Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Návrh je totožný. Len tým, že pôvodný Občiansky súdny poriadok sme rozdelili do troch rôznych kódexov: do Civilného sporového poriadku, do Civilného nesporového poriadku - Civilný nesporový poriadok sa riadi Civilným sporovým poriadkom - a máme tu ešte zvlášť Správny súdny poriadok, tak tento návrh musíme upraviť aj v Správnom súdnom poriadku.
Chcem ešte využiť tú možnosť, že som pri rečníckom pulte, že ja mám maďarskú národnosť, ale mám na srdci a ležia mi na srdci aj ostatné národnosti, autochtónne národnosti tohto štátu, čiže pôvodné národnosti. Niektorí z vás hovorili, že, áno, obrátili ste túto kartu alebo túto problematiku len na maďarskú národnostnú menšinu, lebo tá je zastúpená v parlamente. Ale ja by som chcel obrátiť túto pozornosť aj na rusínsku národnostnú menšinu. Máme tu viacero Rusínov, pani poslankyňa Gaborčáková akurát. Viem, že aj v SMER-e sú. Ja by som bol veľmi rád, kebyže aj títo poslanci sa prihlásia k tejto alebo podobnej problematike. Lebo toto sa týka aj ostatných národnostných menšín.
A ja si nemyslím, že keď máme problematiku naplnením pojmu právny štát na Slovensku, máme problém s tým, že v akom stave je vymožiteľnosť práva na Slovensku, aby sme sa vzdali svojich práv. Nie, my sa tých práv budeme domáhať jednak tým, že budeme prekladať zákony, čo aj teraz robíme, a budeme sa domáhať našich práv aj tak, že tieto zákony budeme chcieť čo najdokonalejšie aplikovať a privádzať do života v každodennom živote, v praxi na úradoch, na súdoch.
Ale preto prízvukujem, že tento návrh sa netýka len maďarskej národnostnej menšiny, týka sa aj tej rusínskej. A keďže je tu rusínska národnostná menšina tiež prítomná svojimi príslušníkmi v parlamente, tak, Rusíni, hláste sa k svojej národnosti, buďte na to hrdí. Ste autochtónnou národnostnou menšinou v tejto krajine a určite práva vám prináležia. Tak o to bojujte. No, samozrejme, aj ostatné národnosti.
Čiže summa summarum aj tento návrh sa týka toho, aby bolo možné v súdnych konaniach predložiť podania alebo dôkazy v regionálnom alebo v menšinovom jazyku aj na základe toho, že Slovenská republika sa v medzinárodných dohodách zaviazala k tomu, že toto bude, a pred platnosťou týchto nových kódexov táto úprava v starom Občianskom súdnom poriadku bola. Čiže nejdeme zavádzať nič nové, ale to, čo sme tu už mali viac desaťročí, tak zavádzame naspäť do reálneho života cez zákon.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na začiatok ešte, ako pristúpim k predstaveniu a odôvodneniu svojho návrhu, musím ale prečítať § 76 rokovacieho poriadku, a to poslednú vetu, lebo tu došlo k nejakému nedorozumeniu a my právnici máme takú chybu, že tie zákony čítame od začiatku až do konca, že kto môže predniesť návrh zákona. A návrh zákona síce prednesie navrhovateľ, ale ak ide o návrh výborov alebo skupinu poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a keď ide o návrh zákona poslanca, navrhujúci poslanec. Čiže nie hociktorý z navrhovateľov, ale ten navrhovateľ, kto je splnomocnený. A to splnomocnenie dávame, keď dávame zákon do podateľne. Keď niekto na tom niečo chce zmeniť, samozrejme, musí zmeniť toto splnomocnenie. Takže toľko len na to, že máme tu určité poriadky s rokovacím poriadkom zavádzať tak, aby sme čítali zákony, nielen ten paragraf, ktorý sa nám hodí, ale všetky paragrafy, ktoré sa dotýkajú tej danej problematiky.
