Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

19.9.2019 o 15:25 hod.

Mgr.

Ján Kecskés

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 10:38 - 10:45 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave v čl. 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“
Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckej práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované.
Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.
Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rad povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľnosti. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.
Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najväčšia. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, teda okupovaných parciel. Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.
V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti, ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov v prospech ostatných asociálov.
Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť len zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.
V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti, čiže usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnym obyvateľom totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.
Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zlepšiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj zároveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi. Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 10:36 - 10:37 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Toľko na začiatok, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 9:48 - 9:52 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Každá vláda by sa mala prostredníctvom nástrojov demografickej a sociálnej politiky snažiť podporovať pôrodnosť obyvateľstva tak, aby bola zabezpečená najmä prirodzená reprodukcia ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Materské ako nemocenská dávka sa v súčasnosti vypláca tým matkám alebo otcom, ktorí boli v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistení najmenej 270 dní, teda boli ekonomicky aktívni. Výška materskej predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu poberateľa a väčšinou trvá šesť mesiacov.
Po skončení tohto obdobia matka, resp. otec dieťaťa poberá rodičovský príspevok, ktorý je dnes fixne daný a pohybuje sa na úrovni 220,70 eur. Práve táto extrémne nízka cena rodičovského príspevku odrádza množstvo potenciálnych rodičov od toho, aby mali vlastné dieťa. Rodičovský príspevok je navyše vyplácaný rovnako slušnému pracujúcemu občanovi, ako aj asociálovi bez vzdelania a ochoty pracovať. V dôsledku zle nastavenej sociálnej politiky štátu prichádza k potupnému a postupnému odďaľovaniu rodičovstva do čoraz vyššieho veku. Slušné mladé ženy sú demotivované mať dieťa, pretože im štát nedokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu zábezpeku. Preto sa musia najskôr venovať práci a kariére, aby sa finančne pripravili na obdobie, keď si budú môcť dovoliť mať dieťa. Tento fenomén sa prejavuje aj v rastúcom veku pôrodu prvého dieťaťa. Kým v roku 1993 bol priemerný vek prvorodičky 23 rokov, tak v roku 2016 to bolo už 27 rokov.
Demografická kríza na Slovensku je teda spôsobená nielen tým, že rodiny majú málo detí, ale aj tým, že deti majú neskoro. Kým v niektorých etnických minoritách sa rodí nová generácia v priemere aj každých 18 rokov, tak v majoritnej časti obyvateľstva je to každých 27 až 30 rokov. V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, teda doposiaľ nepracovali, ale majú ukončené minimálne stredné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, práve vďaka ukončenému strednému vzdelaniu je u nich predpoklad, že v budúcnosti, po skončení materskej, budú ekonomicky aktívne. Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.
V predloženej novele zákona zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky. Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala alebo má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy. Týmto návrhom chceme docieliť, aby sa ženy mohli počas materskej naplno venovať výchove dieťaťa a zároveň, aby mohli poberať materskú aj tie matky, ktoré sa pred pôrodom nestihli zamestnať alebo aspoň ukončili strednú školu.
Na druhej strane však stále zostane zachovaný princíp zásluhovosti. To je ženy, ktoré pred pôrodom pracovali, budú mať vždy vyššiu materskú ako tie, ktoré nepracovali. Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2020, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Presný dopad na štátny rozpočet však nie je možné kvalifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 9:45 - 9:46 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Ján Kecskés a Jana Nehézová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zlepšenie podpory rodín s malými deťmi a zvýšenie motivácie slušných mladých rodín mať vlastné deti.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 9:39 - 9:41 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Svetový trend elektronizácie služieb rýchlo expanduje a je prakticky nezadržateľný. Jednou z najviac sa rozvíjajúcich služieb pre verejnosť je aj spravodajstvo na internete. Kým o štandardné tlačené verzie denníkov a novín je klesajúci záujem, čítanosť internetových spravodajských portálov rastie. Internetové portály sa tak v konkurenčnom boji predbiehajú nielen v rýchlosti poskytnutia potrebných informácií svojmu čitateľovi, ale v rámci dosiahnutia vyššej čítanosti sa neštítia aj bulvarizovať, otvorene klamať alebo písať polopravdy či neoverené informácie o jednotlivcoch vo svojich článkoch.
Z hľadiska dosahu sa dnešné internetové spravodajské portály rovnajú televíznym či rádiovým masmédiám. Dosah článkov a správ vďaka podpore sociálnych sietí obsahuje v niektorých prípadoch niekoľko stotisícovú čítanosť. Je preto nespravodlivé a nesprávne, aby pri rovnakom, ak nie aj väčšom dosahu mali internetové médiá privilégium oproti ostatným médiám publikovať a šíriť bez postihu klamlivé a skreslené informácie, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práva fyzických a právnických osôb na ochranu dobrého mena či dôstojnosti. Očistenie dobrého mena alebo ochrana osobnosti u dotknutých fyzických a právnických osôb v takom prípade záleží od dobrej vôle a morálky prevádzkovateľa internetového média, čo vo väčšine prípadov znamená, že sú nevymožiteľné. Pre dotknuté osoby zostáva obrátiť sa na súd, čo predstavuje zbytočne nákladný a zdĺhavý proces, ktorý aj v prípade pozitívneho výsledku pre dotknutú osobu nepredstavuje už v tom čase primeranú satisfakciu. Je preto nevyhnutné z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd, ochrany osobnosti, dobrého mena fyzickej, ale aj právnickej osoby a zabráneniu negatívneho dopadu na tieto osoby rozšíriť pôsobnosť tlačového zákona o internetové spravodajské médiá.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 9:36 - 9:37 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marián Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona je zlepšiť právnu ochranu osôb, ktorým bolo prostredníctvom internetových médií pošliapané dobré meno, česť a dôstojnosť pred verejnosťou.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 19.9.2019 15:25 - 15:27 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Svoju interpeláciu budem adresovať ministrovi životného prostredia pánovi Sólymosovi. Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 28. februára 2019 Slovenská inšpekcia životného prostredia, stále pracovisko Nitra, vydala integrované rozhodnutie č. 1968-7477/2019/KAP/371060115, ktorým povoľuje vykonávanie činnosti prevádzke Farma ošípaných Palárikovo - Šándor pre prevádzkovateľa AGROVÝKRM, akciová spoločnosť Senica. Proti tomuto rozhodnutiu vydali svoje odmietavé stanovisko obec Palárikovo, Nitriansky samosprávny kraj, priľahlé obce a občania z priľahlých obcí.
Predmetná farma predstavuje podľa dotknutých obyvateľov pre daný región výraznú záťaž pre ekologické prostredie a dopravnú obslužnosť. Treba podotknúť, že farma má byť umiestnená do lokality, kde je už jedna ekologická záťaž umiestnená, a to Duslo Šaľa, ktoré je v súčasnosti najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku.
Zároveň hrozí výrazné znečistenie podzemných vôd a pôdy z možných priesakov kontaminujúcich látok produkovaných farmou, napríklad amoniakom. V rámci dopravnej obslužnosti nemá investor riešenie, čo znamená, že pribudne približne 1 500 vozidiel nákladnej dopravy do infraštruktúry, ktorá na to nie je stavaná ani technicky, ani dispozične.
V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Prvá. Prečo Slovenská inšpekcia životného prostredia napriek všetkým pripomienkam obcí, samosprávneho kraja a obyvateľov nezrušila alebo nepozastavila predmetné integrovanie rozhodnutie?
Druhá otázka. Z námietky obce Palárikovo zo dňa 12. 3. 2019 vyplýva, že inšpekcia ako povoľovací orgán nevychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nevysporiadala sa s námietkami účastníkov a nevyhodnotila všetky v konaní predložené dôkazy. Je podľa vás v takomto obzvlášť závažnom prípade takéto konanie inšpekcie správne?
A tretia otázka. Aké kroky plánujete spraviť ako minister životného prostredia, aby sa predišlo potenciálnej ekologickej záťaži?
Ďakujem za zodpovedanie otázok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2019 16:38 - 16:40 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Milan, dotkol si sa Jaguaru v Nitre, alebo, resp. pri Nitre. Ja som z Nitry a veľmi vnímam námietky ľudí a oprávnené námietky ľudí, kam smerovala táto pre štát významná investícia. Slovensko je veľmi malá krajina, čo sa týka rozlohy. Stačilo by túto investíciu presunúť o pár stovák alebo pár desiatok kilometrov ďalej do Banskej Bystrice, do Rimavskej Soboty, do Lučenca, kde by všetkými desiatimi Slováci brali takúto pracovnú príležitosť, ako majú v Nitre Nitrania, alebo, resp. ľudia z okolitých obcí. Lenže pre ľudí žijúcich na západnom Slovensku v Nitre plat 700 – 800 euro, ktorý sa im ponúka vo fabrike Jaguari, je niečo neprijateľné, alebo, resp. tam nepracujú. Preto vláda dovolila, aby vo fabrike Jaguari pracovali Rumuni, ľudia z Balkánu, Vietnamci, Ukrajinci a zastávajú tieto pracovné pozície. Nikomu nepriniesla táto investícia úžitok. Sú s ňou len starosti a na tých úrodných poliach, na ktorých stojí táto veľká, ozrutná betónová fabrika, už nikdy nič nevyrastie. Keď sa všetky automobilky zo Slovenska rozhodnú, že odídu, alebo ekonomická situácia bude taká, že autá nepôjdu na odbyt, tak ja neviem, čo budeme jesť. Či budeme jesť tie betónové a železobetónové kusy alebo tie plodiny, ktoré mohli vyrásť na týchto fabrikách.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.5.2019 16:05 - 16:07 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecne známe, že v exekučných konaniach častokrát dochádza k zbytočným prieťahom, vďaka ktorým mnoho povinných prichádza o svoj majetok, alebo týmto majetkom nemôžu disponovať, nemôžu disponovať svojimi financiami na bankovom účte. Povinní sa tak častokrát dostávajú do kolotoča dlhov, z ktorých sa len veľmi ťažko môžu dostať. Treba mať na zreteli, že na Slovensku evidujeme dnes viac ako 3,5 mil. exekúcií, ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III/ÚS/309/2015 zo dňa 22. septembra 2015. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľky, poukázal Ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
V dnešnej spoločnosti je neakceptovateľné, aby sa stal občan, ktorý bol povinný v exekučnom konaní a splatil si všetky svoje záväzky, obeťou zbytočných prieťahov súdu alebo súdneho exekútora a prakticky tak prišiel o možnosť disponovať so svojimi majetkovými právami. Pre kohokoľvek je mimoriadne nepríjemné a častokrát doslova likvidačné, ak sa z hľadiska krátkodobej či dlhodobej zlej finančnej situácie siaha na jeho majetok prostredníctvom exekútora. Nikto vo vyspelej spoločnosti nechce byť dlžníkom a spôsobovať tak druhému zbytočnú majetkovú škodu.
No napriek tomu môže takáto situácia nastať aj bez zavinenia dlžníka. Snaha povinného včas splatiť všetky dlhy exekútorovi a vrátiť sa naspäť do dobrej finančnej kondície, je dnes marená úradníkmi, ktorí nemajú uzákonenú lehotu na faktické zastavenie exekúcie.
Pre ochranu majetkových práv občanov Slovenskej republiky je preto nutné stanoviť zákonné lehoty na rozhodnutie súdu, ako aj súdneho exekútora o zastavení exekúcie, nakoľko exekúcia je závažným zásahom do majetkového práva povinného.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.5.2019 16:03 - 16:03 hod.

Ján Kecskés Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona je zaviesť lehotu, v ktorej má byť rozhodnuté súdom a súdnym exekútorom o zastavení exekúcie, keďže dnes sa taká lehota v správnom poriadku neupravuje.
Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis