Videokanál poslanca

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja využijem len túto možnosť, že môžem vystúpiť v rozprave, a aj kvôli tomu, že takto budete mať možnosť reagovať na mňa. Keď dovolíte, začnem od konca k tým rečníkom, ktorí už vystúpili v rozprave.
Pani poslankyňa Remišová, nie raz sa stalo v tomto pléne, že niekto si pomýlil niektoré body, stalo sa. Aj sa stane. Rozdiel je ten, že niekto si to prizná a niekto sa to snaží zakamuflovať. Mohli ste to predniesť, ten návrh pozmeňujúci, ktorý máte mať k ďalšiemu bodu, lebo ten dodnes vôbec nepoznám. Lebo ja som z dielne opozície, ten spoločný som dostal len k tlači 1060. K tlači 1061 mi zaslaný žiaden pozmeňujúci návrh nebol.
Rozprávate o tom, že aký to je vážny návrh zákona. Pomýlite si body programu. Hovoríte, že už minulý, dobre, beriem, pán poslanec Dostál, pán poslanec Baránik, ešte stále bol priestor dneska využiť to, že ste rokovali o iných bodoch ráno, prebrať ten pozmeňujúci návrh k tlači 1060, čiže k zmene ústavy. Ale vôbec som nevedel, že budete mať pozmeňujúci návrh aj k tlači 1061, čiže tam, kde ideme prijímať alebo navrhnúť zákon o Ústavnom súde a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Toto fakt iný komentár nepotrebuje. Toto je o vážnosti témy, to je o vážnosti prístupu, plané rečičky.
Od, to, že rozsudok Ústavného súdu závisí charakter štátu, ako povedala pani poslankyňa Remišová, no nemusím, ako nemôžem s týmto súhlasiť. Charakter štátu závisí od každej zložky tohto štátu. Charakter závisí aj od poslancov. Charakter závisí aj od radového občana, ako si užíva výdobytky demokracie, ako spĺňa svoje povinnosti dané zákonom alebo ďalšími predpismi. Ale, samozrejme, je dôležité, že aký charakter, akí ľudia budú zastupovať nás všetkých občanov Slovenska na Ústavnom súde, lebo to je posledná bašta demokracie.
Na dohodu treba dve strany, áno, treba dve strany. Ako som pozeral vašu tlačovku z minulého týždňa, že opozícia povedala, že je jednotná, a ako aj povedal teraz pán poslanec Baránik, ako ste aj vy povedali, že buď - anebo. Čiže aká, a kam, aké má možnosti tá druhá strana, teraz vládna koalícia? Buď prijmeme všetky vaše pozmeňujúce návrhy, alebo nebudete hlasovať za zmenu. Tak sama kritizujete niečo, čo podľa mňa nie je, že my nie sme prístupní na nejakú dohodu, ale na druhej strane sama vystupujete, alebo opozícia vystupuje s tým, že buď sa schvália, vládna koalícia schváli všetky vaše pozmeňujúce návrhy, alebo k žiadnej dohode nedôjde.
Hovorili ste o tom, že keď navrhneme dobrých kandidátov, tak budete za to hlasovať. Áno, počul som to, počul som na vlastné uši, ale počul som to v takom, aj v takom kontexte, že dobre, ale musíte zvoliť aj našich opozičných kandidátov. Toto odmietam. Sudca Ústavného súdu nemá byť ani koaličný, ale ani opozičný. (Reakcia z pléna.) Nie zrazu. Nie zrazu. Čo to je za návrh, že majme aj opozičných? Potom môžte mať aj koaličných. Potom už môžme mať koaličných, len aby sme mali aj opozičných? Nie. Sudcov Ústavného súdu máme mať dobrých. Toto asi má byť jediný atribút.
Cyklická obmena. Pani poslankyňa Remišová, povedali ste, že tak ministerstvo spravodlivosti malo vybrať z niektorých tých alternatív. Tých alternatív je priveľa. A som povedal vo svojej úvodnej reči, že áno, bolo reč, bola reč o alternatívach, ale ani samotná vládna koalícia sa nevedela na tom dohodnúť, že ktorú z týchto alternatív. Čiže ani... Čo som mal predložiť? Pochopte základnú vec zastupiteľskej demokracie, parlamentarizmu, že potrebujete na prijatie zákona nejakú väčšinu. Môžete vy predložiť do pléna nejaký návrh, ktorý nemá vôbec podporu väčšiny poslancov. To sa deje a dialo sa aj s mojimi návrhmi, keď som sedel v opozičných laviciach, že som nemal tú podporu. Hľadal som, ale nemal. Tie návrhy potom sú odsúdené na neúspech. Vládna koalícia sa snaží nájsť také riešenia a také návrhy, ktoré majú šancu na úspech. Ale keďže rokujeme o zmene ústavy, tak na to treba 90 hlasov. Čiže musíme hľadať riešenia, že aspoň aby tá koalícia, tých sedemdesiat neviem koľko poslancov, vedela súhlasiť. Keď budeme hľadať riešenia k návrhom, ktorý bude mať a priori v prvom momente len podporu 14-15 poslancov, k tomu sa potom ťažko hľadá nejaké riešenie.