Prejdem veľmi rýchlo k nami navrhovanému návrhu, ktorý je veľmi jednoduchý. Prvým bodom teraz, ktorý odôvodňujem, je návrh novely Civilného sporového poriadku. Stalo sa totiž to, že keď sme prijímali nové tri kódexy, tak starý Občiansky súdny poriadok si pamätal túto právnu úpravu, ktorú teraz navrhujeme. Vtedy sa nedalo docieliť to, aby tá úprava, ktorá tu bola niekoľko desaťročí, zostala. Argumentmi sme vtedy predkladateľa alebo skôr autora nepresvedčili o tom, že táto úprava by mala zostať, tak vtedy sme nepochodili. Využívame túto možnosť, že teraz sme dostali, ako proste dostalo sa nám pochopenia, že táto úprava je dôležitá. Jednak, že sme zaviazaní k tomu medzinárodnými zmluvami, ktoré sme ratifikovali, jednak toto dlžíme aj našim občanom, ktorí majú inú materinskú reč ako slovenskú. Ide o jednoduchú vec, že ak je písomné podanie alebo dôkaz v regionálnom jazyku alebo v menšinovom jazyku, podľa medzinárodnej zmluvy preklad zabezpečí súd.
Toľko celý ten návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Mám rád slobodu, voľnosť, podnikám, takže pre mňa to je veľmi dôležité, aby štát nezasahoval do všetkého, do čoho nemusí, ale sú určité výnimky, určité mantinely, určite ochrana pôdy je tou výnimkou, lebo tá pôda je len jedna. Síce ju nikto neodnesie, ale vlastniť, držať, narábať s ňou môže len ten, kto je na výpise katastra nehnuteľností ako majiteľ zapísaný.
Počuli sme v tejto rozprave socialistický alebo boľševistický, komunistický prístup a pohľad na pôdu, ale tiež ultraliberálny, ktorý hovorí, že pôdu netreba chrániť, že si ju nikto nezoberie, zostane na mieste. Padlo tu aj to, že kebyže niet toho zlého fungovania štátu, nemali sme tu žiadny problém. Jedno si uvedomte, pôsobím tiež ako advokát a veľmi dobre viem, že čo by tu bolo, kebyže máme fungujúce katastre, ROEP-y, komasácie a právnu istotu. A hlavne mali by sme vysporiadanú pôdu. To by sme už všetko mali v cudzích rukách. Našim šťastím je, že v 2016., že ešte máme stále rozdrobené pozemky, že poľnohospodári sa veľmi ťažko, lebo sú úzke, malé parcely v rukách neviem koľkých vlastníkov, z ktorých aj jedna tretina je neidentifikovateľná. Kebyže niet týchto prekážok, v 2016. by sme sa neborili s tým, že ako sa chrániť pôdu, ale borili by sme sa s tým, že tú pôdu nevlastnia občania Slovenskej republiky alebo slovenské firmy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa, pán minister nie je v závideniahodnej situácii, lebo Slovensko je, bohužiaľ, bipolárne v tom, ako je rozdelená zamestnanosť a nezamestnanosť. Bohužiaľ, snažíme sa, skoro každá vláda sa snaží o to, aby tie regionálne rozdiely neboli. Vy ste tiež vymenovali tie okresy, kde tá nezamestnanosť je strašne vysoká. Ale na druhej strane, bohužiaľ, máme tu aj iný úkaz, s ktorým sa ministerstvo musí vysporiadať, a je to nízka nezamestnanosť. Ja pochádzam z okresu Galanta, tam je nezamestnanosť 3,2. Ľudia nie sú radi a nie sú konformní alebo vysporiadaní s tým, že máme tam niekoľko tisíc zahraničných ľudí, ako zo zahraničia pracujúcich, ale kebyže ich nemáme, tak niektoré fabriky u nás musia zavrieť, čiže musíme nájsť aj, ale kebyže ich nemáme, tak niektoré fabriky u nás musia zavrieť.
Čiže musíme nájsť aj nejaké také riešenia, kde by sme vytvorili systém, aby ľudia museli, proste museli dochádzať aj za prácou. Sú oblasti, kde nie je, a musíme dovážať zamestnancov zo zahraničia, a na druhej strane o pár kilometrov ďalej, oveľa z bližšieho regiónu, z vlastného regiónu máme ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu. Tak toto je tiež úlohou, ktorú potom bude musieť zobrať do úvahy a riešiť to v rámci Slovenskej republiky, aby sme nemuseli dovážať zo zahraničia pracujúcich a tým pádom mohli by sme tú nezamestnanosť znížiť v tých okresoch. Ja som vyrastal... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem. Pôjdem odzadu, pani kolegyňa. Dobre, ja budem obhajovať záujem verejnosti, vy investorov. Dobre, však to je vec pohľadu aj vec prístupu, na tomto sa nezhodneme, že koho ja budem obhajovať. Nebudem investorov obhajovať, nech si investori obhajujú sami svoje súkromné investície. A čo sa týka tých jednotlivých zmien, my sme vám zaslali ešte minulý týždeň pozmeňujúce návrhy, ktoré sme pripravili, ktoré boli zavesené aj na webovej stránke. Vašu kritiku počujeme až tu a teraz.
Ale čo sa týka toho prapôvodného návrhu zákona v minulom volebnom období, práveže, však ja som tu bol, sedel som tam ako opozičný poslanec, vy ste to kritizovali, ale práve vtedy to vyšlo z toho, že tie múdre hlavy, tí odborníci radili práve tie zmeny, ktoré sa udiali, ktoré sa dostali do toho platného zákona a teraz niektoré tie múdre hlavy hovoria, že aha, fakt tá aplikačná prax, ako k tomu pristupujú úrady, ako k tomu pristupujú niektoré samosprávy, ako k tomu pristupujú niektorí investori, tak je potrebná zmena, ktorá tu je.
A viete, vždy je lepšie niečo opravovať, ako nechať nejaký inštitút, ktorý má, ukrýva v sebe nejaké chybičky, nechať v platnosti. Takto si pamätám, ešte bola novela zákona o rodine, o striedavej osobnej starostlivosti pre deti. To sa schválilo narýchlo pred voľbami, každý išiel do volieb s tým, že my sme to schválili. Aj my sme to schválili a potom ten inštitút bol tak nedokonale spravený, že dodnes z toho niektoré rodiny majú mindráky.

Ďakujem pekne. Ja by som všetkých poprosil, aby sme zostali v tej odbornej rovine, lebon že kto bol, čo bolo skorej, kura alebo vajce, ako toto už fakt nepatrí sem, sme trošku vo vyššom veku hádam, ale musím uznať, že aj tie rokovania s pôvodnými predkladateľmi neboli jednoduché, boli veľmi konštruktívne, nie na všetkom sme sa zhodli, ale tak uzavrel sa rozumný kompromis. Niečo z našich návrhov, niečo z ich návrhov a išli sme ako kompromis, ktorý sme vedeli, že okej, oni pustili tam, my tam a takto vznikol ten pozmeňujúci návrh.
Ja som veľmi rád, že aj kolegovia z opozície akceptovali to, že ideme dávať súhrn pozmeňujúcich návrhov, že zbytočne sme ešte tento proces nezamotali nejakou spoločnou správou a s nejakými jednotlivými bodmi, lebo fakt kvôli tomu, že nastupujeme do rozbehnutého vlaku, keďže od 1. 11. je možné prijímať všeobecne záväzné nariadenia, čiže zákon musí byť platný do 31. 12., čiže musíme to takto upraviť.
Ale čo musím prízvukovať, a to, čo som už aj u pani kolegyni postrehol v jednej relácii, že ako to je nedokonalé, ako to je to zlé a že chýba tu odborná debata, že ako sú tieto návrhy, keďže neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, zlé a nedokonalé. Ale však jedno si uvedomte, aj vaše návrhy z opozičných lavíc, ako keď sme boli v opozícii my, neprechádzali medzirezortným pripomienkovým konaním. A mali svoje nedostatky. Čiže nehrajme sa na svätých alebo nejakých mudrcov, majme rovnaký meter tak na seba, ako na ostatných, lebo fakt legislatívna činnosť a legislatívna práca, ja som právnik, dlhodobo praktizujem advokátsku prax, nie je vôbec jednoduchá. Absolútne. Hlavne, keď ide do živých procesov, hlavne, keď sa dotýkate viacerých odborných tém.
A túto odbornú diskusiu, po ktorej volal pán poslanec Viskupič alebo niektorí teraz ďalší poslanci, by som veľmi vrelo privítal aj pri vašich návrhoch zákonov. No niekto mi povedal, že nikto mi buchtičky nosiť nebude. Však nikto to ani nechce. Ale prízvukujete vy, že chcete nejakú odbornú debatu, tak ja to hovorím od začiatku tohto volebného obdobia a keď to poviem ja, tak to tu je zlé a keď to poviete vy, tak je to sväté. Hm, dobre, kolegovia, aj tak sa dá.

Ďakujem pekne. Vlastne pán poslanec Antal povedal, čo som ja chcel povedať, ale musím to prízvukovať.
Neviem, pán kolega, či ste pôsobili predtým v samospráve, ako ste prišli do funkcie poslanca Národnej rady. Asi nie, no hej. (Reakcie z pléna.) Nie, ja vám poviem prečo, lebo tu už nie raz počujem argument: "lebo tí tam na tej samospráve". Tam sú tiež dospelí ľudia, ktorí majú aktívne aj pasívne volebné právo, ktorých volia ľudia, ktorí bývajú práve v tej danej obci alebo v meste, kde ten zákon, ten všeobecne záväzný právny predpis, kde ten poplatok bude zavedený. Tam majú oni svoju zodpovednosť voči svojim voličom. Neviem prečo, odkiaľ berieme tú vlastnosť, že my sme tí a my máme patent na rozum, že si povieme, čo je dobré pre Galantu, čo je dobré pre Senicu a čo je dobré pre Hontianske Nemce. To nie, to oni vedia. My im dajme možnosť a správame sa tak spupnelo, že v Bratislave im budeme určovať, že ktorá obec aký miestny poplatok zavedie. Treba trošku viac pokory a mať zmysel aj preto, že tí ľudia, ktorí robia v tej samospráve, sú takí istí ľudia z krvi, z mäsa, ako my. Nie sú žiadni podradní alebo proste menejcenní ľudia.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je troška ťažšie sa teraz preniesť z jednej veľmi závažnej a ťažkej témy na tému čisto takú technokratickú, ale od toho je aj, aj od toho tu je Národná rada Slovenskej republiky, aby riešila také každodenné technické problémy, akou sú miestne poplatky.
Bol tu jeden dobrý návrh v minulom volebnom období zaviesť miestne poplatky pre investície ako riešenie na to, keď investor, predovšetkým súkromný investor robí veľkú investičnú výstavbu bez toho, aby myslel na to verejné dobro, aby jeho investíciou boli vybudované aj verejno-prospešné stavby, zariadenia a iné pôsobnosti, ktoré potrebuje daná komunita, daná samospráva, daný areál, kataster a tak ďalej. Niekde sa veľmi darilo tomu, aby u investora si miestna samospráva vedela vynútiť nejaké investície, ale to boli tie ojedinelé prípady, kde bola samospráva veľmi silná, kde samospráva nebola odkázaná na to, aby tá investícia tam prišla. To boli predovšetkým veľké mestá, kde sa investorom oplatilo aj za toho času nie pre nich veľmi finančne vyplaťujúcich sa investícií predsa len tú investíciu svoju súkromnú dať, ale vo väčšine prípadov sa stávalo to, že boli veľké investičné výstavby aj na verejnosť, ako je škola, škôlka, nie raz chodník, križovatka, cesta, verejné osvetlenie, na to sa už pozabudlo a to už musela riešiť samospráva.
