Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.12.2019 o 18:30 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.12.2019 16:13 - 16:21 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Pán minister, pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, rada by som sa krátko vyjadrila k návrhu zákona a to v jednej aj v druhej časti, teda k ošetrovnému aj následne teda k časti o minimálnych dôchodkoch.
Čo sa týka tzv. dlhodobého ošetrovného, vítam, vítam tento návrh, ktorý prichádza s touto formou pomoci, ale treba si uvedomiť, že ako ste povedali na začiatku, bolo to napojené na stratifikáciu, a teda následnú starostlivosť. A v tom bude veľký problém, keďže tento mechanizmus následnej starostlivosti nebol schválený, ktorý hovoril o tom, ako ďalej postupovať s človekom, ktorý v danej rodine ochorel a akú následnú starostlivosť dostane. To, že to neprešlo, ostane to tak, ako je to dnes, a keďže naozaj chýbajú nám služby či už zdravotníckych zariadení, máme málo DOS-iek (pozn. red.: domov ošetrovateľskej starostlivosti), máme málo ADOS-iek (pozn. red.: agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti), a teda máme málo aj opatrovateliek, tak bude ohrozená následná zdravotná starostlivosť o ľudí, ktorí to potrebujú. Len budúci rok budeme mať v databáze viac ako 80-tisíc ľudí nad 80 rokov, kde je veľké riziko, že zo dňa na deň sa títo ľudia ocitnú práve v starostlivosti inej fyzickej osoby. Práve kvôli tomu si myslím, že nie je šťastným riešením, že neprešla následná starostlivosť a skutočne ľudia vonku majú problém.
Nespočetnekrát riešime, čo s onkologickým pacientom v posledných štádiách, keď je v bdelej kóme, ak ide o ťažké poúrazové stavy, nemocnica si odtočí ten počet dní a čo ďalej s tým človekom? Toto dlhodobo, dlhodobé ošetrovné pomôže len ľuďom, ktorí na čas, pokiaľ im nevznikne alebo teda sa im neprizná opatrovateľský príspevok alebo osobná asistencia, dovtedy môžu byť so svojím príbuzným doma. Ale ak zobereme výšku náhradného príjmu pri tzv. OČR, tak, samozrejme, tá rodina alebo ten príbuzný, ktorý aj ostane s tým človekom doma, pôjde mimoriadne dole z toho príjmu. To znamená, že aj tak, aj tak je to obrovský problém.
Viac je potrebné, aby sme nastavili tzv. následnú starostlivosť a spustili naozaj systém reformy opatrovania na Slovensku. Keďže na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré sú tvorené nástrojmi aktívnej politiky trhu práce a politiky zamestnanosti, je vyčlenených 179 mil. takmer 500-tisíc, je to takmer dvojnásobok minuloročného rozpočtu na túto kapitolu, z toho vyplýva, že medzi mierou nezamestnanosti a výdavkami na aktívne opatrenia trhu práce je záporná korelácia v hodnote mínus 0,6, čo nie je mnoho a o kauzalite vôbec nemôžeme hovoriť. Pre mňa je dôležitý ten fakt, že pri 12,5-percentnej nezamestnanosti sme na podporu zamestnanosti dávali takmer toľko peňazí ako v roku 2018, kedy bola miera evidovanej nezamestnanosti ako dnes, keď je miera evidovanej nezamestnanosti 5,42 percenta. To znamená, že investujeme finančné prostriedky tam, kde nehrozí také reálne riziko ako pri následnej starostlivosti pre ľudí, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú v núdzi a treba sa o nich postarať.
Čiže ošetrovné vítam, na druhej strane si treba uvedomiť, že bez následnej starostlivosti a zafinancovania následnej starostlivosti hrozí budúci rok problém s tým, že sa ťažisko starostlivosti o príbuzných opäť presunie na príbuzných a ešte v sume, kde rodina stratí reálne peniaze z príjmu, a teda bude mu vyplácaná len nemocenská dávka. Čiže toto situáciu starnúceho obyvateľstva, a teda pribúdajúcich onkologických ochorení a následne zdravotne ťažko, hodnotenie zdravotne ťažko postihnutej osoby neprinesie nejako veľkú pomoc, ale, samozrejme, do vyhodnotenia je to, je to dobré, ale k tomu mali prísť ďalšie, následné kroky, ktoré, ktoré sa zastavili, jednoducho povedané.
Čo sa týka tej druhej časti k tým minimálnym dôchodkom, o čo tu ide? Nárok na minimálny dôchodok vznikne vtedy, ak poistenec získa v rokoch rozhodujúceho obdobia osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241, inak povedané, v období medzi rokmi 1993 a rokom, ktorý predchádza roku dovŕšenia dôchodkového veku, musel zamestnanec zarábať najmenej 0,241-násobok priemernej mzdy platnej v bežnom roku. Už toto nastavenie nároku na minimálny osobný mzdový bod bolo dosť nízke a to, čo chcete vlastne teraz prijať, je odstránenie podmienky každoročného osobného mzdového bodu z hodnoty 0,241 tak, že sa vôbec nebude testovať výška osobného mzdového bodu.
Dôsledky: Pani Janka 30 rokov pracovala na jednu hodinu za minimálnu mzdu ako upratovačka a zarábala mesačne v prepočte na dnešnú úroveň minimálnej mzdy 65 eur. Jej dôchodok bude 343 eur 30 centov. Je to v poriadku? Bude mať 5,27-krát vyšší dôchodok, ako mala za mzdu.
Naozaj problém bude so zásluhovosťou a k tomu, aby sme občanov Slovenska viedli k naozaj k zodpovednému prístupu, aby platili odvody, aby naozaj ten systém fungoval tak, aby sme mohli vyplácať dôchodky tým ľuďom aj v budúcich rokoch, a preto naozaj zásah do nerovnováhy medzi zásluhovosťou a solidárnosťou začne byť značným problémom práve pri narastajúcom počte starnúceho obyvateľstva, ktorí dôjdu do dôchodkového veku.
Ja chápem, že Sociálna poisťovňa je pod tlakom času, pretože sa rozšíril okruh poistencov, ktorí majú nárok na minimálny dôchodok, a tých je potrebné najprv identifikovať a zistiť osobné body v rozhodujúcom období. A to by teda reálne nedokázali stihnúť, pretože nie je to, nie je to možné, a preto si vypomáhajú takýmto spôsobom. To naozaj naruší vlastne systém, na akom je postavený dôchodkový systém na Slovensku a do budúcnosti budeme mať značné problémy práve preto, že zasahujeme nekompetentnými právnymi normami do systému ako takého aj napriek tomu, že skutočne bude pribúdať ľudí v dôchodkovom veku a ak chceme udržať dôchodkový systém, nemali by sme robiť z každej strany do nich dieru.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2019 18:30 - 18:30 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo. Chcem teda aj ja vyjadriť svoj názor. Prosím vás, neútočme na farárov, nehľadajme vinníkov predloženého návrhu v osobách farárov. Ja ako veriaci človek nie som ovca, ja sa rozhodujem podľa svojho vedomia a svedomia, a ako to hovorí moja viera. Podľa toho sa ja rozhodujem.
Čiže hádzať vinu na farárov, prosím vás, zdržme sa takýchto pripomienok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2019 16:35 - 16:35 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, život sa nedá kúpiť. Život sa nedá kúpiť a to je veľmi podstatná vec a hanbou nie je tento návrh zákona, hanbou je nechrániť ľudí. A teda aj ten život, ktorý sa nedá kúpiť. A preto ak hovoríme o dávkach, o tom, že nefunguje sociálnoprávna ochrana, toto sa dá vyriešiť, ale život sa nedá kúpiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2019 13:54 - 13:56 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, spomínala si naozaj, že obrovský problém bude práve s populáciou, ktorá nám prudko starne, a v rámci Európy patríme medzi krajiny, ktoré naozaj budú starnutím ohrozené.
Áno, správne si vymenovala ľudí, ktorí za posledné dva týždne vlastne vôbec riešime, aby boli umiestnení v nejakom type buď zdravotníckeho zariadenia, alebo sociálnych služieb, čo je už neúnosné.
A ja chcem upozorniť ešte na jednu kategóriu ľudí a sú to ľudia v bdelej kóme, ktorých nechcú prijímať hospice, ale ani zdravotnícke zariadenia, keďže ak nie sú vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni poistení, tak ostatné prispievajú na takéhoto kómatika, vigílika oveľa nižšiu sumu a rodinní príbuzní sa nemôžu dovolať nejakého umiestnenia buď v hospice (hospici, pozn. red.), alebo v DOS-e, alebo v inom type zdravotníckeho zariadenia. Je to neprípustné hlavne kvôli tomu, že nám populácia starne. Je to, je to nedôstojné umieranie tých ľudí, ktorí naozaj sa ocitli vo veľmi kritickom stave, čo sa týka zdravotníctva, ale teda aj v sociálnych službách, kde patria chronické stavy.
Práve preto ja budúci rok chcem presunúť finančné prostriedky z aktívnych opatrení trhu práce na práve sociálne služby, kde by naozaj boli umiestňovaní ľudia aj v chronickom stave, kde by mohla sa im poskytovať aj 24-hodinová starostlivosť a jednoducho by to pomohlo ľuďom, ktorí trpia, aj rodinám, ktoré trpia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2019 12:37 - 12:38 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že naozaj sa venuješ aj ekonomickej stránke, aj hospodárstvu a vieš dobre, že čo sa týka výsledkov aj Najvyššieho kontrolného úradu, aktívne opatrenia trhu práce nemajú vplyv na trvalé pracovné miesto a hlavne u dlhodobo nezamestnaných.
To znamená, dlhodobo sa nám nedarí znižovať počet ľudí dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu trvalé pracovné miesto.
Čiže rekvalifikácie v rámci aktívnych opatrení trhu práce nie sú správne nastavené a treba presunúť peniaze tam, kde to ľudia ozaj potrebujú, pretože ležia na lôžku a rodina je bezradná.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2019 12:17 - 12:35 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia a kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, ja si dovolím v rámci rozpočtu vystúpiť práve k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, a teda upriamiť pozornosť pána ministra na položky, ktoré pán minister Richter rozpočtuje v budúcom roku, ako to vidím ja. Áno, budem k tomu pristupovať konštruktívne, aby teda naozaj ste videli aj iný pohľad na rozpočet ministerstva práce pod vedením ministra Richtera. Budem predkladať aj pozmeňujúci návrh a ten vlastne bude vychádzať aj z priorít, ktoré, si myslím, že v rámci práve sociálnych opatrení majú byť výrazne posilnené a do ktorých nie je potrebné investovať až toľko peňazí, koľko ide investovať budúci rok minister práce Richter.
Ku kvantifikácii niektorých rozpočtových položiek v kapitole rozpočtu ministerstva práce mám niekoľko pripomienok.
V programe 07C Sociálna inklúzia sa v časti sociálnej pomoci znižuje rozpočet výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi o 26 565 876 eur. Z toho výdavky na pomoc v hmotnej núdzi program 07C01 sú rozpočtované na 139 mil., á, sú rozpočtované na 139 130 a voči roku 2019 sa znižujú o 13 282 938 eur. Za prvých desať mesiacov tohto roka sa na výdavky v hmotnej núdzi vyčerpalo 116 305, á, 1 674 eur a dá sa očakávať, že do konca roka dosiahne táto suma hranicu 139 567-tisíc eur, teda viac ako bolo rozpočtované na rok 2019.
Návrh rozpočtu na rok 2020 vychádza z počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi 61-tisíc osôb, čo je reálny predpoklad, aby tento stav, lebo tento stav sa dá očakávať aj ku koncu tohto roka. Samotná dávka v hmotnej núdzi je v poriadku, ale dotácia na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi vôbec nie je v relácii s vývojom v roku 2019, kde za prvých desať, á, kde za prvých desať boli výdavky 16 005 543 eur a dá sa očakávať, že do konca roka bude štát platiť dotácie v sume okolo 19 mil. eur.
Podľa komentára ministerstva práce prostriedky na obedy zadarmo nie sú zahrnuté do rozpočtu ministerstva práce a budú vraj postupne uvoľňované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čo sa nedá overiť, prípadne čo ja neviem overiť, a preto sa pýtam ministra financií, v akej sume je v rozpočte Všeobecnej pokladničnej správy rozpočtová dotácia na stravu zadarmo. Neviem sa zbaviť dojmu, že túto položku budeme musieť dodatočne, že na túto položku si budeme musieť dodatočne požičať.
Rovnako nie sú v rozpočte zvýšené výdavky na náhradné výživné podľa novely zákona o náhradnom výživnom, ktorá je na programe aj teraz. Na podporu rodiny sú rozpočtované prostriedky v sume, ktorá je oproti roku 2019 skutočne navýšená, a skladba programu je vykazovaná v piatich analytických ukazovateľoch. Štátom platené poistné v sume 309 260 796, čo je o 49 717 740 viac ako v roku 2019. Neviem, ako sa môže stať, že výdavky za štátom platené poistné za poistencov uvedených v § 15 zákona o sociálnom poistení rozpočtuje ministerstvo práce v sume 309 260 796 a Sociálna poisťovňa príjem v sume 272 902 000. Rozdiel je teda 36 348 796 eur a to nie je málo.
Ale treba zároveň povedať, že suma v rozpočte ministerstva práce sa mi zdá reálna, kým rozpočet Sociálnej poisťovne je výrazne podhodnotený príjmami od štátu a treba sa pýtať prečo.
V rozpočtoch Sociálnej poisťovne na rok 2018, 2019 a 2020 stúpa počet poistencov štátu, konkrétne v roku 2019 vychádzal rozpočet Sociálnej poisťovne z počtu 147 985, pričom očakávaná skutočnosť z platieb štátu v roku 2019 uvedená v rozpočte na rok 2020 je 276 110-tisíc eur a pri počte poistencov 165 874 kvalifikovaných na rok 2020 je príjem nižší, čo nie je možné, lebo rastom priemernej mzdy rastie aj vymeriavací základ štátu. A pokiaľ ostávame v desiatkovej sústave, potom súčin dvoch menších čísel musí byť menší ako súčin dvoch väčších čísel.
V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2020 očakávaná skutočnosť za rok 2019 sa dá jednoducho zistiť, že roku 2019 platil štát za jedného poistenca ročne priemerne 1 866 eur a pri cirka 6,5-percentnom náraste priemernej mzdy nemôže priemerný prírastok štátu v roku 2020 klesnúť pod túto sumu. Ak vynásobíme plánovaný počet poistencov štátu v roku 2020 a priemerný výdavok na jedného poistenca na úrovni roku 2019, ide o sumu 309 487 246 eur a to je suma blízka rozpočtu ministerstva.
Otázka znie, ako je možné, že dve inštitúcie, ktoré robia odhady tej istej veci, urobia taký odlišný odhad, pričom minister práce je predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a má k dispozícii celý aparát ministerstva, aby takéto lapsusy ustrážil.
Prídavok na dieťa, rozpočtované v sume 334 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 13 mil. Teda vychádza z reálneho odhadu. Rodičovský príspevok rozpočtovaný v sume 551 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 169 mil., ale považujem ho za podhodnotený.
Zvýšenie argumentované zavedením dvojúrovňového rodičovského príspevku, my si myslíme, že výdavky na dvojúrovňový rodičovský príspevok budú vyššie. Vychádzame z počtu narodených detí 57 500, zodpovedajúci priemerný mesačný počet dávok rodičovského príspevku cirka 140-tisíc, z toho rodičovský príspevok pre poistné ženy tvorí 71,4 %, to jest v počte 99 912 mesačných dávok a pre nepoistené ženy 40 087 dávok. Z týchto predpokladov odvodených zo štatistických dát potom zistíme, že rozdiel voči roku 2019 bude cca 195 mil. eur. Z uvedených dôvodov považujem odhad výdavkov na dvojúrovňový rodičovský príspevok na, za podhodnotený.
Príspevok na starostlivosť o dieťa je rozpočtovaný v rovnakej sume ako v roku 2019, a to v sume takmer 5 mil., s tou sumou mám nasledujúci problém. Štatistický vývoj počtu poberateľov sociálnych dávok a dotácií, ktorú, ktorú sprístupňuje na svojom webovom sídle Ústredie práce, je uvedené, že výdavky na príspevok na starostlivosť o dieťa od začiatku roka do konca za október 2019 je 9 557 532 eur, čo je dvojnásobok rozpočtovanej sumy na celý budúci rok. Počet poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa klesá, ale pri priemernom vyplatenom príspevku v roku 2019 277 eur by to znamenalo pokles na 1 430 poberateľov mesačne. Ale prečo je potom táto suma rovnaká ako v roku 2019, keď sa priemerný mesačný počet poberateľov blíži k hodnote 3 396? Bola by som rada, ak by mi to niekto vysvetlil.
Ostatné príspevky na podporu rodiny sú rozpočtované v sume takmer 50 mil., čo je o 14-tisíc, o 14 253 eur menej, čo je reálny odhad vychádzajúci z doterajšieho čerpania za predpokladu, že sa tieto výdavky nebudú valorizovať, ide o príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok pri narodení viac detí súčasne a príspevok na pohreb za, na ktoré sa za 10 mesiacov tohto roka vyplatila suma 39 mil. Do konca roka by táto suma mala narásť na 47, á, 1 771, á, 1 208 eur. Takže rezerva je len veľmi tesná.
Aj keby sme, aj keby sme sa mali do budúcnosti vážne zamyslieť nad tým, že príspevok na pohreb nebol valorizovaný od roku 2007, a teda úctyhodných 20 rokov, 12 rokov, pardon, 12 rokov. Tabuľková časť rozpočtu ľudské zdroje je zmätočná a nie je rovnaká ako v minulom roku, preto ak chceme porovnať zámery predkladateľa, musíme si zrekonštruovať prílohu k rozpočtu ministerstva, obsahujúci rozpočet podľa programov, pomocou textovej časti rozpočtu, to neviem prečo, ale poslancom týmto komplikujete, komplikujú život. Neviem, či to nie je aj naschvál, aby sme si to nevedeli nejako pospájať.
Z rekonštrukcie tabuľky vyplýva, na aktívnu politiku trhu práce sa rozpočtuje 41 713 803 eur, na ľudské zdroje v réžii ministerstva práce sú vyčlenené prostriedky v sume 216 925 948 eur, spolu je na program 06 G vyčlenených 258 639 741 eur. Na aktívne opatrenia trhu práce tvorené nástrojmi aktívnej politiky trhu práce z politiky zamestnanosti je vyčlenených 179 463 443 eur, čo je takmer dvojnásobnok (dvojnásobok, pozn. red.) minulého rozpočtu.
Ústredie práce v ročnom štatistickom výkaze uvádza aj údaje miery nezamestnanosti a výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce, a teda nie je mi zrejmé, prečo v podstate výdavky na aktívne opatrenia trhu práce neklesajú, keď v podstate je väčší, väčšia ponuka, a teda na trhu práce, ako ju vieme uspokojiť. Z nich mi teda vyplýva, že medzi mierou nezamestnanosti a výdavkami na aktívne opatrenia trhu práce je záporná korelácia v hodnote mínus 0,6, čo nie je mnoho, a o kauzalite vôbec nemôžeme hovoriť. Pre mňa je dôležitý ten fakt, že pri 12,5-percentnej nezamestnanosti sme sa, sme na podporu zamestnanosti dávali takmer toľko peňazí ako v roku 2018, keď bola miera evidovanej nezamestnanosti 5,42, to znamená, na čo investujeme toľko peňazí, ako keď bola kríza. A očakáva sa miera nezamestnanosti v budúcom roku, že sa nejako výrazne nebude meniť, to povedal aj pán minister. A zopakujem, zopakujem to, čo konštatovalo aj Ústredie práce, totiž že „z makroekonomického hľadiska sú aktívne opatrenia trhu práce len doplnkovým prostriedkom zmierňovania nerovnováhy na trhu práce". A je namieste teda otázka, akú funkciu teda tieto opatrenia plnia dneska v ponuke práce, keď je ponuka práce nad dopytom po práce (práci, pozn. red.)?
