Vystúpenie v rozprave
11.9.2017 11:08 - 11:11 hod.
Gábor Grendel
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keď počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vznikol zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak jeho autori ho prezentovali mottom, čo nie je tajné, je verejné. Po sedemnástich rokoch sme sa však dopracovali do stavu, kedy toto heslo potrebujeme preformulovať asi takto: čo je verejné, je naozaj verejné. O tom je táto novela. Špekulanti, ktorí sa snažia obísť svoju zákonnú povinnosť...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keď počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vznikol zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak jeho autori ho prezentovali mottom, čo nie je tajné, je verejné. Po sedemnástich rokoch sme sa však dopracovali do stavu, kedy toto heslo potrebujeme preformulovať asi takto: čo je verejné, je naozaj verejné. O tom je táto novela. Špekulanti, ktorí sa snažia obísť svoju zákonnú povinnosť zverejniť informáciu, totiž vykladajú paragrafy, už dnes platné paragrafy infozákona, po svojom. A vykladajú ich tak, aby nezverejnili to, čo by mohlo prekaziť nejaký ten biznis v pozadí. Aby som nehovoril len vo všeobecnosti, poviem aj svoju konkrétnu skúsenosť.
Hlavné mesto Slovenskej republiky čaká tento rok najväčšia zákazka počas funkčného obdobia súčasného úradujúceho primátora pána Nesrovnala. Ide o tender na verejné osvetlenie za približne 140 mil. eur. Každý doterajší primátor Bratislavy vedel, že dvadsaťročná zmluva spoločnosti Siemens vyprší 31. decembra 2016 a každý doterajší zodpovedný primátor by v takejto situácii urobil to, že by vypísal súťaž, aby ju stihol aj vyhodnotiť tak, aby nový prevádzkovateľ mohol nastúpiť hneď na druhý deň po vypršaní zmluvy, to znamená 1. januára 2017. Primátor Nesrovnal mal na toto dva roky. Fakt je však taký, že dnes už bez súťaže od januára tohto roka pokračuje spoločnosť Siemens v prevádzkovaní verejného osvetlenia v Bratislave. Fakturuje si za to zhruba 130-tisíc eur mesačne, pretože do 31. decembra 2016 nielenže nebola vyhodnotená súťaž, ale ani len nebola vypísaná na prevádzkovanie verejného osvetlenia.
Ako to súvisí s touto novelou zákona? Ešte pred vypísaním 140-miliónovej súťaže si magistrát hlavného mesta objednal audit stavu verejného osvetlenia, a to od spoločnosti Deloitte za 130-tisíc eur. Tento audit, na ktorý sa poskladali Bratislavčania zo svojich daní, primátor Nesrovnal niekoľko mesiacov odmietal zverejniť. Mohli si ho na magistráte pozrieť iba mestskí poslanci, ale aj to len pod podmienkou mlčanlivosti. Pred širokou verejnosťou zostal tento audit utajený. Ja som s takýmto prístupom samozrejme súhlasiť nemohol, preto som požiadal magistrát o sprístupnenie tohto auditu podľa infozákona, ale bolo mi to odmietnuté najprv na úrovni riaditeľa magistrátu a potom aj v rámci odvolacieho konania primátorom Nesrovnalom. Nezostalo mi teda nič iné ako podať na hlavné mesto žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia a, čuduj sa svete, po podaní žaloby primátor zmenil názor a aspoň čiastočne tento audit zverejnil.
Zaujímavé však boli hlavne argumenty hlavného mesta, prečo konalo tak, ako konalo na prvom stupni aj na druhom stupni. Tie argumenty považujem za nezákonné, takto sme argumentovali aj pred súdom, ktorý zatiaľ teda o tejto žalobe nerozhodol, a tie argumenty hlavného mesta boli nasledovné: "Paragraf 11 odsek 1 písm. a) info zákona, ktorý znie: Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť neukladá a ktorá písomne oznámila, že so sprístupnení nesúhlasí." Tento dôvod však z môjho pohľadu neobstojí, pretože tento istý § 11 hneď v ďalšom odseku hovorí, že, citujem, "ustanovenie písm. a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov". Čiže stačí, aby bola splnená jedna podmienka, ale v Bratislave v prípade verejného osvetlenia sú splnené obidve podmienky, pretože išlo o informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a týkajú sa používania verejných prostriedkov. Je teda nepochybné, že audit za 130-tisíc eur bol zaplatený z verejných prostriedkov.
Dôvod č. 2 magistrátu na nesprístupnenie sa týkal § 11 ods. 1 písm. c), a síce: "Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva." Lenže ani audítorská spoločnosť Deloitte, ani spoločnosť Siemens prevádzkujúce verejné osvetlenie neuviedli žiadne konkrétne informácie, ktoré by sa mali týkať duševného vlastníctva, a začali sa jedna spoločnosť vyhovárať na druhú. Spoločnosť Deloitte uviedla, že so sprístupnením auditu v zmysle mojej žiadosti súhlasí, ale len pod podmienkou, že s tým bude súhlasiť spoločnosť Siemens. Spoločnosť Siemens sa na otázku magistrátu vyjadrila, že so sprístupnením auditu by aj súhlasila, ale nevidela ten audit a tým pádom nevie, ktoré informácie tvoriace tajomstvo duševného vlastníctva obsahuje, a preto so sprístupnením súhlasiť nemôže.
Ako som uviedol už predtým, môj názor je, že platí, že ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, tak tieto výhovorky jednoducho na úplné utajovanie určite neplatia. A ak má niekto problémy s duševným vlastníctvom, tak nech sa podľa toho zariadi už pri vypracovaní takejto analýzy.
Čiže aby som to zhrnul, som presvedčený, že takýto postup samosprávy bol v rozpore s infozákonom, ale ak to niekto potrebuje po lopate dostať do zákona, tak to ponúkame v tejto novele.
Ďakujem.
Skryt prepis