Vystúpenie v rozprave
13.12.2018 11:58 - 12:05 hod.
Gábor Grendel
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, zákon o Policajnom zbore bude jedným z prvých zákonov, ktoré bude musieť nová vláda zmeniť. Zabetónovanie policajného prezidenta bude jedným z prvých paragrafov, ktoré bude musieť nová vláda po roku 2020 zrušiť.
Dnes vám už aj prezident republiky jasne napísal to, na čo sme upozorňovali niekoľko mesiacov, keď ste s týmto návrhom novely zákona prišli do parlamentu. A síce, že tento...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, zákon o Policajnom zbore bude jedným z prvých zákonov, ktoré bude musieť nová vláda zmeniť. Zabetónovanie policajného prezidenta bude jedným z prvých paragrafov, ktoré bude musieť nová vláda po roku 2020 zrušiť.
Dnes vám už aj prezident republiky jasne napísal to, na čo sme upozorňovali niekoľko mesiacov, keď ste s týmto návrhom novely zákona prišli do parlamentu. A síce, že tento koaličný návrh zákona... (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) A síce, že tento koaličný návrh zákona spôsobí presný opak toho, na čo sa tvári. Tento zákon sa tvári, že ide odpolitizovať políciu. Vy sa na verejnosti tvárite, že idete odpolitizovať políciu. V skutočnosti tento zákon spolitizuje políciu. Vy spolitizujete políciu spolitizovaním výberu policajného prezidenta.
Neviem, či ste čítali pripomienky, ktoré k vašej novele napísal prezident republiky, predpokladám, že skôr nie, preto vám prečítam to najpodstatnejšie. Takže citujem z názoru prezidenta republiky: "Viaceré kroky, či už ide o zriadenie výberovej komisie, alebo požiadavka odporučenia príslušného parlamentného výboru, sú prezentované ako posilnenie záruky nezávislosti výberu prezidenta Policajného zboru. Pri dôkladnejšom pohľade na schválený zákon sa však navrhované opatrenia javia skôr ako nesystémová právna úprava bez skutočných záruk nezávislosti. Prezident Policajného zboru je podľa slovenského právneho poriadku podriadený ministrovi vnútra. Je súčasťou výkonnej moci a schválený zákon na tejto skutočnosti nič nemení. Aj naďalej je výber osoby prezidenta Policajného zboru výsledkom politického rozhodovania.
Odporučenie príslušného parlamentného výboru vyžaduje väčšinu jeho členov, ktorými bývajú poslanci podporujúci aktuálnu vládnu väčšinu. Nič podstatné na tom nemení ani účasť výberovej komisie, ktorá je upravená v schválenom zákone, a to najmä s ohľadom na jej obmedzené právomoci pri výbere kandidáta na prezidenta Policajného zboru a jednostranné zloženie jej členov. Komisia je z prevažnej časti zložená z členov, ktorí sú menovaní ministrom vnútra alebo jemu podriadenými alebo menovanými osobami. Zároveň jedného člena komisie má podľa schváleného zákona menovať aj prezident Policajného zboru, a to napriek tomu, že schválený zákon mu umožňuje opakovane kandidovať na post prezidenta Policajného zboru. Týmto môže dôjsť k paradoxnej situácii, keď prezident Policajného zboru navrhuje člena komisie, ktorý má byť zodpovedný za posúdenie aj jeho prípadnej kandidatúry. Predpokladám, že k prijatiu tejto zákonnej úpravy došlo v dôsledku nezapracovania zmien počas jej schvaľovania, nakoľko pôvodný návrh zákona nepočítal s možnosťou opakovanej kandidatúry na funkciu prezidenta Policajného zboru.
Vzhľadom na nevýrazné právomoci komisie a jej pomerne jednostranné zloženie ju teda nemožno považovať za garanciu nezávislého výberu prezidenta Policajného zboru. Najväčším ohrozením princípu právneho štátu je však kombinácia právnej úpravy, ktorá umožňuje politickú nomináciu na funkciu prezidenta Policajného zboru, ale zužuje možnosť na jeho odvolanie z funkcie. Napriek pôvodnému zámeru zachovať taxatívny výpočet dôvodov na odvolanie prezidenta Policajného zboru z funkcie schválený zákon vytvára priestor na jeho odvolanie na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra. Odporučenie troch pätín členov parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť má pravdepodobne slúžiť ako poistka pred politicky motivovaným odvolávaním prezidenta Policajného zboru.
Ako však uvádzam vyššie, zapojenie Národnej rady do procesu odvolávania prezidenta Policajného zboru je v našich podmienkach nesystémovým riešením. Základnou požiadavkou právneho štátu je umožnenie striedania moci v dôsledku demokratických volieb. Tí, ktorí získajú väčšinu a zložia vládu, preberajú s množstvom oprávnení aj zodpovednosť za výkon exekutívnych právomocí. Stavajú sa zodpovednými za následky svojich rozhodnutí, konanie svojich podriadených a výsledky práce svojich rezortov."
Dámy a páni, zhrnuté a podčiarknuté, vaša novela zákona o Policajnom zbore spolitizuje výber Policajného prezidenta. Policajný prezident sa týmto zákonom stáva prakticky neodvolateľným. Vy týmto zákonom nanútite budúcemu vedeniu ministerstva vnútra, akému policajnému prezidentovi má dôverovať. Vy týmto zákonom nanútite budúcemu vedeniu ministerstva vnútra, za akého policajného prezidenta má niesť politickú zodpovednosť.
Ale dobrý policajný prezident sa predsa dokáže zabetónovať výsledkami svojej práce. Dobrý policajný prezident sa nepotrebuje zabetónovať paragrafmi.
Dámy a páni, podľa tohto zákona vami vybratý policajný prezident bude neodvolateľný do roku 2023. To znamená, že za tri roky práce vami vybratého policajného prezidenta má politickú zodpovednosť niesť minister vnútra budúcej vlády.
Pán poslanec Kaliňák, ako by sa vám páčilo, keby tri roky vášho funkčného obdobia, tri roky zo štyroch by vám policajného prezidenta nadiktoval Daniel Lipšic alebo vláda Ivety Radičovej? Asi by sa vám to nepáčilo, predpokladám.
Toto je taká blbosť, toto je taká blbosť, že na toto si ani netreba prečítať pripomienky prezidenta republiky. A je to taká blbosť, ktorú by mala budúca vláda zrušiť medzi úplne prvými paragrafmi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis