Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.9.2019 o 17:43 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 17:43 - 17:57 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, aj ja by som sa teda vyjadrila k návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi, a teda konkrétne k stanovovaniu vzorcu na minimálnu mzdu. Dnes na Slovensku je možné ľuďom pokúsiť sa z našej pozícii navýšiť mzdu spôsobom, že naozaj je stanovená minimálna mzda, a všetko, čo je naviac, v podstate ovplyvňuje to, že, že či teda bude nárast mzdy pre kvalifikovaných ľudí, alebo nie.
Ale druhý spôsob, ktorý teda môžme ako politici robiť, je práve daňovo-odvodové, znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Čiže ak tu máme A, a teda máme vzorec pre minimálnu mzdu, a zhodneme sa na tom, že aj minimálna mzda je určitým kritériom na to, aby sa niektorej zo skupín obyvateľstva zdvíhala mzda postupne, tak v tom prípade áno, som, som za to, aby teda bol stanovený vzorec, pretože 12 rokov máte v gescii rezort, ale pýtam sa, prečo tento vzorec nebol predložený na schválenie Národnou radou skôr a prečo teda ide dnes, pár mesiacov pred voľbami, prečo bolo nutné toľké roky v postate vždy robiť okolo výšky minimálnej mzdy také, taký politický marketing, lebo osobne si myslím, že až vlády za vami budú, nebudú môcť vlastne sa chváliť tým, že minimálna mzda ide hore, keďže až po, po tejto vláde bude stanovený vzorec na minimálnu mzdu.
Ale je tu ešte časť obyvateľstva, a určite ich poznáte, a sú to práve takí živnostníci, ktorí v minulosti pracovali na pracovnú zmluvu, dnes v postate ich nútia k tomu, aby mali živnosti, a hovorím o murároch, o tesároch, o kaderníčkach, ktorí, ktorí vlastne, ktorí vlastne ovplyvňuje ten čistý zárobok, ktorý budú mať, aj to, aké majú sociálne odvody stanovené.
Minimálne sociálne odvody pre živnostníkov od januára stúpnu. Stane sa to vzhľadom na to, že priemerná mzda vzrástla, a teda stúpnu o 6,2 %, čiže na 506,50.
Minimálne odvody v tomto štáte platí nemalá skupina obyvateľstva a to je 152-tisíc ľudí, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby. Neviem, ako vy, ale ja počúvam aj o tejto kategórie ľudí, že teda naozaj oni už pri tých ďalších výdavkoch, ako keď majú zavádzať e-kasy tie kaderníčky, tak jednoducho rušia tie živnosti, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov v čistom, aby ťahali tieto živnosti. Čiže na jednej strane ak robíme poriadok, aby sa nezneužívala minimálna mzda na politický marketing, na druhej strane by bolo vhodné, aby sme naozaj začali riešiť aj daňovo-odvodové zaťaženie práve tých jednosob..., nielen jednoosobových živností, ale teda ja ich vždy nazývam, že sú to také nútené živnosti, ktoré ak by nemali, tak v podstate by tí ľudia nemali ani prácu.
Vadí mi teda aj spôsob predloženia návrhu. Máme pred sebou rozpravu o novele zákona, ktorý mohol byť, ako som vravela, predložený už počas 12 rokov, nebol. Ale teda ide naozaj o principiálny zásah do doterajšieho spôsobu určovania minimálnej mzdy. A takáto zmena by si zaslúžila verejnú diskusiu aspoň v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Čiže určite niečo by k tomu... Aj, aj som videla reakcie pána ministra hospodárstva, aby sa vlastne aj ministerstvá, ktorých sa to bude týkať, mali možnosť vyjadriť teda práve takýmto spôsobom, ale aj laická verejnosť, ako aj odborníci v danej problematike.
Je teda nevhodné, že ide to formou poslaneckého návrhu. Ak chceme niečo robiť do budúcnosti, čo bude platiť na Slovensku a nebude sa to zneužívať, tak čestnejší spôsob je v postate to predložiť práve, ako som vravela, cez pripomienkové konanie.
