Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, aj ja by som sa teda vyjadrila k návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi, a teda konkrétne k stanovovaniu vzorcu na minimálnu mzdu. Dnes na Slovensku je možné ľuďom pokúsiť sa z našej pozícii navýšiť mzdu spôsobom, že naozaj je stanovená minimálna mzda, a všetko, čo je naviac, v podstate ovplyvňuje to, že, že či teda bude nárast mzdy pre kvalifikovaných ľudí, alebo nie.
Ale druhý spôsob, ktorý teda...
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, aj ja by som sa teda vyjadrila k návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi, a teda konkrétne k stanovovaniu vzorcu na minimálnu mzdu. Dnes na Slovensku je možné ľuďom pokúsiť sa z našej pozícii navýšiť mzdu spôsobom, že naozaj je stanovená minimálna mzda, a všetko, čo je naviac, v podstate ovplyvňuje to, že, že či teda bude nárast mzdy pre kvalifikovaných ľudí, alebo nie.
Ale druhý spôsob, ktorý teda môžme ako politici robiť, je práve daňovo-odvodové, znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Čiže ak tu máme A, a teda máme vzorec pre minimálnu mzdu, a zhodneme sa na tom, že aj minimálna mzda je určitým kritériom na to, aby sa niektorej zo skupín obyvateľstva zdvíhala mzda postupne, tak v tom prípade áno, som, som za to, aby teda bol stanovený vzorec, pretože 12 rokov máte v gescii rezort, ale pýtam sa, prečo tento vzorec nebol predložený na schválenie Národnou radou skôr a prečo teda ide dnes, pár mesiacov pred voľbami, prečo bolo nutné toľké roky v postate vždy robiť okolo výšky minimálnej mzdy také, taký politický marketing, lebo osobne si myslím, že až vlády za vami budú, nebudú môcť vlastne sa chváliť tým, že minimálna mzda ide hore, keďže až po, po tejto vláde bude stanovený vzorec na minimálnu mzdu.
Ale je tu ešte časť obyvateľstva, a určite ich poznáte, a sú to práve takí živnostníci, ktorí v minulosti pracovali na pracovnú zmluvu, dnes v postate ich nútia k tomu, aby mali živnosti, a hovorím o murároch, o tesároch, o kaderníčkach, ktorí, ktorí vlastne, ktorí vlastne ovplyvňuje ten čistý zárobok, ktorý budú mať, aj to, aké majú sociálne odvody stanovené.
Minimálne sociálne odvody pre živnostníkov od januára stúpnu. Stane sa to vzhľadom na to, že priemerná mzda vzrástla, a teda stúpnu o 6,2 %, čiže na 506,50.
Minimálne odvody v tomto štáte platí nemalá skupina obyvateľstva a to je 152-tisíc ľudí, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby. Neviem, ako vy, ale ja počúvam aj o tejto kategórie ľudí, že teda naozaj oni už pri tých ďalších výdavkoch, ako keď majú zavádzať e-kasy tie kaderníčky, tak jednoducho rušia tie živnosti, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov v čistom, aby ťahali tieto živnosti. Čiže na jednej strane ak robíme poriadok, aby sa nezneužívala minimálna mzda na politický marketing, na druhej strane by bolo vhodné, aby sme naozaj začali riešiť aj daňovo-odvodové zaťaženie práve tých jednosob..., nielen jednoosobových živností, ale teda ja ich vždy nazývam, že sú to také nútené živnosti, ktoré ak by nemali, tak v podstate by tí ľudia nemali ani prácu.
Vadí mi teda aj spôsob predloženia návrhu. Máme pred sebou rozpravu o novele zákona, ktorý mohol byť, ako som vravela, predložený už počas 12 rokov, nebol. Ale teda ide naozaj o principiálny zásah do doterajšieho spôsobu určovania minimálnej mzdy. A takáto zmena by si zaslúžila verejnú diskusiu aspoň v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Čiže určite niečo by k tomu... Aj, aj som videla reakcie pána ministra hospodárstva, aby sa vlastne aj ministerstvá, ktorých sa to bude týkať, mali možnosť vyjadriť teda práve takýmto spôsobom, ale aj laická verejnosť, ako aj odborníci v danej problematike.
Je teda nevhodné, že ide to formou poslaneckého návrhu. Ak chceme niečo robiť do budúcnosti, čo bude platiť na Slovensku a nebude sa to zneužívať, tak čestnejší spôsob je v postate to predložiť práve, ako som vravela, cez pripomienkové konanie.
Ja sa prikláňam v konkrétnom vzorci tiež ku kolegovi Mihálovi, a teda k mediánu, pretože ide o skôr najčastejšiu mzdu vyplácanú v Slovenskej republike, lebo je naozaj rozdiel, ako funguje trh na západe krajiny a ako funguje trh práce na východe krajiny, aby sme naozaj ľuďom, ľuďom nezmenožnili vytvárať pracovné miesta pre nízkokvalifikované pracovné skupiny alebo pre skupiny obyvateľstva, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnené, pretože ich, ich práca nepridá..., neprináša až takú pridanú hodnotu ako kvalifikovanej pracovnej sily. A teda môže sa stať, že naozaj tie rady dlhodobo nezamestnaných nám vždy budú stáť na tých úradoch práce, a naozaj len cez aktívnu politiku trhu práce budeme musieť tieto veci posúvať ďalej.
Chcem upozorniť aj na niektoré dopady navrhovanej zmeny. Je zrejmé, že veci robíme teda dosť narýchlo, ak to robíme bez pripomienkového konania. A mnohokrát na určité dopady zákona o minimálnej mzde zabúdame, pretože tieto dopady budú mať aj na nadväzujúce legislatívne okolie. Napríklad v zákone č. 451/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú v § 15 uvedené osoby, na ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát v rámci štátnej rodinnej politiky a pronatalitných iniciatív štátu, boli ste zaradené osoby na rodičovskej dovolenke a neskôr aj osoby na materskej dovolenke. Vymeriavací základ, z ktorého štát platil poistné za tieto osoby, bol určený ako 0,6-násobok priemernej mzdy z roku, ktorý dva roky predchádza bežnému roku. Vývoj pomeru vymeriavacieho základu na poistné a minimálne mzdy je nasledujúci. Kým v roku 2004 bolo štátnom platené poistné z 1,26-násobku minimálnej mzdy a maximum pomeru vymeriavací základ, teda minimálna, minimálna mzda, sa dosiahol v roku 2009 až 2012, od roku 2013 začína klesať tento pomer až na hodnotu 1,1. A teda toto sa bude a toto sa vlastne bude neskôr premietať práve do dôchodku tých žien, ktoré sú na materskej dovolenke. Čiže všetko so všetkým súvisí a musíme si to uvedomiť.
Chcem sa možno dotknúť aj takého zamyslenia nad zmyslom tripartitného rokovania o minimálnej mzde, no duch navrhovanej novely hovorí v podstate toto: alebo sa zamestnávatelia s odborármi dohodnú na minimálnej mzde, alebo bude platiť, že minimálna mzda je 0,6-násobok priemernej mzdy zistenie štatistickým úradom za obdobie roka, ktorý dva roky predchádza bežnému roku. Ako môže vyzerať podľa vás takéto rokovanie? No zamestnávatelia sotva budú navrhovať vyššiu minimálnu mzdu, ako je tá, ktorá je garantovaná v zákone o minimálnej mzde, a odborári budú sotva navrhovať nižšiu minimálnu mzdu, ako je to garantované zákonom, lebo je to proti ich zase záujmom. Celé rokovanie sa de facto, de iure skončí vypitím šálky kávy a v podstate bude platiť tento vzorec. Čiže ak dáme prednosť vzorcu pred tripartitou, tak jasné, že, že to tripartitné riešenie už nebude sledované, už nebude tak aktuálne, a myslím si, že do budúcnosti, v podstate ak sa nič neudeje, prestane mať svoj význam. A to neviem, či chceme, alebo nechceme.
Tiež pri stanovovaní vzorca minimálnej mzdy musíme brať do úvahy aj fakt, že rast mzdových nákladov znižuje, určite konkure..., konkurencieschopnosť podnikateľov, a hlavne v regiónoch, kde tá kúpna sila nie je tak silná, a teda práve je to v regiónoch východného Slovenska, čiže skôr východu krajiny.
Je dôležité naozaj povedať, že sú podstatné rozdiely aj v tých priemerných mzdách, a preto by sme mali hovoriť o tom, že ak budeme dávať priemernú mzdu do vzorca, tak naozaj v Bratislavskom samosprávnom kraji je podiel minimálnej mzdy na mediánovej okolo 45 %, zatiaľ v čo Prešovskom kraji už minimálna mzda sa blíži k úrovni 80 % mediánovej. To znamená, že naozaj ten trh práce rozdielny na jednej časti krajiny a na druhej časti, a to bude veľmi, veľmi problematické práve preto, aby sme nenarušili buď jeden trh práce, a ten druhý problém je celkovo Slovenska, že nedokážeme urobiť rovnaký nástroj na východ krajiny a na západ krajiny, a môže sa naozaj stať, že, že ak zvolíme zlú taktiku na vzorec, tak potom ovplyvní buď, buď západnú časť, priemyselnú, alebo teda konkrétny východ. Práve preto hovorím, že teda naozaj ak už sa dohodneme, a ja som zástancom vzorca, lebo ja si myslím, že je to správna cesta, ale naozaj mali by sme zvážiť, aby to neuškodilo buď jednej časti, alebo druhej časti krajiny.
Analytici sa prikláňajú tiež k tomu, že je potrebné odpojiť minimálnu mzdu od rozhodovania politikov, ale tiež hovoria o tom, že by bolo vhodné naviazať ju aj napríklad na produktivitu práce, lebo to je dôležité v čase, keď je recesia, a teda prichádza ekonomická kríza. Je dôležité, aby, aby sme si to my politici uvedomovali, pretože práve ľudia s minimálnou mzdou majú nízke vzdelanie, robia spravidla pomocné práce a sú predovšetkým v textilnom a odevnom priemysle, v poľnohospodárstve a potravinárstve, a naozaj vidíme aj na, na firmách, ktoré zatvárajú prevádzky na východe krajiny, že jednoducho neplatí rovnaký meter na to, že práve v tomto sektore len minimálna mzda môže zabezpečovať väčšie zákazky a podobne.
Čiže musíme byť naozaj veľmi opatrní, a preto naozaj ja verím, že ešte do druhého čítania budete otvorení debate o tom vzorci, aby sme ho nastavili spoločne, či to už bude teda pre, pre vládu, kde budete vládnuť naďalej vy, alebo to bude nová vláda, ale podstatné je, aby sme sa pozerali na trh práce, že je iný na západnom Slovensku a iný na východnom Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis