Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za tento príspevok, pretože konečne som prvýkrát počul aj z koaličného fóra nejakú tú možno aj kritiku na činnosť koaličného ministra. Ale sa pýtam, keby sme tu mali ešte levy, jaguári a slony, tak až vtedy by sme zistili, čo znamená ochrana života, že? Zatiaľ to vyzerá, že iba medveď nás akože ohrozuje, pretože ten vrcholný predátor, ktorého tu máme, možno toho najväčšieho, ktorý, prakticky ani... Akého predátora máme – veď povedzte – my? Vlk, ktorý zlikviduje koľko tých medveďov? Teda ak si to vezmeme ako svorka. To znamená, človek je tu asi na to, aby to nejakým spôsobom reguloval alebo nereguloval. A samozrejme má, má v tej nike ekologickej a živočíšnej aj medveď samozrejme na Slovensku aj z historického, aj terajšieho hľadiska svoje postavenie, len nemôže byť, ako už tu bolo povedané, postavený nad život človeka, ktorý to je.
A, pán Senko, som rád, že máte aj vy skúsenosť, pretože až vtedy možnože sa mnoho ľudí prebudí, a to nehovoríme o tejto oblasti, aj o iných oblastiach, že pokiaľ sa vás to bude priamo dotýkať, páni poslanci, pani poslankyne, tak až vtedy zacítite ten problém, ahovorím všeobecne, nehovorím už konkrétne k tomu, začnete sa tomu problému venovať. Takže berte takto proste, či už riešenie aj rómskych komunít, aj ďalších, pokiaľ sa ho to bude priamo dotýkať, začnete možnože iným štýlom riešiť aj tieto veci. Takže berte takto, že nemám osobnú skúsenosť, a potom by sa mali aj tieto problémy tých ľudí, ktorí sú v mnohých prípadoch doslova že nevypočutí a musia si to riešiť dennodenne, ako to bolo spomenuté, cez primátorov a starostov, ktorí majú na hlave toho až-až, aby sme boli ako my, štát, ministerstvá, nápomocní a riešili, nieže o dva roky, o pol roka, o mesiac, okamžite, pretože vtedy je ohrozený ten človek. A kde sa má obrátiť?
Takže chcem veriť, že aj tento apel, ktorý tu zaznel, spôsobí to, že minister životného prostredia dá zelenú aj v spolupráci s poľovníkmi a lesníkmi, aby sa ten regulovaný odstrel predsa len udial a kmeňové stavy sa ponížili. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predseda výboru, pán Antal, spomínal ste, že nikto nám to naše prírodné bohatstvo nemôže ukradnúť. No môže. Viete kto? Nekontrolovaný biznis. Nekontrolovaný biznis možnože aj s pomocou štátu. Lebo aj Egypt ináč vyzeral pred niekoľkými tisíc rokmi a zrazu si vykántrili svoje prírodné bohatstvo a teraz tam máme púšť. Aj Mezopotámia si myslela, že im nikto neukradne, ale sa správali koristnícky. A pokiaľ to ešte príslušná vláda podporuje, a teraz berem všeobecne, tak potom to takto vyzerá. Takže, vážení, o tom to je, že keď raz minister životného prostredie povie, že tá firma pôjde do krachu, lebo jej dá takú pokutu za znečistenie životného prostredia, že ten krach bude aj reálny, nie iba fiktívny, tak potom budem hovoriť, že rezort životného prostredia vie chrániť to naše prírodné bohatstvo tak, ako to má byť. A konkrétne prípady možnože potom ešte uvediem v rozprave, do ktorej sa potom hlásim akože ústne.
A musím povedať jedno, veľmi krásne ste povedali, že pokiaľ sa nebudeme správať zodpovedne, tak naše deti a vnúčatá nezdedia to, čo zdedili sme my od našich predkov, lebo keby oni na to boli kašlali, tak dneska tu asi žijeme tiež na tých púšťach.
Takže, vážení, myslím si, že poďme na to, aj ten biznis, ktorý tu je a, žiaľ, zasahuje aj možno do najvyšších sfér aj nášho politického vedenia, mal by sa ten biznis nekontrolovaný aj cez ministra životného prostredia zastaviť a povedať, že stačilo. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si zhodnotila, akým spôsobom sa tu tá legislatíva tvorí. Mne sa zdá tiež, že aj upozorňujeme tu na výboroch, že keď robíme, dostaneme nejaký infrigement, tak samozrejme, aby to bola úplná transformácie tej smernice, ktorá tam má byť, a stále nás presvedčujú, že áno, je to tak, bude to tak a proste, žiaľ, v mnohých prípadoch sa znovu dostávame k tomu, že musíme to opätovne a ešte raz a ešte trikrát a ešte päťkrát a ešte neviem koľkokrát. Takže ja by som apeloval na pána ministra, aby, keď už raz niečo robíme, možno za tento čas, keby sme to boli v tej prvej várke urobili, tak ako to má byť, neviem, aký tam máte manažment, nepoznám až tak tých vašich ľudí, ktorí to majú na starosti, lebo to by som bol asi fenomén, keby som všetkých ľudí poznal na ministerstve, ale myslím si, že práve ten prístup, ten prvotný, keď sa urobí dobre tá príprava a keď sa urobí dôsledne, tak myslím, že by sme sa vyvarovali potom ďalších pozmeňujúcich návrhov.