Ja sa prikláňam v konkrétnom vzorci tiež ku kolegovi Mihálovi, a teda k mediánu, pretože ide o skôr najčastejšiu mzdu vyplácanú v Slovenskej republike, lebo je naozaj rozdiel, ako funguje trh na západe krajiny a ako funguje trh práce na východe krajiny, aby sme naozaj ľuďom, ľuďom nezmenožnili vytvárať pracovné miesta pre nízkokvalifikované pracovné skupiny alebo pre skupiny obyvateľstva, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnené, pretože ich, ich práca nepridá..., neprináša až takú pridanú hodnotu ako kvalifikovanej pracovnej sily. A teda môže sa stať, že naozaj tie rady dlhodobo nezamestnaných nám vždy budú stáť na tých úradoch práce, a naozaj len cez aktívnu politiku trhu práce budeme musieť tieto veci posúvať ďalej.
Chcem upozorniť aj na niektoré dopady navrhovanej zmeny. Je zrejmé, že veci robíme teda dosť narýchlo, ak to robíme bez pripomienkového konania. A mnohokrát na určité dopady zákona o minimálnej mzde zabúdame, pretože tieto dopady budú mať aj na nadväzujúce legislatívne okolie. Napríklad v zákone č. 451/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú v § 15 uvedené osoby, na ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát v rámci štátnej rodinnej politiky a pronatalitných iniciatív štátu, boli ste zaradené osoby na rodičovskej dovolenke a neskôr aj osoby na materskej dovolenke. Vymeriavací základ, z ktorého štát platil poistné za tieto osoby, bol určený ako 0,6-násobok priemernej mzdy z roku, ktorý dva roky predchádza bežnému roku. Vývoj pomeru vymeriavacieho základu na poistné a minimálne mzdy je nasledujúci. Kým v roku 2004 bolo štátnom platené poistné z 1,26-násobku minimálnej mzdy a maximum pomeru vymeriavací základ, teda minimálna, minimálna mzda, sa dosiahol v roku 2009 až 2012, od roku 2013 začína klesať tento pomer až na hodnotu 1,1. A teda toto sa bude a toto sa vlastne bude neskôr premietať práve do dôchodku tých žien, ktoré sú na materskej dovolenke. Čiže všetko so všetkým súvisí a musíme si to uvedomiť.
Chcem sa možno dotknúť aj takého zamyslenia nad zmyslom tripartitného rokovania o minimálnej mzde, no duch navrhovanej novely hovorí v podstate toto: alebo sa zamestnávatelia s odborármi dohodnú na minimálnej mzde, alebo bude platiť, že minimálna mzda je 0,6-násobok priemernej mzdy zistenie štatistickým úradom za obdobie roka, ktorý dva roky predchádza bežnému roku. Ako môže vyzerať podľa vás takéto rokovanie? No zamestnávatelia sotva budú navrhovať vyššiu minimálnu mzdu, ako je tá, ktorá je garantovaná v zákone o minimálnej mzde, a odborári budú sotva navrhovať nižšiu minimálnu mzdu, ako je to garantované zákonom, lebo je to proti ich zase záujmom. Celé rokovanie sa de facto, de iure skončí vypitím šálky kávy a v podstate bude platiť tento vzorec. Čiže ak dáme prednosť vzorcu pred tripartitou, tak jasné, že, že to tripartitné riešenie už nebude sledované, už nebude tak aktuálne, a myslím si, že do budúcnosti, v podstate ak sa nič neudeje, prestane mať svoj význam. A to neviem, či chceme, alebo nechceme.
Tiež pri stanovovaní vzorca minimálnej mzdy musíme brať do úvahy aj fakt, že rast mzdových nákladov znižuje, určite konkure..., konkurencieschopnosť podnikateľov, a hlavne v regiónoch, kde tá kúpna sila nie je tak silná, a teda práve je to v regiónoch východného Slovenska, čiže skôr východu krajiny.
Je dôležité naozaj povedať, že sú podstatné rozdiely aj v tých priemerných mzdách, a preto by sme mali hovoriť o tom, že ak budeme dávať priemernú mzdu do vzorca, tak naozaj v Bratislavskom samosprávnom kraji je podiel minimálnej mzdy na mediánovej okolo 45 %, zatiaľ v čo Prešovskom kraji už minimálna mzda sa blíži k úrovni 80 % mediánovej. To znamená, že naozaj ten trh práce rozdielny na jednej časti krajiny a na druhej časti, a to bude veľmi, veľmi problematické práve preto, aby sme nenarušili buď jeden trh práce, a ten druhý problém je celkovo Slovenska, že nedokážeme urobiť rovnaký nástroj na východ krajiny a na západ krajiny, a môže sa naozaj stať, že, že ak zvolíme zlú taktiku na vzorec, tak potom ovplyvní buď, buď západnú časť, priemyselnú, alebo teda konkrétny východ. Práve preto hovorím, že teda naozaj ak už sa dohodneme, a ja som zástancom vzorca, lebo ja si myslím, že je to správna cesta, ale naozaj mali by sme zvážiť, aby to neuškodilo buď jednej časti, alebo druhej časti krajiny.
Analytici sa prikláňajú tiež k tomu, že je potrebné odpojiť minimálnu mzdu od rozhodovania politikov, ale tiež hovoria o tom, že by bolo vhodné naviazať ju aj napríklad na produktivitu práce, lebo to je dôležité v čase, keď je recesia, a teda prichádza ekonomická kríza. Je dôležité, aby, aby sme si to my politici uvedomovali, pretože práve ľudia s minimálnou mzdou majú nízke vzdelanie, robia spravidla pomocné práce a sú predovšetkým v textilnom a odevnom priemysle, v poľnohospodárstve a potravinárstve, a naozaj vidíme aj na, na firmách, ktoré zatvárajú prevádzky na východe krajiny, že jednoducho neplatí rovnaký meter na to, že práve v tomto sektore len minimálna mzda môže zabezpečovať väčšie zákazky a podobne.
Čiže musíme byť naozaj veľmi opatrní, a preto naozaj ja verím, že ešte do druhého čítania budete otvorení debate o tom vzorci, aby sme ho nastavili spoločne, či to už bude teda pre, pre vládu, kde budete vládnuť naďalej vy, alebo to bude nová vláda, ale podstatné je, aby sme sa pozerali na trh práce, že je iný na západnom Slovensku a iný na východnom Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 16:12 - 16:13 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za sl... (Povedané so smiechom.) Ďakujem za slovo.
Tak čo sa týka toho informačného systému, tam som skôr mala na mysli, pani poslankyňa, že či tam budeme sledovať, či sú tie mzdy čiastočne vyplatené alebo v plnej výške, počet zamestnancov, skôr také praktické veci, aby sme prišli na to, že či teda sa tie sociálne podniky nemíňajú účelu, na ktorý boli teda zriadené, a čo sa týka toho podielu, tak v podstate tam, tam len hovoríme o tom percente, ale nehovoríme o tom, že, že či teda náhodou neobchádzame to, aby sme nemuseli, alebo teda museli skôr zamestnávať znevýhodnených ľudí na úkor zdravotne ťažko postihnutých ľudí, hej. Čiže toto sa určite ešte budem pýtať, na dôvody, aby teda naozaj išiel zákon do praxe taký, ktorý reálne pomôže tým ľuďom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 16:06 - 16:10 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja len krátko, lebo pani predkladateľka vystúpila bez toho, aby som mohla na ňu reagovať, takže teraz som jej vravela, že mám len také tri otázky.
Tak v rámci tohto zákona sa po novom bude meniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb. Ako si vravela, že po novom sa predefinujú. Mňa by zaujímalo, prečo zo 40 % na 30 %, tiež sa bude, tiež sa zároveň ustanoví aj spodná hranica rozsahu pracovného času pre zamestnaných ľudí, čiže pýtam sa, aká bude tá spodná hranica a prečo sme k tomu pristúpili a tiež v čom bude spočívať vlastne zmena v tom informačnom systéme.
