Dobrý deň, kolegovia a kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, ja si dovolím v rámci rozpočtu vystúpiť práve k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, a teda upriamiť pozornosť pána ministra na položky, ktoré pán minister Richter rozpočtuje v budúcom roku, ako to vidím ja. Áno, budem k tomu pristupovať konštruktívne, aby teda naozaj ste videli aj iný pohľad na rozpočet ministerstva práce pod vedením ministra Richtera. Budem predkladať aj pozmeňujúci návrh a ten vlastne bude vychádzať aj z priorít, ktoré, si myslím, že v rámci práve sociálnych opatrení majú byť výrazne posilnené a do ktorých nie je potrebné investovať až toľko peňazí, koľko ide investovať budúci rok minister práce Richter.
Ku kvantifikácii niektorých rozpočtových položiek v kapitole rozpočtu ministerstva práce mám niekoľko pripomienok.
V programe 07C Sociálna inklúzia sa v časti sociálnej pomoci znižuje rozpočet výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi o 26 565 876 eur. Z toho výdavky na pomoc v hmotnej núdzi program 07C01 sú rozpočtované na 139 mil., á, sú rozpočtované na 139 130 a voči roku 2019 sa znižujú o 13 282 938 eur. Za prvých desať mesiacov tohto roka sa na výdavky v hmotnej núdzi vyčerpalo 116 305, á, 1 674 eur a dá sa očakávať, že do konca roka dosiahne táto suma hranicu 139 567-tisíc eur, teda viac ako bolo rozpočtované na rok 2019.
Návrh rozpočtu na rok 2020 vychádza z počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi 61-tisíc osôb, čo je reálny predpoklad, aby tento stav, lebo tento stav sa dá očakávať aj ku koncu tohto roka. Samotná dávka v hmotnej núdzi je v poriadku, ale dotácia na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi vôbec nie je v relácii s vývojom v roku 2019, kde za prvých desať, á, kde za prvých desať boli výdavky 16 005 543 eur a dá sa očakávať, že do konca roka bude štát platiť dotácie v sume okolo 19 mil. eur.
Podľa komentára ministerstva práce prostriedky na obedy zadarmo nie sú zahrnuté do rozpočtu ministerstva práce a budú vraj postupne uvoľňované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čo sa nedá overiť, prípadne čo ja neviem overiť, a preto sa pýtam ministra financií, v akej sume je v rozpočte Všeobecnej pokladničnej správy rozpočtová dotácia na stravu zadarmo. Neviem sa zbaviť dojmu, že túto položku budeme musieť dodatočne, že na túto položku si budeme musieť dodatočne požičať.
Rovnako nie sú v rozpočte zvýšené výdavky na náhradné výživné podľa novely zákona o náhradnom výživnom, ktorá je na programe aj teraz. Na podporu rodiny sú rozpočtované prostriedky v sume, ktorá je oproti roku 2019 skutočne navýšená, a skladba programu je vykazovaná v piatich analytických ukazovateľoch. Štátom platené poistné v sume 309 260 796, čo je o 49 717 740 viac ako v roku 2019. Neviem, ako sa môže stať, že výdavky za štátom platené poistné za poistencov uvedených v § 15 zákona o sociálnom poistení rozpočtuje ministerstvo práce v sume 309 260 796 a Sociálna poisťovňa príjem v sume 272 902 000. Rozdiel je teda 36 348 796 eur a to nie je málo.
Ale treba zároveň povedať, že suma v rozpočte ministerstva práce sa mi zdá reálna, kým rozpočet Sociálnej poisťovne je výrazne podhodnotený príjmami od štátu a treba sa pýtať prečo.
V rozpočtoch Sociálnej poisťovne na rok 2018, 2019 a 2020 stúpa počet poistencov štátu, konkrétne v roku 2019 vychádzal rozpočet Sociálnej poisťovne z počtu 147 985, pričom očakávaná skutočnosť z platieb štátu v roku 2019 uvedená v rozpočte na rok 2020 je 276 110-tisíc eur a pri počte poistencov 165 874 kvalifikovaných na rok 2020 je príjem nižší, čo nie je možné, lebo rastom priemernej mzdy rastie aj vymeriavací základ štátu. A pokiaľ ostávame v desiatkovej sústave, potom súčin dvoch menších čísel musí byť menší ako súčin dvoch väčších čísel.
V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2020 očakávaná skutočnosť za rok 2019 sa dá jednoducho zistiť, že roku 2019 platil štát za jedného poistenca ročne priemerne 1 866 eur a pri cirka 6,5-percentnom náraste priemernej mzdy nemôže priemerný prírastok štátu v roku 2020 klesnúť pod túto sumu. Ak vynásobíme plánovaný počet poistencov štátu v roku 2020 a priemerný výdavok na jedného poistenca na úrovni roku 2019, ide o sumu 309 487 246 eur a to je suma blízka rozpočtu ministerstva.
Otázka znie, ako je možné, že dve inštitúcie, ktoré robia odhady tej istej veci, urobia taký odlišný odhad, pričom minister práce je predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a má k dispozícii celý aparát ministerstva, aby takéto lapsusy ustrážil.
Prídavok na dieťa, rozpočtované v sume 334 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 13 mil. Teda vychádza z reálneho odhadu. Rodičovský príspevok rozpočtovaný v sume 551 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 169 mil., ale považujem ho za podhodnotený.
Zvýšenie argumentované zavedením dvojúrovňového rodičovského príspevku, my si myslíme, že výdavky na dvojúrovňový rodičovský príspevok budú vyššie. Vychádzame z počtu narodených detí 57 500, zodpovedajúci priemerný mesačný počet dávok rodičovského príspevku cirka 140-tisíc, z toho rodičovský príspevok pre poistné ženy tvorí 71,4 %, to jest v počte 99 912 mesačných dávok a pre nepoistené ženy 40 087 dávok. Z týchto predpokladov odvodených zo štatistických dát potom zistíme, že rozdiel voči roku 2019 bude cca 195 mil. eur. Z uvedených dôvodov považujem odhad výdavkov na dvojúrovňový rodičovský príspevok na, za podhodnotený.
Príspevok na starostlivosť o dieťa je rozpočtovaný v rovnakej sume ako v roku 2019, a to v sume takmer 5 mil., s tou sumou mám nasledujúci problém. Štatistický vývoj počtu poberateľov sociálnych dávok a dotácií, ktorú, ktorú sprístupňuje na svojom webovom sídle Ústredie práce, je uvedené, že výdavky na príspevok na starostlivosť o dieťa od začiatku roka do konca za október 2019 je 9 557 532 eur, čo je dvojnásobok rozpočtovanej sumy na celý budúci rok. Počet poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa klesá, ale pri priemernom vyplatenom príspevku v roku 2019 277 eur by to znamenalo pokles na 1 430 poberateľov mesačne. Ale prečo je potom táto suma rovnaká ako v roku 2019, keď sa priemerný mesačný počet poberateľov blíži k hodnote 3 396? Bola by som rada, ak by mi to niekto vysvetlil.
Ostatné príspevky na podporu rodiny sú rozpočtované v sume takmer 50 mil., čo je o 14-tisíc, o 14 253 eur menej, čo je reálny odhad vychádzajúci z doterajšieho čerpania za predpokladu, že sa tieto výdavky nebudú valorizovať, ide o príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok pri narodení viac detí súčasne a príspevok na pohreb za, na ktoré sa za 10 mesiacov tohto roka vyplatila suma 39 mil. Do konca roka by táto suma mala narásť na 47, á, 1 771, á, 1 208 eur. Takže rezerva je len veľmi tesná.
Aj keby sme, aj keby sme sa mali do budúcnosti vážne zamyslieť nad tým, že príspevok na pohreb nebol valorizovaný od roku 2007, a teda úctyhodných 20 rokov, 12 rokov, pardon, 12 rokov. Tabuľková časť rozpočtu ľudské zdroje je zmätočná a nie je rovnaká ako v minulom roku, preto ak chceme porovnať zámery predkladateľa, musíme si zrekonštruovať prílohu k rozpočtu ministerstva, obsahujúci rozpočet podľa programov, pomocou textovej časti rozpočtu, to neviem prečo, ale poslancom týmto komplikujete, komplikujú život. Neviem, či to nie je aj naschvál, aby sme si to nevedeli nejako pospájať.
Z rekonštrukcie tabuľky vyplýva, na aktívnu politiku trhu práce sa rozpočtuje 41 713 803 eur, na ľudské zdroje v réžii ministerstva práce sú vyčlenené prostriedky v sume 216 925 948 eur, spolu je na program 06 G vyčlenených 258 639 741 eur. Na aktívne opatrenia trhu práce tvorené nástrojmi aktívnej politiky trhu práce z politiky zamestnanosti je vyčlenených 179 463 443 eur, čo je takmer dvojnásobnok (dvojnásobok, pozn. red.) minulého rozpočtu.
Ústredie práce v ročnom štatistickom výkaze uvádza aj údaje miery nezamestnanosti a výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce, a teda nie je mi zrejmé, prečo v podstate výdavky na aktívne opatrenia trhu práce neklesajú, keď v podstate je väčší, väčšia ponuka, a teda na trhu práce, ako ju vieme uspokojiť. Z nich mi teda vyplýva, že medzi mierou nezamestnanosti a výdavkami na aktívne opatrenia trhu práce je záporná korelácia v hodnote mínus 0,6, čo nie je mnoho, a o kauzalite vôbec nemôžeme hovoriť. Pre mňa je dôležitý ten fakt, že pri 12,5-percentnej nezamestnanosti sme sa, sme na podporu zamestnanosti dávali takmer toľko peňazí ako v roku 2018, keď bola miera evidovanej nezamestnanosti 5,42, to znamená, na čo investujeme toľko peňazí, ako keď bola kríza. A očakáva sa miera nezamestnanosti v budúcom roku, že sa nejako výrazne nebude meniť, to povedal aj pán minister. A zopakujem, zopakujem to, čo konštatovalo aj Ústredie práce, totiž že „z makroekonomického hľadiska sú aktívne opatrenia trhu práce len doplnkovým prostriedkom zmierňovania nerovnováhy na trhu práce". A je namieste teda otázka, akú funkciu teda tieto opatrenia plnia dneska v ponuke práce, keď je ponuka práce nad dopytom po práce (práci, pozn. red.)?
Tu sa dá ťažko vysvetliť, prečo v takejto situácii ideme zdvojnásobňovať rozpočet aktívnych opatrení trhu práce.
Z môjho posúdenia navrhovaného stavu ide o iné ako o racionálne dôvody, a preto budem aj dávať pozmeňujúci návrh, kde práve sú na, aktívne opatrenia trhu práce budem presúvať do sociálnych služieb a poviem aj prečo. Aj keď ste správne povedali, že sa navýšili finančné prostriedky do sociálnych služieb, ale rapídne sa zvyšuje minimálna mzda, a teda ľudia nám odchádzajú z profesie, ako sú opatrovateľky, nedokážeme dokonca ani ustrážiť dopyt po týchto službách, a teda naozaj najväčším problémom je starnutie obyvateľstva a postarať sa o ľudí, ktorí ostanú na lôžko, sú chronickými klientmi zariadení sociálnych služieb alebo potrebujú opatrovateľskú službu v domácom prostredí. A práve priorita budúceho roku, kde nám narastá počet ľudí nad 80 rokov, by mala byť posilnená práve o finančné prostriedky do sociálnych služieb a aj môj pozmeňujúci návrh bude smerovať tam, aby sme sanovali ľudí nad 80 rokov v prípade, že nám pribúda aj vigilíkov, ktorí sú v chronických stavoch a ktorých vlastne nemá kto prijať či už do hospicov, alebo aj do iných zariadení zdravotníckeho charakteru, tak sa nám ocitnú v sociálnych službách. Tam nevieme zaplatiť personál, a preto tie finančné prostriedky posúvam do sociálnych služieb, aby sme neohrozili ľudí v budúcom roku.
Ak by som bola ja ministerka práce, každopádne by som systémovo riešila tento problém, ktorý bude z roka na rok narastať, systémovým riešením, a to zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.
Keďže naozaj som, som aj predstaviteľka Kresťanskodemokratického hnutia a tam je priorita starí, chorí, núdzni ľudia, tak naozaj táto priorita, s ktorou žijem 20 rokov, by bola prioritou môjho rozpočtu.
Ja teda, ja teda, moje odôvodnenie je, že na trhu práce dominuje ponuka práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov absolútne iracionálne.
Navrhujem preto presunúť 20 mil. eur z programu 06G1S04 na podporu sociálnych služieb, ktoré sú nedofinancované a pre mnohé osoby odkázané na pomoc iných fyzických osôb nedostupné či už z kapacitných, alebo finančných dôvodov, kde sa tí ľudia nedokážu o nich adekvátne postarať.
Čiže ja končím a prečítam môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, pod tlačou 1600.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto:
Po prvé: "V prílohe č. 4 v kapitole 22 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa výdavky z programu 06G1S04 OP Ľudské zdroje 2004 - 2020 ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny znižujú o 20 mil. eur a presúvajú sa v uvedenej sume do programu 07C0A Podpora sociálnych služieb."
Ďakujem za podporu.