Veď koľkokrát už máme zákon o odpadoch za posledné dva roky v tomto parlamente? Veď to sú proste neskutočné veci, ktoré stále dokola a dokola a dokola. A chcel by som sa opýtať pána ministra jednu vec, že či máme tú koncovku zabezpečenú. Pretože aj mnohí starostovia mi hovoria, že, pán Fecko, my sme aj vyseparovali, vyzberali, nakoniec zistíme, že prakticky to skončí niekde iba, nieže na, nejaká recyklácia, ale skončí to niekde iba na skládke. To znamená, či dôsledne dosleduvávame, čo sa vlastne s tým vyzberaným materiálom odpadovým robí, lebo zdá sa mi, že v mnohých prípadoch to končí tak, ako by sme nechceli a ako sme zaviazaní, že nebudeme skládkovať a budeme to recyklovať, budeme to nejako ináč spracovávať.
Tak, pán minister, či aj táto koncovka je dotiahnutá, pretože zdá sa mi, že hlasy zdola tých, ktorých sa to priamo dotýka, hovoria o niečom inom. Takže prípadne keď by ste mi na to dali odpoveď, že či to sledujete ako sa to, to finále toho odpadu, ako končí to finále.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi ďakujem, že si vystúpila, že môžem reagovať. Áno, je to Ústav pamäti národa, nie nepamäti národa, takže, pán riaditeľ, aby sme tú pamäť zachovali pre ďalšie generácie čo najdlhšie, lebo ten národ, ktorý nevie, skade prišiel, tak si bude musieť zopakovať asi históriu v niektorých bodoch a strácame čas. Myslím si, že máme čo generácii, ktorá teraz vyrastá, našich detí a vnúčat máme čo odkázať, máme čo ukazovať, aby neurobili tú istú chybu, čo možnože v ´48., resp. iné, v iných rokoch.
A ako spomenula Anka, že idete spolupracovať aj s Ukrajinou, super, lebo prakticky aj tam možnože nájdeme zaujímavé informácie, ktoré možnože čakajú na to, aby časť občanov našich sa možnože aj dožila nejakého toho odškodnenia alebo aspoň tej satisfakcie možnože morálnej, že áno, bol som, nebol som, tak alebo tak.
Takže držím vám palce a čo budeme môcť, tak, samozrejme, budeme sa snažiť tu v tomto parlamente, keď naše hnutie by tu bolo aj v ďalšom volebnom období, byť nápomocní, aby sme – tak ako iné národy – si vedeli pre ďalšiu generáciu zachovať dedičstvo našich otcov, ktoré nám tu zanechali a s ktorým sa musíme vysporiadať aj po tej stránke morálnej a spravodlivosti a nieže hrubá čiara, ale ten, čo bol, tak musí aj niečo za to si odpykať. Pretože teraz, keď pozeráme, že ako eštebáci bývalí majú, aké majú dôchodky, veď to je katastrofa, veď to je katastrofa, ľudia boží! Veď predsa ten, čo bol bitý, má 250 eur a nevie z toho vyžiť a ten, čo sa vtedy smial, smeje sa aj dnes. Smeje sa nám do očí, nám, áno, nám politikom, že nevieme sa s týmto vysporiadať. A to je pre mňa veľká prehra na politickej scéne, keď my sa nevieme s históriou našou vysporiadať čestne a spravodlivo. Pretože nikto sa s ňou nevysporiada lepšie ako vlastný národ s vlastnou históriou.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, že ste na mňa zareagovali, takže ja iba tak v kocke. Obce a dobré vychádzanie so Slovenským pozemkovým fondom. Áno, aj mne sa dostalo do uší, samozrejme, však nie som hluchý. Každopádne Slovenský pozemkový fond by v intraviláne nemal mať nič. Všetko by tam mali mať obce. Že sa to dodneska nestalo, to je, by som povedal, z roka na rok sa to prehadzovalo, hej? Slovenský pozemkový fond predsa má vo svojej garancii poľnohospodársky a lesný pôdny fond, ktorý je mimo in-tra-vi-lá-nu. To vlastne teraz sa tieto veci dávajú dokopy.
Čo sa týka reštitučných konaní, no, riešil som ich, vážení. Za štyri roky 125 prípadov vyriešených mojou osobou. A ťažkých. Musím povedať ťažkých prípadov. To neboli prípady, že máš tam päť árov a ideš riešiť. Takže keď si porovnám môj výkon oproti výkonu pracovníkov, áno, či už na fonde, alebo na pozemkovom úrade, tak sa pýtam, si to vynásobím krát počet ľudí a mala by byť jasná politika. Nechcem sa chváliť, ja môžem dať odpočet všetkých týchto, čo som riešil. Prakticky ja som to zvládal. Sa pýtam, prečo to ostatní nemôžu zvládať. Takže postavme si tu kritérium, že čo, v čom vlastne chceme urobiť alebo neurobiť v reštitučnom konaní, ale hovorím, nemôže to ísť 40 rokov.
Čo povedala kolegyňa Verešová, áno. Čo povedala pani ombudsmanka, to bolo vlastne na pozemkový úrad, že tam neni poriešených, že 40 rokov budeme v Košiciach ešte riešiť. Ale toto isté vyzeralo, že na fonde v rámci Slovenska sa bude a tu sa to vlastne kumuluje, že tie roky sú do nedohľadna. To znamená, nám generácie vymierajú, ani nebudú vedieť, že vôbec nejakú reštitúciu majú. A to je ten marazmus, čo my sa nevieme postaviť ľuďom a povedať, však sme to ukončili. No, neukončili sme to, vážení! Takže k tomu.
No a jednoduché pozemkové úpravy, pán kolega. Mám určité skúsenosti, aj pani riaditeľke som už niečo poslal, kde je problém, že niekto si z toho robí klondajk, a to je zlé.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani riaditeľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia, vystúpim, nemáme tu pani riaditeľku každý deň, takže samozrejme, že je to parketa pozemková, takže nejaký môj postreh. Možnože budem sa opakovať, niečo sme mali na výbore, takže nechcem tu vymýšľať nejaké ďalšie veci.
Samozrejme, Slovenský pozemkový fond, ktorý vznikol v roku ´91 v auguste, má určité práva a povinnosti. A myslím, že jedna zo základných je to, aby riešil reštitučnú agendu a náhradné pozemky, ktoré musia byť riešené. Správu máme prakticky, teraz musím povedať, že v takej krásnej forme, ktorá prakticky ešte sme ju nemali. A má aj, ja by som povedal, nejaký ten dizajn taký, ktorý myslím si, že zaujme každého, kto sa chce tejto správe venovať.
Čo ma zarazilo; a hovorím, že budem sa opakovať asi aj z výboru; že keď si pozrieme na str. 9 prerokovaných právnych aktov, tak prakticky zisťujeme, že nájomných zmlúv bolo 786, ako už pani riaditeľka povedala, kúpnych zmlúv 916 a reštitučných iba, ja hovorím iba, 222. Keď si pozrieme, koľko ešte reštitučných nárokov nemáme vyriešených, čo je nejakých 8 300 a keď budeme ročne riešiť iba 222, tak si to vypočítajme, že máme 43 rokov.
Štyridsaťtri rokov, pani riaditeľka, no to dúfam, že nemyslíme vážne, to dúfam, že nemyslíme vážne! Pretože socializmus trval 40 rokov a my predsa nechceme, dúfam, že 70 rokov riešiť reštitúcie, veď to je katastrofa! Takže ja by som apeloval aj teraz, aj na ďalšiu vládu, ktorá príde a nemusí byť v nej Fecko, aby si vzali za svoje, že musia reštitúcie byť ukončené, vážení, musia byť ukončené. To je hanba, to je hanba a to je iba na pozemkovom fonde. Koľko ešte máme na pozemkových úradoch? Tam je to, čo ja viem, 16-tisíc neukončených. Alebo nejakých deväť, dobre, nech bude deväť, lebo tam ešte majú nejaké päťstotrojky a dvestodvadsaťdeviny. Ale hovorím, veď to sú na desiatky rokov. Však už neblbnime, neblbnime, hovorím neblbnime, už stačilo! Už sme to konečne mohli odseknúť a povedať, že dobre. Lebo komplikujeme aj pozemkové úpravy. Veď my teraz ideme do pozemkových úprav a my nemáme územia, kde sú reštitúcie nepovydávané. A reštitúcia sa vydáva na priamy pozemok, ten, ktorý ti zabrali, keď môže sa byť vydaný. Nie na cudzí pozemok, na priamy. A my ideme teraz pri pozemkových úpravách tieto pozemky prehadzovať. Veď to je katastrofa, normálne my si robíme doslova vopred jasné problémy, ktoré môžu skončiť sťažnosťami, petíciami, žalobami, neviem, všeckým možným.
Takže, pani riaditeľka, to je môj apel, aby sme nejakým spôsobom, či už posilnili, hovorili ste, že o 20 ľudí ste posilnili. Áno, super, takže ja by som to chcel vidieť proste aj vo výkone reštitučných podaní a vysporiadaní. A ako sme hovorili, aj včera sme schvaľovali o dvoch členov rady, ktoré odôvodnenie znelo, že sa zefektívni a bude sa viacej uskutočňovať jednotlivých úkonov. Tak som zvedavý po roku, po dvoch, po troch a chcem vidieť odpočet potom, lebo mne sa zdá, že neviem, či to bude až také, aby oni, tí dvaja posilnili. Skôr možnože regionálne odbory by mali, aby ste potom mali tie veci. Nieže, možnože 2-tisíc, ale možnože 4-tisíc na riešenie na rok, aby sme sa posunuli. Ale hovorím, to je katastrofa. Takže to je jedno, ku tým reštitúciám.
Ďalej. Hovorí; prekvapila ma strana 20. To som už hovoril, že proste ja som nevedel, že Slovenský pozemkový fond vypláca aj finančné náhrady z depozitu za arizované majetky židovského obyvateľstva. To som vôbec nevedel o tom. A v minulých správach sme to vôbec nemali. Takže ja by som chcel, keď by ste vedeli na to odpoveď, že aké vlastne arizované majetky, z akého právneho titulu máte vy tento post zastávať, aby ste vyplácali tieto, či to ešte z prvej privatizácie bolo, či z veľkej privatizácie, alebo z jakého. Lebo vlastne vy máte asi povinnosť, podľa toho keď to máte v svojej správe, vyplácať náhrady z depozitu za arizované majetky židovského obyvateľstva. Neviem, čo to má spoločné s reštitúciou alebo nemá. Ale keď viete odpovedať, dobre, keď nie, tak možnože prípadne nejak písomne potom dať na výbor alebo aspoň mne, aby som sa vedel zorientovať. Lebo neviem sa zorientovať v tejto veci.
Ďalej. Kvitujem, pani riaditeľka, že keď ste mali na strane 29 vydržačky, lebo aj k vydržačkám sa vyjadrujete, samozrejme. Takže to vám budem chváliť stále, že, vážení občania Slovenskej republiky, prišlo na vydržanie, to slávne vydržanie, ktoré mnohí, je to nočná mora pre mnohých, keď zistia, že im niekto vydržal ich majetok, tak, samozrejme, že k tomu sa vyjadruje aj Slovenský pozemkový fond. A v minulom roku to mali, celkovo 66 žiadostí prišlo a 65 bolo záporných.
Ďakujem, pani riaditeľka, sa musím poďakovať, pretože takto sa musí pristupovať, lebo to sú neznámi vlastníci. To sú neznámi vlastníci, ktorých niekto chce prísť na ich majetok a chce to scudziť doslova. A Slovenský pozemkový fond by mal tam zaujať pozíciu nie mŕtveho chrobáka, ale aktívneho člena, ktorý povie, že nie. Pretože keď pán Fico v roku 2005 povedal, že neznámi vlastníci nebudú prepadať na obce a na štát, tak držme túto líniu a tých neznámych raz urobíme známymi, lebo skoro v každej rodine nájdeme možnože nejakého toho predka, ktorý ten neznámy pozemok teraz tam vystupuje. Takže, pani riaditeľka, toto ďakujem pekne.
Ďalej na strane 49, kde máme, a už tu apelujem, ešte pani Matečná ma zažila ako šéfka fondu, kde som apeloval na to, že keď hovoríme o vydaniach veci cirkvám a náboženským spoločnostiam. Vážení páni riaditelia a riaditeľky fondu, dajte Národnej rade taký odpočet ako pri reštitučných konaniach iných, kde ja nemám; vy tu konštatujete iba, že sme vydali v roku 2018 tri dohody v celkovej výmere 387 hektárov. A ja sa pýtam, koľko ešte máte vydať, aký je to počet, či už sme 90 % vydali, či zbývá, 5 % vydali z toho, lebo toto pre mňa je nepreskúmateľný údaj, ako ste zaťažení cirkevnými reštitúciami, ako si plníte v tejto oblasti svoju úlohu. A hovorím, ja už to, ôsma správa je táto, čo ja mám tu česť teda akože vnímať, takže prakticky dá sa, hovorím, že ako keby hrach na stenu. Tak bol by som rád, kedy sme aj toto mali ujasnené.
Ďalšia vec, ktorá tu je, tak náhrady za živý a mŕtvy inventár. Tiež iba v jednej správe som za tých deväť rokov zažil, že tu boli priznané, že aj nejaké náhrady za živý a mŕtvy inventár. Čo ja viem, boli to tie stroje, sejačky, mŕtvy inventár, živý, zásoby, čo našim gazdom a našim agropodnikateľom likvidovali, a Slovenský pozemkový fond to iba v jednej správe, zatiaľ čo som tu v Národnej rade, iba v jednej správe, asi, myslím, že za nejakých 15-tisíc eur odškodnil. Myslím, že asi v roku 2014, keď si dobre pamätám, alebo ´15. A teraz tu prakticky neni nič. Tak keď máme aj takúto, tak aspoň napíšte, že áno, v tejto oblasti sme nič neporiešili a vybavené. A prípadne, koľko ešte je tam tých žiadostí, lebo ja neviem. Vy ste asi zdedili aj po nejakých STS-kach, pod nejakým ďalším iným možnože nejaké náhrady aj za živý, mŕtvy inventár a to sú asi vaše interné pokyny, ku ktorým som sa možnože ani nedostal, takže keby aj to sme nejakým spôsobom vedeli identifikovať prípadne v ďalšej správe.
Vyzerá, že podľa správy za rok 2018 hospodáril fond s prebytkom. Veľmi ma štve, že do toho prebytku hlavne prispeli predaje, predaje, myslím, za 13 miliónov, keď si dobre pamätám. A predsa základom Slovenského pozemkového fondu neni predávať, jak som to povedal aj včera pani ministerke, keď tu sedela, v prvom rade musíte reštitučné náhrady zo štátneho fondu, teda z listov vlastníctva, ktoré je na štáte. Po druhé, musíte záhradkárske osady vyriešiť, náhradné pozemky, po tretie, musíte poriešiť aj v chránených oblastiach, kde máme teraz veľký problém, kde treba zameniť. Po štvrté, máte poriešiť náhradné pozemky pod vodné nádrže, ktoré ste zdedili od štátnej melioračnej správy, je ich asi 94 na území Slovenska. Po piate, máte poriešiť náhradu za pozemky, ktoré nie sú vysporiadané pod vúckami, pod druhou a treťou triedou kategórií, teda tried štátnych.
Proste to sú tisíce a tisíce hektárov, ktoré máte riešiť občanom našej republiky, Slovenskej republiky, ktorí proste stále čakajú, že nejaká vláda ich odškodní aj v týchto veciach. Lebo prakticky štát gazduje na cudzom, sme na cudzom majetku a gazdujeme, obmedzujeme vlastnícke právo.
Aby bolo jasné aj pre občanov Slovenska, pretože Slovenský pozemkový fond a pani riaditeľka zastupuje všetkých vás, občania, aby ste boli v obraze, každý v tomto majetku má jednu päťapolmilióntinu, takže to neni chimérny majetok, ale to je náš majetok, všetkých občanov. A aby ste boli v obraze, že koľko vlastne toho spravuje Slovenský pozemkový fond. Takže vo vlastníctve máme 264 071 ha, z toho je 55 493 ha lesnej pôdy. Za neznámych vlastníkov, to je 436 568 ha, to znamená a z toho máme 65 429 ha lesnej pôdy.
Ako pani riaditeľka hovorila, že s lesmi uzavreli dohodu, že sa to vysporiadava. Ja som sa pýtal na výbore, že aké sú to vlastne tie, že časť má lesy, časť majú fond, takže toto sa asi týmto bude ukončovať, aby sa to, lesy dostali ku lesom a fond aby mal iba poľnohospodársku pôdu a v extraviláne.
Celková hodnota majetku štátu, občania, aby ste boli v obraze, predstavuje 275 033 986 eur. Takže s tým gazduje Slovenský pozemkový fond a spravuje tieto majetky vás, občania.
Pani riaditeľka, viacej nestihnem, takže ďakujem veľmi pekne za správu. Keď budete vedieť odpovedať, budem rád. A odkaz našich predkov: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko, nebudem dlho, sa vyjadril už, keď sme schvaľovali rozširovanie rady fondu, tak som povedal proste, že to rozširovanie ja a priori, nepodporím. A, samozrejme, teraz literu zákona, keď už to máme schválené, musíme splniť, aby boli členovia doplnení. Nedáva to Národná rada, dáva to vláda Slovenskej republiky. Dobre, jej nominanti sú tu aj za ZMOS aj za komoru. V zdôvodnení, prečo sa rozširovalo toto členstvo z jedenásť na trinásť, bolo povedané, aby sa práca skvalitnila, stransparentnila, aby sme videli určité výsledky.
Tak ja z tohto miesta apelujem, aby sme to dodržali a v určitom čase sa pozreli, ako to skvalitnilo a ako som povedal aj na výbore, ja by som bol veľmi rád, keby Slovenský pozemkový fond mal pomer za rok riešenia reštitučných a kúpnych zmlúv, nie ako to bolo v minulom roku, že okolo 820 kúpnych zmlúv a 220 reštitučných nárokov vyriešených, aby to bolo naopak. Pretože Slovenský pozemkový fond v prvom rade má plniť domáce úlohy pre našich občanov, občanov, ktorí nie sú poriešení v reštitučných konaniach, nie sú poriešení v záhradkárskych osadách, náhradné pozemky, nie sú poriešení v chránených oblastiach, nie sú poriešení pod cestami druhej a tretej kategórie, ktoré majú VÚC-ky, nie sú poriešení vo vodných nádržiach, ktoré mala niekedy štátna melioračná správa, a pozemky pod týmito nádržami nie sú majetkoprávne vysporiadané. Slovenský pozemkový fond v prvom rade by mal túto domácu úlohu si splniť, a tých 255-tisíc hektárov, ktoré má vo vlastníctve, nie neznámych vlastníkov, vo vlastníctve, ktoré má, by mal prednostne tieto inštitúty plnenia si splniť, a potom poviem áno, v poriadku, je to vybavené, a potom poďme debatovať akým spôsobom sme s tou štátnou pôdou naložili.
Takže, pani podpredsedníčka vlády, beriem tak, že ste tu ako za vládu, pretože Slovenský pozemkový fond nespadá pod rezort pôdohospodárstva, ale pod vládu, takže chcem veriť, aby to bol aj odkaz pre ďalšie vlády, ktoré prídu po vás, aby sme to možnože po dvoch rokoch, po troch rokoch vyhodnotili, akým spôsobom sa skvalitnila práca rozšírením o dvoch členov správnej rady fondu, pretože podľa môjho názoru, však viete, robili ste šéfku fondu, že byť v rade to je za trest. Tam máte toľko roboty, že neviete, kde vám hlava stojí. Keď máte každý mesiac nejakých 600, 800 zmlúv prejsť, tak, viete, to je, alebo 300 aspoň, tak proste to je katastrofa. Však to ani nestíhate a veríte, že tie regionálne odbory vám dali dobrú vec. Iba na nich sa môžte spoľahnúť, na nikoho iného, že vám dali dobrú.
Pokiaľ to neviete sami cez nejaké pripomienky už v tej rade ovplyvniť, tak prakticky možnože niekedy to aj lieta, pretože nie každý občan, samozrejme, vie a je aktívny, aby niečo napádal. Aa potom samozrejme nie každá robota môže byť bez chýb. Ale myslím si, že rozšírením, neviem, či sa tá práca skvalitní, veľmi to spochybňujem. Bodaj by som sa mýlil! Ale chcem veriť, že bude daný aj odpočet, ako to skvalitnilo prácu, keď bol rozšírený, rozšírenie fondu z jedenástich na trinástich.
oči nominantom, sú to ľudia, ktorí, prakticky pána Sýkoru však aj možnože mnohí osobne poznáme, pána Šiatkovského podľa toho, že je náš poľnohospodár, fiťák, tak myslím, že tiež by mal byť zorientovaný v priestore a čase, čo sa na pozemkovom odbore, teda na pozemkovom fonde robí. Viem, že budú vedieť čítať aj geometrické plány, aj listy vlastníctva, aj nájomné zmluvy, aj ďalšie úkony, ktoré bude potrebné vykonávať, či už registre alebo pri pozemkových úpravách, že budú vedieť zasiahnuť, ak bude nejaký problém. Takže držím im palce, ale chcem, aby vláda urobila odpočet, možnože tá ďalšia, po roku, po dvoch, ako sa to skvalitnilo, pretože ináč toto nemá žiaden zmysel.
Takže končím stále, naši predkovia nám odkazujú, aby bolo, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa stavím iba pri tej vete, čo si povedal, že o čom je politika. A ja hovorím, že politika by mala byť o službe, o službe ľuďom, ktorí dali vám hlas a ktorí veria, že ju nesklamete.
Len ja tvrdím jedno, kto vie kradnúť v malom, bude aj vo veľkom. Kto vie klamať v malom, bude aj vo veľkom. A ja som si dlho lámal hlavu, čo tu vlastne naši politici, teda vrátane, aj ja som tu deviaty rok, čo tu vlastne robia, ako tu my to robíme, nerobíme. A kolega Škripek, ktorý je náš europoslanec, ktorý bol v parlamente aj európskom, mi to na druhom svojom vystúpení v Národnej rade ozrejmil. Politici vykrádajú obsah významu slov. Ešte raz, vykrádajú obsah významu slov. A konkrétne napríklad bilbordy "Charakter rozhoduje". Mali sme to možnosť vidieť, počuť a slová, slová a vykrádanie ich obsahu.
Takže pokiaľ si, páni kolegovia a kolegyne, nevstúpime do svedomia a každý si nebude dávať odpočet pred svojím voličom, ja by som bol najradšej, keby ste nás mohli, páni občania, aj počas štyroch rokov aj odvolať, nieže tu niekto sedí a ani rukou nepohne, ale sedí tu štyri roky. Takže o tom by to bola asi demokracia. A najradšej by som bol, keby sme mohli, občania keby mohli naprieč politickým stranám a dávať krúžky a to by bolo super, lebo každá strana by si dala na svoju kandidátku osobnosti, ktoré by zaujali občanov, a potom by sme zistili, ako je to pri VÚC-ke, či tam máme po skončení desať smerákov, dvoch eseneskárov, jedného obyčajného, alebo naopak. Takže to by bola u mňa demokracia na Slovensku, ktorá by ľudí primäla k tomu, aby tu boli tie osobnosti, ktoré tu majú byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ešte využijem tie dve minúty, ktoré máme, pretože neviem, kedy tu budem, asi až na druhej schôdzi ďalšej zákon predkladať.
Myslím si, že, vážení, že dať šancu ľuďom, a ja som absolvoval tie lazy aj kopanice, boli sme asi na štyroch aj s kolegom Mičovským ešte v minulom volebnom období, musím vám povedať, že deti, to sú tak životaschopné, ony nepotrebujú, ony nechcú ísť do mesta, ony tam chcú normálne ostať žiť, pretože ony, to je ich srdce, ja som proste, keď tam bol, ja som omladol, keď som videl, akým spôsobom sa ony v tejto svojej krajine a ako sa o ňu starajú. To neboli koristnícke nejaké veci, ony vedeli aj stromček poliať, vedeli aj vtáčika normálne prikŕmiť, vedeli aj tú kravičku zahnať, proste neskutočná idyla, ktorá môže nám priniesť aj turistu do týchto oblastí a môže mať z toho príslušná obec veľmi zaujímavý príjem finančný.
A myslím si, že dedičstvo našich otcov by sme mali zachovať v takom stave, aby sme sa nemuseli raz hanbiť, keď budeme dávať odpočet, čo sme tu stvárali, keď už naši rodičia a prarodičia tu neboli, a my sme veľkí mocipáni a politickí nejakí šéfovia riadili túto krajinu.
Takže ešte raz by som, hoci je tu poloprázdna sála, požiadal naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona a dať šancu mu v druhom čítaní. Samozrejme, vylepšenie, ktoré by prišlo z vašich radov, pani kolegyňa a kolegovia, budem veľmi vítať, pretože žiadny zákon neni dokonalý a chcem veriť, že vaše svedomie povie, že áno.
A naši predkovia nám odkazujú, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je nás tu poriedko, ani dvojciferne to nevychádza, ale dobre. Asi mám už takýto údel, na balkóne už nemáme nikoho. Moje zákony takto vychádzajú.
Takže dovoľte, aby som stručne uviedol môj zákon. V Národnej rade, myslím, že už dávam ho piatykrát alebo šiestykrát, v tomto volebnom období tretíkrát, ktorý sa týka rozptýleného osídlenia, tzv. laznícky zákon. Budem pokračovať v móde, ktorý nastolila kolegyňa Milanová, ktorá hovorila o našom kultúrnom dedičstve, a myslím si, že aj toto osídlenie, ktoré my sme zdedili po našich predkoch a to nám nikto nemôže vziať, pretože ty si sám nevybral, kde budeš bývať, ale tvoji rodičia, a tým pádom aj oni to osídlenie, ktoré tu mali po tie stáročia, prakticky nám zanechali a je iba na nás, ako sa k nim budeme správať.
Tento sídelný útvar je prakticky, lazy sú prakticky charakterizované roztrúseným osídlením. Laznícke, resp. kopaničiarske osídlenie je jedným zo svojbytných prejavov našej socioekonomickej aktivity, ktoré boli podmienené, samozrejme, prírodnými a historickými podmienkami. V súčasnosti dochádza prevažne k centralizačným tendenciám tohto sociálno-ekonomického vývoja a nesnažíme sa prakticky nejako ľudí rozptyľovať, ale skôr ich zlučovať do nejakých tých väčších celkov, a tým pádom dostáva sa táto, by som povedal, tento spôsob osídlenia na okraj záujmu spoločnosti a dochádza k postupnému vyľudňovaniu a zániku.
V mnohých európskych krajinách, Európskej únii, kde sme aj my členom a chcem veriť, že plnohodnotným a svojbytným, dochádza k finančnému zvýhodňovaniu. Napríklad Fínsko, Rakúsko, Rumunsko, v Grécku podporujú rodiny s deťmi, ktoré majú bydlisko v horských a znevýhodnených oblastiach. Vo Švédsku existujú právne predpisy pre riedko obývané oblasti, kde cieľom je vytvoriť rovnaké ekonomické podmienky pre všeckých obyvateľov v celej krajine.
V mnohých prípadoch legislatíva, samozrejme, aj európska, aj eurofondy umožňujú čerpať na takýto spôsob osídlenia, ako my hovoríme, lazy alebo kopanice, alebo štály, aby sme mohli aj z európskych fondov čerpať. Máme aj podpory pre poľnohospodárov, farmárov, znevýhodnené oblasti, vyrovnávacie príspevky a podobne, kde mohli by sme nasmerovať aj do týchto oblastí naše investície.
Hovoríme, že sú to prakticky tzv. prirodzení údržbári, pretože títo ľudia tam sa narodili, vedia, že tam sú ich korene, tam je ich domov a chceli by tam aj pokračovať. No, samozrejme, keď im nevytvoríme podmienky, tak samozrejme, že mladí sa stade vysťahujú a zistíme, že nám to bude zarastať a prakticky prídeme o tento skvost.
