Takže, kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý vychádza z aplikačnej praxe. Dvadsať rokov pracujem s ľuďmi a deťmi so zdravotným znevýhodnením, čiže ide o praktické problémy ľudí, ktorí trpia vzhľadom k tomu, že teda buď ich deti, príbuzní, alebo samotne oni majú nejakú diagnózu, a teda mnohokrát sa im bráni, bráni im štát k tomu, aby získali nejaký kompenzačný príspevok. Čiže návrh zákona, ktorý predkladám, upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:
Navrhujem zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách, napríklad autizmu.
Navrhujem tiež doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu k duševným poruchám a k poruchám správania navrhujem uviesť okrem autizmu aj Aspergerov syndróm. Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typických pre autizmus navrhujem zaradiť pervazívne vývinové poruchy, napríklad autizmus alebo Aspergerov syndróm, medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, ale aj bytového zariadenia.
Taktiež navrhujem explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndróm medzi zdravotné postihnutia na účely priznania parkovacieho preukazu.
Navrhujem precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, tzv. príspevok na benzín, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má dieťa individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu.
Taktiež navrhujem priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová služba.
Taktiež navrhujem zjednotiť výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.
Ďalej navrhujem spresniť definíciu opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie a taktiež vypúšťam možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu inklúziu. Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Bližšie by som vlastne povedala o jednotlivých okruhoch. Ako som povedala na začiatku, som človek z praxe, 20 rokov pracujem v danej oblasti. Taktiež som supervízorka, a teda viem, koľko ľudí sa musí odvolávať vzhľadom k tomu, že im kompenzačné príspevky neschvaľujú, alebo v jednej časti Slovenska im schvália a v druhej časti Slovenska im neschvália. Preto som naozaj vytriedila tie najčastejšie problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením a navrhla som kompenzácie do inej právnej formulácie, ako je to v súčasnom zákone. Napríklad peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pokrýva v zmysle § 38 ods. 8 zákona 448 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia výdavky na pohonné látky fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobitným motorovým vozidlom, ktoré využíva na vzdelávacie aktivity.
Vzdelávacie aktivity predstavujú široký pojem. V praxi však s jeho uplatňovaním nastáva problém najmä v prípade detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú určený individuálny vzdelávací plán. Čiže ide o školopovinné dieťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, môže mať; a teda môže mať na základe rozhodnutia riaditeľa určené individuálne vzdelávanie. Samotná podstata individuálneho vzdelávania má vychádzať z individuálnych potrieb dieťaťa, čo znamená, že dieťa musí byť spôsobilé absolvovať výchovno-vzdelávací proces v škole v určitom obmedzenom rozsahu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý potvrdzuje lekár. V rozhodnutí riaditeľa o určenom individuálnom vzdelávaní sa určí aj rozsah, v akom dieťa navštevuje školu, v závislosti od jeho individuálnych potrieb. Ak by napríklad z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu nebolo, nemohlo naplniť individuálny študijný plán za určité obdobie, nahradí si ho dodatočne.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny však podľa zistených informácií a skúseností rodičov, ako aj mojich skúseností vyžadujú okrem dokladu, teda rozhodnutia o určení individuálneho vzdelávania, aj jeho rozsah a potvrdenie o tom, že dieťa navštevuje školu v konkrétnom dni v týždni. Na základe toho je žiadateľovi príspevok priznaný alebo aj nepriznaný. V prípade individuálneho vzdelávania dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré trpí napríklad autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, nie je z hľadiska povahy poruchy možné stanoviť, že sa bude vzdelávať v konkrétne, dané dni. V aplikačnej praxi sa rodič s pedagógom dohodne, že ak je dieťa stabilizované a schopné sa vzdelávať, môžu školu navštevovať napríklad celý týždeň a následne do konca mesiaca, ak je dezorientované alebo dôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, výchovný vzdelávací proces neabsolvuje.
Z toho dôvodu sa navrhuje precizovať úpravu tak, že na naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán, preukazuje len dokladom školy, ktorý potvrdí individuálne vzdelávanie a jeho rozsah. Ak totiž škola osobe s ťažkým zdravotným postihnutím určí individuálne vzdelávanie spolu s jeho rozsahom, určuje ho tak, že je jeho žiakom na celý školský rok bez ohľadu na to, či dieťa splní dochádzku v konkrétny deň z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu.
