Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ty sa nemusíš cítiť hlúpo. Hlúpo sa majú cítiť ľudia, ktorí nič neurobili pre zastavenie ohavného systému, ktorý popisuje Threema. Na druhej strane, áno, prokuratúra potvrdila obrovské zlyhanie ochrany závislých detí, čo je, čo je k dobru práve prokuratúry, lebo ako si vravela, robili teda z nás nejaké len politické bábky, ktoré si robia piár a práve prokuratúra potvrdila, že naozaj išlo o závažný čin, kedy nedokážeme chrániť v zariadeniach sociálno-právnej ochrany závislé deti.
Mňa v tom všetkom napadlo, aby k tým špecializáciám tých prokurátorov sa zaradila aj špecializácia zameraná na ochranu maloletých detí, ale závislých detí. To znamená, že nám pribúda detí, ktoré sú závislé teda na drogách a možno by bolo fajn, aby prokurátori rozmýšľali a chránili deti aj v takom rozmere.
Ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyňa, za tvoju rozpravu. Naozaj vidieť, že sa tejto problematike dlhodobo venuješ, venuješ sa jej srdcom, mysľou a celou svojou bytosťou a ja ti naozaj chcem poďakovať, že si to vydržala, lebo je to ťažký boj. Videla som konkrétnu pomoc vašej organizácie, lebo teda sprevádzala si ma po tých vašich jednotlivých zariadeniach a naozaj urobili ste kus dobrej práce, a teda naozaj pomáhate tým ľuďom priamo v praxi.
Tiež súhlasím s tým, že je čas zvýšiť ochranu počatých detí, lebo náš národ nie je tak chudobný, aby teda nemohol zabezpečiť starostlivosť o tieto deti. A tiež si myslím, že ak dnes plod v maternici matky sa dá operovať, je žalostné, že ľudský plod nemá status človeka. Ja som teda pred rokom pomáhala jednej rodine, kde zoperovali ešte v prenatálnom štádiu rázštep chrbtice a malý žije a teda chodí štvornožky, takže ja naozaj hovorím, že tá medicína sa posunula dopredu a keď ho vidím, tak vždy mi vyjdú slzy.
Strach z chudoby, áno, tie ženy sa boja, že teda práve to, že sú chudobné, sa rozhodujú pre ten potrat, ale je to v rukách štátu a foriem pomoci, a preto naozaj všetci by sme mali pozerať aj na nástroje pomoci takým organizáciám, ako si robila. A áno, rómske počaté deti sú tiež deti, ktoré nemožno potratiť iba preto, že sú rómske.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, za informácie o dôsledkoch potratu žien. Ja mám na teba pár otázok.
Navrhujete teda finančnú pomoc, ale aj opatrenia v rámci sociálnoprávnej ochrany, a preto sa chcem opýtať, či ste to diskutovali o vašom návrhu s nejakou inou koaličnou stranou, resp. či ste diskutovali s ministerstvom práce práve vo vzťahu k sociálnoprávnej ochrane, pretože právne voľné deti nemusia byť aj z titulu, že adoptovať si nemôžete len jedno dieťa, ktoré sa momentálne narodí alebo napríklad je to súrodenecká dvojica, trojica a podobne. Čiže neviem, akým spôsobom by teda toto sa riešilo.
Taktiež sa chcem opýtať, rozumiem tomu dobre, že ženy, ktoré nepracovali, nedostanú príspevok vo výške rodičáku už počas tehotenstva? Pretože tento príspevok ako keby bol viazaný len na poistenie. A tiež sa chcem opýtať, lebo ten istý prípad vznikne aj počas nemocenského a nemocenské sa nepriznáva žene, ktorá nie je pracujúca. Čiže ako by ste riešili ženy, ktoré teda nepracovali alebo teda nemajú odrobených tých 270 dní povinného poistenia?
Ďakujem.

Na záver by som chcela povedať, že naozaj je problém v tom, že ľudia, keď vidia človeka s Aspergerovým syndrómom alebo autizmom, na prvý pohľad nevidia, že im niečo je. Oni chodia, oni mnohokrát aj dobre vyzerajú, ale naozaj tým, že sa posudzujú len vizuálne a nie je to zaradené medzi chronické stavy, tak mnohé kompenzačné príspevky sa im teda nepriznávajú. A naozaj neviem, či ste niekedy zažili, ale ak dostane autista silný záchvat, tak naozaj vie potrhať veci, ktoré má na sebe a rozbiť všetko, čo je okolo seba. Čiže naozaj pozerajme na túto diagnózu komplexne, nielen na dieťa, ktoré momentálne nie je v ataku.
Ďakujem.

Takže, kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý vychádza z aplikačnej praxe. Dvadsať rokov pracujem s ľuďmi a deťmi so zdravotným znevýhodnením, čiže ide o praktické problémy ľudí, ktorí trpia vzhľadom k tomu, že teda buď ich deti, príbuzní, alebo samotne oni majú nejakú diagnózu, a teda mnohokrát sa im bráni, bráni im štát k tomu, aby získali nejaký kompenzačný príspevok. Čiže návrh zákona, ktorý predkladám, upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:
Navrhujem zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách, napríklad autizmu.
Navrhujem tiež doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu k duševným poruchám a k poruchám správania navrhujem uviesť okrem autizmu aj Aspergerov syndróm. Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typických pre autizmus navrhujem zaradiť pervazívne vývinové poruchy, napríklad autizmus alebo Aspergerov syndróm, medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, ale aj bytového zariadenia.
Taktiež navrhujem explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndróm medzi zdravotné postihnutia na účely priznania parkovacieho preukazu.
Navrhujem precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, tzv. príspevok na benzín, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má dieťa individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu.
Taktiež navrhujem priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová služba.
Taktiež navrhujem zjednotiť výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.
Ďalej navrhujem spresniť definíciu opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie a taktiež vypúšťam možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu inklúziu. Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Bližšie by som vlastne povedala o jednotlivých okruhoch. Ako som povedala na začiatku, som človek z praxe, 20 rokov pracujem v danej oblasti. Taktiež som supervízorka, a teda viem, koľko ľudí sa musí odvolávať vzhľadom k tomu, že im kompenzačné príspevky neschvaľujú, alebo v jednej časti Slovenska im schvália a v druhej časti Slovenska im neschvália. Preto som naozaj vytriedila tie najčastejšie problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením a navrhla som kompenzácie do inej právnej formulácie, ako je to v súčasnom zákone. Napríklad peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pokrýva v zmysle § 38 ods. 8 zákona 448 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia výdavky na pohonné látky fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobitným motorovým vozidlom, ktoré využíva na vzdelávacie aktivity.
Vzdelávacie aktivity predstavujú široký pojem. V praxi však s jeho uplatňovaním nastáva problém najmä v prípade detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú určený individuálny vzdelávací plán. Čiže ide o školopovinné dieťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, môže mať; a teda môže mať na základe rozhodnutia riaditeľa určené individuálne vzdelávanie. Samotná podstata individuálneho vzdelávania má vychádzať z individuálnych potrieb dieťaťa, čo znamená, že dieťa musí byť spôsobilé absolvovať výchovno-vzdelávací proces v škole v určitom obmedzenom rozsahu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý potvrdzuje lekár. V rozhodnutí riaditeľa o určenom individuálnom vzdelávaní sa určí aj rozsah, v akom dieťa navštevuje školu, v závislosti od jeho individuálnych potrieb. Ak by napríklad z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu nebolo, nemohlo naplniť individuálny študijný plán za určité obdobie, nahradí si ho dodatočne.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny však podľa zistených informácií a skúseností rodičov, ako aj mojich skúseností vyžadujú okrem dokladu, teda rozhodnutia o určení individuálneho vzdelávania, aj jeho rozsah a potvrdenie o tom, že dieťa navštevuje školu v konkrétnom dni v týždni. Na základe toho je žiadateľovi príspevok priznaný alebo aj nepriznaný. V prípade individuálneho vzdelávania dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré trpí napríklad autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, nie je z hľadiska povahy poruchy možné stanoviť, že sa bude vzdelávať v konkrétne, dané dni. V aplikačnej praxi sa rodič s pedagógom dohodne, že ak je dieťa stabilizované a schopné sa vzdelávať, môžu školu navštevovať napríklad celý týždeň a následne do konca mesiaca, ak je dezorientované alebo dôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, výchovný vzdelávací proces neabsolvuje.
Z toho dôvodu sa navrhuje precizovať úpravu tak, že na naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán, preukazuje len dokladom školy, ktorý potvrdí individuálne vzdelávanie a jeho rozsah. Ak totiž škola osobe s ťažkým zdravotným postihnutím určí individuálne vzdelávanie spolu s jeho rozsahom, určuje ho tak, že je jeho žiakom na celý školský rok bez ohľadu na to, či dieťa splní dochádzku v konkrétny deň z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu.
Čiže ak ste dobre pochopili, pri tomto bode ide o to, že to dieťa nemôže povedať, že v rámci individuálneho vzdelávania príde do školy v utorok a štvrtok, keď autista dostane záchvat. Jednoducho on si tie dni musí nahradiť. Takže v takom prípade, ak rodič nevie zdokladovať konkrétne dni, mnohokrát sa stáva, že úrady práce neschvália nárok na pohonné látky pre takéto deti.
Ďalej budem hovoriť o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť aj na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním šatstva. Tento príspevok však podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To znamená, že ak napríklad rodič autistického dieťaťa umiestni dieťa do zariadenia sociálnych služieb, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Takýto prístup nie je spravodlivý, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napríklad jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva, obuvi, ale aj miesto jeho; a len pre miesto jeho pobytu. Preto by sa mal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiaci výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, na diagnózu a nie na miesto, kde sa ten človek nachádza.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nadmerne opotrebúvajú šatstvo, obuv v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe zákona o kompenzáciách. Na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním bielizne a bytového zariadenia sa výnimka neuplatňuje, keďže pri nich sa javí ako opodstatnené viazať ich na formu starostlivosti. Čiže to nemením. V prevažnej miere ide totiž o komodity vo vlastníctve zariadenia, ktoré sú v určitom zmysle zahrnuté do príslušného príspevku poskytovaného zariadeniu sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Súčasná právna úprava opatrovania neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len na úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj na úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečujú styk človeka so spoločenským prostredím. Ak nechceme podporovať uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí, je potrebné upraviť aj účel opatrovania spôsobom uvedeným v tomto návrhu zákona s cieľom sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.
Peňažný príspevok na opatrovanie sa schvaľuje opatrovateľovi za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V praxi to znamená, že počas celého dňa opatrovateľ zabezpečuje aktivity buď v domácom prostredí, alebo opatrovanému sprostredkuje kontakt s vonkajším prostredím. Peňažný príspevok môže poberať opatrovateľ, ktorý pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie. Rozsah opatrovania sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná sociálna služba a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby.
V závislosti od toho, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, zákon stanovuje rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Kým pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie činí inú sumu, neskôr sa, ak tam, ak to dieťa máte v ambulantnej forme starostlivosti v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im opatrovateľský príspevok kráti.
Novelou zákona sa zjednotila výška príspevku pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Obdobne by sa však malo postupovať aj pri opatrovaní osôb, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Čiže zarátali by sme do toho nielen, keď dieťa chodí do školy, ale aj keď sa mu poskytuje ambulantná sociálna služba, lebo v prípade školy, áno, už sa mu nekráti ten príspevok na opatrovanie, ale v prípade, ak to dieťa navštevuje ambulantnú sociálnu službu, tam sa mu už kráti.
V aplikačnej praxi sú poberateľmi príspevku na opatrovanie najmä rodičia detí, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby. Napriek tomu, že rodič musí dieťa priniesť a odviesť do zariadenia a trávi s ním ďalších 18 hodín denne, opatrovateľský príspevok sa mu skráti. Máme za to, že zákon neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len na úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj na úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostatkových schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Takto postavenými vymedzenými kráteniami príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v jeho domácom prostredí, trestáme tých opatrovateľov, ktorí sa snažia sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.
Z tohto dôvodu navrhujem vypustiť odseky 8, 9 v § 40 zákona, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšky peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú.
Taktiež návrh zákona si kladie za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň vychádza z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je 24 hodín denne v osobnom kontakte. Súčasná právna úprava teda zakotvuje zníženie príspevku v prípadoch, ak je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Výnimku z toho pravidla predstavuje situácia, ak bol opatrovateľ uvedený v § 40 ods. 3 a 4 zákona sprievodcom opatrovanej osoby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Daná úprava má čiastočne svoje opodstatnenie, avšak predovšetkým treba prihliadnuť na skutočnosť a praktickú stránku veci a tou je, že pre mnohých opatrovateľov predstavuje peňažný príspevok na opatrovanie základný príjem, bez ktorého sa finančná situácia jeho i opatrovaného môže rapídne zhoršiť.
Rovnako tak je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní, našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku príspevku.
Taktiež je treba prihliadať na starostlivosť opatrovateľa voči opatrovanému, napríklad jeho návštevy v zariadeniach a sekundárna starostlivosť o opatrovaného umiestneného v zdravotníckom zariadení, a z toho dôvodu sa ustanovenie týkajúce sa pomerného zníženia výšky peňažného príspevku na opatrovanie vypúšťa.
Rozdielne však treba pristupovať k prípadom, ak je v zdravotníckom zariadení opatrovateľ alebo ak nevykonáva osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov v zmysle terajšieho § 40 ods. 9 zákona. Tu je znižovanie príspevku namieste. Preto návrh zákona súčasnú právnu úpravu ponecháva v platnosti.
Ďalej, cieľom je tiež zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení podľa návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov sa upravujú prechodné ustanovenia, stanovuje sa povinnosť príslušného orgánu prehodnotiť výšky peňažných príspevkov, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného od 30. júna 2019. Toto prehodnotenie bude mať podobu rozhodnutia o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšej právnej úpravy a trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej úpravy. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa tak zjednotí pre všetkých poberateľov účinnosťou návrhu zákona bez ohľadu na to, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Taktiež navrhujem zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, ktoré zapadajú do porúch psychického vývoja detí. Čiže tam patria poruchy hyperkinetické, poruchy správania a podobne, pervazívnych vývinových poruchách, napríklad autizmus, a to nasledovne: z 10 na 30 % pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 až 20 %, a 40 až 50 % pri strednej poruche, doteraz to bolo 30 až 40 %, a 60 až 80 % pri ťažkej poruche, doteraz je to 50 až 80 %. Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňa sa príkladom Aspergerov syndróm, pri posudzovaní ktorého dochádza v praxi k pochybeniam, keď táto pervazívna vývinová porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby.
Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvantitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie typických pre autizmus spolu s obmedzeným stereotypným opakujúcim a repertoárnym záujmom a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia a aj komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné vyslovene uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu. Toto vôbec naše úrady práce nezohľadňujú.
Vzhľadom na charakteristické rysy pervarzívnych vývinových porúch typických pri autizme sa navrhuje zaradiť tento druh zdravotného postihnutia medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a z toho plynúcej možnosti uplatnenia si kompenzácie zvýšených výdavkov. K častým prejavom osôb s autizmom totiž často patrí napríklad ohrýzanie šatstva, bielizne, jeho trhanie. Stereotypné správanie môže viesť aj k opotrebovaniu predmetov v domácnosti. Častokrát rozbíjajú dvere, ničia a poškodzujú vlastne nábytok v rámci bytov a domov, kde títo ľudia sú, ak majú ten svoj atak.
Po vzore právnej úpravy uvedenej v prílohe zákona spresňujem, že navrhujem explicitne uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách, ktoré sa stanovujú v prílohe č. 18 zákona na účely priznania parkovacieho preukazu. Zmenu právnej úpravy, ktorú priniesla posledná novela zákona v podobe zákona 191/2018 v časti parkovacieho preukazu, možno hodnotiť pozitívne, keďže rozšírila okruh možných žiadateľov. Pôvodná právna úprava totiž nebola pre osoby s autizmom vyhovujúca, pretože pri poruchách autistického spektra nemá osoba problém s mobilitou alebo zrakom, avšak trpí poruchami správania, precitlivenosťou na zmyselné podnety, problematickou je aj dôstojnosť pri preprave, množstvo ľudí, s ktorými prichádza samotný človek s autizmom do kontaktu. Z toho dôvodu takáto osoba nie je schopná prepravy hromadnou dopravou alebo aj presunu na vzdialenejšie miesta od vozidla do cieľa cesty.
Toto tu, to, čo som spomenula, sú vlastne všetky veci, ktoré teda navrhujem v rámci úpravy kompenzačných príspevkov. Sú to veci, ktoré sú z praxe. Mám pracovnú skupinu, ktorá pozostáva z odborníkov, ktorí pracujú s ľuďmi s autizmom a Aspergerovým syndrómom, súčasťou ktorého sú aj rodičia detí s autizmom a Aspergerovým syndrómom. A samotná, ako som vám povedala, pracujem 20 rokov v tejto oblasti, takže naozaj ide o odborne pripravený, odkonzultovaný návrh zákona a ja chcem poprosiť ctené plénum, kolegov a kolegyne, aby tento návrh naozaj podporili.
Ďakujem.

Dobrý deň, až som prekvapená, z toho, že to tak všetko popadalo, lebo som sedela na čaji a som musela dobehnúť, ale dobre, no. Takže k návrhu zákona.
Návrh zákona si kladie za cieľ odstrániť znevýhodnenia nastávajúce v aplikačnej praxi, s ktorými sa na dennej báze stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.
Návrh zákona upravuje niekoľko okruhov, o ktorých sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa prvá hlásim.

Ďakujem za slovo. Ja opäť len pripomeniem, že povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou ostane, keď; nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. To znamená, že ako som vysvetľovala, bude to aj v prípadoch práve tých žien, ktoré poberajú od toho neplatiča rodiča minimálne výživné. A teda osobne si myslím, že tam bude najväčší problém.
Áno, rozumiem aj vašej argumentácii o tom, že chcete zabrániť zdvojnásobeniu konania, ale ja vo vašom prípade v druhom čítaní by som určite urobila výnimku práve pri tejto kategórii u žiadateľok, ktoré poberajú minimálne výživné. Hoci by sa to tam navýšilo, to konanie, ale chránili by sme práve tých, ktoré sú chudobné ženy a aj najmenej vymáhajú výživného od svojich partnerov. Čiže určite rozmýšľajte nad tým, lebo toto je začarovaný kruh pre ženy, ktoré sú v nízkoprahových zariadeniach a ktoré sú v krízových centrách. Naozaj im nepomôžete, pretože to všetko, čo ste zmenili, bude okej, ale nie pre nich.
Čiže my potrebujeme naozaj najchudobnejším z najchudobnejších pomôcť. A ak to neurobíte a on jej tam hodí nejakú sumu, ona musí prerušiť náhradné výživné a zase sa tri mesiace nedostane k tomu. Čiže naozaj urobiť v prípade tých, ktorí poberajú minimálne výživné od tých partnerov, aby naozaj sme prebrali úhradu toho výživného aj v prípade, že ten muž už niečo zaplatil. Lebo ona potom nemá z čoho vrátiť tomu štátu tie peniaze a zase ostáva v tom jednom kolotoči.
Ďakujem.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcela tiež vecne vyjadriť k náhradnému výživnému. Predkladala som ho teda tiež opakovane ako kolegyňa Krištúfková, takže tiež by som rada porovnať, v čom teda sme v zhode a čo vidím možno problematické.
Na májovej schôdzi som predkladala návrh zákona o náhradnom výživnom, ktorého cieľom bolo zaviesť nový spôsob vymáhania výživného, tak aby matky v exekučnom konaní na jednej strane nestratili svoje práva, na druhej strane sa nestali dlžníkmi voči štátu samotné ženy, resp. muži. Moju ideu vrátenia peňazí od dotknutého rodiča váš návrh zákona prebral, no je menej detailne rozpracovaný, ako teda som uvádzala ja, takže predpokladám, že to budete riešiť neskôr. Chcem veriť, že to bude vyriešené tak, že to v reálnom živote pomôže dotknutým rodičom.
Riešenie, ktoré som predkladala ja, bolo, že exekútor vymôže bežné výživné, strhne si odmenu a postúpi zostávajúcu sumu na úrad kvôli vyplateniu náhradného výživného. Ak by vymožená suma nedosahovala ani sumu náhradného výživného, tak sa z toho stane pohľadávka štátu v zmysle osobitného zákona, takže v konečnom dôsledku by to mala byť tiež strata pre štát.
Trošku sme mali rozdielny spôsob riešenia práve v tomto momente aj s pani Krištúfkovou, kedy ja som ponechávala práva rodičovi a oni viac-menej to nechali celé na štát. My sme to riešili aj preto, že tá žena vlastne ešte môže vstúpiť počas toho konania v rôznych častiach do konania, takže jednoducho sme ponechali jej práva.
Vaším návrhom zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremení, vrátenie preddavkového poskytnutého náhradného výživného bude vykonávať priamo exekútor z vymoženej sumy výživného. Ale povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. A ja poviem, prečo som spomínala, že my sme to robili aj v prípade, keď teda žena, žena dostane peniaze aj od štátu, to znamená, bolo, bolo jej vyplatené aj náhradné výživné, ale medzitým dostane peniaze od rodiča, ktorý má teda voči dieťaťu povinnosť, a v podstate vo vašom návrhu zákona to riešite tak, že štát nebude vstupovať na vymáhanie tejto položky, naopak, opäť to necháva na tú konkrétnu ženu. Ak ona už tie peniaze od toho manžela dostala a je tam nejaká zbytková suma, musia si to vyjednať medzi sebou.
