Dobré ráno. Takže po večeri začíname čerstvým ránom. Sme v skrátenom legislatívnom konaní. V máji minulého roku sme, pán minister, tento zákon otvárali a táto novela bola v pléne, nešla skráteným legislatívnym konaním.
Čo sa udialo vlastne odvtedy? A prečo vlastne prichádzate práve teraz so skráteným legislatívnym konaním, na konci roka? Veď bolo jasné, po prvé, že ekonomika sa prehrieva už v čase, kedy táto novela bola otvorená. Vedeli ste, akých ľudí máte v evidencii úradov práce. Po tretie, vedeli ste, že sa tu dostane ďalšia automobilka za štedré dotácie nášho štátu, a vedeli ste, že budú potrebovať práve týchto ľudí v tomto segmente. Hovorili sme vám, že východniar nepríde na týždňovky pracovať do automobilky, lebo ak teda má ísť kvalifikovaný človek pracovať do automobilky, tak rovno pôjde robiť do Rakúska, kde mu dajú trikrát viac.
Hovoríte síce, že, v dôvodovej správe, že ide, odôvodnením je aj nízka mobilita, ale ja si trúfnem povedať, že súvisí to vlastne s tým podielom mzdy na HDP, ktorý je jeden z najnižších a v rámci Slovenska to predstavuje 40,5 % podielu mzdy na HDP v roku 2017. Ale to ste tiež vlastne vedeli.
Ďalej chcem povedať, že od minulého roku, keď bola otvorená táto novela, nič systematické neprišlo pre ľudí s nízkym vzdelaním alebo ľudí z marginalizovaných skupín, aby ste ich dostali do tých automobiliek. Teraz je tu skrátené legislatívne konanie, ktoré opäť týchto ľudí potlačí dozadu a v podstate si povieme, veď oni nemajú žiadne návyky, tak rýchlo, rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní vezmeme občanov tretích krajín. Nejako okrajovo sa chytíme nejakého vzdelávania, ktoré je nejaké inkluzívne, a chceme za 20 dní týchto ľudí preškoľovať na mieste ich bydliska, kde šroubujú nejakú skrutku a sú pripravení potom na trh práce.
Opäť nerozumiem preto skrátenému legislatívnemu konaniu, ak sa nepripravíme v rámci našich ľudí, že sme urobili všetko, čo sme mohli, a jednoducho toto je výsledok, a preto sme pristúpili k nejakému kroku, kde prídu ľudia z tretích krajín, lebo preto a preto. Táto argumentácia mi úplne chýba v dôvodovej správe, čo ste pre to urobili.
A keď sa pozrieme aj na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré ste zvolili minulého roku, naozaj neboli zamerané na to tak, aby boli efektívne, aby sa tí naši ľudia s nízkym vzdelaním, ale aj ľudia z marginalizovaných skupín dostali teda do tých automobiliek.
Pamätám sa minulého roku, že ste hovorili o tom, že sú to jednoduché úkony, ktoré by práve zvládli aj títo ľudia, avšak po tom, ako sme prijali tú novelu, jednoducho ďalej nebolo počuť, ako ich pripravujete do tých automobiliek. Tak naozaj potom sa pýtam, či, pán minister, naozaj veríte tomu, že ak máte na ministerstve voľné pracovné miesto, ktoré nedokážete obsadiť, čo urobíte? No logické je, že začnete si vážiť toho človeka na tom ministerstve, lebo ostával na; ostal vám na tom mieste, rozmyslíte si, že teda aby mi neodišiel, tak mu dám viac peňazí, začnem rozmýšľať aj o nejakých benefitoch, pretože nechcem, aby mi odišiel do konkurencie. Ale čo sa stáva, keď máte voľné miesto na ministerstve a príde tam, príde za vami zamestnanec a povie vám: Viete čo, pán minister, ja chcem vyšší plat, ja chcem nejaké benefity, lebo ináč na tom pracovnom mieste ja neostanem. Tak poviete, že tak choďte preč, lebo ja na to nemám v rozpočte a jednoducho ja vezmem niekoho iného. To sú dve rozdielne pohľady, keď mám voľné pracovné miesto, ale neviem ho preobsadiť a ak nemám voľné pracovné miesto a môžem s tým zamestnancom v podstate hovoriť úplne iným spôsobom, ako keď ho nemám kým preobsadiť.
Toto sa stane vlastne v celom našom štáte, ak naozaj začneme riešiť nejakú situáciu rýchlo, akútne, v skrátenom legislatívnom konaní. A to je logické, že naozaj tí moji kolegovia, ktorí tu hovoria o tom, že v podstate umožníte nezvyšovať platy teoreticky našim zamestnancom, no, bohužiaľ, bude to tak v realite, lebo ak naozaj nemám kým preobsadiť to miesto, vážim si viac toho zamestnanca. Ak mám kým preobsadiť to pracovné miesto, jednoducho si vyberám a poviem, no, ty ma vydierať nebudeš. Je to zdravý sedliacky rozum a neverím, že pri veľkom množstve zamestnancov, ktorých chcete preobsadiť, nejakým iným spôsobom to riešite aj vy.
Čo sa týka vlastne takej kvalitnej zamestnanosti na Slovensku, my ako krajina a vy ako ministerstvo ste potvrdili aj týmto skráteným legislatívnym konaním a novelou, že vytvárate to kvalitné zamestnanecké prostredie len jedným bodom, a to priemyselnou migračnou politikou. Ale ak chceme hovoriť o zamestnanosti ako takej a nerobiť veci v skrátenom legislatívnom konaní, tú kvalitu zamestnania alebo zamestnanosti na Slovensku musí tvoriť veda a výskum, lebo vytvára pracovné miesta s pridanou hodnotou, ktoré nie sú ohrozené ani v časoch ekonomickej krízy. Tam ja vôbec nevidím zo strany ministerstva nejaký posun.
Ďalej to zníženie dlhodobej nezamestnanosti. Samozrejme, podarilo sa nám štatisticky znížiť dlhodobú nezamestnanosť, ale v podstate máte ministerstvo 12 rokov a vždy patríme v dlhodobej nezamestnanosti na špicu v Európe a ešte aj teraz zoberieme občanov z tretích krajín, kde opäť týchto ľudí odsúvame niekam na okraj.
Problém je aj odstraňovanie bariér pre zamestnávanie žien v našom štáte. Aby sme mali kvalitnú zamestnanosť, musíme poskytnúť aj kvalitné služby, ale; aby mladé ženy alebo celkovo ženy v produktívnom veku pracovali a boli aktívne na trhu práce a to nám aj zabezpečuje to, aby sme nešli v skrátenom legislatívnom konaní a jednoducho nepreobsadzovali sme miesta osobami z tretích krajín. Podstatnou časťou politiky zamestnanosti, takou strategickou, je určite aj zvýšenie alebo pokúsiť sa zvýšiť pôrodnosť v krajine a to súvisí vlastne aj s tým odstraňovaním bariér, čo sa týka zamestnávania žien.
Súčasný pozitívny trend v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku narazil teda na štrukturálne problémy, akými sú najmä tvrdé jadro dlhodobo nezamestnaných a veľmi nízka účasť zamestnaných ľudí s najnižším stupňom vzdelania. Očakávajú sa pozitívne nárasty počtu pracovných miest do roku 2020 a potom to bude mierne klesať. To znamená, túto informáciu ste mali už aj minulého roku, keď ste otvorili novelu a vedeli ste, že tieto informácie jednoducho tak či tak prídu, ale nereagovali ste na nich.
Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť, že väčšina a podstatná časť dopytu po práci však bude predstavovať nahradenie súčasných pracovníkov v už existujúcich profesiách. Takže, poslanci a poslankyne, tak budete rozhodovať o tom, či teda skrátiť, alebo neskrátiť.
Chcem dať do pozornosti aj jednu vec, že v podstate teraz sme sa zamerali na priemyselnú politiku, ale na čo sa my nepripravujeme ako štát, je to, že budú potrebné pozície pracovné preobsadzovať a to bude ďalší nemalý problém nášho štátu, keďže do dôchodku nám bude odchádzať vysoké percento ľudí v dôchodkovom veku. To znamená, bude ďalšie skrátené legislatívne konanie, kde; tejto novely; kde budeme opäť riešiť práve prípad, kde na konkrétnych úradoch nebudeme mať koho preobsadzovať, ak si ľudia v dôchodkovom veku povedia, že už toho chaosu a toho všetkého majú dosť, a jednoducho nebudú pracovať a keď budú pracovať, len na nejaké skrátené úväzky.
Ja rozumiem tomu, že teda pristúpili ste aj na to, že túto prácu na Slovensku začnú robiť sprostredkovateľské agentúry, pretože vidíte a videli ste, že v podstate maďarské a poľské sprostredkovateľské agentúry doslova kupčili s občanmi tretích krajín a zamestnávali ich na Slovensku. Nechcem, nechcem byť teda nejaká populistka, ale toto sa dalo predpokladať. Jednoducho, ak chceme zmeniť to, aby tí cudzinci z tretích krajín chodili k nám, určite je potrebné zmeniť aj postoj cudzineckej polície k udeľovaniu víz a k procesom, ktoré súvisia práve v tom, aby títo ľudia prichádzali na pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť slovenskou pracovnou silou. Ak my prioritne neporiešime promptnosť alebo možno aj také politické rozhodnutie, čo a akým spôsobom bude zdržovať proces cudzinecká polícia, tak ani to, že to dáte cez sprostredkovateľské agentúry na Slovensku, nevyrieši korektnosť v zamestnávaní občanov z tretích krajín. Čiže pustiť do toho sprostredkovateľské agentúry neznamená, rovná sa, že v podstate sa nebude kupčiť s tými ľuďmi, že nebude sa, nebudú sa znižovať v podstate mzdy aj pre našich slovenských zamestnancov. Ak ste to chceli robiť, mali ste to riešiť v rámci cudzineckej polície a povedať si, za akých podmienok ste ochotní a koho chcete promptnejšie dostať na trh práce, a zrejme tie sprostredkovateľské agentúry nebolo nutné dávať teda do samotného, do samotnej novely zákona o zamestnanosti.
Ak tam už dáte tie sprostredkovateľské agentúry, tak ak chcete niečo zmeniť, tak nech sú to naše sprostredkovateľské agentúry, nech sa riadia našou legislatívou, nech ten zamestnanec je kmeňovým zamestnancom, prihlásený, samozrejme, v Sociálnej poisťovni a v ďalších z toho vyplývajúcich povinností takéhoto zamestnanca. Čo je neprípustné, aby jednoducho si požičiavali zamestnanca kade-tade. Ešte pochopím, ak Volkswagen z Maďarska zapožičia svojho zamestnanca na Slovensku, ale absolútne nerozumiem tomu kupčeniu, že tí ľudia – mnohokrát ani jazykovo nezdatní – prichádzajú, oni si myslia, že sú v Európe, to sú jednoduchí ľudia, to si netreba predstavovať, že tu máme nejakých programátorov alebo ja neviem koho. Sú to jednoduchí ľudia, ktorí majú aj nejakú bariéru pochopiť nejaké právne predpisy, nejakú legislatívu alebo aj tú konkrétnu zmluvu, a potom sa s nimi narába buď načierno, alebo teda naozaj o tom, aby mali vyšší plat, keď sa ako uplatnia pri výkone svojho povolania, tak nie je ani reč, pretože ani nevedia, že z Poľska sa dostali na Slovensko a podobne.
Vysoko kvalifikovaní ľudia by mali dostať zrýchlený proces, ale hovorím, tam to vidím skôr na cudzineckej polícii problém a nie v novele zákona o zamestnanosti. Čiže urobme, urobme naozaj poriadok v tých veciach, čo vlastne chceme v našej krajine do budúcnosti, lebo naozaj chýbajú nám lekári. Ukrajinskí lekári nám za chvíľu už aj prestanú chodiť na Slovensko, ak budú mať také problémy s cudzineckou políciou, ako majú v súčasnosti, a táto novela zákona im moc nepomôže. Skôr pomôže zase tým jednoduchým ľuďom, ktorí majú buď základné, alebo stredné vzdelanie, v rámci tretích krajín a v podstate nie tým, ktorí sú vysoko kvalifikovaní.