Čiže ak ste dobre pochopili, pri tomto bode ide o to, že to dieťa nemôže povedať, že v rámci individuálneho vzdelávania príde do školy v utorok a štvrtok, keď autista dostane záchvat. Jednoducho on si tie dni musí nahradiť. Takže v takom prípade, ak rodič nevie zdokladovať konkrétne dni, mnohokrát sa stáva, že úrady práce neschvália nárok na pohonné látky pre takéto deti.
Ďalej budem hovoriť o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť aj na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním šatstva. Tento príspevok však podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To znamená, že ak napríklad rodič autistického dieťaťa umiestni dieťa do zariadenia sociálnych služieb, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Takýto prístup nie je spravodlivý, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napríklad jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva, obuvi, ale aj miesto jeho; a len pre miesto jeho pobytu. Preto by sa mal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiaci výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, na diagnózu a nie na miesto, kde sa ten človek nachádza.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nadmerne opotrebúvajú šatstvo, obuv v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe zákona o kompenzáciách. Na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním bielizne a bytového zariadenia sa výnimka neuplatňuje, keďže pri nich sa javí ako opodstatnené viazať ich na formu starostlivosti. Čiže to nemením. V prevažnej miere ide totiž o komodity vo vlastníctve zariadenia, ktoré sú v určitom zmysle zahrnuté do príslušného príspevku poskytovaného zariadeniu sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Súčasná právna úprava opatrovania neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len na úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj na úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečujú styk človeka so spoločenským prostredím. Ak nechceme podporovať uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí, je potrebné upraviť aj účel opatrovania spôsobom uvedeným v tomto návrhu zákona s cieľom sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.
Peňažný príspevok na opatrovanie sa schvaľuje opatrovateľovi za účelom zabezpečenia každodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V praxi to znamená, že počas celého dňa opatrovateľ zabezpečuje aktivity buď v domácom prostredí, alebo opatrovanému sprostredkuje kontakt s vonkajším prostredím. Peňažný príspevok môže poberať opatrovateľ, ktorý pomáha fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie. Rozsah opatrovania sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná sociálna služba a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby.
V závislosti od toho, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, zákon stanovuje rozdielnu výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Kým pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie činí inú sumu, neskôr sa, ak tam, ak to dieťa máte v ambulantnej forme starostlivosti v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im opatrovateľský príspevok kráti.
Novelou zákona sa zjednotila výška príspevku pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Obdobne by sa však malo postupovať aj pri opatrovaní osôb, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Čiže zarátali by sme do toho nielen, keď dieťa chodí do školy, ale aj keď sa mu poskytuje ambulantná sociálna služba, lebo v prípade školy, áno, už sa mu nekráti ten príspevok na opatrovanie, ale v prípade, ak to dieťa navštevuje ambulantnú sociálnu službu, tam sa mu už kráti.
V aplikačnej praxi sú poberateľmi príspevku na opatrovanie najmä rodičia detí, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby. Napriek tomu, že rodič musí dieťa priniesť a odviesť do zariadenia a trávi s ním ďalších 18 hodín denne, opatrovateľský príspevok sa mu skráti. Máme za to, že zákon neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len na úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj na úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostatkových schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Takto postavenými vymedzenými kráteniami príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v jeho domácom prostredí, trestáme tých opatrovateľov, ktorí sa snažia sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.
Z tohto dôvodu navrhujem vypustiť odseky 8, 9 v § 40 zákona, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšky peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú.
Taktiež návrh zákona si kladie za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň vychádza z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je 24 hodín denne v osobnom kontakte. Súčasná právna úprava teda zakotvuje zníženie príspevku v prípadoch, ak je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Výnimku z toho pravidla predstavuje situácia, ak bol opatrovateľ uvedený v § 40 ods. 3 a 4 zákona sprievodcom opatrovanej osoby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Daná úprava má čiastočne svoje opodstatnenie, avšak predovšetkým treba prihliadnuť na skutočnosť a praktickú stránku veci a tou je, že pre mnohých opatrovateľov predstavuje peňažný príspevok na opatrovanie základný príjem, bez ktorého sa finančná situácia jeho i opatrovaného môže rapídne zhoršiť.
Rovnako tak je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní, našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku príspevku.
Taktiež je treba prihliadať na starostlivosť opatrovateľa voči opatrovanému, napríklad jeho návštevy v zariadeniach a sekundárna starostlivosť o opatrovaného umiestneného v zdravotníckom zariadení, a z toho dôvodu sa ustanovenie týkajúce sa pomerného zníženia výšky peňažného príspevku na opatrovanie vypúšťa.
Rozdielne však treba pristupovať k prípadom, ak je v zdravotníckom zariadení opatrovateľ alebo ak nevykonáva osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov v zmysle terajšieho § 40 ods. 9 zákona. Tu je znižovanie príspevku namieste. Preto návrh zákona súčasnú právnu úpravu ponecháva v platnosti.
Ďalej, cieľom je tiež zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení podľa návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov sa upravujú prechodné ustanovenia, stanovuje sa povinnosť príslušného orgánu prehodnotiť výšky peňažných príspevkov, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného od 30. júna 2019. Toto prehodnotenie bude mať podobu rozhodnutia o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšej právnej úpravy a trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej úpravy. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa tak zjednotí pre všetkých poberateľov účinnosťou návrhu zákona bez ohľadu na to, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Taktiež navrhujem zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, ktoré zapadajú do porúch psychického vývoja detí. Čiže tam patria poruchy hyperkinetické, poruchy správania a podobne, pervazívnych vývinových poruchách, napríklad autizmus, a to nasledovne: z 10 na 30 % pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 až 20 %, a 40 až 50 % pri strednej poruche, doteraz to bolo 30 až 40 %, a 60 až 80 % pri ťažkej poruche, doteraz je to 50 až 80 %. Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňa sa príkladom Aspergerov syndróm, pri posudzovaní ktorého dochádza v praxi k pochybeniam, keď táto pervazívna vývinová porucha nie je vždy označená ako komplexná porucha s negatívnym dopadom na postihnuté osoby.
Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvantitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie typických pre autizmus spolu s obmedzeným stereotypným opakujúcim a repertoárnym záujmom a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia a aj komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné vyslovene uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu. Toto vôbec naše úrady práce nezohľadňujú.
Vzhľadom na charakteristické rysy pervarzívnych vývinových porúch typických pri autizme sa navrhuje zaradiť tento druh zdravotného postihnutia medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a z toho plynúcej možnosti uplatnenia si kompenzácie zvýšených výdavkov. K častým prejavom osôb s autizmom totiž často patrí napríklad ohrýzanie šatstva, bielizne, jeho trhanie. Stereotypné správanie môže viesť aj k opotrebovaniu predmetov v domácnosti. Častokrát rozbíjajú dvere, ničia a poškodzujú vlastne nábytok v rámci bytov a domov, kde títo ľudia sú, ak majú ten svoj atak.
Po vzore právnej úpravy uvedenej v prílohe zákona spresňujem, že navrhujem explicitne uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách, ktoré sa stanovujú v prílohe č. 18 zákona na účely priznania parkovacieho preukazu. Zmenu právnej úpravy, ktorú priniesla posledná novela zákona v podobe zákona 191/2018 v časti parkovacieho preukazu, možno hodnotiť pozitívne, keďže rozšírila okruh možných žiadateľov. Pôvodná právna úprava totiž nebola pre osoby s autizmom vyhovujúca, pretože pri poruchách autistického spektra nemá osoba problém s mobilitou alebo zrakom, avšak trpí poruchami správania, precitlivenosťou na zmyselné podnety, problematickou je aj dôstojnosť pri preprave, množstvo ľudí, s ktorými prichádza samotný človek s autizmom do kontaktu. Z toho dôvodu takáto osoba nie je schopná prepravy hromadnou dopravou alebo aj presunu na vzdialenejšie miesta od vozidla do cieľa cesty.
Toto tu, to, čo som spomenula, sú vlastne všetky veci, ktoré teda navrhujem v rámci úpravy kompenzačných príspevkov. Sú to veci, ktoré sú z praxe. Mám pracovnú skupinu, ktorá pozostáva z odborníkov, ktorí pracujú s ľuďmi s autizmom a Aspergerovým syndrómom, súčasťou ktorého sú aj rodičia detí s autizmom a Aspergerovým syndrómom. A samotná, ako som vám povedala, pracujem 20 rokov v tejto oblasti, takže naozaj ide o odborne pripravený, odkonzultovaný návrh zákona a ja chcem poprosiť ctené plénum, kolegov a kolegyne, aby tento návrh naozaj podporili.
Ďakujem.
