Videokanál poslanca

Pán poslanec Krajniak, ďakujem vám, že ste túto otázku nastolili, pretože je to skutočne veľmi závažná vec. A teraz hovorím ako odborník, špecialista na dejiny slovenského štátu, s ktorým som sa živil vyše desať rokov, kým som nevstúpil do politiky. A musím jednoznačne povedať, že výklad dejín, akýkoľvek, nemôže byť predmetom posudzovania prokuratúry, lebo každý má nárok na svoj výklad dejín. A sú víťazi a porazení. Aj vo Francúzsku stále hlavný prúd je ten, ktorý vysvetľuje Veľkú francúzsku revolúciu ako pozitívny, ale stále sú tam ľudia, ktorí Veľkú francúzsku revolúciu vysvetľujú ako niečo, čo nemalo Francúzsko postihnúť a čo bolo tragédia pre Francúzsko.
Takže výklad dejín nemôže byť považovaný alebo posudzovaný prokurátorom a súdom. To sa stalo v retribučných súdoch po druhej svetovej vojne a to vôbec nemá nič spoločné s právom. To je politický proces a opäť by sa to stalo len politickým procesom, nie predmetom, ktorý by mohol byť postihovaný súdmi.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, nás na dejepise učili, že posledný polyhistor na našom území bol Matej Bel. Musím konštatovať, že táto učebnica bola mylná. Podľa všetkého ste to vy. Vy sa vyznáte do všetkého. Vy viete kvalifikovane hovoriť o prokuratúre, o životnom prostredí, o školstve, o všetkom a dokonca si dovolíte kritizovať pána predsedu za úpravu rokovacieho poriadku.
Musím konštatovať, že pán predseda tam predsa len urobil jednu chybu. Keby tam dal aj paragraf, že v Národnej rade je zakázané mlátiť prázdnu slamu, vy by ste sa nedostali k slovu. Škoda.

Vážená pani poslankyňa Remišová povedali ste jednu pravdu. Videli sme všetkých kandidátov a na základe predložených projektov si budeme vedieť vybrať tohto najlepšieho a možno nebude pasovať do vášho udavačského charakteru, ale určite bude pasovať slovenskému divákovi, ktorý si ten, tú televíziu platí. Ináč všetko, čo ste ostatné povedali, sú absolútne táraniny a čudujem sa, že človek s takým vzdelaním, ako máte vy, sa môže takto ponižovať a znižovať na takéto podpásové a úplne neopodstatnené útoky.
Ďakujem.

Slová, slová, slová. Mne je Ján Langoš spojený najmä s Mošnovom, s prepadom Februárky, odvlečením spisov, ktoré dodnes pánbohvie, kde sú, so stratenými spismi práve tých osôb, ktoré boli tie najdôležitejšie, takže s tým je spojený mne Ján Langoš, vám možno s niekým iným, inými dôvodmi, ale nie s týmto.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Možno by bolo treba trošku začať in medias res. Ja som to už povedal tu raz pánovi Osuskému a hovorím to opäť. Hej, že Ústav pamäti národa nebol urobený primárne na to, čo teraz vy aj tvrdíte, že bol urobený, ale primárne bol urobený na to, aby Ján Langoš, ktorý by sa ináč možno tak i výťahovo dostával do parlamentu jako vy dvaja tu vpredu. (Reakcia z pléna.)
Je to možné (reakcia z pléna), je to možné, ja nehovorím. Hej? A, ale, to by nestačilo tých vašich hlasov, aby ste sa dostali do parlamentu.
Si potreboval vybudovať trafiku a vybudoval si ju takým spôsobom, že keby nebol porušoval zákony a bol by ďalej žil, lebo porušoval zákon, žiaľbohu, tá jeho smrť bola dôsledkom porušenia zákona im samotným, pretože išiel neprimeranou rýchlosťou v úseku, 110, 120, kde bolo 50, takže by tam bol zabetónovaný dodnes. Ale, samozrejme, človek mieni, Pán Boh mení, žiaľbohu, ja teda nikomu neželám nič zlého a bolo mi ľúto aj pána Langoša, keď tragicky zahynul. Miesto sa otvorilo a dostali ľudia, ktorí buď tej, alebo onej strane nevyhovovali, hej?
Tej strane (rečník ukázal do pravej časti sály): Ako môžete hovoriť, že robíme nejaké účelové zmeny zákona, keď ja tu mám aj dôvodové správy, nebudem to čítať, aj paragrafy, ktoré za Radičovej vlády chceli, chcela urobiť z Ústavu pamäti národa to isté, najmä zmeniť spôsob riadenia ústavu, pretože ten, ktorý si zvolil Langoš pre seba a pre svoju osobu, jednoducho nevyhovoval, nevyhovuje a treba ho zmeniť. Keby ste neboli padli v dôsledku týchto vašich spolustraníkov alebo spolukoaličníkov, tak by ste ten zákon boli prijali a nemuseli sme tu dnes sedieť, a tak ako ste vy hľadali vtedy možnosť odstrániť Petranského od kormidla... (Reakcia z pléna.) No ale ste ho hľadali. My hľadáme možnosť, aby nemohlo dochádzať k tomu, k čomu dochádza v Ústave pamäti národa.
A hneď prvý veľmi zaujímavý materiál, ktorý sa mi dostal zhodou okolností na stôl. Za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze, ktoré sú určené na to, aby skúmali veci, ktoré súvisia s komunistickou a tou predchádzajúcou štruktúrou, si pán riaditeľ dal vypracovať právnu analýzu súkromnej firme, ktorú ináč rôznymi podvodnými spôsobmi, tým, že poseká tendre, zamestnáva stále a stále. Právna analýza novely zákona pamäti národa. Takže pán Krajňák si dáva za peniaze daňových poplatníkov, nie za svoje, za peniaze daňových poplatníkov robiť právne analýzy o tom, čo poslanci navrhujú. A čo je jeho do toho ako riaditeľa Ústavu pamäti národa, čo poslanci navrhujú? Ak sa cíti dotknutý, má možnosť si to urobiť sám, má možnosť tu poslancov a nenahrádzať ich cez právne kancelárie a míňať na to štátne peniaze. Tie štátne peniaze sú na iné určené, nie na to, aby pán Krajňák sa dozvedel, že poslanci navrhujú zákony a tuto potom sa dostávame do rôznych takých vyjadrení, ktoré by patrili možno Ústavnému súdu, ale až potom, keď je zákon schválený. Ale nebudem o tom hovoriť, pretože toto je len jeden z dôkazov, prečo pán Krajňák je taký, aký je, prečo správna rada, kompletná, nielen nominanti SNS, SMER-u a MOST-u – HÍD, ale sú tam aj nominanti pána prezidenta, už terajšieho pána Kisku, hej, ktorí takisto nemôžu prísť na chuť riadiacim metódam pána Krajňáka.
Väčšina tých vystúpení, ktoré tu boli, neboli o tom, čo návrh obsahuje, ale o obhajobe pána Krajňáka. Nuž, a tu pán Dostál ešte povedal, že údajne kvôli tomu, že vyhodil nejakého Lacka, nejakého Bobáka. Ja sa chcem len opýtať jednu vec. Všetkým tu je známe, kto navrhol SMER-u, resp. kto navrhol pána Krajňáka na post predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa? No, budete prekvapení, ale všetci to viete, ale ja to zopakujem. Navrhoval ten ostrakizovaný pán Lacko. Keď ho pán Lacko navrhol, asi musel byť s ním nejakým spôsobom duchovne spriahnutý. Musel asi predpokladať, že rozmýšľa tak ako on.
A teraz sa pýtam, pán Dostál, pán Osuský, vás, keď ho tak vehementne obhajujete, kedy myslel pán Krajňák úprimne? Vtedy, keď bol priateľom pána Lacka, až takým priateľom, že ho pán Lacko navrhol do tejto funkcie? Alebo teraz, keď za peniaze od štátu, ktoré dostáva nemalé, je zrazu na strane tuto OĽANO a najmä KDH, s ktorými absolvoval aj kampaň pred voľbami v roku deväťdesiat, teda 2016, pred poslednými voľbami?
Takže tu je ten dôvod, prečo pán Krajňák nezapadá do toho, aby mohol obsadzovať túto funkciu, pretože ju politizuje. Politizuje na strane KDH a na strane OĽANO, preto ho OĽANO tak vehementne obhajuje. Nie preto, že by bol nejaký kvalitný človek, ale preto, že svoju funkciu nezvláda.
A ďalším dôkazom toho, že ten zákon je zlý, že ho treba napraviť, je aj to, že pán Krajňák ako predseda správnej rady sa súdi s Ústavom pamäti národa o to, či má alebo nemá takúto funkciu vykonávať, resp. ako ju má vykonávať. Tak keď je to dobré, ako hovoríte, tak prečo sa pán Krajňák súdi? Súdi sa so svojím ústavom, ktorý vedie. No však to je smiešne, aby to takto mohlo byť. Ten dôvod, prečo je jeden dobrý a všetci zlí, je celkom prozaický. Pán Krajňák je neschopný, neschopný spravovať túto inštitúciu, neschopný vytvárať pracovné podmienky, aby ústav mohol plniť svoje funkcie.
Ale ešte tu mám jednu vec, ktorá súvisí s prácou Ústavu pamäti národa. Toto je titulka, neviem, či to môžem použiť, pán predseda (reakcia predsedajúceho), nemôžem, to je titulka z časopisu Pamäť národa spred volieb (reakcia z pléna), spred volieb roku 2016, na ktorej vieme, že pamäť národa má vymedzené obdobie ´39 - ´89 a on kritizuje politickú situáciu, Biľak, Mečiar a smeruje na Fico, len si to nedovolí, nedovolí si to dať tak a, samozrejme, v prospech KDH, s ktorými chodil na politické kampane. Jednoducho toto je neprípustné.
Tento zákon nevytvára žiadne diery, ako tu hovorí pán právnik Dostál, ktorý to nečíta tak, ako by mal čítať, pretože takisto, takisto ako zákon pani Radičovej, aj tento zákon vytvára štatutára mimo dozor, správnu radu, hej? Správna rada, alebo jak sa to volá tá inštitúcia, si bude voliť svojho, svojho predsedu zo svojich radov a zároveň určí štatutára, ktorý tam vytvorí pracovné podmienky, aby sa na tom ústave dalo pracovať, aby ten ústav mohol plniť svoju funkciu, lebo takto plní len volebnú agitku pre KDH a teraz momentálne pre OĽANO, pretože KDH nie je v parlamente, tak sa zas pán Krajňák natiahol na OĽANO. Takže toto je to, čo vás tu všetkých trápi.
Je tu ešte jedna vec, ktorá tu stále visí ako dozreté jablko, a to je Babiš. Preboha, veď nemôžete si myslieť, že otázka kauzy Babiš závisí na nejakom štatutárovi Ústavu pamäti národa alebo vôbec na archívoch, ktoré tento archív, tento ústav vlastní. To je jednoducho otázka právneho poriadku, kde dotyční, údajní dôstojníci, ktorí tieto materiály naňho spracovali, tvrdia, že ich spracovali preto, že potrebovali si zarobiť, ale že s Babišom sa nikdy nestretli a nikdy s ním nič nemali. To vôbec nesúvisí s existenciou alebo neexistenciou tohto ústavu, resp. ani nie s existenciou, ale s tým, či bude nejaký Krajňák alebo nebude nejaký Krajňák na jeho čele. To sú veci, ktoré súvisia s úplne inými, dôležitejšími vecami a takýmto spôsobom.
Treba ešte povedať, že áno, správna rada je orgán volený politickým orgánom, teda Národnou radou. Tým pádom má aj určitým spôsobom túto náplasť, ale aby Ústav pamäti národa mohol fungovať nezávisle od politických tlakov, musí mať svojho štatutára.
A keby o mňa išlo, tak by som z neho urobil klasický vedecký ústav, kde by členstvo v správnej rade nebolo prebendou pre rôznych dosluhujúcich politikov, ako to chcelo OĽANO s kandidátkou pani Šípošovej, ale bolo by, bola by to vedecká rada. A vedecká rada je obyčajne čestná funkcia a ako čestná funkcia sa potom dá do kreditu vedca, ktorý vo vedeckej rade je. Keby to bolo tak, keby bola vedecká rada, ktorá by skontrolovala vedecky potenciál tohto ústavu, tak by to bolo možno trošku ináč, ale pamäť národa nie je, pani Jurinová, to, čo si pamätá OĽANO a najmä jeho predseda, ale pamäť národa je komplex, do ktorého má právo hovoriť každý jeho príslušník.
To je asi všetko, čo som chcel povedať a ak ma chcete rozstrieľať, tak ma rozstrieľajte, môžte na cucky, ale čechoslovakisti na mňa nebudú mať nikdy.
Ďakujem.

Pani Remišová, vy máte strašne slabú pamäť, a najmä neovládate dejiny. A zabudli ste povedať, prečo tí kňazi saleziáni tak utekali. Viete prečo? Pretože ich neprenasledoval len komunistický režim. Ale prenasledovali ich aj čechoslovakizmus. Viete, čo to bol čechoslovakizmus? To bolo popieranie existencie slovenského národa, resp. znemožňovanie jeho národnej realizácie sa formou štátnosti. Väčšina týchto ľudí vrátane Titusa Zemana boli za to, čo títo dvaja tu vpredu, pán Osuský a pán Dostál, tak vehementne kritizujú niektorých vykladačov slovenských dejín.
Takže pamäť národa je jedna vec, ale vy si nepamätáte, vy si pamätáte len to, čo si chcete pamätať, a pamätáte si len to, čo vám vyhovuje. Vám vyhovuje to, že správna rada je kolektívny politický orgán, ako ste povedali. Ale do tej správnej rady patrí aj pán Krajňák, aj on je politický. A pretože je orientovaný na vás a na KDH najmä, s ktorým robil aj volebnú kampaň. A mám to tu, potom ukážem, ak budem môcť v svojom vystúpení. Jednoducho sa spolitizoval na vašej strane a vám sa nepáči, že v podstate nikto ho nechce zlikvidovať. My chceme len urobiť to, čo už tu bolo raz navrhnuté, aby bola správna rada ako politický orgán a výkonný orgán riaditeľ, ktorý bude to riadiť a ktorý nebude vnášať politické veci, ako vnáša váš kádehácky a oľanácky kandidát riadený pani Šípošovou, tuto asistentkou pani Jurinovej.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, ja som myslel, že som v humoristickej relácii a nie v parlamente. Veď vy tu rozprávate samý humor. Napríklad: neschopnosť vyporiadať sa s eštebáckou minulosťou. Ako sa môžeme, vy toto rozprávať, keď eštebáka máte priamo v klube? Ako sa vy chcete vysporiadať s eštebáckou minulosťou, keď ho tam máte ako jedného z hlavného hovorcu klubov? No povedzte mi to! Vaše dcéry politických väzňov, nepovedali ste, že je to bývalá poslankyňa OĽANO a vaša osobná asistentka pani Šípošová. To sú dcéry politických väzňov!
Politizujete tu od začiatku do konca. Neberiete na vedomie neschopnosť pána Krajňáka nielen riadiť, ale aj dodržiavať zákony. Avšak to všetko bolo v tých správach dozornej rady aj správnej rady. A vy hovoríte, že je jeden múdry, pretože je váš a kádehák, a všetci ostatní sú hlúpi, pretože poukazujú na to, ako sa tam šafári, ako sa tam nehospodárne robí. Aj toto budem mať, ešte v mojom vystúpení poviem o tomto, či toto je za štátne peniaze, takéto veci robiť.
Takže nehovorte nám tu humornú vložku, vecne sa k tej veci postavte a nerozosmievajte nás. Prepáčte, o eštebáckej minulosti hovoríte a tam eštebáka máte v klube. No to je krásne!

Ďakujem.
Pani poslankyňa, slová, slová, slová. Ak hovoríte o eštebáckych bonzákoch, nedívajte sa na tú stranu (rečník ukázal na ľavú stranu sály), tam sa vždy dívajte, tam sa pozrite (rečník ukázal na pravú stranu sály) a medzi sebou ich hľadajte, dobre? A potom niečo rozprávajte. Nerozprávajte na tú stranu, keď ju vidíte tam. Dobre?
Ďakujem.

Vážený predsedajúci, dámy, páni, ťažko je mi vyjadriť sa na takéto vystúpenie, aké odznelo v našej rozprave, pretože už v úvode som hovoril o tom, že mnohí tí, ktorí s nasadením svojho vlastného života bojovali proti fašizmu a za oslobodenie našej vlasti, boli postihovaní tým režimom a že dostávali nejaké výhody, to bolo hádam, snáď prirodzené, pretože každý štát, každý národ si cení tých, ktorí zaň bojujú. Aj bývalá Československá republika mala celý systém ochrany a podpory legionárov, tých, ktorí bojovali za svoju vlasť, za národné oslobodenie. Veľké výhody majú veteráni vo všetkých štátoch, ktoré sa rátajú medzi kultúrne národy, vo Francúzsku, v Taliansku, choďte sa pozrieť aké. Taliani žiadnu vojnu nejakú veľkú neviedli ani nevyhrali, ale ako si oni vedia uctiť svojich veteránov, ako si vedia uctiť veteránov v Amerike, v Kanade, v iných krajinách. (Reakcia z pléna.) Ale my musíme si tiež zvyknúť na to, že tí, ktorí urobia niečo viac ako tí ostatní, si zaslúžia našu úctu a možno aj finančnú podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, dámy, páni, milí kolegovia, i debata k predchádzajúcemu návrhu zákona ukázala, že sme národ s veľmi čudným vzťahom k svojej minulosti, že nevieme si uctiť ľudí, ktorí nejakým spôsobom vystúpili – často nezištne – v prospech národa, za jeho práva, za jeho budúcnosť, a vždy hľadáme v našich osobnostiach to zlé. Nehľadáme to, čo tieto osobnosti pre nás urobili, ale to, či niekedy sa niekomu, s prepáčením, nevyšpinili na piesoček, aké mali dlhé nohy, aké mali ponožky. Len to nám uniká, že títo ľudia s vlastným nasadením, vlastnou snahou sa pričinili o to, že národnú káru posunuli trochu ďalej.
V roku 2009 bol prijatý zákon č. 285/2009 Z. z., ktorý ako také svetielko určitým spôsobom vrátil nás tam, že by sme mali sa nejakým spôsobom zaslúžiť o to, aby aj tí, ktorí pre nás niečo urobili v minulosti, často nezištne, boli ocenení nami všetkými. Pretože tak možno do pamäti, mladší, tí si to ani nepamätáte, ale my, čo sme starší, si pamätáme, že v roku 1984 išlo veľké päťzväzkové dielo o Slovenskom národnom povstaní. Ono bolo poplatné svojej dobe. Pán Budaj by povedal, že je to komunistická história, ale napriek tomu je tam encyklopédia, ktorá hovorí aj o účastníkoch Slovenského národného povstania. A keby si človek urobil štatistiku, čo niektorí aj urobili, tak by zistil, že všetci tí významní dejatelia, ktorí nejakým spôsobom boli vo vedúcich funkciách v Slovenskom národnom povstaní, si v 50. rokoch namiesto úcty a slávy zaslúžili nejaký ten kriminálik, nejaké to vyhodenie z roboty, skrátka boli postihovaní za to, že pracovali pre národ. A toto je náš vzťah k minulosti a to by sme mali zmeniť, ak chceme byť skutočným suverénnym a sebavedomým národom.
Náš návrh o poskytnutie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. by mal finančne a morálne oceniť niektoré aspekty služby pre vlasť účastníkov národného boja za oslobodenie. Účastníkmi národného boja za oslobodenie sú osoby, ktoré sa buď priamo so zbraňou v ruke, alebo ako pomocníci partizánov zúčastnili bojov v druhej svetovej vojne s cieľom boja proti fašizmu a za oslobodenie našej vlasti z cudzej okupácie.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej návrh zákona), sa predkladá s cieľom zlepšenia finančnej situácie účastníkom národného boja za oslobodenie a vdov a vdovcov po týchto osobách. Vzhľadom na zásluhy uvedeného druhu osôb, ako aj vzhľadom na závažné zdravotné a sociálne problémy, ktoré vyplývajú z ich vyššieho veku, je žiaduce zvýšiť ich dávky sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že tieto dávky boli priznané už pred dlhším časom a nedosahujú dostatočnú úroveň. Inflácia je, takže treba aj toto zvažovať.
Navrhuje sa zvýšenie súčasného príspevku k dôchodku účastníkom národného boja za oslobodenie od 1. novembra 2017 o sumu 20 euro mesačne na sumu 40 eur mesačne a zvýšenie príspevku vdovám a vdovcom po týchto osobách od 1. novembra 2017 o sumu 10 eur mesačne na sumu 20 eur mesačne. Zároveň sa v návrhu zákona navrhuje zvýšenie príspevku k dôchodku účastníkom národného boja za oslobodenie od 1. januára 2019 na sumu 70 eur mesačne a zvýšenie príspevku vdovám a vdovcom po týchto osobách od 1. januára 2019 na sumu 35 eur mesačne. Vzhľadom na to, že ide o osoby v pokročilom fyzickom veku, zvýšenie príspevku k dôchodku by bolo žiaduce realizovať v čo najkratšom čase.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ja by som ešte pridal jednu takú rodinnú skúsenosť. Môj krstný otec, mamin brat, bol svobodovec a pri Přerove ho ťažko ranilo, odtrhlo mu celú pravú sánku, a teda bol doživotne postihnutý a za znížené spoločenské uplatnenie dostával vtedy príplatok k platu 130 korún. Bol to malý príplatok, ale viete ako, ráta sa všetko. A chcel by som ešte povedať, ako citlivo vnímajú títo ľudia, keď sa im niečo berie alebo dáva. Raz po niekoľkých rokoch prišiel na kontrolu k lekárovi, lekár sa naňho pozrel a hovorí, však to máte celkom zahojené, a znížil mu tento príplatok zo 130 na 120 korún. Tento človek do smrti to nezabudol. Do smrti to pokladal za veľkú krivdu. A preto my, keď môžeme, urobme týmto ľuďom, ktorí sa skutočne zaslúžili o niečo, aj trošku niečo pozitívne, aby vedeli, že národ si vie oceniť ľudí, ktorí sú ochotní nasadiť aj svoj život za jeho slobodu a nezávislosť.
Ďakujem za pozornosť.