Čo sa týka toho, čo povedal pán poslanec Dostál vo faktickej poznámke, že bolo by dobré, že diskusia by bola niekoľko dní. No ale diskusia už prebieha dosť dlho. Už o konečnom vládnom návrhu, ktorý bol schválený 22. augusta, odvtedy prebieha diskusia. Minulý týždeň som mal tu prísť vo štvrtok. Vy ste sa dohodli, ja som s tým súhlasil, že nemám problém, aby sa to odložilo, aby som prišiel s týmto návrhom až v utorok. A to sa deje. To, že koľko o tom budete diskutovať alebo budeme diskutovať, toto záleží na vás a o možnostiach dohody na deväťdesiatke, aby sme zmenili daný stav.
Pán poslanec Baránik hovoril, že nie je dôležité prijať zmenu za každú cenu a nie je dôležité za každú cenu schváliť nejakých kandidátov Ústavného súdu. Ale my tu máme právny predpis dnes platný, na základe ktorého môže Národná rada zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Teoreticky aj 39 hlasmi. Čiže tu nie je to, že keď nemusíme nič zmeniť a nemusíme nikoho schváliť, ale to neznamená, že schválení nebudú. Ale nebudú schválení takým kvórom, aký by sme želali, a nebudú schválení procesom, ktorý si želáme, aby bol pozmenený.
Deväťdesiatka. Našli, chvalabohu, našli sa aj v minulosti takí dobrí kandidáti, ktorí majú, mali deväťdesiat hlasov. (Reakcia z pléna.) Kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Bavíme sa o sudcoch Ústavného súdu. Ale bol vždy problém navoliť dostatočný počet kandidátov, lebo musíme navoliť dvojnásobný. Keď už bola, týchto kandidátov sme mali navoliť 6, už bol problém. Mne sa páči deväťdesiatka, ale navoliť deväťdesiatkou 18 kandidátov, vidím problém. A problém je ďalší v tom, že prezident sa bude rozhodovať až vtedy, keď dostane tých 18 kandidátov. A vo februári 2019 deviatim sudcom skončí mandát. A to môže byť aj rok, aj dva a môžu prísť aj voľby. A 18 kandidátov deväťdesiatkou nenavolíme. Preto ja som súhlasil s tým, aj som, aj sme rokovali o tom, aby sme mali aj antiblokačný systém v tom, že nech je najprv deväťdesiatka, a potom, keď sa nezadarí zvoliť sudcov a kandidátov na sudcov Ústavného súdu deväťdesiatkou, tak nech je druhé kolo sedemdesiatšestkou. Na to niektorí povedali, že, hm, to potom bude formalita, lebo však 90 nikto nedosiahne a stačí 76. No, formálne to nemusí byť, lebo predsa len tí kandidáti, ktorí budú mať 90 hlasov, je aj o nich, že koľko hlasov dostanú, o ich osobnej integrite, ale na druhej strane, áno, je to nejaká zábezpeka, že 76 bude stačiť. A vždy je lepšia 76 ako terajších 39. A to si uvedomte.
Čiže pre mňa stále tá deväťdesiatka je prijateľná, kebyže tam dáme nejaký antiblokačný systém. To som povedal. Nebola na tom zhoda ani v opozícii, ani v rámci koalície, čiže táto predstava ani predostrená v alternatíve nebola.
Verejná voľba. Pán poslanec Baránik hovoril, že to štandard. No nie je to štandard. Sú krajiny, kde sa volí verejne, sú krajiny, kde sa volí tajne. Na druhej strane aj voľby za starostu, dobre, je to, je to iné. Volí volič. My sme, akože vy ste volení voličmi, čiže ste zástupcovia ľudu, ale tu sú argumenty aj pro, aj proti. Ja som v jednom, neviem, čo to bolo, to bol nejaký, v nejakom rozhlasovom vysielaní pánovi... (rýchlo vyslovené) vyčítal, že tak dobre, O. K., a vy máte aké voľby, keď takto presadzujete verejnú voľbu, na straníckej úrovni. Že tajnú. Prečo? Lebo sú argumenty aj za tú tajnú voľbu, aj za tú verejnú.
A priznajme si, o čo nám ide predovšetkým, čo sa týka verejnej voľby. Chceme vedieť, že kto z týchto možných kandidátov prejde hlasmi nedemokratickej časti parlamentu. A toto je pre mňa veľmi závažná vec, že za koho budú hlasovať fašisti. To nie je, lebo to vôbec nie je jedno, ale túto možnosť, táto možnosť tu bola vždy, ústava nehovorí o tom, nechal to na rokovací poriadok, že to bude tajná voľba alebo verejná voľba, bola vždy tajná voľba a problém s tým nebol. Problém bol skôr s tým, že sa ťažko nachádzal kompromis aj na tú 39, čiže na, na, tak 39 sa nikdy nehľadala, vždy sa hľadala väčšina prítomných, ale bavme sa o tom, ale nie štýlom, že buď pristúpite na to, ako ste to teraz predostreli, že buď bude verejná voľba, alebo k žiadnej zmene nedôjde.
V poriadku, môžeme v úvodzovkách hrať túto hru, ale potom zostane teraz platný právny predpis. Zostane. Jednoduchá väčšina a tajná voľba. Čo je lepšie? To už nechám na zváženie.

Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020 ako iniciatívny materiál.
Cieľom návrhu ústavného zákona je upraviť podmienky pre voľbu kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a zároveň upraviť ústavný dôvod zániku funkcie sudcu všeobecných súdov pri dosiahnutí 70. roku veku. V nadväznosti na vyššie uvedené je možno navrhanú, navrhovanú zmenu zhrnúť takto.
Podľa vládneho návrhu zákona, ústavného zákona sa zvyšuje vek kandidátov na sudcov Ústavného súdu zo 40 na 45 rokov. Zavádza sa bezúhonnosť, kandidát musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva, doterajší život kandidáta dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, zvyšuje sa kvórum na voľbu kandidáta v parlamente a bude sa vyžadovať nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.
Navrhované ústavné zmeny si vyžadujú aj zmenu a doplnenie niektorých zákonov, pričom ide o nasledovné: Návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tieto zmeny sú súčasťou návrhov zákonov o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa predkladá spolu s týmto ústavným návrhom zmeny ústavy.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy bude treba ešte upraviť, nakoľko ešte v pôvodnom vládnom návrhu zákona je 1. november, čo sa už objektívne nestíha, nedáva dostatočnú lehotu ani na vyhotovenie, ani, ani na podpis prezidenta.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a ani na informatizáciu spoločnosti.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania dňa 21. augusta 2018 a bol prerokovaný na vláde dňa 22. augusta a bol aj tým pádom schválený. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 16. októbra 2018. Predkladateľ návrhu ústavného zákona sa stotožnil so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy s tým, že stále hovorím, že tá účinnosť, je na pléne, do akej miery má parlament vôľu dať inú účinnosť. Toľko, čo sa týka tých formálnych náležitostí môjho úvodného slova.
Teraz využijem priestor, aby som troška rekapituloval, čo všetko sa udialo. Po voľbách v marci 2016 sa dalo do programového vyhlásenia vlády, ktorú prebrala aj vláda Petra Pellegriniho v marci 2018, že sa zmení spôsob, spôsob voľby sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Strana MOST - HÍD, ktorú reprezentujem v tejto vláde, už vo svojej občianskej vízii dala určitý návrh, ako by sme vedeli predstaviť voľbu sudcov Ústavného súdu, nie kandidátov, ale voľbu sudcov Ústavného súdu s tým, že táto voľba by bola rozdelená medzi troma vrcholnými ústavnými orgánmi. My sme vychádzali z toho, že toto môže byť takým dobrým riešením. Zachovali by sme sa, zachovali sme rovnováhu medzi jednotlivými mocami, zákonodarnou, výkonnou a sudcovskou s tým, že na vláde, vo vládnej koalícii sme od začiatku minulého roka 2017. rozprávali o tom, že aké zmeny by mohli nastať. Tie zmeny boli pripravené v rôznych alternatívach, fakt v rôznych alternatívach ešte mojou predchodkyňou pani ministerskou Luciou Žitňanskou s tým, že tieto alternatívy boli predložené aj našim koaličným partnerom.
Celý ten proces sa zastavil po tej ohavnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, tým, že došlo k výmene vlády, a dá sa povedať, že ten proces bolo treba naštartovať nie odznova, ale s tými alternatívy, alternatívami bolo treba sa vysporiadať, znova predložiť, prerokovať. My sme hneď tie alternatívy dali do medzirezortnej, medzirezortného pripomienkového konania, akonáhle boli dohodnuté. Myslím, že tam boli alternatívy. Nato sa ozvala skupina právnikov, ktorí tiež predstavili svoje vízie, rokoval som aj s nimi, rokoval som aj s Ústavným súdom, Súdnou radou, s Najvyšším súdom, rokoval som s každou relevantnou opozičnou politickou stranou s výnimkou fašistov, fašisti sú pre mňa fašisti, oni majú absolútne iné hodnoty, ctím si ich mandát, ale ja s nimi z pozície ministra spravodlivosti rokovať s nimi nebudem.
Potom, potom, ako som to prvé kolo uzavrel so všetkými relevantnými subjektmi, s ktorými si mohlo to rokovať, ja som im predostrel tie možnosti, tie alternatívy, ktoré išli do medzirezortného pripomienkového konania. Od začiatku som zdôrazňoval, že to je živý materiál, že o tom, o tom návrhu sa vieme baviť. Mali sme ešte ďalšie alternatívy, ktoré boli pripravené, ktoré boli prerokované, čakalo sa na to, že práve to medzirezortné pripomienkové konanie stálo za to. Vyjadrili sa aj k tomu Generálna prokuratúra, ktorá tiež prišla s určitými návrhmi a s určitými miestami, že prečo niektorá z tých alternatív asi dobrá nebude. Zapojil sa do tejto debaty aj pán prezident Andrej Kiska, nebudem to komentovať, ale vyjadrenie štýlu, že podpriemerný návrh, tak keď to je priemer, čo máme teraz v ústave a v rokovacom poriadku, tak neviem, čo si o tom potom mám myslieť, že ten konečný výsledný návrh, ktorý vzišiel z rokovania vlády, ktorý, do ktorého sme dali už fakt tie predstavy ministerstva, a vysvetľujúc nedostatky niektorých alternatív, ako boli navrhnuté, tak aj vláda jednohlasne dospela k tomu, že ten návrh, ktorý bol už predložený na vládu 22. augusta, môže byť tým návrhom, ktorý v značnej miere vylepšuje terajší stav, aký je, na druhej strane nemá prehnané ciele. Nemá prehnané ciele kvôli tomu, že sedel som po voľbách dva roky v týchto laviciach, poznám realitu, ktorá je v tomto pléne po voľbách v marci 2016, a poznajúc aj to, že ako prebiehali tu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu od roku 2002, odkedy som mal tú česť byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aj tie skúsenosti sú dosť závažné. Zažil som to, že vládna koalícia, ktorá bola hodnotovo, cieľmi veľmi konzistentná, nevedela navoliť, neviem, vtedy koľko bolo tých uvoľnených, asi troch, čiže šiestich kandidátov nevedela navoliť vláda, druhá vláda ako vládna väčšina, keď bol pri moci druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A pritom pozrime sa na to, že aké kvórum bolo potrebné na zvolenie kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Teoreticky aj 39. 39 hlasov. Nadpolovičná väčšina prítomných.
Voľba, osobná voľba na taký dôležitý post, ako je sudca Ústavného súdu alebo vtedy kandidát na sudcu Ústavného súdu, vôbec nie je jednoduchá a to ukázalo, že treba k tomu pristúpiť veľmi zodpovedne. Preto môže byť teoreticky stále veľmi pekné navrhnúť trojpätinovú a možno aj štvorpätinovú väčšinu Národnej rady. Ale otázka na konci dňa je, či Národná rada je schopná a vie zvoliť dostatočný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, aby sa vedeli ujať svojich funkcií po februári 2019, a tu som dosť skeptický, čo sa týka deväťdesiatky. Je to pekný návrh, dobrá úvaha, ale stále treba myslieť na to, že tu sú, sedia ľudia, je tu 150 poslancov a skúsenosti z minulých rokov, vyjmúc tú predchádzajúcu vládnu väčšinu, ktorú tvorila jedna politická strana, už to dáva akože výrazný medzník, že ako sa vie vládna väčšina dohodnúť a ako potom ešte k tomu, nejakej väčšine, nájsť v parlamente tú ústavnú väčšinu, čo vôbec nie je jednoduché.
Najväčším problémom pre mňa bolo pri rokovaniach a predložení tohto návrhu, že prišli síce s veľmi relevantnými návrhmi, ale na druhej strane tieto návrhy boli sami sebe, v rozpore so sebou.
Cyklická voľba. Ale keď sme to rozmenili na drobné, že kto ako si predstavuje cyklické voľby, tam som už jednotnosť ani u odborníkov, ale ani u opozičných strán nevidel a nevidel som túto konzistenciu ani u odborníkov, alebo politikov vládnej koalície, čiže tam sme nevedeli vôbec nájsť spoločné slovo. Takže preto cyklická voľba ani sa nedostala na úroveň niektorých z tých alternatív. Bavili sme sa o zmene veku zo 40 na 45 rokov, pre mňa to bola marginálna záležitosť. Sú argumenty pro aj proti. Na ústavnoprávnom výbore, ako som videl, sa schyľuje konsenzu, aby ten vek bol udržaný na tej úrovni, ako je teraz, že 40 rokov. Ja s tým nemám najmenší problém, hovorím to, že lebo sú argumenty pro aj proti, aby sme s týmto vekom niečo spravili. Keďže vládna väčšina v Národnej rade nemá 90 hlasov, tak bolo prirodzené, že hľadáme pre ten kompromisný, ešte raz zdôrazňujem, kompromisný návrh, ktorý vzišiel z dielne vlády, lebo to nie je ani návrh strany MOST - HÍD, ani návrh ministra spravodlivosti, ani návrh Slovenskej národnej strany, ani návrh SMER-u - sociálna demokracia, je to koaličný spoločný návrh, ktorý, keď bude prijatý, môže byť dobrým kompromisom a dobrým prostriedkom toho, aby sme vedeli navoliť zodpovedne, otvorene, transparentne sudcov Ústavného súdu. Alebo kandidátov, presnejšie kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Stále musí v nás rezonovať, že keď neprijmeme zmenu, zostáva platný právny predpis, ktorý každý z nás, každá relevantná politická strana, ktorá vyznáva demokratické hodnoty, kritizuje. Čiže každému z nás ide o to, aby sme to zmenili. My sme sa vedeli zhodnúť vo vládnej koalícii na tej alternatíve, ktorú sme predložili ako vládny návrh zákona. Tak preto hľadáme predovšetkým podporu k tomuto návrhu. Opozičné politické strany, o ktoré hlasy sa musíme uchádzať s týmto návrhom, sa však vyjadrili, že si nevedia predstaviť podporu tohto vládneho návrhu zákona. Nič mi nezostáva, len to akceptovať a prízvukovať, že to je dobrý návrh, a to riešenie môže byť riešením takým, aby tá voľba sudcov, kandidátov na sudcov Ústavného súdu prebehla veľmi dôsledne, otvorene, transparentne a dobre.
Ale na druhej strane musíme povedať, že nie dobré procesné pravidlá, ale dobrí kandidáti a dobré rozhodnutie tohto pléna zabezpečí to, aby sme mali dobrých sudcov Ústavného súdu. A aj tu sa môžeme seknúť, lebo ľudský faktor môže vždy zavážiť, mali sme tu už niektorých kandidátov, ktorých sme veľmi pyšne a veľmi oduševnene zvolili do významných funkcií, a do roka sme sa naše hlasy možno aj hanbili. Čiže to, že niekto mal nejaký predchádzajúci profesijný život, ešte neznamená, že sa tej vážnej úlohy zhostí tak, ako sa od neho očakáva. Preto aj bude veľmi dôležité, že ako poslanci pristúpia k tomu, ako bude ten, koho navrhnúť, koho zvoliť a akou formou.
No a tu sme sa dopracovali k septembru 2018, kde som vyvolal ďalšie kolo stretnutí, kde som mal česť privítať na pôde ministerstva spravodlivosti predstaviteľov relevantných opozičných politických strán, tu som už bol troška taký zhrozený z toho, že napriek tomu, že niektoré politické, opozičné politické strany ako oduševnene rozprávajú pred médiami, pred kamerami o tom, že aký pre nich je to dôležitý návrh zákona, ale sa neunúvali prísť a dali sme im rôzne termíny, snaha nebola tá, aby prišli rokovať, snaha bola tá, aby dostali mediálny priestor. A toto je veľmi škoda, lebo tak sa veľmi ťažko hľadajú kompromisy, a tá 90 v tomto pléne, keď ani neprídu rokovať. Pritom nie raz avizovali, že oni ako sa chcú dohodnúť, že predostrú nejaké návrhy. Preto pre niektorých boli prekvapením, že vládna koalícia hľadala aj iné alternatívy, ako je ten vládny. Ja som povedal, že každá alternatíva, ktorá vylepší daný dnešný stav, bude pre mňa prijateľný. Buď nebude prijateľný taký návrh, ktorý bude krokom späť, ktorý zamedzí tomu, aby sme sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu volili mimo rámca demokratických pravidiel. Preto viem, že sú určité návrhy, ktoré, o ktoré som aj ja nejako, o ktorých som aj ja nejako rokoval, a čakal som aj návrh od ctenej opozície.
Keď som včera prišiel do pléna Národnej rady, tak som sa opýtal tu prítomného pána poslanca Ondreja Dostála, že kedy konečne už dostanem tie materiály. Odpoveďou bolo, však už dávno by mali byť zaslané. Na ministerstve spravodlivosti všetky relevantné mailové adresy sme pozreli, poštu sme pozreli, či tam to došlo. Nie. Znovu som volal pánovi poslancovi Dostálovi, že aby ste mi ich konečne zaslali. Až večerom som ich dostal. Neviem, či to bol účel, pán poslanec Baránik, ktorý to zaslal, sa ospravedlnil. Beriem toto ospravedlnenie, stáva sa. No ale o to ťažšie je potom rokovať o týchto návrhoch, keď to nedostanete ani o päť minút dvanásť, ale o dvanástej, nakoľko už ten pracovný, akože ten priestor bol odsunutý len na dnes, čiže dostal som vtedy, keď som to dostal, tak vlastne my sme o nich, o týchto návrhoch vedeli rokovať v rámci vládnej koalície až dnes. Bolo predstavené, že proste opozícia trvá na týchto návrhoch, ale to si už musíte povedať vy medzi sebou.
Takže, vážené dámy, vážení páni, bod programu Národnej rady, ktoré teraz prerokúvame, môže mať siahodlhý dopad na spoločnosť, lebo volíme sudcov, deviatich sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu na 12 rokov. To, ako si týchto ľudí vyberieme, sa rozhoduje dnes, neviem, či dôjde k hlasovaniu dnes alebo zajtra, ale je to tento deň alebo táto chvíľa, ktorá môže mať dopad na to, že kto s konečnou v platnosťou bude rozhodovať o našich právach, slobodách, povinnostiach, o..., vlastne o celom ústavnom systéme, že aký bude mať konečný verdikt ten samotný - v úvodzovkách - najvyšší súd, to je Ústavný súd, ktorý dohliada na ústavnosť. Preto každého poprosím, aby s rozvahou, nie s politikárčením, nie z osobných invektív, nie s tým, že ako už mám tú česť poznať ten najlepší argument, tento, v tejto sále, že - lebo. A ste k tomu pristupovali tak, že Národná rada vie navoliť kandidátov na ústavných sudcov aj teraz bez zmeny ústavy, bez zmeny pravidiel, ale toto už bude vaše rozhodnutie, či chcete zmenu, alebo stačí vám tá úprava, ktorá je dnes platná. Ja som pre dohodu spravil všetko, čo som vedel, tá dohoda teraz už je na vás, ja som pripravený ešte rokovať, pripravený som na to, aby som v rámci rozpravy vysvetľoval, vystupoval, kritizoval a urobil všetko k tomu, aby tá 90 na zmenu, najradšej by som bol, kebyže k zmene dôjde na základe vládneho návrhu ústavného zákona, aby k tej zmene došlo.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť Informáciu vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2018.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 15 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2017, 2018, pardon. Celkom ide o 14 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitútu Európskej únie sa dá predpokladať, že bude mať nutné prijať ďalšie aproximačné nariadenia vlády, ktoré nie sú nateraz v prílohe, ale idú týmto pádom nad rámec, ale máme náznaky, že budeme musieť a budú prijaté a budeme musieť ich prijať.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky zákon, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré iné zákony. Ide predovšetkým o to, že sme povinní transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku ústavné smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.
Cieľom novelizácie je zákon o ochranných známkach je potrebné vnímať v globálnych súvislostiach celého systému ochranných známok v Európskej únii aj o revíziie, ktorá sleduje posilnenie inovácií a hospodárskeho rastu uľahčením prístupu osôb k systému zápisov ochranných známok v celej Európskej únii, zvýšenie efektivity systému ochranných známok Európskej únie, zrýchlenie konaní, zvýšenie predvídateľnosti a právnej istoty. Toto je vlastne gro toho celého. Ochranné známky už teraz, keď máme len ochraňovať len v európskej, len na Slovenskej republike, na území Slovenskej republiky, je primálo platné. V globálnom svete pri otvorení hraníc, v bezcolnom svete teraz už potrebuje každý, keď už chce nejakú ochrannú známku zaregistrovať, bolo by dobré, aby mal tú možnosť zabezpečiť čo rýchlejšie, čo bez najmenších administratívnych záťaží v celej Európskej únie, o tom je celý návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh, vládny návrh zákona o výbere kandidáta na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora je vlastne takým procesným návrhom, na základe ktorého vyberieme nášho kandidáta na post európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora.
Sú tam jasné pravidlá, ide o to, aby sme čím skôr sfunkčnili Európsku prokuratúru. Slovenská republika je veľkým zástancom tejto inštitúcie, aby, aby fungovala. Vidíte sami, že niektoré podvody finančného charakteru majú medzinárodné prvky, ťažko sa stíha, narážame na to aj Finančná správa aj Kriminálny úrad Finančnej správy, narážame na to, že niektoré krajiny nespolupracujú do takej miery, ako by mali, lehoty nie sú dodržané. Európska prokuratúra práve v týchto trestných činoch má byť akoby zastrešujúcim orgánom so svojimi právomocami. Tento zákon, ako som už v prvom čítaní previedol, že ide čisto o to, ako vyberieme tohto kandidáta. Je tam komisia, aj sú predpoklady, kto ako má splniť nejaké požiadavky na základe keď schváleného, tak schváleného zákona, aby sme mali tak dobrého kandidáta.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, bude nezvyčajné, čo teraz spravím, ale práve čo sme sa bavili pri voľbe sudcov Ústavného súdu, že musím vychádzať z toho, že na čom sa vie zhodnúť vládna koalícia.
Tento návrh zákona už neviem koľkokrát bol odložený, bohužiaľ, stále sú problémy, že sú určité výhrady, nevie koalícia sa dohodnúť na konkrétnom znení ani napriek tomu, že tento návrh zákona je v druhom čítaní, na konkrétnych zmenách príslušných paragrafoch, ktoré sú z pohľadu niektorých kolegov problematické, tak nateraz sťahujem tento vládny návrh zákona z rokovania Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám len veľmi telegraficky. Tento návrh zákona vychádza z čisto z toho, čo potrebujeme zmeniť v aplikačnej praxi, a to ešte zďaleka nie sme u konca, lebo máme veľmi pozitívne prípady a príklady, napr. na Krajskom súde Žilina, ako funguje mediácia, ako funguje probácia, čiže budeme sa snažiť tú probáciu, probáciu a mediáciu rozvinúť ešte, ešte ďalej.
Ja budem rád, keď prídem s návrhom, že probačných úradníkov absolútne budeme rozčleňovať od mediačných, že budú mať absolútne rozdelené právomoci, že bude mať napr. probačných úradníkov čisto len na elektronické náramky, aby sme vedeli pri tých trestoch zabezpečiť trest domáceho vedenia, domáceho väzenia, ktoré potrebujeme, čiže ide o veľmi technokratický návrh, ktorý, ktorý ide o to, aby sme sčasti vedeli využiť probáciu aj mediáciu, ale aj elektronické náramky vo väčšom, hojnejšnom počte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko k pánovi poslancovi Dostálovi. Aj, aj. spotrebiteľ vždy má to slabšie postavenie, hlavne keď je ten tá protistrana neférová. Tu sa bavme, pán poslanec Pčolinský spomenul dopravné podniky. To by bola jedna vec, keby že tie dopravné podniky vymáhajú tie pohľadávky, ale dopravné podniky sčasti už sú zakryté, lebo predali väčšinou tieto pohľadávky rôznym iným spoločnostiam, a tie iné spoločnosti potom riešia práve to, že no nebudem vymáhať, lebo vidím, že tento pán ešte má päť rokov do dôchodku. Tak aby som nemal zbytočné výdavky, aby som nemusel do toho investovať, do tej pohľadávky, ešte ďalšie financie, tak počkám, dám, uplatním si nárok na súde až vtedy, rátajúc s tým, a to sú štatistické, že títo ľudia, jednoduchí ľudia, v koľkých prípadoch si uplatnia právo premlčania, nevedia, čo to je, na advokáta nemajú, nejdú, na CPP-čko, čiže na centrum právnej pomoci, tam ešte nie sú alebo ani o tom nevedia, proste rátajú s tým, že však keď budem mať dôchodok, veľmi rýchlo vymáhačka, exekúcia, buf. A toto je aj problém exekúcií, že prečo sa držia exekúcie 5 rokov, 10 rokov staré. Čaká sa na to u fyzických osôb, že rozdiel medzi životným minimom a starobným dôchodkom je na natoľko rozdielny, že bude tiecť, keď nie tiecť, kvapkať. Za zlomok sekundy sa odkúpili pohľadávky, tak to je super a tu je ešte úrok z omeškania, nikto vám nedá toľko, koľko prisudzuje náš správny poriadok.
Čiže čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, áno, slovíčka sú veľmi dôležité, ale nie je to preklúzia, lebo to, to právo zostáva. Čiže to právo len nebude mať po premlčaní súdnu ochranu. Ale poznáme preklúziu v našom právnom poriadku aj v obchodných vzťahoch, aj v civilných vzťahoch, čiže kebyže aj dáme preklúziu, veľa, veľa práv vám prepadáva. Pri spotrebiteľských sporoch povedzme reklamácia. Buď to budete reklamovať do 2 rokov, niečo do 6 mesiacov, keď to nestihnete, máte vymaľované.
Pekný deň.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona sa predkladá na základe vlastnej iniciatívy a je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Vyhlásenie uvedené v názve v Zbierke zákonov má za následok stratu účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorého sa mala spotrebiteľom poskytnúť ochrana spotrebiteľských vzťahov vo vzťahu k nekalým praktikám dodávateľov pri uplatňovaní ich zamlčaných nárokov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 20. augusta 2018 a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky 21. augusta 2018. Vláda Slovenskej tento návrh zákona schválila na svojom zasadnutí 22. augusta 2018.
Návrhom zákona sa zavádza osobitná úprava uplatňovania premlčaných nárokov plynúcich zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Navrhuje sa, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať ani platne zabezpečiť. V súlade s princípom zmluvnej slobody sa však pripúšťa možnosť zmien obsahu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, jeho nahradenie novým právom alebo obnovenie vymáhateľnosti, a to na základe právneho úkonu dlžníka, čiže jednostranného alebo viacstranného.

Základnou podmienkou platnosti tohto právneho úkonu dlžníka je jeho vedomosť o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na účely zachovania právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa navrhovaná právna úprava nebude uplatňovať v konaniach o vymoženie premlčaných práv zo spotrebiteľských zmlúv začatých pred účinnosťou tohto zákona. Účinnosť úpravy sa navrhuje odo dňa vyhlásenia, a to vzhľadom na dôsledky vyššie uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky a celospoločenský záujem o ochrane spotrebiteľských vzťahov.

Toto mám napísané v úvodnom slove. Áno, musím ešte dodať to, že ja nie som veľkým zástancom tých privilegovaných práv spotrebiteľov. Bola veľmi siahodlhá rozprava, veľmi vecná rozprava a debata o tom, aj by som povedal, že taká odborná hádka na Legislatívnej rade vlády. A využijem alebo zneužijem tento priestor, že musím poďakovať každému členovi Legislatívnej rady vlády, že sa pripravil na tie rokovania. Sú odborne takí zdatní a púšťajú sa do debát, nesedia tam len tak lážo-plážo, ale to svoje postavenie berú veľmi, veľmi dôležito a zodpovedne. A pri tomto zákone sa to preukázalo.
Základné také stanovisko bolo každého, že áj, toto nebude dobré. Rozobrali sme túto vec aj s právno-teoretického hľadiska aj z hľadiska praktického. Dospeli sme k názoru, že lepšie riešenie nevieme navrhnúť. To, ktoré bolo, § 5b, Ústavný súd povedal, že neni ústavné, tak ideme. Necháme spotrebiteľov napospas tých spoločností, ktoré sa voči nim nesprávali férovo, alebo sa preukáže táto spoločnosť veľkoryso, solidárne a zodpovedne.
Hovorí sa, že kto má občiansky preukaz, má viac ako 18 rokov, je zodpovedný za svoje skutky, za svoje právne úkony. Neznalosť zákona tiež nikoho neospravedlňuje. Ale to neznamená, že dovolíme niektorým jednotlivcom, či sú to fyzické osoby alebo právnické osoby, aby zneužili to slabšie postavenie niektorých našich spoluobčanov. To, že nie sú na tom inteligenčne tak vysoko, že niekedy sú v núdzi, ale niekedy sú zlanárení lacno, marketingovo, podvodne na také obchody, na ktoré ich peňaženka nestačí, alebo na rôzne zmluvné produkty s cieľom nie uzavretia dobrého obchodu s týmto spotrebiteľom, ale absolútne ho, s prepáčením, podojiť aj o ten posledný cent.