Čiže zase v praxi, preto som to aj na začiatku povedala, bude problém v tom, že ak žena dostala od manžela výživné, medzitým jej dajú nejakú čiastku, ona štátu musela teda ten rozdiel vyplatiť, ale ona tie peniaze už reálne nemala, pretože napríklad uhradila za to nájom, alebo teda mala ohlásiť štátu, že tie finančné prostriedky už dostala od toho manžela, oni by jej zastavili náhradné výživné, a teda keby on už zase sa rozhodol neplatiť tie peniaze, čiže nemala by ani náhradné výživné a ešte musela tú sumu nazbierať tak, aby to vrátila štátu.
Takže ja si osobne myslím, že v aplikačnej praxi bude naďalej ten istý problém, v prípade, že ten manžel medzitým, keď jej uhradia to náhradné výživné zo strany štátu, opäť dá tie peniaze, ja si osobne myslím, že zase to budú momenty, kedy, kedy tá žena tie finančné prostriedky bude musieť vrátiť bez toho, aby jej štát pomohol. Čiže vy ste ten, tú; povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. Čiže to bude podľa môjho názoru problém v aplikačnej praxi, možno budete trvať na tom, že nie, ale uvidíte do budúcnosti, že, že, že; teda ja som o tom presvedčená, že naďalej tento problém zotrvá.
Sprísnenie podmienok pre neplatičov, ale aj nárok na náhradné výživné pri vyššom príjme rodičom určite pomôže, ja s tým súhlasím, pretože naša spoločnosť je nastavená na mesačne platby, a teda platby za, za krúžky, náklady na bývanie a tak ďalej. Oneskorenie platby do niekoľkých mesiacov je teda problémové a s vystavením finančných sankcií pre dotknutého rodiča. Aj pri využití náhradného výživného ja naďalej predpokladám, že sa ten rodič nedostane ihneď k peniazom, a teda bude musieť mať ako keby našporené peniaze alebo mať nejakú finančnú rezervu, aby mohol uhradiť teda nájom, bývanie, ale aj ďalšie, ďalšie náklady, ktoré potrebuje uhradiť, aby mohol ostať v bývaní, aby mohol jesť, aby dieťa mohlo chodiť na krúžok. Čiže netreba si predstavovať, že toto je všeliek na všetko.
A ešte keď vnímam ten aspekt, ktorý som popisovala skôr, tak, tak naozaj akože urobili ste aj dobré veci, ale osobne si myslím, že, že tak hlavne ženy, ktoré sú, ktoré dostávajú minimálne výživné, a teda to je 27,30, a tým sem-tam ten muž hodí tú sumu a ony už majú od štátu to náhradné výživné, tým to moc nepomôže, lebo tým, že narábajú s nízkymi sumami, tak to, že budú musieť opäť vrátiť len oni medzi sebou tie peniaze a ona bude naďalej súčasťou toho, že ona musí vrátiť štátu tie peniaze, tak, tak to bude problém.
Na druhej strane rozumiem, že ste skrátili aj dobu, kedy je možné podať trestné oznámenie, pretože logicky mi z toho vychádza, ako keby ste chceli tých neplatičov rodičov ako keby postrašiť, že už do dvoch mesiacov ti začne exekučné konanie, ty vyplať tej žene čím skôr tie peniaze a my nebudeme musieť cez exekútora vymáhať sumu toho výživného za tú ženu. Čiže chápem aj zo strany štátu, že má to svoju logiku, na druhej strane musím upozorniť a domnievam sa, že začatie trestného stíhania po dvoch mesiacoch neplatenia pohľadávky na výživnom nebude podmienené predchádzajúcim exekučným konaním, lebo to je naozaj ako krátka doba a doterajšia právna úprava určovala, že vyplácanie náhradného výživného bolo možné len, ak už začaté exekučné konanie bolo aspoň tri mesiace neúspešné. Čiže to, čo ste dali do výnimky, v súvislosti s tým mi príde, že naozaj robíte si to medzi tým, koho budete zastupovať, na strane tej matky.
Taktiež bude, ale to len upozorňujem, bude aj vyšetrovanie trošku sťažené, lebo ak podáte trestné oznámenie a ten manžel je niekde v Belgicku alebo pracuje niekde na dlhšiu dobu, napríklad v Nórsku, kde chodia na štvrť roka a tak ďalej, tak bude sa musieť vzniesť trestné oznámenie, pretože spravidla ak sa do, policajt do mesiaca nenájde možnosti, ako vypočuť toho človeka, tak musí vlastne vzniesť, musí vzniesť obvinenie.
Takže áno, ja chcem veriť, že teda aj prinesie táto novela pozitívne, čo sa týka tých výšok výživného, a z toho sa aj teším, lebo naozaj idú energie hore, idú potraviny hore a tým pádom vlastne tie ženy strácajú, strácajú potom strechu nad hlavou a ostávajú na ulici, ale obávam sa, že práve u tých žien, ktoré majú minimálne výživné, a tí chlapi alebo ten druhý oprávnený rodič, môže to byť aj naopak, tak tí, ak dajú opäť nejakú sumu tej žene, tak v konečnom dôsledku tá žena bude opäť naháňaná zo strany štátu, aby to náhradné výživné teda vrátila.
Uvidíme, čo prinesie aplikačná prax, ja na to upozorňujem, že máte to tam v zákone, ja to takto čítam, prax to hovorí, stačí, ak by ste išli do krízových, do krízového strediska, do nízkoprahových centier, kde teda máme takéto ženy a sociálni pracovníci pracujú práve na takýchto prípadoch, takže naozaj jedna časť ľudí vám môže z toho – a práve tá najzraniteľnejšia – nejako uniknúť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Tak chcem na teba, pán kolega, nadviazať, že v podstate som si uvedomila, keď si tak hovoril, že neliečime príčinu choroby, ale liečime symptómy choroby. A v podstate problém s nedostatkom vodičov vyriešime znížením veku vodiča, problémy s nedostatkom sestier vyriešime znížením nárokov na vzdelanie sestier. Problém s lekármi vyriešime znížením podmienok pre uznanie vzdelávania lekárov zo zahraničia. Problém s učiteľmi tým, že im pošleme do dôchodku, aj keď sú schopní učiť naše deti.
Takže jednoducho je to systémový problém. A osobne si myslím, že je to naozaj nebezpečné. A ja som už pani ministerke raz spomínala, že vlastne chýbajú aj tie drogové testery na to, aby mladí ľudia, častokrát sú súčasťou dopravných nehôd práve preto, že šoférujú pod vplyvom drog, ale policajti nedokážu preukázať, lebo nemajú drogové testery, že jednoducho príčinou toho je droga.
Takže naozaj máme sa sústrediť na to, čo, čo je problémom. A toto tu je systémový problém zamestnávania ľudí na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len uistiť, že ja súhlasím, aby sme zaviedli vzorec, aby, na minimálnu mzdu, pretože nemyslím si, že je správne, že 12 rokov sme robili z minimálnej mzdy politický marketing, preto súhlasím so vzorcom. Ale ako ho nastavíme, aby to neuškodilo trhu práce, je naozaj na širšiu diskusiu. Nemôžme to urobiť len my tu, čo možno prinajlepšom jedna tretina má relevantné informácie o tom.
Čo sa týka vlastne východu krajiny, tam sme videli, ak sa zvýši minimálna mzda práve v textilnom priemysle, samozrejme, videli sme to na šičkách vo Svidníku, ktoré boli prepustené, vo Vranove nad Topľou a jednoducho tie firmy prestali existovať.
A čo sa týka ľudí, pre ľudí je dôležitá čistá minimálna mzda. Ja si myslím, že ľudia mnohokrát ani nevedia, koľko v hrubom zarábajú. Pre ľudí je dôležité, čo dostanú v čistom. Darmo my im budeme nastavovať krásne vzorce, ak im štát veľa zoberie. Proste neopijeme ich rožkom. Oni potrebujú jesť, piť, potrebujú sa zabezpečiť. To znamená, že len čistá mzda tých ľudí zaujíma.
Áno, ja uznávam, že teda daňovo-odvodové zaťaženie je nie veľmi politicky zaujímavá vec, ale myslím si, že to bude čakať či vás, keď budete vládnuť, alebo novú vládu. Jednoducho tomu sa nevyhneme, však to vidíme na sociálnych službách, že jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)