Úrady práce by mali zohľadňovať povolenia tak, aby firmy mohli zobrať celkový potrebný počet zamestnancov, lebo ak aj niečo povolia tým občanom z tretích krajín, tak napríklad na zákazku potrebujú 20 ľudí, úrady práce im schvália 10 ľudí a tým pádom nemôžu zobrať nikoho na konkrétnu zákazku a túto zákazku odmietnuť, čiže nezoberú ani tých 10, čo im úrady práce ponúkajú. Takže ak; tak to premyslieť systematicky a pozrieť sa, aké zákazky chceme podporovať, a potom schváliť vlastne ten objem tých zamestnancov, ktorí už teraz vlastne prichádzajú, nieže to bude niečo nové, len to ešte viac urýchlia v rámci Slovenska. Stále máme na Slovensku ale 68 700 nezamestnaných, z toho 33 800 sú viac ako štyri roky nezamestnaní a je ich určite viac, ale z rôznych dôvodov sa vyraďujú z evidencií úradov práce, a to pre nespoluprácu a podobne alebo napríklad nevezmú aktivácie, čiže sú vyradení úplne a tým pádom sa nám nenachádzajú v evidencii úradu práce, avšak týchto ľudí nemáme ani v pracovnom pomere.
Takže tak či tak to bude záťaž pre ekonomiku, pretože to vždy bude vytvárať taký tlak na pracujúcich, ktorí si budú hovoriť, že niekto berie dávky, ja musím to riadne odpracovať, pracujem ešte za nízku mzdu. Ak chceme urobiť poriadok v týchto záležitostiach, mali by sme si povedať naozaj, koľko zákazok, aký typ zákazok, aký počet, či teda budeme dávať na plný počet, koľko by podiel mal zohrávať aj naši slovenskí zamestnanci, ktorí sú na trhu práce nie veľmi vítaní. A ak by sme si povedali aj percento, koľko takýchto ľudí na takejto zákazke má pracovať, tak beriem, ale keď opäť ich necháme zase mimo trhu práce, tak môžme len nadávať a posilňovať nejaké také rasistické reči v našej krajine, že niekto nechce pracovať, ale na druhej strane zvolíme si skôr cestu, ako zamestnať ľudí z tretích krajín.
Napríklad náš kolega Peter Pollák berie partie Rómov, dáva im parťáka, ktorý sa o nich stará, aby jednak zvládli tú konkrétnu činnosť v rámci, v rámci tej montážnej práce, ale na druhej strane aby aj nepili, aby mali tie hygienické návyky. To znamená, že týchto ľudí je potrebné ako keby viesť istým spôsobom. Ak by sme takýmto spôsobom vedeli podať pomocnú ruku tým ľuďom, tak jednoducho by sme ich viac asimilovali práve do pracovných pozícií, ktoré nepotrebujú mať hlavu vysokoškoláka, ale potrebujú manuálnu činnosť. Myslím si, že napríklad také výkopové práce budú naozaj pomerne drahé v našej krajine, lebo už to nikto nechce robiť. Ak naozaj by sme sa pustili touto cestou, tak si myslím, že aj na dávkach by sme vedeli teda ušetriť, aj by sme tých ľudí dostali do procesu a tým pádom by sme aj znižovali to riziko, že naozaj až, musím povedať, že až také diskriminačné, až také fašistické reči potom vedú, že ako keby tí ľudia naozaj nechceli pracovať, nemajú záujem pracovať. Ale ja poznám mnoho Rómov, ktorí chcú pracovať, ale nemajú kde pracovať. Alebo nemajú spôsoby, lebo je to pravda, že na nich treba s láskou, ale tvrdo. Takže toto je cesta a nie cesta opäť uľavovať v tých vecí a zase tu dávať ľudí z tretích krajín.
Hľadáme ľudí von, a pritom naši ľudia sú vonku, čiže netreba naozaj zabúdať aj na to, že cesta by bola pre našich ľudí aj nejaké benefity, aby sa vrátili do štátu priateľského pre rodiny. To znamená, ak chceme ľudí, hlavne tých týždňovkárov, ktorí chodia do Rakúska, alebo tých, čo chodia na mesiac na turnusy robiť do Holandska, Belgicka, a chceme ich dostať vlastne na Slovensku, na Slovensko, tak im musíme ponúknuť určité benefity. Ak pracuje sám na živnosť, tak, samozrejme, daňovo-odvodové úľavy, aby sa ten človek vrátil, ale sú to aj benefity vo vzťahu k jeho rodine, k bývaniu a tak ďalej a tým pádom vlastne ten človek pochopí, že síce bude mať o 200 eur von viac, ale reálne tu má rodinu a tu má zázemie a tu je štát priateľský voči týmto, voči týmto našim občanom, ktorí odišli žiť za hranice.
Určite by sme mali zvážiť aj tzv. náborový príspevok. A keď sme otvárali vlastne túto novelu, tak som tajne dúfala, že aj niečo také, ako sa deje na Čechách, sa bude robiť aj na Slovensku, kde ak sestra stiahne inú sestru do nemocnice v Česku, tak jej je popri výplate ešte vyplácaný príspevok aj jednej, aj druhej. Tá zato, že prišla, a tá zato, že ju tam dostala. To znamená, že ak by sme zvolili aj niečo také, tak podľa mňa tie peniaze, ktoré idú na aktívne opatrenia trhu práce, by boli efektívnejšie a tých ľudí by sme reálne vedeli dostať teda do práce a motivovať ich, aby teda pracovali na Slovensku.
Ja som ešte chcela opomenúť jednu vec, že sa naozaj nepripravujeme na preobsadzovanie pozícií súčasných pracovných miest a vôbec sa nepripravujeme na to, že nám starne obyvateľstvo a s tým bude súvisieť vytváranie nových pracovných miest, a to v oblasti zdravotníctva a v oblasti sociálnych vecí. Veľkým ťahačom a veľkou časťou produktivity ekonomiky by mohla byť tzv. strieborná ekonomika, ktorú tu absolútne opomíname, a ak si pozrieme, ako fungujú tie nadnárodné spoločnosti, tak musíme si uvedomiť jednu vec. Strieborná ekonomika ostane doma, pretože tí starkí, oni už nebudú odchádzať do zahraničia, čiže tie pracovné miesta budú reálne na Slovensku. Len zvoliť prerozdeľovanie tých peňazí, ako je nastavené, nie sú v sociálnom systéme, na iný spôsob plus pridaná hodnota, čo nové príde do ekonomiky ako produkt, aby sme to vedeli predať, a táto ekonomika by mohla uživiť časť ľudí zamestnaných práve pre, práve pre dôvod starnutia alebo chorého obyvateľstva. Naopak, my utekáme a prijímame v skrátenom legislatívnom konaní niečo, ktoré; čo začne postupne mať klesajúcu tendenciu, a to je práve priemyselná migračná politika, ktorá, ktorá ak bude zaujímavá v krajinách, kde im nebudú dávať podmienky na vyššie platy, tak jednoducho sa zbalia a pôjdu tam. To je zdravý sedliacky rozum. Oni chcú vytvárať zisky a jednoducho odídu.
Ja tiež nerozumiem tomu, prečo vždy ako trváme na tom, aby sme vždy vytvárali tie miesta v priemysle, keď vieme, že raz sa zbalia a odídu. Tak investujme do niečoho, čo má a vieme, že bude mať na Slovensku taký trvalejší charakter, a jedna, jedna z tých ekonomík je práve strieborná ekonomika a preobsadzovanie pozícií ľuďmi, ktorí pôjdu v najbližších desať rokov do dôchodku. A tam bude obrovský ďalší problém, lebo opäť budeme prijímať sestry z Ukrajiny, keď ešte tam budú nejaké, a tak ďalej, pretože ten priemerný vek tej sestry už sa blíži k päťdesiatke, takže neviem, ktorá vydrží robiť nočné a tak ďalej a tak ďalej. No a tých starkých nemôžme nechať nedôstojne umierať. Nemôžme ich nechať umierať s dekubitmi a naozaj nechať rodinu zaťaženú s tým, že či ísť do roboty, či sa postarať o tú moju mamu alebo otca.
Toto nás čaká, toto nás neminie a do toho by sme mali vložiť celú našu silu aj v skrátenom legislatívnom konaní, lebo to nás dobehne. Ale momentálne si myslím, že na skrátené legislatívne konanie nie je dôvod, pretože naozaj sa začnú uvoľňovať pracovné miesta, ktoré sú obsadzované ľuďmi, ktorí nám odídu do dôchodku.
Ďakujem za pozornosť.
