Uvádzajúci uvádza bod
31.1.2019 9:39 - 9:46 hod.
Gábor Grendel
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, že mám tu dnes možnosť vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu, považujem za menší zázrak. V tomto volebnom období sa to opozícii stáva, ak sa nemýlim, druhýkrát. Raz to bol prípad návrhu zákona pána Budaja, ktorý verejnosť pozná pod slovom biomasaker, a toto je len druhý prípad za tri roky, kedy má opozícia možnosť obhajovať svoju novelu zákona v druhom čítaní. Chcem sa za to v prvom rade...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, že mám tu dnes možnosť vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu, považujem za menší zázrak. V tomto volebnom období sa to opozícii stáva, ak sa nemýlim, druhýkrát. Raz to bol prípad návrhu zákona pána Budaja, ktorý verejnosť pozná pod slovom biomasaker, a toto je len druhý prípad za tri roky, kedy má opozícia možnosť obhajovať svoju novelu zákona v druhom čítaní. Chcem sa za to v prvom rade poďakovať poslancom vládnej koalície, ktorí za tento zákon v prvom čítaní hlasovali. Aj teraz tu sedia niektorí z nich. Treba objektívne povedať, že bez ich podpory by sa to nemohlo podariť, pretože parlamentná matematika samozrejme nepustí. Takže ďakujem ešte raz.
V druhom rade sa chcem poďakovať Legislatívnej rade vlády, ktorá sa rozhodla zaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona, a po približne polhodinovej diskusii, kde zaznievali naozaj odborné argumenty členov Legislatívnej rady vlády, Legislatívna rada vlády zobrala náš návrh zákona na vedomie. Tak ako spomínal pán predsedajúci, ide v podstate o veľmi podobné návrhy z dielne OĽANO a z dielne SME RODINA, takže sme s pánom Kollárom boli obidvaja pozvaní na Legislatívnu radu vlády, kde sme mali možnosť osobne obhajovať túto novelu a po našich vystúpeniach, a po diskusii s členmi Legislatívnej rady vlády táto rada zobrala bez pripomienok na vedomie obidve tieto novely.
A v treťom rade sa chcem poďakovať vláde Slovenskej republiky, ktorá nás tak isto s pánom Kollárom pozvala na svoje januárové rokovanie, kde sme tak isto mali obidvaja možnosť osobne vysvetliť a obhájiť naše novely. A hoci úradníci na Úrade vlády pôvodne pripravili uznesenie s textom vláda nesúhlasí, po našich vystúpeniach vstúpil do diskusie pán predseda vlády Pellegrini, ktorý povedal, že navrhuje zmeniť pripravované uznesenie a zmäkčiť ho na "vláda berie na vedomie". Tu je uznesenie z 9. januára 2019, "vláda berie na vedomie návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii" a tak ďalej. Takže tak ako Legislatívna rada vlády, tak aj vláda Slovenskej republiky zobrala tento návrh na vedomie. Mohli nesúhlasiť, mohli to utopiť, ale neurobili to. Takže aj z tohto miesta sa chcem poďakovať pánovi predsedovi vlády, že vstúpil do debaty, navrhol zmeniť uznesenie vlády a ministri jednohlasne súhlasili s tým, aby vláda zobrala tieto dve novely zákona na vedomie.
Takže, dámy a páni, nikto nie je proti vráteniu koncipientskej praxe na tri roky. Samozrejme, to nie úplne presne znamená, že všetci sú za. To už tak chodí. Ale nikto nie je proti a viacerí koaliční poslanci v prvom čítaní boli takisto za. Ešte raz, bez nich by som tu dnes nestál a po mne pán Kollár tak isto.
Považujem to za historickú šancu, pretože od roku 2012, kedy bola predĺžená koncipientska prax na päť rokov, sa rôzni poslanci viackrát pokúsili vrátiť tú koncipientsku prax na tri roky, ale nikdy neprešiel návrh do druhého čítania a nikdy sa nestalo, že by sa k nemu vyjadrovala Legislatívna rada vlády alebo vláda Slovenskej republiky. Takže je to naozaj historická šanca, aby sme vrátili koncipientsku prax na tri roky, tak ako to bolo pred rokom 2012.
Nebudem tu naťahovať čas tým, aby som zdôvodnil, prečo s týmto návrhom prichádzame. Veľmi podrobne sme tento návrh odôvodnili už v prvom čítaní. Zhrniem už iba dva kľúčové argumenty. Ten prvý je, že dĺžka koncipientskej praxe nijako nesúvisí s kvalitou absolventov právnických fakúlt. Ak by platilo, že čím dlhšia koncipientska prax, tým lepší advokát, tak vo všetkých členských štátoch Európskej únie by mali päťročnú koncipientsku prax alebo aj šesť-, sedem-, osemročnú. Ale realita je taká, že iba v štyroch štátoch Európskej únie máme päťročnú koncipientsku prax. Okrem Slovenska je to Lotyšsko, Litva a Rakúsko. Vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ je koncipientska prax kratšia ako päť rokov.
A teraz ten druhý argument, ktorý považujem za ešte podstatnejší. To, kto sa stane advokátom, nerozhoduje dĺžka koncipientskej praxe, ale to, či prejdú advokátskymi skúškami, ktoré musia absolvovať na Slovenskej advokátskej komore. Takže ak je šikovný absolvent, dobrý koncipient, tak advokátske skúšky zvládne. Ale ak je lajdák, tak je jedno, či tam bude 5 rokov variť kávu, alebo 6, 7, 8, tak tie skúšky jednoducho nespraví. A kvalitu týchto skúšok určuje Slovenská advokátska komora.
Dámy a páni, je to vážna téma, naozaj tisícky študentov očakávajú, ako Národná rada rozhodne o tejto novele, ale predsa len by som tú debatu odľahčil na záver. Urobme niečo pre týchto študentov. Možno ich služby raz budeme všetci potrebovať.
A teraz pozmeňujúci návrh (reakcie z pléna). Aha, pardon, zatiaľ nie som v rozprave.
Skryt prepis