Táto úprava práve dáva tú šancu tým spotrebiteľom, ktorých už dobehli, aby mali aspoň nejaké to právo oproti tým silnejším, ktorí nepraktizujú poctivý obchodný styk, ktorým nikdy nešlo o to, aby s týmto spotrebiteľmi, k týmto spotrebiteľom sa správali férovo. Ide o to, že keď sa to právo premlčí, tak na toto právo už tie spoločnosti, ktoré tieto pohľadávky majú voči týmto spotrebiteľom, aby sa uplatňovalo to, že nemôžu ich súdne vymáhať.
Zákon už teraz hovorí o tom, že určité praktiky nepožívajú súdnu ochranu. To súd môže vyrieknuť v súdnom konaní, ale to sa nestane, lebo v týchto konaniach ide predovšetkým o to, že dôjde tomu spotrebiteľovi rozsudok súdu, ktorý ani si neuvedomuje, že čo to preňho znamená, na, na právnika nemá, tak to nechá celé tak. Rôznymi všelijakými špekulatívnymi obchodmi tieto pohľadávky putujú z jednej ruky do druhej ruky, čaká sa na to, že kedy spotrebiteľ bude mať nejaké peniaze, väčšinou sa čaká na to, že kedy spotrebiteľ pôjde do starobného dôchodku, a teraz ideme na to. Ale niektoré pohľadávky sú už dávno premlčané. Sú viacročné. Doteraz sme mali to, že nemohli sa uplatňovať tieto pohľadávky. Teraz hovoríme, že áno, O. K, nech si ich uplatnia, nech požívajú súdnu ochranu tieto pohľadávky veriteľov, ale po premlčaní, aby sme im dali zadosť. Že povedať, že toto už súdnu ochranu nepožíva.
Stále je možnosť plniť na základe týchto dlžôb, vie sa to nahradiť, ale toto je vec, ktorá, na ktorej sme sa vedeli zhodnúť. Debata, hovorím, že na Legislatívnej rade vlády bola veľmi ťažká. Bolo zaujímavé, že niektorí tam boli v konflikte záujmov, aj sa k tomu vyjadrili. Takže áno, som v konflikte záujmov, ale predsa len som tohto a tohto názoru.
Som otvorený na debatu, ale jedno si nemyslím, že by sme to mali celé nechať tak. A nechať tých spotrebiteľov tak voľne ako, ako nejaké bezbranné, bezbrannú zver bokom. Čiže o to nám ide v tomto návrhu. Dávam na zváženie ctenému plénu, ako s týmto návrhom naloží.
Ďakujem pekne.

Len jednu vetu, vážené poslankyne, vážení poslanci. Pán poslanec Baránik, ja si myslím, že niekedy treba zvážiť slová. Musím sa tiež ohradiť voči tomu jednak, že kde je Slovensko so súdnictvom, a všeobecne čo ste povedali na adresu jednak Košíc, na adresu fakúlt, na adresu všetkých, len jednu vec podotknem.
A to je to, čo ste povedali, že prečo sa tam budú hlásiť ľudia, prečo sem budú hlásiť ľudia za kandidátov za sudcov Ústavného súdu. Tak vy ste povedali, že hocikto, keď bude teraz navrhnutý, hoci aj opozíciou, hoci aj s vašou stranou alebo s vašimi poslancami, budú sa hlásiť nie kvôli platu, ale k možným nejakým nenáležitým benefitom. Toto je, to je urážka všetkých tých, ktorí vôbec uvažujú nad tým, že si zoberú tú kandidatúru.
Neskĺzme do tejto sféry. Nezovšeobecňujme. Keď vieme o niekom niečo zlé, tak to povedzme. (Reakcia z pléna.) Komu? Aj tu to môžte v pléne povedať. Čiže poprosím vás, tá debata doteraz prebiehala veľmi vo vecnej rodin..., rovine, tak aby sme sa držali. Budeme ešte mať priestor aj vo výboroch, aj v druhom čítaní, toto je cesta do pekla. Kto by teraz po týchto vyhláseniach zobral na seba tú pliagu kandidatúry?
Pán poslanec, nie každému ide o majetok, o neviem čo. Máme, chvalabohu, aj saturovaných advokátov, ktorí sú finančne saturovaní, ktorí si to môžu dovoliť, máme tu ľudí, ktorým ten plat sudcu Ústavného súdu stačí. Tí ľudia zas, nemáte dobré vedomosti, nesedia celý týždeň na Ústavnom súde. Majú aj svoje také že kreatívne voľná, ako študujú spisy doma. Čiže aj v tomto sa troška mýlite. Ale toto je absolútne jedno. Proste nemôžte skĺznuť do tej roviny, že to zovšeobecníte. A každý, ktorý sa vám nepáči, nie je z vášho košiara, tak je zlý, horší a najhorší.