Ja som v mojom návrhu zákona vlastne navrhovala nejaký spôsob, kde by sme vlastne predišli k zneužívaniu tých sociálnych podnikoch, tak či to korešponduje vlastne s týmto, čiže len tieto tri otázky. A poviem prečo.
Ak..., veľmi spozorniem, ak vidím, že sa mení percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 na 30, aj keď si uvedomujem jednu vec, že, samozrejme, zraniteľnou osobou je aj žena, ktorá je v krízovom stredisku a potrebuje sa zamestnať. Na druhej strane máme dlhodobé problémy práve zamestnávať ľudí zo..., zdravotne ťažko postihnutých, a teda tým, že od januára, od januára 2020 bude platiť zákon, kde náhradná doba poistenia sa nebude, nebude možné túto dobu navýšiť, doplatiť si ako keby poistné pre týchto invalidných dôchodcov, tak jednoducho budú žiť len z invalidného dôchodku. Ak im nezabezpečujeme práve prácu v sociálnych podnikoch tým, že budeme meniť to percento, lebo teda zahrnieme tam aj iné osoby, ako napríklad Rómov a trebárs tie ženy, tak predpokladám, že zase sa bude zamestnávať viac tých ľudí zraniteľných, ale nie zdravotne ťažko postihnutých.
Chcem sa opýtať aj na tú spodnú hranicu a zase vysvetlím prečo. Mám skúsenosti so zamestnávaním ľudí, ktorí trpia schizofréniou, a teda aj v chránených dielňach bol určený, určená spodná hranica rozsahu pracovného času, a teda museli sme ich zamestnať najmenej na štyri hodiny denne, ale to im na ich zdravotný stav spôsobilo veľké ťažkosti a museli z práce odísť. Oni tak vydržali dve hodinky robiť, a teda potom museli prácu opustiť, a keď sme ich nechali na štyri hodiny, tak v podstate tí ľudia začali mať tie schizofrenické ataky a museli byť hospitalizovaní dosť dlhú dobu.
Čiže ak chceme takýmto ľuďom jednoducho pomôcť, aj pár hodín aby sa zamestnali, tak tá spodná hranica týchto ľudí bude obmedzovať. Preto sa pýtam, ako, ako je to vyriešené.
No a informačný systém som v podstate spomenula.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

18.9.2019 9:40 - 9:40 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa tiež chcem vlastne k tomu pripojiť, k tejto debate, ale len takou faktickou, lebo v prípade brexitu bude podľa analytikov ohrozených tisícky miest. Chcem sa opýtať, či aj tie tisícky miest zamestnancov, ktorí stratia prácu, dostane rovnakú kompenzáciu, a tiež firmy, ktoré budú ohrozené práve na základe brexitu, ja som na to upozorňovala už v Sobotných dialógoch, keď som tam bola s pánom ministrom.
Preto upozorňujem, že môže vzniknúť tzv. precedens, kde jedným dáme kompenzáciu a iným nie. Čiže treba na to dohliadnuť a každému rovnako.
Taktiež nesúhlasím s tým, aby to išlo z balíka rekvalifikácie, pretože nevieme, ako sa nám zmení štruktúra priemyslu na Slovensku, ak budú ohrozené automobilky, čiže nám je potrebné týchto ľudí reálne preškoliť na to, aby sa vedeli neskôr uživiť. Takže naozaj nie je to len čiastočný problém, ale skrz takých vyhliadok do budúcna naozaj môže vzniknúť precedens.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 9:39 - 9:40 hod.

Soňa Gaborčáková
Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 17:33 - 17:34 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, spomínala si, že je to nespravodlivé práve pre ženy, ktoré majú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Áno, my v podstate trestáme deti mamičiek, ktoré nemali to šťastie a nemali pracovný úväzok na dobu neurčitú, alebo trestáme deti mamičiek, ktoré neodpracovali 270 dní, lebo napríklad sú z východného Slovenska a tam nie je dostatok práce, ako tu v Bratislave. Takže taká je tá sociálna spravodlivosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 17:22 - 17:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Áno, pán kolega, súhlasím s tebou, že vek prvorodičiek je už vysoký dnes a áno, také nekoordinované systémy cez tie nástroje rodinnej politiky, ktoré prichádzajú, môžu ešte ten vek zvýšiť. Čiže bude to problém, pretože áno, čím je prvorodička s vyšším vekom, je väčšia pravdepodobnosť rôznych zdravotných komplikácií či už matky alebo aj konkrétneho dieťaťa a s tým vlastne potom trápenie celej rodiny. Takže áno, máš pravdu, je to tak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 16:51 - 16:52 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo, ďakujem za pripomienky. Ozaj sociálny systém začína byť nekvalifikovanými zásahmi chaosným a bude nefunkčným. Naozaj nevidím dôvod, prečo by študentky vysokých škôl nemali mať vyplácaný vyšší rodičovský príspevok. Ako som vravela, veď v minulosti ešte aj mne sa bude zarátavať štúdium do odpracovaných rokov na priznanie dôchodkovej dávky. Čiže absolútne nevidím ratio v tomto kroku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2019 16:42 - 16:49 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predseda, ja si dovolím vystúpiť aj v druhom čítaní k rodičáku. Dnes tu bolo povedané pomerne dosť argumentov a teda ja len prikryjem to, čo moji kolegovia hovorili v rozpravách, ale aj to, čo som vlastne, čo vidím reálne v praxi.
Naozaj zvýšenie, zvýšiť sumu rodičovského príspevku sa pokúsila opozícia mnohokrát, ale častokrát nám bolo povedané, že teda "by skolaboval štátny rozpočet", ale teraz, keď pár mesiacov pred voľbami, tak tu máme pred sebou razantné zvýšenie rodičovského príspevku. Je to divné, ale v podstate musím povedať, okej, hlavne, že to pomôže vlastne mladým rodinám, ktoré tie finančné prostriedky potrebujú.
Zvýšiť sumu rodičovského príspevku ako pronatalitné opatrenie je dobrá vec. Ide o to, že sa to dá urobiť rozumne a menej rozumne. Ja si myslím a teda som o tom presvedčená, že tento návrh zákona to urobil menej rozumne, lebo ak by sme poznali zákonitosti sociálneho zabezpečenia, museli by sme zmeniť aj definíciu štátnej sociálnej podpory, pretože nevidím dôvod, prečo by študentkám vysokých škôl nemal byť vyplácaný vyšší rodičovský príspevok, veď v minulosti si pamätáme obdobia, kde sa štúdium zarátavalo do odpracovaných rokov a v podstate z toho sa vypočítaval dôchodok. Od určitého, od určitého obdobia teda sa od toho upustilo, ale naozaj štúdium sa nám, teda ešte mne, zarátava do odpracovaných rokov. Čiže nevidím absolútne problém, prečo pri štátnej sociálnej podpore, kde patrí rodičovský príspevok, sa práve tu handrkujeme, či teda uznať alebo neuznať týmto ženám príspevok vo vyššej sume. Taktiež nepovažujem za fér, že ak žena má odpracovaných 250 dní a nie 270 dní, dostane nižší príspevok.
Netreba skrývať hlavný dôvod zavádzania dvojúrovňového rodičovského príspevku. Nie je to o zvýhodňovaní matiek, ako sa oficiálne hovorí, je to predovšetkým problém s rodinami žijúcimi zo sociálnych dávok a zvyšovania ich závislosti na rodiny detí. Preto zavádzajú sociálni demokrati teda dvojúrovňový rodičák. Je to len fáma. Mimochodom počet poberateľov rodičovského príspevku a počet poberateľov zároveň, ktorí poberajú hmotnú núdzu, kde predpokladáme, že práve ide o diskriminovanú skupinu obyvateľstva, je len jedna desatina. Napríklad tohto roku v apríli sme mali počet ľudí, ktorí poberali rodičovský príspevok 138-tisíc a z toho len 13-tisíc ľudí boli zároveň aj poberateľmi hmotnej núdze.
Čiže ak robíme plošné opatrenia v štátnej sociálnej podpore a teda ideme ako keby znevýhodňovať iné matky pre jednu desatinu, tak nezdá sa mi to fér a už vôbec nemôžme hovoriť o tom, že naozaj rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Áno, môžme sa baviť o kontrolných mechanizmoch tejto starostlivosti. Ja som za to, aby sa tento rodičovský príspevok nepriznával matke, ktorá sa riadne nestará o svoje dieťa. Ale na druhej strane, ak my nemáme dokázané, že tá matka sa nestará o to dieťa, akým spôsobom my jej znižujeme výšku úrovne rodičovského príspevku len preto, že nemá odpracovaných 270 dní? Je to absurdné, je to nelogické a je to neľudské. Je to neľudské. Pretože ako vysvetlíte ľuďom, že v podstate na starostlivosť o dieťa dáte vyššiu sumu ľuďom, ktorí relatívne majú aj tak vyšší príjem ako ľudia, ktorí majú nižší príjem? Napríklad, že naozaj otehotnie tá žena počas vysokoškolského štúdia.
Osoba, ktorá má napríklad nárok na materské, nemá počas podpornej doby na jeho poberanie nárok na rodičovský príspevok, ale až po skončení podpornej doby na materské má nárok na vyšší rodičovský príspevok pretože poberala materské. Čiže naozaj tak sme schaosili sociálny systém rôznymi nástrojmi, že začína byť chaosným a neplní svoju funkciu. Ak chceme do štátnej sociálnej podpory zahŕňať úplne iné náležitosti, musíme to predefinovať a musíme si povedať. Pretože naozaj zase treba si uznať, že rodičovská dávka v rámci, rodičovský príspevok v rámci Európskej únie nie je štandardnou dávkou. Je to niečo výnimočné na Slovensku, ale ak sme to zaradili medzi štátnu sociálnu podporu, nemôžeme, nemôžme a je neprijateľné, že meníme podmienky a ešte na to nastavujeme finančné ohodnotenie starostlivosti o deti. Ak si neplní povinnosti, ešte raz, som za to, sú kontrolné mechanizmy, dnes fungujú tzv. tereňáci aj v rámci SPO-čky, čiže sociálnoprávnej ochrany, a som za ich posilnenie, aby pozerali, či naozaj reálne sa zabezpečuje starostlivosť o to dieťa. Ak sa nezabezpečuje, nebudú mať nárok na ten rodičovský príspevok, áno, hovorme potom o dávke v hmotnej núdzi, alebo odoberme deti, ale musíme mať dôvod, prečo nezabezpečujú tú starostlivosť, ale nemôžme plošne nastavovať tento systém úplne inak, ako sú základné atribúty. A čo hovorí teória sociálnej práce a sociálnej politiky? Veď naozaj potom nič nebude fungovať tak, ako má. A tie ochranné mechanizmy začnú byť tak narušené, že nepomôžeme tým, ktorí to ozaj potrebujú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2019 16:40 - 16:41 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem podporiť, pán kolega, tento návrh zákona, lebo naozaj celkovo príspevky na starostlivosť o deti pri tzv. reťazových pôrodoch je problém našej štátnej sociálnej podpory a preto do budúcnosti naozaj je potrebné prekopať to tak, aby tá rodina nestrádala a chcem potvrdiť aj druhú vec, ktorú si spomenul vo svojej rozprave, a to je, keď sa vám narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením a následne máte dieťatko zdravé. Je to obrovský problém pre tie rodiny, lebo ozaj musia vlastne z toho príjmu zabezpečovať starostlivosť o zdravotne znevýhodnené dieťa a zároveň vlastne majú to zdravé dieťatko, ktoré je malé. Ja to mám z praxe, pretože ženy, ktoré sú v Dome sv. Anny, tak za 20 rokov teda som absolvovala opakovane tieto náležitosti a skutočne sa boria s obrovskými problémami, finančnými. Takže naozaj potvrdzujem, je to prax, nie je to len príklad, ktorý si uvádzal. Ďakujem.
Skryt prepis