Myslím si, že žiadny cudzinec nebude, už som hovoril vo faktickej poznámke, nebude sa tu k nám driapať turisticky pre nejaké mrakodrapy alebo pre nejaké mosty. Možno sem-tam, ale pre naše lazy a kopanice bude veľmi rád, keď ich bude môcť navštíviť a zidentifikovať spôsob našich predkov, ako tu žili, bývali, kde fungovali na našom území.
Za posledné desaťročia prakticky došlo k tomu, že sa táto obroda týchto lazníckych a kopaničiarskych nejakých tých spôsobov osídlenia zmenila na tzv. rekreačné chalupárčenie, ktoré prakticky navštevujú hlavne solventnejší ľudia, ktorí si tam kúpili nejakú chalupu a prakticky cez víkend sa z toho stala nejaká chatová, resp. rekreačná oblasť a snažia sa aspoň takto to udržať. No toto neni cieľom, pretože to nemá dlhodobú perspektívu a v niektorých základných veciach to nespĺňa to, čo by som chcel teraz v tomto lazníckom zákone zadefinovať.
Samozrejme, v prvom rade hovoríme v našom zákone, ktorý predkladám s celým naším klubom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, základné pojmy, ktoré je rozptýlené osídlenie, čo je laznícka obec, obyvateľ lazov, laznícka pôda a laznícke obydlie. Je to nový zákon, nenovelizujeme ten nový zákon, ktorý by chcel uzrieť svetlo sveta, a chcem veriť, že je to nadstranícky zákon a myslím si, že nemali by ste vo svojom svedomí mať problém ho podporiť.
Samozrejme, že nakoľko obec vie najlepšie, tá laznícka obec vie najlepšie, kde ju tlačí päta, tak dávame šancu, keď to bude ministerstvo teda prideľovať, pretože gestorom financií bude ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstvo dopravy, takže tieto ministerstvá, samozrejme, že nebudú môcť v plnej výške rozhodovať, že na čo to pôjde, pretože dávame iba rámec, na čo to môže byť, a myslím si, že obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení presne určí, na aký spôsob, čo zákon umožňuje, bude sa čerpať alebo žiadať táto podpora.
Cieľom je, samozrejme, zachovať tradičný charakter architektúry, historických štruktúr krajiny a podpory hospodárenia na lazoch, ktoré sleduje najmä obstaranie poľnohospodárskych strojov nevyhnutných na vykonanie bežného obhospodarovania lazníckej pôdy, zachovania a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriedel a prameňov a výrobu tradičných potravín.
Samozrejme, chceme aj venovať samostatnú časť dotácií lazníckej obci, a to na miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve lazníckej obce a táto ich spravuje, a to na osobitnú dopravu študentov a žiakov, ktorí sa potrebujú z tejto lazníckej obce dostať do miesta svojho štúdia. Takže aj to by sme chceli v tomto našom návrhu zákona schváliť a doporučiť.
Myslím, že tento návrh zákona má síce negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Myslím, že to nikto neodškriepi, že chceme nevyľudňovať, ale zachovávať osídlenie na celom Slovensku. Nie že budeme mať časť kraja, by som povedal, že vysťahovanú aj bez tých lazov a štálov a kopaníc a zvyšok, všecko sa bude sťahovať do miest. Myslím, že to neni zmysel, aby takto sme sa stavali k týmto oblastiam.
Ešte aspoň dve minúty a potom dám aj pánu kolegovi spravodajcovi, aby spravil, do siedmej to stihneme, pán predsedajúci, takže nebojte sa, nebude to do zajtra.
Chcel by som ešte upozorniť, že budeme tam podporovať aj obyvateľa týchto lazov, ktorý tam bude bývať, a jeho podmienkou bude to, že musí mať minimálne 18 rokov a užívať tam aspoň 1 000 m² nejakej tej pôdy.
Čo sa týka rekonštrukcií svojho osídlenia a bývania, tak tam môžeme ísť až do výšky 90 % všeckých nákladov, ktoré bude v nejakej tej projektovej dokumentácii vyčíslené, a tento, kto to bude čerpať, tak tento žiadateľ bude zaviazaný tým, že 15 rokov nebude to môcť scudziť, to znamená predať a bude musieť tam bývať.
Takže myslím, že sú to férové podmienky, ktoré by mohli dať šancu týmto našim lazníckym osídleniam na Slovensku, a zdá sa mi, že na to by sa mali nájsť financie v rozpočte Slovenskej republiky, pretože kultúrne dedičstvo našich predkov si musíme vážiť. A ja som veľmi rád, že ide do hry aj pozemkové úpravy a sceľovanie pozemkov a budú aj tieto laznícke osídlenia v tom zahrnuté a tam sa budú môcť ďalšie financie či už na cesty, alebo nejaké biokoridory, nejaké to ozelenenie tej krajiny, bude sa tam môcť aj z týchto eurofondových pozemkových úprav financií zainvestovať.
A myslím si, že každý starosta len zaplieska tomuto plénu, ak tento zákon postúpime do druhého čítania, a preto by som vás chcel poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.