Videokanál poslanca

Ďakujem. Dovolím si pripomenúť členom výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa o 12.00 hod. dostavili do rokovacej miestnosti na rokovanie výboru. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 212. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ideme rokovať o návrhu zákona, ktorý je asi spoločensky veľmi citlivý. A treba povedať, že od vynájdenia bicykla niekedy v druhej polovici 19. storočia až po určitý čas bicykel najmä v obciach na rovine, ako je, sú obce, z ktorých pochádza aj pán poslanec Gál, bol hlavný dopravný prostriedok, ktorý domácich privádzal do pohostinstiev a slúžil im pri návrate buď na odvoz, alebo ako podopera, opora, ktorá ich, dala im možnosť prísť domov. Avšak musíme konštatovať, že od tých čias sa hodne zmenilo. Už nechodia po našich cestách konské povozy, ani sem-tam nejaké auto, ale naša dopravná infraštruktúra veľmi, veľmi vzrástla a kolízií medzi cyklistami a motorovými vozidlami sú na vzostupnom trende. To je taký ten závažný moment, ktorý musíme pri takomto zákone veľmi zvažovať. Rozprával som sa s odborníkmi. Aj ja som bol na základe svojich znalostí o tom, na čo bicykel slúžil na dedinách, stúpencom toho, že by sa mala táto tolerancia uplatniť, a tvrdil som aj to, že prevažne ten cyklista ohrozuje sám seba. Že zákony by nemali brániť mne, aby som niečo robil, čo môže mi ublížiť, ale by mali brániť to, aby druhí neublížili mne. Policajný prezident i mnohí policajti, ktorí sa k tomu vyjadrovali, boli zásadne proti takémuto návrhu, pretože vidia rôzne háčiky. A najmä ten háčik, ktorý je na Slovensku závažný, a to je ten, že naši ľudia často nevedia a nepoznajú mieru,. A keď je dovolené 0,5, prečo nie 1? A keď je 1, prečo nie 3? Takže toto je veľmi dôležitá vec, ktorú si musíme uvedomiť, keď budeme hlasovať o návrhu tohto zákona. Samozrejme je na vašom zvážení a na vašom uvážení, ako sa k danému návrhu postavíte.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Osuský, ak všetko, čo tu prezentujete, je tak založené na takej pravdivej informácii, ako ste povedali o SNS, tak na vašom mieste by som tam sedel a za celé volebné obdobie slovka nepreriekol, lebo sú to všetko hlúposti a nepravdy. Tak raz a navždy. Slovenská národná strana nebola obnovovaná v žiadnej krčme, a už tobôž nie v Kryme, vtedy u Blahu, ale od začiatku, od decembra ´89, keď vznikol prípravný výbor na jej založenie, sídlila na Slovenskej odborovej rade na Štefánikovej ulici, tuto vedľa Slovenskej akadémie vied. A keďže máte afinitu na Slovenskú akadémiu vied, mohli by ste takúto elementárnu vec vedieť a nemuseli by ste tu šíriť bludy.
A ešte druhý blud, ktorý ste šírili. Víťazoslav Moric nemal nič spoločné so Slovenskou národnou stranou, kým sa táto aj technicky neobnovila. Slovenská národná strana svoj program zverejnila 26. februára ´90 v denníku SME, môžete si to nájsť a ministerstvo vnútra ju zaregistrovalo 8. marca 1990. Víťazoslav Moric vstúpil do strany v máji 1990. Takže si opravte svoje nezmyselné tvrdenia a nešírte ich. Budem rád, bude to aj vám prospievať, pretože potom ostatné vaše tvrdenia vyzerajú veľmi nedôveryhodne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, predovšetkým ako konzervatívcovi vyššieho veku bol váš jazyk mne nezrozumiteľný v niektorých svojich pasážach. Už vidieť, že asi generačne hľadáme iné slová na vyjadrenie normálnych vecí, ktoré slovenčina má omnoho krajšie veci a kultúrny jazyk by mal aj vyjadrovať tie veci tak, aby im rozumeli všetci prítomní. Ja som, žiaľbohu, také termíny ako haluz, trubka a podobne, veľmi ťažko chápal a neviem, ani v súvislostiach som ich nepochopil, ako ste ich použili. Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Chcel som hovoriť, že vy máte v dejinách veľa, veľa predbežcov. Jeden sa volal Don Quijote de la Mancha. Aj on chcel zrušiť pokrok tým, že sa pustil obnovovať staré poriadky. Ale sú tak aj napríklad trošku v novších dejinách, možno vám to termín už mnohým nič nehovorí, volá sa to ludizmus ľudí, ktorí sa pustili do strojov, pretože si mysleli, že im berú prácu. Jednoducho pokrok je tu, pokrok sa nedá zastaviť a musíme jednoducho brať tie veci tak, ako sú a musíme sa do nich zapojiť aj z konzervatívneho pohľadu, aby nás náhodou ten hlavný vietor neobišiel a nezostali nám len tie veterné mlyny a tak.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Skôr, než vecne zareagujem na vystúpenie pána poslanca, chcel by som opraviť pána Klusa, že Slovenský snem takúto hanebnú normu neprijal. Hej? Že tá norma bola vládnym nariadením, keďže ho ani prezident nepodpísal, nebolo to ani vládne nariadenie s mocou zákona. Bolo to len vládne nariadenie, Židovský kódex, aby, pre historickú pravdu. Dobre?
A teraz k pánovi poslancovi Galkovi. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali, že táto snemovňa vám bráni začať a dokončiť rokovanie o ministrovi do sedem dní, približne. Pán poslanec, hádam nechcete povedať, že my by sme vám bránili, aby ste do sedem dní začali rokovania, a keby ste to aj do tých siedmich dní aj skončili, to by sme vás určite všetci podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Vašečka, ja podobne ako pán Osuský som bol tiež štyrikrát zvolený do parlamentu a zažil som aj parlament, ktorému skutočne išlo o vec, kde sa rokovalo o veciach a kde bol každý jasne identifikovaný, čo chce, akým spôsobom chce presadzovať svoju politiku. To, čo sa tu dialo za mesiace po voľbách v marci tohto roku, to som nezažil ani za tých najťažších dôb, ktoré mnohí vykladáte rôznym spôsobom, lebo vždy sa rešpektovala pravda a nikto nezavádzal, nehovoril prázdne slová, neklamal, neobviňoval nikoho bez dôkazov.
Takže váš prejav bol pekný, ale sú to len slová, slová a opäť slová.
Ale vy ako veriaci kresťan viete, že nie podľa lístia, nie podľa všetkého iného, ale podľa plodu poznáš strom. A ten váš plod sa teraz prejavuje. Tak sa potom nečudujte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Lipšic, človek by vám niekedy aj mohol úprimne závidieť váš zápal za právo a spravodlivosť, ale ako veriaci kresťan, aspoň ako sa takto deklarujete, by ste mali vedieť, že tá dokonalá spravodlivosť je len tam. Je len transcendentná a že v ľudskej spoločnosti sa dá domôcť spravodlivosti len prostredníctvom práva. Práva! Bezprávím sa nie je možné dobýjať spravodlivosti. Na to už doplatilo veľa právnikov.
Ďakujem.

Pán poslanec, vy sa čudujete, že načo treba kontrolu nad kontrolou. No ja vás odporučím na jednu veľmi známu povesť o uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktorý dostal od sultána leva a dal mu kŕmiča, ktorý mu mal dávať každý deň jedného vola. Nuž a keďže lev začal chudnúť, tak kráľ dal kontrolóra nad tým kŕmičom. Chvíľu lev bol v dobrej kondícii, potom prudšie, prudšie strácal váhu, tak urobil kontrolóra nad kontrolórom kŕmiča. A tak to išlo, až tých kontrolórov bolo toľko, že ten lev zdochol. To sú návrhy tohto charakteru, ktoré ste tiež nepotrebovali za potrebné podporiť.
Ďakujem.

Zmazať!