Videokanál poslanca

Ďakujem za pripomienky. No, určite preobsadzovanie miest je veľká téma slovenského trhu práce a stála by za skrátené legislatívne konanie, pretože to, čo sa deje už teraz v starostlivosti o seniorov, o ľudí trpiacich, o, a možno aj o Rómov, ktorí sa nedokážu zamestnať, lebo sú Rómovia, by stálo za skrátené legislatívne konanie. Lebo naša krásna krajina nedáva príležitosť ani starostlivosti, kvalitnej starostlivosti o týchto ľudí, ale nedáva možnosť ani sa zamestnať. Len im dávame nálepky a hodnotíme ich rôznymi negatívami. Na druhej strane, ak je problémom mobility, mobility Slovákov mzda, tak určite je potrebné sa pozrieť na daňovo-odvodové zaťaženie verzus čistá mzda, to je ad jedna, a ad dva štát priateľský k rodinám. Nevystreľovať rôzne sociálne balíčky, ale naozaj to systematicky naplánovať tak, aby či už táto vláda, alebo budúca vláda, alebo aj vlády o 20 rokov vedeli, že chcú podporovať rodinu, poďme sa všetci na tom dohodnúť. Toto chceme, toto bude verejný výdavok, poďme to uhradiť, aby sme tie rodiny, aby tie rodiny ostávali spolu a doma, a čo nebude verejným výdavkom. Ale takto nastavovať sociálne balíky, potom hra je v neprospech toho, že 300-tisíc ľudí máme vonku.
Ďakujem.

Dobré ráno. Takže po večeri začíname čerstvým ránom. Sme v skrátenom legislatívnom konaní. V máji minulého roku sme, pán minister, tento zákon otvárali a táto novela bola v pléne, nešla skráteným legislatívnym konaním.
Čo sa udialo vlastne odvtedy? A prečo vlastne prichádzate práve teraz so skráteným legislatívnym konaním, na konci roka? Veď bolo jasné, po prvé, že ekonomika sa prehrieva už v čase, kedy táto novela bola otvorená. Vedeli ste, akých ľudí máte v evidencii úradov práce. Po tretie, vedeli ste, že sa tu dostane ďalšia automobilka za štedré dotácie nášho štátu, a vedeli ste, že budú potrebovať práve týchto ľudí v tomto segmente. Hovorili sme vám, že východniar nepríde na týždňovky pracovať do automobilky, lebo ak teda má ísť kvalifikovaný človek pracovať do automobilky, tak rovno pôjde robiť do Rakúska, kde mu dajú trikrát viac.
Hovoríte síce, že, v dôvodovej správe, že ide, odôvodnením je aj nízka mobilita, ale ja si trúfnem povedať, že súvisí to vlastne s tým podielom mzdy na HDP, ktorý je jeden z najnižších a v rámci Slovenska to predstavuje 40,5 % podielu mzdy na HDP v roku 2017. Ale to ste tiež vlastne vedeli.
Ďalej chcem povedať, že od minulého roku, keď bola otvorená táto novela, nič systematické neprišlo pre ľudí s nízkym vzdelaním alebo ľudí z marginalizovaných skupín, aby ste ich dostali do tých automobiliek. Teraz je tu skrátené legislatívne konanie, ktoré opäť týchto ľudí potlačí dozadu a v podstate si povieme, veď oni nemajú žiadne návyky, tak rýchlo, rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní vezmeme občanov tretích krajín. Nejako okrajovo sa chytíme nejakého vzdelávania, ktoré je nejaké inkluzívne, a chceme za 20 dní týchto ľudí preškoľovať na mieste ich bydliska, kde šroubujú nejakú skrutku a sú pripravení potom na trh práce.
Opäť nerozumiem preto skrátenému legislatívnemu konaniu, ak sa nepripravíme v rámci našich ľudí, že sme urobili všetko, čo sme mohli, a jednoducho toto je výsledok, a preto sme pristúpili k nejakému kroku, kde prídu ľudia z tretích krajín, lebo preto a preto. Táto argumentácia mi úplne chýba v dôvodovej správe, čo ste pre to urobili.
A keď sa pozrieme aj na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré ste zvolili minulého roku, naozaj neboli zamerané na to tak, aby boli efektívne, aby sa tí naši ľudia s nízkym vzdelaním, ale aj ľudia z marginalizovaných skupín dostali teda do tých automobiliek.