Tu sa dá ťažko vysvetliť, prečo v takejto situácii ideme zdvojnásobňovať rozpočet aktívnych opatrení trhu práce.
Z môjho posúdenia navrhovaného stavu ide o iné ako o racionálne dôvody, a preto budem aj dávať pozmeňujúci návrh, kde práve sú na, aktívne opatrenia trhu práce budem presúvať do sociálnych služieb a poviem aj prečo. Aj keď ste správne povedali, že sa navýšili finančné prostriedky do sociálnych služieb, ale rapídne sa zvyšuje minimálna mzda, a teda ľudia nám odchádzajú z profesie, ako sú opatrovateľky, nedokážeme dokonca ani ustrážiť dopyt po týchto službách, a teda naozaj najväčším problémom je starnutie obyvateľstva a postarať sa o ľudí, ktorí ostanú na lôžko, sú chronickými klientmi zariadení sociálnych služieb alebo potrebujú opatrovateľskú službu v domácom prostredí. A práve priorita budúceho roku, kde nám narastá počet ľudí nad 80 rokov, by mala byť posilnená práve o finančné prostriedky do sociálnych služieb a aj môj pozmeňujúci návrh bude smerovať tam, aby sme sanovali ľudí nad 80 rokov v prípade, že nám pribúda aj vigilíkov, ktorí sú v chronických stavoch a ktorých vlastne nemá kto prijať či už do hospicov, alebo aj do iných zariadení zdravotníckeho charakteru, tak sa nám ocitnú v sociálnych službách. Tam nevieme zaplatiť personál, a preto tie finančné prostriedky posúvam do sociálnych služieb, aby sme neohrozili ľudí v budúcom roku.
Ak by som bola ja ministerka práce, každopádne by som systémovo riešila tento problém, ktorý bude z roka na rok narastať, systémovým riešením, a to zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.
Keďže naozaj som, som aj predstaviteľka Kresťanskodemokratického hnutia a tam je priorita starí, chorí, núdzni ľudia, tak naozaj táto priorita, s ktorou žijem 20 rokov, by bola prioritou môjho rozpočtu.
Ja teda, ja teda, moje odôvodnenie je, že na trhu práce dominuje ponuka práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov absolútne iracionálne.
Navrhujem preto presunúť 20 mil. eur z programu 06G1S04 na podporu sociálnych služieb, ktoré sú nedofinancované a pre mnohé osoby odkázané na pomoc iných fyzických osôb nedostupné či už z kapacitných, alebo finančných dôvodov, kde sa tí ľudia nedokážu o nich adekvátne postarať.
Čiže ja končím a prečítam môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, pod tlačou 1600.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto:
Po prvé: "V prílohe č. 4 v kapitole 22 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa výdavky z programu 06G1S04 OP Ľudské zdroje 2004 - 2020 ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny znižujú o 20 mil. eur a presúvajú sa v uvedenej sume do programu 07C0A Podpora sociálnych služieb."
Ďakujem za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 16:45 - 16:49 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán predkladateľ, pán predsedajúci. Ja si len tak v skratke poviem. Ja som sa v podstate bavila s dvoma predkladateľmi, čiže v podstate len zopakujem to, čo som povedala obom, ale aj verejne, aby teda bol o tom záznam. SNS má v druhom čítaní novelu zákona o dani z príjmov a prezentujete to ako podporu podnikových bytov. Reálne skôr umožnia veľkým firmám stavať robotnícke ubytovne a odpisovať si viac za ubytovne pre robotníkov. V zákone nie je žiadna garancia, že to bude pre mladé rodiny, a to vlastne Slovensko potrebuje, lebo pre mladé rodiny nemáme nájomné byty. Ak by to boli naozaj byty, zamestnanec sa aj tak stane viac-menej vazalom zamestnávateľa.
Novela by bola akceptovateľná aj pre KDH v prípade, že by vo vašom pozmeňováku, keďže mne by neprešiel, aj ste sa ma pýtali, že prečo nedávam, ale tak viem, že je to tak, že keď som opozičná, tak mi neprejde. Ak by ste zakomponovali do pozmeňováku podmienky, ktoré zacielia na mladé rodiny, napríklad podpora sa bude týkať len bytov, v ktorých budú bývať manželia alebo rodič s nezaopatreným dieťaťom, tak by sme mohli vlastne sa vyhnúť tomu, aby sa naozaj z toho stali ubytovne. Taktiež, aby bol tam záväzok len pre občanov Európskej únie s trvalým pobytom na Slovensku, aby sme vedeli, že riešime našich občanov a občanov, ktorí naozaj majú záujem o nájomné byty. Alebo zakomponovať iné podmienky, ktoré podporu zacielia na mladé rodiny, napríklad spomínala som odkúpenie podnikových bytov po tých desiatich rokov, dovtedy sa nesmie teda predávať a po desiatich rokoch by si to mohli odkúpiť tie mladé rodiny. Vtedy by vlastne táto koncepcia spĺňala účel naozaj nájomných bytov tak ako v minulosti, že tí ľudia sa reálne dostávali k práci a zároveň k bytu.
Čo sa týka takých alternatív, môžeme uvažovať aj nad alternatívou podpory nájomného bývania. V súčasnosti je možné za určitých podmienok uplatniť daňový bonus na hypotéku. Ale teda my navrhujeme, aby sa dal tento daňový bonus uplatniť aj na nájomné. Stále by sme vlastne ostali v kontexte zákona a bolo by možné vlastne tie nájomné byty využívať v rámci celého Slovenska a nielen tie, ktoré sa budú následne stavať ako ubytovne.
Takže ja len v krátkosti, ja som to vlastne s vami oboma preberala a naozaj si myslím, že ak má štát investovať nemalé finančné prostriedky, tak mal by ich fokusovať pre tých, ktorí to potrebujú a naozaj sú to tie mladé rodiny s deťmi, a teda viazať to na rodinu ako takú. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.11.2019 11:24 - 11:24 hod.

Soňa Gaborčáková
Prosím o opravu môjho hlasovania tlače 1814. Chcem hlasovať za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 15:43 - 15:44 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, hovoril si o posunutí hranice čistého príjmu, ale teda nestačí posunúť hranicu čistého príjmu rodiča, ktorý žiada o náhradné výživné, ak hovoríme o náhradnom rodičovi. Spravodlivejšie je nezarátavať opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti do príjmu pre účely náhradného výživného. V opačnom prípade budú mať problém náhradní rodičia. To znamená, ak zvyšujeme sumy a vždy berieme opakovaný príspevok, ako keby to bol príspevok rodiča a nie dieťaťa, hoci sa nazýva explicitne, že ide o opakovaný príspevok dieťaťa, tak naozaj darmo my v zákone navýšime hranicu, keď v podstate sa tam budú zarátavať aj príspevky, ktoré idú priamo na dieťa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 15:31 - 15:33 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegyňa, za faktickú. Obe tieto situácie vlastne smerujú k tomu, že tie deti môžu ostať v detských domovoch. Ak tej žene, naozaj budeme od nej vymáhať naďalej pri tých nízkych sumách, lebo oni sa nedohodli dvaja, tie finančné prostriedky, tak tie deti jej odoberú, pretože ona si nezaplatí nájom, teda to nájomné bývanie a keďže nebude mať kde bývať, tak tie deti sa odoberú teda do detského domova. Takže jeden aj druhý prípad, to znamená aj ten náhradný rodič už rieši nejaké dieťa, ktoré nemohlo byť v svojej rodine, vedie k tomu, že naozaj tieto deti sa ocitajú kdesi mimo systému. A ak zavádzame právne normy, mali by sme naozaj pozerať, čo chceme dosiahnuť.
Ak chceme dosiahnuť, aby tie deti ostávali v domácom prostredí, tak ak je tá rodina v kríze – a v kríze je aj vtedy, ak ten, ak ten rodič dá nejakú tú nižšiu sumu –, tak jednoducho treba to zahrnúť do legislatívy tak, aby do budúcnosti sme pomáhali deťom ostať v prirodzenom prostredí.
Ďakujem.
Skryt prepis