Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo som teraz predviedol, to je práve jedna z tých vecí, ktoré tu chceme odstrániť. Poslanci sa zahlásia písomne do rozpravy, majú mať prednosť predsedovia poslaneckých klubov alebo nosiči tém, ktorí sa prihlásia v mene poslaneckého klubu. Hocikto z navrhovateľov, keď to bude desať, vystriedajú sa pekne a každý po jednom môže predbehnúť, môžu sa vystriedať znova a znova a znova a znova, donekonečna. A to sa aj robilo niekedy, áno, to sa, aj teraz to robím ja, aby som vám to presne ukázal, že ako to funguje, že to nemôže, čo nemá fungovať. A, viete, keď tu boli isté pravidlá etické, džentlmenské, bohužiaľ, už teraz sa nedodržujú, to sa predtým nerobilo, to ste zaviedli vy! Takže. A... (Reakcia z pléna.) Však vystupujem, vystupujem. Ale práveže to nie je dobré, práveže toto je mylné, mylná predstava. Presne to isté, čo sa vy dožadujete, aby členovia vlády a vedenie parlamentu, aby nemohlo hocikedy a hocikoľko vystúpiť. Ideme to upravovať.
Keď dovolíte, pani poslankyňa Blahová, nebudem tu s vami polemizovať, lebo presne, ako ste to predviedli pred obedňajšou prestávkou, tak tá vaša neznalosť rokovacieho poriadku a celé vyhodnotenie tejto novely je presne toho dôkazom, že robíte alebo si mýlite pojmy s dojmami.
Nie je možné, máte v zákone o rokovacom poriadku, je to zákon, že procedurálny návrh musí ísť prvý.
Pán Budaj, pán poslanec Budaj, vy ste tu už veľmi dlho, dobre viete, že ako to je, že to nie je možné, ani keď žmurkneme jedným okom, alebo keď žmurkneme druhým okom, to nie je možné zmeniť. Tak tu nežiadajte veci, ktoré sa nedajú robiť.
A presne to celé vaše vystúpenie bolo v tom, že si mýlite pojmy s dojmami. Lebo poviem jednu vec. Hovoríte, že táto novela dáva predsedajúcemu možnosť subjektívne posúdiť dianie v Národnej rade. No však si pozrite platný rokovací poriadok, koľko ustanovení umožňuje predsedajúcemu vyhodnotiť subjektívne dianie v Národnej rade. Hocikoľko. Hocikoľko. Takže, že vy v jednej osobe prokurátor, sudca, ale aj kat. A už aj ústavný sudca, už to je protiústavné.
Ale my sme povedali, že tento návrh je otvorený, rokovali sme o tom na grémiu, vy ste odtiaľ odišli, nechceli ste o tom rokovať. Povedali sme, že dajte vaše návrhy, nebudete dávať vaše návrhy, no dávate ich teraz v pléne, robíte z toho PR. Nejde vám o to, aby ste niečo na tom zákone vylepšili, lebo boli by ste si sadli s nami za rokovací stôl. Nie je vôbec. Ide čisto o takú zlobu, že, že až ukážeme, urobíme vám peklo zo života. Toto je vaše margo, motto, robte.
Lebo keď ste sa spýtali, že, hm, že ako to bolo, že nebolo to prerokované, ten zákon išiel bez toho, aby ste o tom rokovali. Koľko návrhov zákonov ste dali na túto schôdzu bez toho, aby ste s voľakým, s niekým aspoň rokovali? Koľko? Koľko? Skoro všetky. Skoro všetky.
Čiže toto je ten dvojitý meter, ktorý ja absolútne odsudzujem. A pre mňa ľudia, ktorí takto pristupujú k životu aj k mikrofónu, že ja som ten spravodlivý a ty si ten zlý a čo platí pre mňa, to už neplatí pre teba, tak, prepáčte, toto ja nikdy podporovať a uznávať nebudem.
My sme si sadli k tomuto návrhu nie raz, nie dvakrát, ale minimálne dvadsaťkrát, ale v rámci koalície. Ste to aj vyčítali vo vašom vystúpení, že opravujeme náš vlastný návrh. Ja môžem teraz vybrať, že keď bola SaS-ka vo vlád a vaši ministri predkladali návrhy zákona, že koľkokrát sme ich ako koalícia ešte opravovali. Čiže vy mi niečo ako tvrdíte, že toto sa za vás ako za vašej érovania ako nedialo, že sa vylepšil nejaký návrh zákona. No toto je zas ten dvojitý meter, však ale v pohode.
Čiže pre istotu bol, ja som tiež dával moje pripomienky v auguste, síce bola tam dosť krátka lehota, ale vedel som ich zoslohovať, lebo ten rokovací poriadok na rozdiel od vás poznám. Viete, na chvíľu sa zdalo, že, že, ale fakt len na chvíľu sa zdalo, že tomu aj rozumiete, niekto vám to krásne napísal bod po bode, ale práve tie veci, ktoré ste uviedli, absolútne potvrdzujú to, že ten rokovací poriadok nepoznáte. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, poprosím vás o kľud v sále.
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Pán poslanec Budaj, ja, keď vy vystupujete, ja (reakcia z pléna), keď vy vystupujete, vykrikujem vás, prerušujem vás? Nie, ja sa pýtam, ja sa pýtam vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už druhýkrát prosím o kľud v sále k navrhovateľovi. (Reakcia z pléna.)
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Pani poslankyňa Blahová ma citovala vo svojom vystúpení. Tak zas ja už toto právo nemám, ste strašný farizej potom, pán poslanec, ja už toto právo nemám, pani poslankyňa Blahová (reakcia poslanca z pléna) doobeda mohla, ja už nemôžem. Dobre, okej, berem.
Prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili, ktorý vylepšuje ten rokovací poriadok, ktorý bol podaný v auguste. A kebyže si sadnete s nami za ten rokovací stôl, ktorý vám bol ponúknutý, tak určite aj niektoré vaše návrhy pozmeňujúcich návrhov tu mohli byť. Lebo toto je také summarum všetkých tých návrhov zo SMER-u, z SNS-ky, od nás, ale aj od niektorých ďalších poslancov, nebudem ich menovať, ktorí sa pridali k tomu, aby sme tento rokovací poriadok vylepšili pre nás všetkých.
Čiže:
1. V čl. I bod 4 znie: V § 24 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Návrh poslanca na doplnenie alebo na zmenu návrhu programu schôdze národnej rady musí byť vyhotovený písomne a odovzdaný predsedajúcemu pred začatím schôdze národnej rady."
Jednoducho, program schôdze dostávame s dostatočným časovým predstihom. Keď nie, chcem ten program doplniť alebo zmeniť, tak určite viem to spraviť predtým písomne a dať to písomne predtým, aby nedochádzalo k tomu, že niektorí tu licitujú, že kto čo ešte navrhne, kto čo ešte zmení, a potom máme z toho chaos a trištvrte hodiny sa bavíme len o tom, že ako alebo kto čo vymyslel pri doplnení alebo zmene programu. Čiže máme časový priestor, pred tým, ako napríklad chcem sa prihlásiť do rozpravy, tak tiež sa tam podpisujem. Viem, že sa chcem prihlásiť do rozpravy, tak sa zapíšem, keď chcem zmeniť alebo doplniť program, tak to dám. Keď nie, tak nemám čo dávať.
2. bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vypúšťajú body 6 a 7. A nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
To je presne to, čo sme hovorili, že sa nazdávame, žeby bolo lepšie, aby poslanec mal možnosť vystúpiť v rozprave dvakrát, aj písomne, aj ústne. Samozrejme, poslanec, ktorý vystupuje v mene poslaneckého klubu, má väčší časový priestor, to je nosič témy. V každom zákonodarnom zbore to je také pravidlo, že nosič témy je ten, ktorý vlastne v mene poslaneckého klubu je najväčším kritikom alebo podporovateľom nejakého návrhu zákona, ktorý sa prejednáva. Ale ďalší poslanec ma tiež, môže mať svoj dostatočný názor, ako prejaviť dostatočne svoj názor na to, že aké má pripomienky k nejakému prerokovanému bodu, ale môže sa stať, že v rámci rozpravy sa vyskytne niečo, na ktoré má alebo chce poslanec reagovať, aby túto možnosť mal aj druhýkrát, a to keď sa zahlási do rozpravy ústne.
Bod 3 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I v bode 9 sa vypúšťajú slová „ods. 1a".
To je legislatívnotechnická úprava novelizačného bodu 9 upravujúceho výnimky z dĺžky rečníckeho času podľa § 30; 11. bod v súvislosti s novým znením § 28 ods. 1.
A teraz idem k tomu, to je 4. bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: „(1) Predsedovi národnej rady, podpredsedom národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Ak požiada o slovo predseda národnej rady, prezident republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času je najviac 20 minút. V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená."
Takže rovnosť zbraní a niečo navyše pre poslancov. Čiže keď bude chcieť vystúpiť podpredseda Národnej rady, tak bude môcť o to hocikedy požiadať, ale bude mať nieže ten istý časový priestor ako iný poslanec, ale bude mať len časový priestor 20 minút. A to sa, to isté sa bude týkať člena vlády, že člen vlády, keď bude chcieť vystúpiť v rozprave, nie ako navrhovateľ, lebo to neriešime, navrhovateľ aj poslanec, aj člen vlády bude mať neobmedzený časový priestor, ale keď bude chcieť vystúpiť člen vlády, tak bude mať maximálny časový priestor 20 minút. Je... (Reakcia z pléna.) Nemôže, má 20 minút, pán poslanec Galko, nemôže, môže sa raz prihlásiť v tom istom bode.
Jediné, jediná výnimka je, keď je ten dotyčný minister odvolávaný, vlastne vtedy aj má sedieť, mal by tu sedieť, možno aj niekedy sa to nestáva, ale vtedy táto zmena mu dáva priestor na to, aby mohol reagovať na poslancov neobmedzene.
Dávame predsedovi Národnej rady, prezidentovi republiky aj predsedovi vlády ako neobmedzený časový priestor, predsa sú to len najvyšší ústavní činitelia, čiže v tomto smere podľa mňa taký rozumný kompromis sa dá dosiahnuť touto úpravou.
5. bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I bod 10 znie: V § 29 odsek 1 znie: „(1) Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byt' vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu."
Čiže veľmi jednoduché. Naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy aj tak robíme písomne, máme ešte na to takú formulku, každý to asi má, máme to pripravené písomne, nie je potom problém dať aj elektronicky Národnej rade, aby sa to objavilo na webe. To je jedna vec.
Druhá vec je, že keďže budeme mať ten časový limit, do ktorého sa nemá zarátavať, keď poslanec bude čítať svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, tak sa navrhuje, aby poslanec predniesol svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh na záver svojho vystúpenia, keď už prestal rečniť, a to už stačí bez odôvodnenia. Odôvodniť svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh má už v tej rečníckej časti svojho vystúpenia. Tým pádom aj bude jednoduché merať čas poslancovi a rozdeliť ten časový priestor, ktorý poslanec reční, a ten od toho, keď už bude čítať vlastne doslova svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.
6. bod: V čl. I bod 11 znie: § 30 vrátane nadpisu znie:
㤠30
Určenie dĺžky rečníckeho času
Dĺžka rečníckeho času písomne prihláseného poslanca v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Dĺžka rečníckeho času ústne prihláseného poslanca v rozprave je najviac 10 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu."
Čiže je tam zmena, čiže možnosť vystúpenia v rozprave dvakrát, raz keď sa človek prihlási písomne, a druhýkrát, keď sa prihlási ústne a do toho času sa prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nezarátava.
Bod 7: V čl. 1 bod 12 znie: V § 32 odsek 2 znie: „(2) Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku; predseda národnej rady v tomto prípade bezodkladne zvolá poslanecké grémium. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch."
Zas zmena. Poslanec a to je fakt už teraz na zváženie predsedajúceho, že či ho upozorní, alebo neupozorní. Keď poslanca neupozorní, tak je, bohužiaľ, vec, ako sa často stáva, že sa tu hašteríme, ale keď predsedajúci vyzve poslanca na nastolenie poriadku, ak neuposlúchne, tak ho môže vykázať zo sály. Keď ho opakovane vykáže zo sály a poslanec neodíde, má to svoj disciplinárny postih, potom to prečítam, ale nie je to povinnosť, aby prerušil predsedajúci schôdzu Národnej rady. Keď bude eskalovať situácia, tak aj tak preruší a potom je povinnosť zvolať poslanecké grémium. Ale keď stačí na umravnenie poslanca to, že bude upozornený alebo bude vykázaný, netreba, aby došlo k prerušeniu schôdze Národnej rady. Lebo to by ešte mohlo viazať to, že to bude také zámerné obštrukčné konanie poslanca.
8. bod: V čl. I bode 16 sa vypúšťajú slová „a rozhodnutia predsedajúceho o opustení priestoru rokovacej sály poslancami,".
To je legislatívnotechnická úprava práve toho nového znenia odseku 2 v § 32.
Bod 9: V čl. I sa za bod 17 vkladajú nové body 18 a 19, ktoré znejú: 18. V § 36 odsek 1 znie: „(1) Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční každý rokovací deň o 11. hodine a o 17. hodine, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak."
Bod 19, ktorým sa dopĺňa § 38 o ďalšie odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) O procedurálnom návrhu v tej istej veci ako procedurálny návrh, o ktorom národná rada hlasovala a ktorý nezískal podporu, predsedajúci nedá hlasovať.
(5) Ak prijatý procedurálny návrh vylučuje ďalšie procedurálne návrhy, už sa o nich nehlasuje."
Čiže po poradí. Už sme si zvykli, je to aj zvykové právo, že hlasujeme o 11.00 hod. a o 17.00 hod., pritom rokovací poriadok hovorí niečo iné. Ja som právnik, tak mám radšej také čisté riešenia, dajme si do rokovacieho poriadku, že hlasujeme spravidla o 11.00 hod. a o 17.00 hod. a výnimku vždy potom schváľme v pléne.
Čo sa týka procedurálnych návrhov v tej istej veci, máme tu dosť často, že aj navzájom jednotlivé poslanecké kluby alebo dokonca aj niektorí poslanci sa predbiehajú, že kto aký dá pozmeňujúci návrh a tie pozmeňujúce návrhy sú často dosť podobné alebo výslovne sú tie isté, navlas totožné, tak v tom prípade sa tu hašteríme o to, že či o tom hlasovať. Nie, teraz dáme hlasovanie tak, že keď už jeden taký procedurálny návrh bol schválený alebo nebol schválený, o ostatných sa nehlasuje, ak sú totožné.
Táto úprava vlastne len nám pomôže spraviť a zaviesť troška poriadok do celej tej novšej anabázy, ktorú tu máme. Lenže my môžme mať aj 300-stranový rokovací poriadok, keď to nebudeme dodržiavať alebo keď budeme hľadať také cestičky, ktoré v rokovacom poriadku nie sú, ale budeme chcieť znásilniť rokovací poriadok a zmysel celej legislatívnej úpravy.
Čiže zhrniem, na čom sme sa dohodli v koalícii, uznajúc, že tá debata, ktorá tu prebiehala ešte pred podaním v auguste do podateľne tohto návrhu, bola, nedala priestor, aby sme všetko vedeli prebrať, ale to sme povedali aj na grémiu, aj to sme povedali v prvom čítaní. Aj to sme povedali, že ideme to zmeniť, v prvom čítaní som vystupoval a vlastne tie zmeny, o ktorých sme rozprávali, sú tu, ideme ich schváliť. Ideme ich schváliť s tým, aby fakt ten rokovací poriadok fungoval. Ale výklad a la, že či vnesiem horalku v žalúdku alebo vo vrecku, prepáčte, toto už je absolútne za hranicami normálneho vnímania zákonov.
Chceme alebo chcime dodržiavať zákony, ktoré sú, rokovací poriadok, šité práve na nás a nehľadajme už teraz priestor, že ako ich nebudeme dodržiavať. A toto je kameňom úrazu, že vy už teraz viete, že ten zákon nebudete chcieť dodržiavať.
Ale každé štyri roky sú voľby, to garde sa dosť často mení, ja som tu už dosť dlho, sedel som na tejto strane, sedel som na tejto strane niekoľko volebných období. Naposledy, v druhom volebnom období som sedel tam hore, bol som súčasťou opozície a dobre som videl, čo sa mi tu nepáči. A kebyže vtedy mám moc zasiahnuť do rokovacieho poriadku, asi by to bolo podobného rázu. Podobného rázu. Niečo sme tam zmenili, ten neduh, ktorý sa tam objavil, že poslanci navrhli nejaký svoj návrh zákona, pritom v treťom čítaní alebo pri druhom čítaní to stiahli predtým, ako to Národná rada odmietla, aby to mohli podať znova a znova a znova a znova. O čo im išlo? O to, aby upozornili na nejaký problém alebo aby upravili nejaký problém? Nie. Išlo im o osobný PR, dostať sa k rečníckemu pultu a nedať si tú námahu, že vymyslím nejaký ďalší zákon a s tým istým zákonom tu chodili mesiace a mesiace bez toho, aby o tom Národná rada mohla hlasovať, lebo to stiahli. A toto sme už upravili v minulom volebnom období, lebo sami sme videli, že niektorí naši kolegovia z opozície ako zneužívali rokovací poriadok.
Ale, bohužiaľ, toto je práve o tom, že v Národnej rade nejde o to, čo chcem dosiahnuť, ale aby som, ako to chcem dosiahnuť. Tá forma dostala väčší ráz ako ten obsah. A preto ja napríklad nemám problém s tým, že budeme mať obmedzenia, čo sa týka používania rôznych grafov, plagátov. Lebo kým to bolo také, že to bola taká pomôcka pre toho rečníka, teraz to je opačne. To nie je pomôcka pre rečníka, to je zmyslom vystúpenia, aby som mohol vytiahnuť ten plagát, tú rozpravu, dať sem neviem koľko miliónov falošných bankoviek. Čiže tá forma bola prednejšia... (Reakcia z pléna.) Štrnásť. Čiže tá forma bola prednejšia ako obsah.
Pán poslanec Viskupič tu teraz nie je, on veľmi často, a podľa mňa správne, hovorí, že z čoho vznikol pojem inštitút alebo názov parlament, parler - rozprávať, rozprávame sa. Kebyže to je ako v minulosti, že sem-tam niekto zvesí nejaký graf alebo nejakú fotografiu, ja by som s tým nič nemal, ale, bohužiaľ, sa to už prevalilo tak, že nie ten mikrofón je dôležitý, ale akým nápisom na tričku sem prídem, čo sem dám, čo držím v ruke, a potom priestor na debatu už nie je.
My sa tu máme v prvom rade rečnícky pobiť, navzájom sa neurážať, dať priestor jeden pre druhého a, ako ste hovorili, rokovať a netreba mi nosiť buchtičky. Lebo sami vidíte, keď máte nejaký dobrý pozmeňujúci a doplňujúci návrh alebo keď máte nejaký návrh, tak vieme sa na tom zhodnúť. Vieme sa na tom zhodnúť, len ide o to, či je tá vôľa aj na tejto strane.
Ďakujem pekne.