Pamätám sa minulého roku, že ste hovorili o tom, že sú to jednoduché úkony, ktoré by práve zvládli aj títo ľudia, avšak po tom, ako sme prijali tú novelu, jednoducho ďalej nebolo počuť, ako ich pripravujete do tých automobiliek. Tak naozaj potom sa pýtam, či, pán minister, naozaj veríte tomu, že ak máte na ministerstve voľné pracovné miesto, ktoré nedokážete obsadiť, čo urobíte? No logické je, že začnete si vážiť toho človeka na tom ministerstve, lebo ostával na; ostal vám na tom mieste, rozmyslíte si, že teda aby mi neodišiel, tak mu dám viac peňazí, začnem rozmýšľať aj o nejakých benefitoch, pretože nechcem, aby mi odišiel do konkurencie. Ale čo sa stáva, keď máte voľné miesto na ministerstve a príde tam, príde za vami zamestnanec a povie vám: Viete čo, pán minister, ja chcem vyšší plat, ja chcem nejaké benefity, lebo ináč na tom pracovnom mieste ja neostanem. Tak poviete, že tak choďte preč, lebo ja na to nemám v rozpočte a jednoducho ja vezmem niekoho iného. To sú dve rozdielne pohľady, keď mám voľné pracovné miesto, ale neviem ho preobsadiť a ak nemám voľné pracovné miesto a môžem s tým zamestnancom v podstate hovoriť úplne iným spôsobom, ako keď ho nemám kým preobsadiť.
Toto sa stane vlastne v celom našom štáte, ak naozaj začneme riešiť nejakú situáciu rýchlo, akútne, v skrátenom legislatívnom konaní. A to je logické, že naozaj tí moji kolegovia, ktorí tu hovoria o tom, že v podstate umožníte nezvyšovať platy teoreticky našim zamestnancom, no, bohužiaľ, bude to tak v realite, lebo ak naozaj nemám kým preobsadiť to miesto, vážim si viac toho zamestnanca. Ak mám kým preobsadiť to pracovné miesto, jednoducho si vyberám a poviem, no, ty ma vydierať nebudeš. Je to zdravý sedliacky rozum a neverím, že pri veľkom množstve zamestnancov, ktorých chcete preobsadiť, nejakým iným spôsobom to riešite aj vy.
Čo sa týka vlastne takej kvalitnej zamestnanosti na Slovensku, my ako krajina a vy ako ministerstvo ste potvrdili aj týmto skráteným legislatívnym konaním a novelou, že vytvárate to kvalitné zamestnanecké prostredie len jedným bodom, a to priemyselnou migračnou politikou. Ale ak chceme hovoriť o zamestnanosti ako takej a nerobiť veci v skrátenom legislatívnom konaní, tú kvalitu zamestnania alebo zamestnanosti na Slovensku musí tvoriť veda a výskum, lebo vytvára pracovné miesta s pridanou hodnotou, ktoré nie sú ohrozené ani v časoch ekonomickej krízy. Tam ja vôbec nevidím zo strany ministerstva nejaký posun.
Ďalej to zníženie dlhodobej nezamestnanosti. Samozrejme, podarilo sa nám štatisticky znížiť dlhodobú nezamestnanosť, ale v podstate máte ministerstvo 12 rokov a vždy patríme v dlhodobej nezamestnanosti na špicu v Európe a ešte aj teraz zoberieme občanov z tretích krajín, kde opäť týchto ľudí odsúvame niekam na okraj.
Problém je aj odstraňovanie bariér pre zamestnávanie žien v našom štáte. Aby sme mali kvalitnú zamestnanosť, musíme poskytnúť aj kvalitné služby, ale; aby mladé ženy alebo celkovo ženy v produktívnom veku pracovali a boli aktívne na trhu práce a to nám aj zabezpečuje to, aby sme nešli v skrátenom legislatívnom konaní a jednoducho nepreobsadzovali sme miesta osobami z tretích krajín. Podstatnou časťou politiky zamestnanosti, takou strategickou, je určite aj zvýšenie alebo pokúsiť sa zvýšiť pôrodnosť v krajine a to súvisí vlastne aj s tým odstraňovaním bariér, čo sa týka zamestnávania žien.
Súčasný pozitívny trend v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku narazil teda na štrukturálne problémy, akými sú najmä tvrdé jadro dlhodobo nezamestnaných a veľmi nízka účasť zamestnaných ľudí s najnižším stupňom vzdelania. Očakávajú sa pozitívne nárasty počtu pracovných miest do roku 2020 a potom to bude mierne klesať. To znamená, túto informáciu ste mali už aj minulého roku, keď ste otvorili novelu a vedeli ste, že tieto informácie jednoducho tak či tak prídu, ale nereagovali ste na nich.
Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť, že väčšina a podstatná časť dopytu po práci však bude predstavovať nahradenie súčasných pracovníkov v už existujúcich profesiách. Takže, poslanci a poslankyne, tak budete rozhodovať o tom, či teda skrátiť, alebo neskrátiť.
Chcem dať do pozornosti aj jednu vec, že v podstate teraz sme sa zamerali na priemyselnú politiku, ale na čo sa my nepripravujeme ako štát, je to, že budú potrebné pozície pracovné preobsadzovať a to bude ďalší nemalý problém nášho štátu, keďže do dôchodku nám bude odchádzať vysoké percento ľudí v dôchodkovom veku. To znamená, bude ďalšie skrátené legislatívne konanie, kde; tejto novely; kde budeme opäť riešiť práve prípad, kde na konkrétnych úradoch nebudeme mať koho preobsadzovať, ak si ľudia v dôchodkovom veku povedia, že už toho chaosu a toho všetkého majú dosť, a jednoducho nebudú pracovať a keď budú pracovať, len na nejaké skrátené úväzky.
Ja rozumiem tomu, že teda pristúpili ste aj na to, že túto prácu na Slovensku začnú robiť sprostredkovateľské agentúry, pretože vidíte a videli ste, že v podstate maďarské a poľské sprostredkovateľské agentúry doslova kupčili s občanmi tretích krajín a zamestnávali ich na Slovensku. Nechcem, nechcem byť teda nejaká populistka, ale toto sa dalo predpokladať. Jednoducho, ak chceme zmeniť to, aby tí cudzinci z tretích krajín chodili k nám, určite je potrebné zmeniť aj postoj cudzineckej polície k udeľovaniu víz a k procesom, ktoré súvisia práve v tom, aby títo ľudia prichádzali na pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť slovenskou pracovnou silou. Ak my prioritne neporiešime promptnosť alebo možno aj také politické rozhodnutie, čo a akým spôsobom bude zdržovať proces cudzinecká polícia, tak ani to, že to dáte cez sprostredkovateľské agentúry na Slovensku, nevyrieši korektnosť v zamestnávaní občanov z tretích krajín. Čiže pustiť do toho sprostredkovateľské agentúry neznamená, rovná sa, že v podstate sa nebude kupčiť s tými ľuďmi, že nebude sa, nebudú sa znižovať v podstate mzdy aj pre našich slovenských zamestnancov. Ak ste to chceli robiť, mali ste to riešiť v rámci cudzineckej polície a povedať si, za akých podmienok ste ochotní a koho chcete promptnejšie dostať na trh práce, a zrejme tie sprostredkovateľské agentúry nebolo nutné dávať teda do samotného, do samotnej novely zákona o zamestnanosti.
Ak tam už dáte tie sprostredkovateľské agentúry, tak ak chcete niečo zmeniť, tak nech sú to naše sprostredkovateľské agentúry, nech sa riadia našou legislatívou, nech ten zamestnanec je kmeňovým zamestnancom, prihlásený, samozrejme, v Sociálnej poisťovni a v ďalších z toho vyplývajúcich povinností takéhoto zamestnanca. Čo je neprípustné, aby jednoducho si požičiavali zamestnanca kade-tade. Ešte pochopím, ak Volkswagen z Maďarska zapožičia svojho zamestnanca na Slovensku, ale absolútne nerozumiem tomu kupčeniu, že tí ľudia – mnohokrát ani jazykovo nezdatní – prichádzajú, oni si myslia, že sú v Európe, to sú jednoduchí ľudia, to si netreba predstavovať, že tu máme nejakých programátorov alebo ja neviem koho. Sú to jednoduchí ľudia, ktorí majú aj nejakú bariéru pochopiť nejaké právne predpisy, nejakú legislatívu alebo aj tú konkrétnu zmluvu, a potom sa s nimi narába buď načierno, alebo teda naozaj o tom, aby mali vyšší plat, keď sa ako uplatnia pri výkone svojho povolania, tak nie je ani reč, pretože ani nevedia, že z Poľska sa dostali na Slovensko a podobne.
Vysoko kvalifikovaní ľudia by mali dostať zrýchlený proces, ale hovorím, tam to vidím skôr na cudzineckej polícii problém a nie v novele zákona o zamestnanosti. Čiže urobme, urobme naozaj poriadok v tých veciach, čo vlastne chceme v našej krajine do budúcnosti, lebo naozaj chýbajú nám lekári. Ukrajinskí lekári nám za chvíľu už aj prestanú chodiť na Slovensko, ak budú mať také problémy s cudzineckou políciou, ako majú v súčasnosti, a táto novela zákona im moc nepomôže. Skôr pomôže zase tým jednoduchým ľuďom, ktorí majú buď základné, alebo stredné vzdelanie, v rámci tretích krajín a v podstate nie tým, ktorí sú vysoko kvalifikovaní.
Úrady práce by mali zohľadňovať povolenia tak, aby firmy mohli zobrať celkový potrebný počet zamestnancov, lebo ak aj niečo povolia tým občanom z tretích krajín, tak napríklad na zákazku potrebujú 20 ľudí, úrady práce im schvália 10 ľudí a tým pádom nemôžu zobrať nikoho na konkrétnu zákazku a túto zákazku odmietnuť, čiže nezoberú ani tých 10, čo im úrady práce ponúkajú. Takže ak; tak to premyslieť systematicky a pozrieť sa, aké zákazky chceme podporovať, a potom schváliť vlastne ten objem tých zamestnancov, ktorí už teraz vlastne prichádzajú, nieže to bude niečo nové, len to ešte viac urýchlia v rámci Slovenska. Stále máme na Slovensku ale 68 700 nezamestnaných, z toho 33 800 sú viac ako štyri roky nezamestnaní a je ich určite viac, ale z rôznych dôvodov sa vyraďujú z evidencií úradov práce, a to pre nespoluprácu a podobne alebo napríklad nevezmú aktivácie, čiže sú vyradení úplne a tým pádom sa nám nenachádzajú v evidencii úradu práce, avšak týchto ľudí nemáme ani v pracovnom pomere.
Takže tak či tak to bude záťaž pre ekonomiku, pretože to vždy bude vytvárať taký tlak na pracujúcich, ktorí si budú hovoriť, že niekto berie dávky, ja musím to riadne odpracovať, pracujem ešte za nízku mzdu. Ak chceme urobiť poriadok v týchto záležitostiach, mali by sme si povedať naozaj, koľko zákazok, aký typ zákazok, aký počet, či teda budeme dávať na plný počet, koľko by podiel mal zohrávať aj naši slovenskí zamestnanci, ktorí sú na trhu práce nie veľmi vítaní. A ak by sme si povedali aj percento, koľko takýchto ľudí na takejto zákazke má pracovať, tak beriem, ale keď opäť ich necháme zase mimo trhu práce, tak môžme len nadávať a posilňovať nejaké také rasistické reči v našej krajine, že niekto nechce pracovať, ale na druhej strane zvolíme si skôr cestu, ako zamestnať ľudí z tretích krajín.
Napríklad náš kolega Peter Pollák berie partie Rómov, dáva im parťáka, ktorý sa o nich stará, aby jednak zvládli tú konkrétnu činnosť v rámci, v rámci tej montážnej práce, ale na druhej strane aby aj nepili, aby mali tie hygienické návyky. To znamená, že týchto ľudí je potrebné ako keby viesť istým spôsobom. Ak by sme takýmto spôsobom vedeli podať pomocnú ruku tým ľuďom, tak jednoducho by sme ich viac asimilovali práve do pracovných pozícií, ktoré nepotrebujú mať hlavu vysokoškoláka, ale potrebujú manuálnu činnosť. Myslím si, že napríklad také výkopové práce budú naozaj pomerne drahé v našej krajine, lebo už to nikto nechce robiť. Ak naozaj by sme sa pustili touto cestou, tak si myslím, že aj na dávkach by sme vedeli teda ušetriť, aj by sme tých ľudí dostali do procesu a tým pádom by sme aj znižovali to riziko, že naozaj až, musím povedať, že až také diskriminačné, až také fašistické reči potom vedú, že ako keby tí ľudia naozaj nechceli pracovať, nemajú záujem pracovať. Ale ja poznám mnoho Rómov, ktorí chcú pracovať, ale nemajú kde pracovať. Alebo nemajú spôsoby, lebo je to pravda, že na nich treba s láskou, ale tvrdo. Takže toto je cesta a nie cesta opäť uľavovať v tých vecí a zase tu dávať ľudí z tretích krajín.
Hľadáme ľudí von, a pritom naši ľudia sú vonku, čiže netreba naozaj zabúdať aj na to, že cesta by bola pre našich ľudí aj nejaké benefity, aby sa vrátili do štátu priateľského pre rodiny. To znamená, ak chceme ľudí, hlavne tých týždňovkárov, ktorí chodia do Rakúska, alebo tých, čo chodia na mesiac na turnusy robiť do Holandska, Belgicka, a chceme ich dostať vlastne na Slovensku, na Slovensko, tak im musíme ponúknuť určité benefity. Ak pracuje sám na živnosť, tak, samozrejme, daňovo-odvodové úľavy, aby sa ten človek vrátil, ale sú to aj benefity vo vzťahu k jeho rodine, k bývaniu a tak ďalej a tým pádom vlastne ten človek pochopí, že síce bude mať o 200 eur von viac, ale reálne tu má rodinu a tu má zázemie a tu je štát priateľský voči týmto, voči týmto našim občanom, ktorí odišli žiť za hranice.
Určite by sme mali zvážiť aj tzv. náborový príspevok. A keď sme otvárali vlastne túto novelu, tak som tajne dúfala, že aj niečo také, ako sa deje na Čechách, sa bude robiť aj na Slovensku, kde ak sestra stiahne inú sestru do nemocnice v Česku, tak jej je popri výplate ešte vyplácaný príspevok aj jednej, aj druhej. Tá zato, že prišla, a tá zato, že ju tam dostala. To znamená, že ak by sme zvolili aj niečo také, tak podľa mňa tie peniaze, ktoré idú na aktívne opatrenia trhu práce, by boli efektívnejšie a tých ľudí by sme reálne vedeli dostať teda do práce a motivovať ich, aby teda pracovali na Slovensku.