Takže ja stále myslím, síce tu bol predtým návrh zrušiť tie miestne poplatky, ale si myslím, že tie miestne poplatky sú dobrým riešením tam, kde sa to dá riešiť takýmto spôsobom, ale stala sa chybička krásy. Všetko, čo tvorí človek, je nedokonalé, tak od toho sme tu, aby sme tieto veci opravovali, keď na to prídeme. A ja musím uznať, že samotní autori toho pôvodného návrhu pristúpili k tomu, že áno, že áno, mysleli sme na to, nemali tam spadať tie investície, tie stavby alebo zmena stavieb, rekonštrukcie, ktoré teraz ideme dávať do toho zákona, mysleli sme na to, nemali do toho spadať a predsalen život ukázal, že tá aplikačná prax si to myslí inak.
Veľmi krátko. Aj tento návrh a ďalšie pozmeňovacie návrhy vznikali na základe požiadaviek ľudí z komunálnej politiky. Musím spomenúť určite nášho vicestarostu z Rače Rasťa Žitného, ktorí s týmto zákonom už od leta robili a vedeli, že tu sú nejaké takéto úskalia. Preto dávame, preto sme dávali ten prapôvodný návrh, pozmeňujúci návrh, ktorým, o ktorom dneska tu rokujeme s tým, že po rokovaniach aj s autormi toho pôvodného návrhu zákona, aj s tými, ktorí majú dočinenia s týmto zákonom, to sú predovšetkým samospráva, či to bol ZMOS, či to bola Únia miest, či to boli rôzne lobistické organizácie, ktoré zastupujú verejnosť, zastupujú staviteľov, zastupujú ľudí, ktorí sú dotknutí týmito verejnými alebo neverejnými investíciami, tak vznikli ďalšie pozmeňovacie návrhy. Je tam ešte, musím spomenúť určite ešte pozmeňujúci návrh, čo sa týka poľnohospodárov.
Čiže dúfam, že keď tento návrh pôjde do tretieho čítania a stane sa z toho riadny zákon, že vieme gro tých vecí, ktoré sa vynorili v dnešnom stave, o nich vieme a sú aktuálne, by sa nám podaril tento zákon sfunkčniť.
Samozrejme, tam všade, v tých samosprávach, kde nechcú zavádzať miestne poplatky, naďalej bude daná možnosť, že neprijatím všeobecne záväzného nariadenia investície sa nebudú spoplatňovať. Ideme ďalej, tam, kde si bude samospráva myslieť, že treba im spoplatniť len niektorú časť investícií, ktorá nie je vyslovene potrebná, alebo proste ktorá musí vyvolať takéto poplatky, lebo sa tam nemyslí na verejné dobro, tak bude možnosť u samosprávy sa rozhodnúť, že ako a ktorú investíciu spoplatnia a do akej výšky. Ideme tu tiež navrhnúť úpravu aj výšky tohto miestneho poplatku.
A predtým, ako niekto pristúpi ku kritike, veľmi rád to prijmem, ale nemyslime si, že na tých samosprávach sú hlúpi ľudia. My týmto zákonom dávame samosprávam, miestnym zastupiteľstvám možnosť rozhodnúť sa, do akej miery, na akú stavbu, na akú investíciu vyvalia nejaký poplatok a v akej výške. Nechcime my tu z tejto sály z Bratislavy určiť niekde v Sobranciach alebo v Zákamennom, že kto koľko má vybrať na miestny poplatok, na investície. To nech si povedia oni. My im máme na to dať možnosť. Ak si myslia, že tieto investície musia byť spoplatnené, tak nech sú spoplatnené tak, aby to bolo spravodlivé, ale aby sme na druhej strane nezabili ani tú snahu, keď je nejaký investor, ktorý chce vybudovať novú ulicu, ktorý chce vybudovať novú nákupnú zónu alebo iné, iné dielo, ktoré môže slúžiť tej samospráve, tej komunite k dobru, aby sme tieto snahy nezabili tým, že zbytočne budú vysoké poplatky, alebo budú zavedené vôbec nejaké poplatky, tým sa celá investícia zdraží a sa znemožní. Ale toto hovorím, že toto nemôžeme my tu povedať, od tohto stola, nemôžeme povedať v tejto sále, to si musia povedať ľudia v samospráve.
Čiže celý tento návrh aj ten balík pozmeňujúcich návrhov, ktorý sme komunikovali s kolegami, vychádza z tejto teórie a plnohodnotne podporí miestne samosprávy v tom, aby sa sami rozhodli, kde, čo, ako chcú spoplatniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pčolinský, ja som tiež podpísal tento váš návrh a musím povedať, že fakt, ako ste trafili to po hlave, lebo fakt jeden z tých problémov pri exekúciách je výška celého toho konania ako jednak samotnej exekúcie, aj trov právneho zastúpenia, ktoré sú v niektorých prípadoch, mal som možnosť aj sám vidieť také prípady, že trovy celej exekúcie boli mnohonásobne, ale to ani neviem povedať, že koľkonásobne, tisícnásobne vyššie ako samotná istina tej pohľadávky.
Musím povedať v zmysle ústavného zákona, že som zainteresovaný v tejto veci, lebo mám advokátsku prax a robíme aj právne zastúpenie v exekúciách, no ale určite každý súdny človek, aj advokát, musí presne stanoviť svoje pravidlá, že nemôže sa nabaliť na tých veciach, kde fakt ide o bagateľné pohľadávky. Bohužiaľ, sú kolegovia, ktorí v tomto nemajú mieru. Aj ste vymenovali určitý proces, ako vznikajú a prečo vznikajú tieto neduhy. Tak toto sa v tomto aj s týmto pozmeňovákom odstráni, ale hlavne sa odstráni to, tá neželaná väzba, ktorá tu teraz existuje.
Ale v zásade treba ale povedať, že najlepšie by bolo, ak by tá platobná disciplína na Slovensku, aby sa zlepšila, aby sme tých exekúcií mali pomenej. No ale, samozrejme, musíme k tomu vyčistiť aj ostatnú časť právneho poriadku, to, aby nevznikli také možnosti exekúcie, hlavne tie nebankovky, ale hlavne tie rôzne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Laššáková, sama priznáte, že je to veľmi odvážny návrh zákona, ktorý zásadným spôsobom zmení doteraz zaužívanú prax aj zákonný predpis na vymáhanie pohľadávok v exekúcii. Ale všetci dobre vieme, že ten stav, ktorý je dnes platný, hlavne tá prax, ktorá sa zažila, rozdelenie klientov medzi exekútormi, postoj a postup niektorých exekútorov, proste nie je to zdravé, nie je to dobré. 
Ja veľmi fandím tomu, aby tento návrh bol liekom na tie neduhy, ktoré všetci dobre vieme, že aké sú, nechcem ich pomenovať. Nechcem pomenovať niektorých konkrétnych exekútorov, ale fakt už je načase, aby sme niečo zásadné zmenili na tejto praxi.
Priznávam sa, že mám určité obavy, že aby to fakt bolo dobré. Ale pani ministerka ma úplne presvedčila o tom, že to ministerstvo zvládne, že súdy to zvládnu, preto nemám dôvod pochybovať o jej slovách. Fakt treba potom dávať pozor na to, aby ten zákon bol aplikovaný podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby nezlyhal ten ľudský faktor, aby sme vedeli prekontrolovať u tých exekútorov aj materiálno-technické, aj personálne požiadavky na to, aby vedeli potom túto niektorí zmenšenú, ale niektorí tú zväčšenú agendu, ktorá vyplynie z tohto celého, zvládnuť úspešne.
Ďakujem.