení toho referenda? No vtedy, keď tá menšina bude liezť tej väčšine tak na nervy, bude jej robiť také vzbury a také prieky, že tí väčšinoví obyvatelia si povedia, čím skôr urobte to referendum, aby ste čím skôr boli mimo z toho nášho zoskupenia, toho veľkého mesta.
Ja si myslím, že v demokracii by sme mali aj tie, a máme aj tie menšie komunity, menšie zoskupenia dať im právo na sebaurčenie. A pokiaľ sme dali štyri základné podmienky, čo som už ich povedal, aké sú, že majú aj tú historickosť, to nieže vznikli včera, ale sú tam 700, 600 rokov sú tam už, len socializmus ich dal dokopy s nejakým ich susedom, ktorí majú smolu, bol väčší ako oni. A teraz my im povieme, že máte smolu, že by ste sa odtrhli. Tak to asi nie, vážení, to je asi nie o demokracii, to je o tom, že zase tu budeme mať nejaký despotizmus a niekto nám tu veľký bude rozkazovať, že my budeme vládnuť a nikto iný.
Musím vám povedať, že k tým štyrom podmienkam, ktoré už sú v zákone, dodávam ďalšie. Dávam, aby hranica, ktorú má tá nespokojná časť s tým veľkým mestom, bola menšia ako polovica celého obvodu daného katastrálneho územia. A dávam ešte ďalšiu podmienku, to znamená, ešte to sprísňujem, aby tá časť, ktorá je nespokojná, nemala priame cestné spojenie s tou zvyšnou časťou. Takže ešte to sprísňujem a myslím si, že keď sa nad tým zamyslíte, tak túto anomáliu by svedomie každého demokraticky zmýšľajúceho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky malo povedať, že áno, je to anomália, je to nespravodlivé, je to nedemokratické a mali by sme to odčiniť.
Ja tiež som za spájanie obcí. Tiež budem veľmi rád, keď je 200, 150, 300-členné obce budú mať nejakú samosprávu, ktorá bude, niekedy sme tomu hovorili, že strediskové obce za socializmu. Pán Laurenčík mi to môže potvrdiť, však je už niekoľko rokov v tejto funkcii samospráv, a tie strediskové obce prakticky mali určité práva tých ostatných obcí a na tejto strediskovej obci sa to vykonávalo. Myslím, že to neni problém, dá sa to robiť aj dnes, ale hovorím, keď hovoríme, že zlučovať, tak aj rozdeľovať by malo byť de facto možné. Tak preto je tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí jednoznačne o tom, že tie krivdy socializmu musíme odstraňovať.
Niekto mi povie, že budú schopní títo ľudia fungovať? Preto som sa pýtal pána Faiča, aká bola podmienka tých tritisíc obyvateľov, prečo tritisíc. Tak mi povedal, že to je ten životaschopný celok, to bola taká jeho odpoveď. No dobre, okej, tak beriem. Tak budú asi schopní a hlavná vec, že môžeme čerpať eurofondy, že? Lebo do dvetisíc obyvateľov je problém, do tisíc je problém čerpať. Ale tritisícčlenná komunita, myslím, že to už je taký počet, ktorý dá sa zvládnuť aj cez tie eurofondy. A keď chodím po tých obciach a vidím, čo niektoré takéto väčšie obce zvládli za tých 25 rokov, 27, a niektoré tie mestské časti, hlavne tých okresných miest, ktoré možnože by mali možnosť sa pri tejto mojej novele, keby bola prijatá, odčleniť, čo by mohli mať, tak to je v niektorých prípadoch neporovnateľné. Žiaľ, mestský typ obyvateľstva sa v živote nestotožní s dedinským spôsobom obyvateľstva, lebo obyčajne to boli tie obce, ktoré majú dedinský spôsob aj zástavby, aj myslenia možnože, aj toho bývania, aj obrábania tej pôdy, a to nie sú mestskí obyvatelia, ktorí bývajú v bytovkách. Teraz nechcem nikoho uraziť, ale mestský spôsob bývania a dedinský má diametrálne rozdiely.
Takže chcem veriť, že keď sa nad tým zamyslíme, tak podarí sa nám zladiť túto novelu zákona aj s vaším svedomím a umožníte tým občanom, ktorí sa nachádzajú v takýchto častiach, ktoré sú nespokojné so svojím momentálnym statusom, kto ich riadi, kto spravuje ich financie a hlavne ako môžu o nich rozhodovať, tak že dáte zadosť a vaše svedomie povie, že áno, dáme podporu tejto novele zákona.
Pokiaľ, samozrejme, by si poslanci z vládnej koalície chceli ju prebrať, nech sa páči, ja nebudem nejaký zlostný alebo nebudem im to vyčítať. Budem rád, lebo tento problém by sa mal nejakým spôsobom poriešiť. A pokiaľ by sme to postavili do druhého čítania, samozrejme, všetky pozmeňujúce návrhy budú iba vítané. Aj keď mi z toho niečo aj vyškrtnete, nič sa nedeje, ale hlavne to referendum, o to mi ide, aby to referendum bolo demokratické, nie socialistické. A myslím si, že v takomto prípade by sme si mohli povedať, že sme urobili na tomto poli to, čo niekoľko tisíc občanov od nás požaduje.
Keď som si urobil takýto, hrubú štatistiku, jedná sa o niekoľko, možnože 20, 30 takýchto mestských častí. Nehovorím o stovkách, lebo takéto mestské časti prakticky neexistujú, ktoré by sa takto mohli už iba na tých štyroch podmienkach odtrhnúť. Takže myslím si, že neni to žiadna nejaká veľká katastrofa, ak by sme dali priechodnosť týmto niekoľko možnože desiatkam obcí a častí obcí sa odtrhnúť a vzniknúť, aby boli samostatné, sebestačné, životaschopné a aby ste, keď prídete domov, aby ste mali chuť žiť. Aj život verejný. Lebo mnoho týchto občanov ten verejný život povie, kašlem na to. Mesto mi tu nič nedáva, nemáme tu ani ihrisko, nemáme ani kultúrny dom, nemáme urobené chodníky, nemáme kanalizáciu, lebo sme pod veľkým mestom a to veľké mesto, samozrejme, si bude hájiť svoje sídliská, svoje iné územia a tie lokálne okrajové časti vo veľmi častých prípadoch ťahajú za kratší koniec.
Takže, vážení, zamyslime sa nad tým a apelujem aj na zástupcov ZMOS-u, máme tu aj niektorých poslancov, ktorí sú aj v tomto združení, sú aj primátormi, sú aj starostami, tak chcem veriť, že toto neni blud. Ja som si otestoval, oslovil som zhruba 400 starostov a primátorov u nás na východe a musím povedať, že dve tretiny dali súhlas, tretina povedala, že nie. Takže zhruba aj v tej väčšinovej nejakej pospolitosti či už primátorov, alebo starostov prevláda názor, že asi toto je potrebné zmeniť. Takže pokiaľ by si to niekto chcel aj z vládnej koalície prevziať, budem iba veľmi rád a poriešime problém.
Takže, vážení, kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme odčinili jednu z krívd socializmu, ktorá tu ešte stále pretrváva. Svoje záverečné slovo ešte možnože poviem, ale končím tak ako stále, žime tak, to je odkaz našich predkov, to neni môj výmysel, to je odkaz našich predkov, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