Ja som ešte chcela opomenúť jednu vec, že sa naozaj nepripravujeme na preobsadzovanie pozícií súčasných pracovných miest a vôbec sa nepripravujeme na to, že nám starne obyvateľstvo a s tým bude súvisieť vytváranie nových pracovných miest, a to v oblasti zdravotníctva a v oblasti sociálnych vecí. Veľkým ťahačom a veľkou časťou produktivity ekonomiky by mohla byť tzv. strieborná ekonomika, ktorú tu absolútne opomíname, a ak si pozrieme, ako fungujú tie nadnárodné spoločnosti, tak musíme si uvedomiť jednu vec. Strieborná ekonomika ostane doma, pretože tí starkí, oni už nebudú odchádzať do zahraničia, čiže tie pracovné miesta budú reálne na Slovensku. Len zvoliť prerozdeľovanie tých peňazí, ako je nastavené, nie sú v sociálnom systéme, na iný spôsob plus pridaná hodnota, čo nové príde do ekonomiky ako produkt, aby sme to vedeli predať, a táto ekonomika by mohla uživiť časť ľudí zamestnaných práve pre, práve pre dôvod starnutia alebo chorého obyvateľstva. Naopak, my utekáme a prijímame v skrátenom legislatívnom konaní niečo, ktoré; čo začne postupne mať klesajúcu tendenciu, a to je práve priemyselná migračná politika, ktorá, ktorá ak bude zaujímavá v krajinách, kde im nebudú dávať podmienky na vyššie platy, tak jednoducho sa zbalia a pôjdu tam. To je zdravý sedliacky rozum. Oni chcú vytvárať zisky a jednoducho odídu.
Ja tiež nerozumiem tomu, prečo vždy ako trváme na tom, aby sme vždy vytvárali tie miesta v priemysle, keď vieme, že raz sa zbalia a odídu. Tak investujme do niečoho, čo má a vieme, že bude mať na Slovensku taký trvalejší charakter, a jedna, jedna z tých ekonomík je práve strieborná ekonomika a preobsadzovanie pozícií ľuďmi, ktorí pôjdu v najbližších desať rokov do dôchodku. A tam bude obrovský ďalší problém, lebo opäť budeme prijímať sestry z Ukrajiny, keď ešte tam budú nejaké, a tak ďalej, pretože ten priemerný vek tej sestry už sa blíži k päťdesiatke, takže neviem, ktorá vydrží robiť nočné a tak ďalej a tak ďalej. No a tých starkých nemôžme nechať nedôstojne umierať. Nemôžme ich nechať umierať s dekubitmi a naozaj nechať rodinu zaťaženú s tým, že či ísť do roboty, či sa postarať o tú moju mamu alebo otca.
Toto nás čaká, toto nás neminie a do toho by sme mali vložiť celú našu silu aj v skrátenom legislatívnom konaní, lebo to nás dobehne. Ale momentálne si myslím, že na skrátené legislatívne konanie nie je dôvod, pretože naozaj sa začnú uvoľňovať pracovné miesta, ktoré sú obsadzované ľuďmi, ktorí nám odídu do dôchodku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ďakujem ti za ten príklad, ktorý si dnes povedal, lebo, myslím si, že je to kľúčový problém toho všetkého, čo sa tu deje.
Na jednej strane tlačíme tie nemocnice, aby teda neboli stratové, na druhej strane, ak si nastavia nejaký ozdravný plán, sú trestaní. Jednoducho v súčasnej dobe sa neoplatí nemocniciam nebyť v strate, lebo sa snažia, a ten efekt nie je žiaden. Spomenul si aj sestry a lekárov a ja hovorím to, že dnes naháňame do automobiliek ľudí z tretích krajín, ale o chvíľu tu bude obrovský problém práve s lekármi, a teda so sestrami, ale my už nebudeme mať ani ukrajinských lekárov, lebo už ani k nám neprídu, pretože prídu do Česka alebo prídu ďalej. Takže naozaj ten náborový príspevok je cesta, kam sa má uberať preventívne aj nábor, či už sestier, alebo lekárov.
Ďakujem.

Ja chcem každopádne podporiť tento váš návrh zákona a poviem aj prečo. My opakovane znižujeme peniaze do hmotnej núdze a práve dotácie patria do kategórie hmotnej núdze. Avšak čo nerobíme správne, tešíme sa z toho, že ľudia sa nám nenachádzajú v hmotnej núdzi. Ale tie podmienky sú nastavené tak, ako ste vraveli - aj jedna poslankyňa, aj druhá poslankyňa -, že jednoducho aj ľudia s nízkymi príjmami sa nám nedostanú do hranice, ktorá im určuje, že môžu zobrať hociktorý príspevok, ktorý patrí do kategórie hmotnej núdze. Darmo my navyšujeme peniaze do kategórie hmotnej núdze, ak sa nerozšíri aj možnosť pre iné osoby, vždy budeme tie peniaze vracať naspäť. To znamená, my sa z roka na rok tešíme, že tých finančných prostriedkov sa čerpá na hmotnú núdzu málo, ale naozaj existuje, existuje tzv. pracujúca chudoba, ktorá skutočne tie finančné prostriedky potrebuje na pomôcky, na možno aj tie obedy v minulosti, lebo to boli len deti v hmotnej núdzi, kedy obidvaja rodičia nepracovali a mali nárok na ten obed. Ďalej sú tam aj, v tých dotáciách aj seniori, keď majú minimálny teda dôchodok. Už nemôžu dostať napríklad príspevok na bývanie.
Čiže tá kategória tých dotácií je pomerne široká, avšak my síce ponecháme a zvýšime sumu dajme tomu aj na hmotnú núdzu, avšak nepriznáme ju človeku. Čiže my naďalej vlastne ako keby nepomáhame ľuďom, ktorí majú nízky príjem zo zárobkovej činnosti. Takže ja naozaj chcem podporiť a myslím si, že naozaj to školstvo nás stojí rodičov dosť, hlavne, ja neviem, či vôbec existuje škola, ktorá by nedoplácala na pracovné zošity a na knihy, čo sa týka jazykov. Ja aspoň som takú nezažila. A ak si zoberieme deti, kde rodičia naozaj robia za, mama napríklad za minimálnu mzdu a otec trošičku na viac a sú traja alebo štyria, tak samozrejme nespadajú do tej pomoci hmotnej núdze. A na druhej strane tie pomôcky, alebo ZRPŠ, alebo tie všetky výdavky vlastne musí tá rodina uhrádzať.
Takže jeden, jeden z cieľov je určite to, čo navrhujú kolegyne a ja podporujem plne. A myslím, že naozaj stojí za to, ak zavádzame obedy zadarmo, aby sme sa pozreli na tento krok. Ale určite systémovejšie by bolo pozrieť sa na hmotnú núdzu a tam sa pozrieť na to, ako nastaviť tie kritériá tak, aby bola, aby bol príspevok dostupný aj pre ľudí, ktorí sú pracujúci, ale majú nízke príjmy. Čiže systémový krok je taký, ale tie ďalšie nástroje, jeden z tých nástrojov je určite to, čo kolegyne dnes ponúkajú tuto v pléne, a preto aj ja požiadam ostatných, aby podporili váš návrh zákona.
Ďakujem.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1155. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1208 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ako som avizovala, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1005.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto:
1. V čl. I doterajšieho bodu 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo "zamestnancov" umiestňuje odkaz 44.
2. V čl. I doterajšieho bodu 4 v § 27 ods. 2 písm. j) sa nad slovo "predpismi" umiestňuje odkaz 71a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie:
"71a) Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Skončila som.

Ďakujem za slovo. Tak máme v druhom čítaní zákon o sociálnej ekonomike a o sociálnom podnikaní. Takýto zákon je štandardný aj vo vyspelej Európe. Nie je to nič, čo si jednoducho vymyslela len naša republika. Samozrejme, tie kritériá na nastavenie sociálnej ekonomiky sa robia v rôznych krajinách iným spôsobom, podľa toho, ako a čo chcú riešiť.
My prichádzame s novelou zákona o sociálnych podnikoch, ktorej prioritným zámerom je podporovať vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené a zraniteľné osoby predovšetkým cez integračné sociálne podniky. Tie jediné v tej hierarchii sociálnych podnikov zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí dlhodobo nezamestnaných. Novelou upravujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu zamestnancov a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov. Cieľom našej novely je dosiahnuť, aby boli dotované reálne pracovné miesta na plný pracovný úväzok. Týmto opatrením zacielime pozornosť, aby sociálne podniky plnili svoj účel, a to prioritne zamestnávať znevýhodnených ľudí a to na plné úväzky, nie fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, OČR-ka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na osem hodín. Reálne však zamestnanec pracuje iba 4 hodiny.
Ďalej navrhujeme umožniť podnikateľovi v integračnom sociálnom podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnených zamestnancov, aby mal možnosť nahradiť zamestnanca až do troch mesiacov a tak nemusel zbytočne vrátiť príspevok za neobsadené miesto, ak mu zamestnanec odíde. V praxi sa totiž stáva, že nedokáže z mesiaca na mesiac obsadiť pracovné miesto znevýhodneným zamestnancom, lebo ide o pomerne náročnejšieho zamestnanca. Nie ako u iných sociálnych podnikov, kde máte zamestnancov, ktorí sú zdraví, lebo práve v integračnom sociálnom podniku máme zamestnancov, ktorí sú buď zdravotne ťažko postihnutí, alebo sú to znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí nemôžu ihneď nastúpiť na trh práce, pretože buď im chýba režim alebo nemajú akým spôsobom vlastne uchytiť ten pracovný pomer. Podnikateľ v sociálnom integračnom podniku tak stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, predovšetkým ak zamestnáva menší počet zamestnancov, lebo výdavky pokryť nedokáže. Problémy iného typu sociálneho podniku nebudú takým problémom na preobsadenie, ako je to u podnikoch integračných, pretože naozaj obsadiť zdravotne znevýhodneného občana iným zdravotne znevýhodneným občanom je ťažšie, ako keď v sociálnom podniku napríklad bývania preobsadzujete zdravého zamestnanca.
Osobne si myslím, že práve preto budú tie integračné sociálne podniky neatraktívne, pretože ak sa má zamestnávateľ viazať na to, že má nejakú cieľovú skupinu, ktorá bude odoperovaná alebo má iné zdravotné problémy, tak si pomyslí, že nepreobsadí miesto, a samozrejme stráca príspevok. Kdežto ak zoberieme napríklad sociálny podnik bývania, tam s tým problém nebudú mať, pretože oni zohľadňujú sociálne hľadisko, napríklad vystavia sa nájomné byty, ale v tom sociálnom podniku pracujú zdraví ľudia. Len sa zohľadňuje to sociálne hľadisko. Čiže naozaj opäť si myslím, že nezameriame svoju pozornosť na tých, na ktorých potrebujeme zamerať pozornosť, lebo dlhodobo sa nám nedarí na Slovensku zapojiť do pracovného pomeru práve ľudí, ktorí sú mimo trhu práce alebo nikdy na ňom ani neboli. To je jedna kategória ľudí. A druhá kategória ľudí je, sú ľudia, ktorí nemajú plný invalidný dôchodok, to znamená, že dostávajú len určitú sumu, napríklad 90 eur, a uznáte, že z týchto finančných prostriedkov títo ľudia sa neuživia, hoci poberajú napríklad aj príspevok v hmotnej núdzi alebo aj príspevok na bývanie, vždy majú existenčné problémy.
Preto tie relácie alebo tie rôzne vstupy médií, kde hovoria o tom, že človek ja čiastočne invalidný, poberá nejakú nízku dávku a nedokáže vyžiť, pretože ak má nejaké zdravotné obmedzenie, samozrejme, nemôže sa dostať na trh práce. A pokiaľ postavíme sociálne podnikanie na tom, že tam budeme mať integračný sociálny podnik, pre ktorého sa môže rozhodnúť budúci sociálny podnikateľ, alebo kde bude zamestnávať zdravotne znevýhodneného, alebo bude sociálny podnik bývania, kde bude mať zdravého zamestnanca, len sociálne hľadisko, čo si vyberie? Samozrejme, vyberie si sociálny podnik, kde bude mať zdravých zamestnancov. A opäť sa nám bude cykliť problém s tým, ako dostať do pracovného pomeru a zvýšiť životnú úroveň práve ľuďom, ktorí majú čiastočný invalidný dôchodok a teda poberajú nižšiu dávku. Podnikateľ pri tom sociálnom integračnom podniku stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, zatiaľ čo v inom sociálnom podniku to takto nemusí byť, lebo ho hneď preobsadí.
Stanovujeme, aby novela zaviedla do povinnosti pre verejného obstarávateľa použiť sociálne hľadisko takým spôsobom, aby cieľom bola predovšetkým integrácia znevýhodnených a zraniteľných osôb a ich poklesu počtu mimo trhu práce. Ak už máme zákon o sociálnej ekonomike a vieme že dlhodobým problémom Slovenska, čo nám vlastne hlási aj Európska komisia, je dlhodobá nezamestnanosť, s ktorou si nevieme poradiť a tiež si nevieme poradiť ako dostať ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce. Ak my nezameriame pozornosť Slovenska na to, čo nám treba riešiť, samozrejme sociálna ekonomika stráca ten význam, pretože opäť sa budú zamestnávať zdraví ľudia, ale na sociálne hľadisko, a nie ľudia, ktorí to naozaj potrebujú v našej krajine. Aby nám neostávali v evidencii v úradoch práce.
V súčasnom znení zákona bude zavedená aj povinnosť od 1. 5. 2020 pre verejného obstarávateľa, ktorý bol úspešný v najmenej desiatich verejných obstarávaniach, zohľadniť sociálne hľadisko, čo je dobrý zámer zákonodarcu, možno to naozaj hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a ich pokles mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky. Máme za to, že ak niekto, čo 10-krát vyhrá verejné obstarávanie so štátom a vyobstará si teda tú ponuku, aby 11-krát keď to urobí, aby to viazal práve na zákazku pre integračný sociálny podnik, lebo ten jediný z celého typu tých sociálnych podnikov je ten, ktorý zamestnáva práve tie cieľové skupiny, ako je dlhodobo nezamestnaný a zdravotne ťažko postihnutý.
Nie je pravdou, že nebudú mať možnosť chránené dielne sa zapájať. Stále bude platiť pre nich zákon o verejnom obstarávaní, čiže ak si bude chcieť niekto obstarať zákazku z chránenej dielne, môže tak naďalej spraviť vo vyhradených zákazkách, nadlimitných, podlimitných a zákazky s nízkou hodnotou. My do toho vôbec nevstupujeme. Naopak, ja si myslím, že takým predstupňom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne by malo byť práve sociálne podnikanie, kde si ten zdravotne ťažko postihnutý alebo dlhodobo nezamestnaný naozaj nejakým spôsobom zaučí ten status toho zamestnanca a neskôr sa môže už konkrétne posunúť buď na voľný trh práce v rámci chráneného pracoviska, alebo teda do chránených dielní, ktoré sa likvidujú, povedzme si, lebo nedokážu ťahať tie náklady, pretože naozaj ich systém výroby má nižšiu pridanú hodnotu. A práve preto si myslím, že takéto zákazky ľudí, ktorí naozaj vyobstarávali verejné obstarávanie, vyhrali 10-krát zo štátu, 11. majú investovať do tých ľudí, s ktorými má Slovensko problém ako takým.
V novele taktiež navrhujeme aj formálne úpravy, ich prioritou je povinne i dobrovoľne zverejňovať také údaje, ktorými je možné odhaliť sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona. Vieme dobre, že v minulosti takzvané sociálne podniky za ministrovania pani Tomanovej boli jedným veľkým eldorádom, kde sme nemali preplatených 11 miliónov a teda dodnes nemáme, nemáme naspäť tie peniaze, pretože ich musel zatiahnuť štát. My sme v tom pozorní a aby sa takéto veci už nestávali, tak dávame do tých formálnych úprav aj zverejňovanie údajov, ktoré môžu odhaliť potencionálny sociálny podnik, ktorý nebude, bude mať nejaký, nekalý úmysel.
Nami navrhovaná úprava umožní zároveň automatizované spracovanie údajov pre analytickú prácu štátnych úradov i verejnosti, čo bude veľmi podstatné, aby sme vedeli, ako sa nám posúvajú ľudia dlhodobo nezamestnaní, kam nám smerujú ľudia so zdravotným znevýhodnením. Čiže je dobré, ak tie dáta sa budú takto spracovávať, lebo vieme si to následne vyčísliť. Ďalej bude možné z registra sociálnych podnikov vydávať aj výpisy obdobne, ako je to v prípade registra partnerov verejného sektora.
Hlavným cieľom tejto zavádzanej zmeny je znižovať prioritne cez sociálne podniky počet znevýhodnených nezamestnaných, ktorí nie sú pripravení ihneď obsadzovať voľné pracovné pozície ponúkané na trhu práce. Viac ako jeden rok je nezamestnaných na Slovensku takmer 72-tisíc ľudí. Viac ako 4 roky máme na úrade práce takmer 36-tisíc ľudí a uchádzačov o prácu so zdravotným obmedzením takmer 6400. Mnohokrát nám aj títo ľudia hlásia, že ako keby im dávali najavo aj na tých úradoch práce, aby sa teda radšej neevidovali, lebo oni ich musia posielať za prácou, ktorá nie je pre nich vhodná, a teda mnohí ani na tých úradoch práce nie sú a pričom poberajú naozaj čiastočne invalidný dôchodok, z ktorého sa nedá vyžiť.
Tento návrh bol konzultovaný aj s Inštitútom zamestnanosti, zároveň boli do novely zapracované aj odporúčania, ktoré boli vznesené inštitútom ešte pri návrhu zákona vládnom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Ministerstvo financií oznámilo, že sekcia rozpočtovej politiky berie na vedomie, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedené dôvody vás žiadame o podporu nášho návrhu zákona, ktorý prispeje k inklúzii znevýhodnených uchádzačov, s ktorými na Slovensku máme dlhodobý, máme teda dlhodobý problém.
Rokovali sme aj s odborom legislatívy Národnej rady, kde sme akceptovali pripomienku, ktorú nám dal, a okrem toho chceme vylepšiť svoj návrh v duchu odporúčaní parlamentnej legislatívy, a preto budem predkladať aj pozmeňujúci návrh.
Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ty si hovoril vlastne o takých troch veciach zadlženia nášho štátu. Je mi ľúto, že som nemohla vystúpiť v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa!

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
... tak tiež chcem hovoriť o tom, že ak hovoríme o dôchodkoch a hovoríme o starých ľuďoch, musíme, mi chýba debata v takých štyroch rovinách, a to je vek dôchodku. Na trh vstupujeme starší, pretože naši otcovia tam vstupovali buď teda s učňovkou a málokto mal strednú školu, fakt výnimočne to boli vysokoškoláci. Poberali teda, priemerne poberajú dôchodok sedemnásť až osemnásť rokov. My budeme vstupovať, my teda vstupujeme, väčšina, na trh práce, po vysokej škole. To znamená, by budeme poberať tento dôchodok dvadsať rokov. O tri roky dlhšie budeme poberať dôchodkovú dávku, a to, či chcete, či nechcete, jednoducho sa musí odraziť na rozpočte štátu.
Po druhé, dôchodok by mal byť primeraným zabezpečením v starobe,
ale naozaj dnes je to 45 % hrubej mzdy a ďalej to sa bude len znižovať a teda na hranicu 30 %. Ak si zoberieme, že práve dôchodková dávka až takmer v 67 % môže zničiť riziko chudoby, mali by sme rozprávať o tom, akú výšku dôchodkov majú naši ľudia na Slovensku a čo chceme pre to urobiť, aby ďalšia generácia vedela nakumulovať tých peňazí aj z iných zdrojov, alebo teda pozrieť sa na poistenie ako také.
Po tretie, neviem, či stihnem, ale sú to platy žien, ktoré sú nízke, a tie sa premietajú vlastne do dôchodkovej dávky a ženy majú nízke dôchodky. To sú témy, o ktorých sa máme baviť.
Ďakujem.