Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Ján Kecskés a Jana Nehézová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zlepšenie podpory rodín s malými deťmi a zvýšenie motivácie slušných mladých rodín mať vlastné deti.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo. Svetový trend elektronizácie služieb rýchlo expanduje a je prakticky nezadržateľný. Jednou z najviac sa rozvíjajúcich služieb pre verejnosť je aj spravodajstvo na internete. Kým o štandardné tlačené verzie denníkov a novín je klesajúci záujem, čítanosť internetových spravodajských portálov rastie. Internetové portály sa tak v konkurenčnom boji predbiehajú nielen v rýchlosti poskytnutia potrebných informácií svojmu čitateľovi, ale v rámci dosiahnutia vyššej čítanosti sa neštítia aj bulvarizovať, otvorene klamať alebo písať polopravdy či neoverené informácie o jednotlivcoch vo svojich článkoch.
Z hľadiska dosahu sa dnešné internetové spravodajské portály rovnajú televíznym či rádiovým masmédiám. Dosah článkov a správ vďaka podpore sociálnych sietí obsahuje v niektorých prípadoch niekoľkostotisícovú čítanosť. Je preto nespravodlivé a nesprávne, aby pri rovnakom, ak nie aj väčšom dosahu mali internetové médiá privilégium oproti ostatným médiám publikovať a šíriť bez postihu klamlivé a skreslené informácie, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práva fyzických a právnických osôb na ochranu dobrého mena či dôstojnosti. Očistenie dobrého mena alebo ochrana osobnosti u dotknutých fyzických a právnických osôb v takom prípade záleží od dobrej vôle a morálky prevádzkovateľa internetového média, čo vo väčšine prípadov znamená, že sú nevymožiteľné. Pre dotknuté osoby zostáva obrátiť sa na súd, čo predstavuje zbytočne nákladný a zdĺhavý proces, ktorý aj v prípade pozitívneho výsledku pre dotknutú osobu nepredstavuje už v tom čase primeranú satisfakciu. Je preto nevyhnutné z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd, ochrany osobnosti, dobrého mena fyzickej, ale aj právnickej osoby a zabráneniu negatívneho dopadu na tieto osoby rozšíriť pôsobnosť tlačového zákona o internetové spravodajské médiá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona je zlepšiť právnu ochranu osôb, ktorým bolo prostredníctvom internetových médií pošliapané dobré meno, česť a dôstojnosť pred verejnosťou.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo. Svoju interpeláciu budem adresovať ministrovi životného prostredia pánovi Sólymosovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 28. februára 2019 Slovenská inšpekcia životného prostredia, stále pracovisko Nitra, vydala integrované rozhodnutie č. 1968-7477/2019/KAP/371060115, ktorým povoľuje vykonávanie činnosti prevádzke Farma ošípaných Palárikovo - Šándor pre prevádzkovateľa AGROVÝKRM, akciová spoločnosť Senica. Proti tomuto rozhodnutiu vydali svoje odmietavé stanovisko obec Palárikovo, Nitriansky samosprávny kraj, priľahlé obce a občania z priľahlých obcí.
Predmetná farma predstavuje podľa dotknutých obyvateľov pre daný región výraznú záťaž pre ekologické prostredie a dopravnú obslužnosť. Treba podotknúť, že farma má byť umiestnená do lokality, kde je už jedna ekologická záťaž umiestnená, a to Duslo Šaľa, ktoré je v súčasnosti najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku.
Zároveň hrozí výrazné znečistenie podzemných vôd a pôdy z možných priesakov kontaminujúcich látok produkovaných farmou, napríklad amoniakom. V rámci dopravnej obslužnosti nemá investor riešenie, čo znamená, že pribudne približne 1 500 vozidiel nákladnej dopravy do infraštruktúry, ktorá na to nie je stavaná ani technicky, ani dispozične.
V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Prvá. Prečo Slovenská inšpekcia životného prostredia napriek všetkým pripomienkam obcí, samosprávneho kraja a obyvateľov nezrušila alebo nepozastavila predmetné integrovanie rozhodnutie?
Druhá otázka. Z námietky obce Palárikovo zo dňa 12. 3. 2019 vyplýva, že inšpekcia ako povoľovací orgán nevychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nevysporiadala sa s námietkami účastníkov a nevyhodnotila všetky v konaní predložené dôkazy. Je podľa vás v takomto obzvlášť závažnom prípade takéto konanie inšpekcie správne?
A tretia otázka. Aké kroky plánujete spraviť ako minister životného prostredia, aby sa predišlo potenciálnej ekologickej záťaži?
Ďakujem za zodpovedanie otázok.

Ďakujem za slovo. Milan, dotkol si sa Jaguaru v Nitre, alebo, resp. pri Nitre. Ja som z Nitry a veľmi vnímam námietky ľudí a oprávnené námietky ľudí, kam smerovala táto pre štát významná investícia. Slovensko je veľmi malá krajina, čo sa týka rozlohy. Stačilo by túto investíciu presunúť o pár stovák alebo pár desiatok kilometrov ďalej do Banskej Bystrice, do Rimavskej Soboty, do Lučenca, kde by všetkými desiatimi Slováci brali takúto pracovnú príležitosť, ako majú v Nitre Nitrania, alebo, resp. ľudia z okolitých obcí. Lenže pre ľudí žijúcich na západnom Slovensku v Nitre plat 700 – 800 euro, ktorý sa im ponúka vo fabrike Jaguari, je niečo neprijateľné, alebo, resp. tam nepracujú. Preto vláda dovolila, aby vo fabrike Jaguari pracovali Rumuni, ľudia z Balkánu, Vietnamci, Ukrajinci a zastávajú tieto pracovné pozície. Nikomu nepriniesla táto investícia úžitok. Sú s ňou len starosti a na tých úrodných poliach, na ktorých stojí táto veľká, ozrutná betónová fabrika, už nikdy nič nevyrastie. Keď sa všetky automobilky zo Slovenska rozhodnú, že odídu, alebo ekonomická situácia bude taká, že autá nepôjdu na odbyt, tak ja neviem, čo budeme jesť. Či budeme jesť tie betónové a železobetónové kusy alebo tie plodiny, ktoré mohli vyrásť na týchto fabrikách.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecne známe, že v exekučných konaniach častokrát dochádza k zbytočným prieťahom, vďaka ktorým mnoho povinných prichádza o svoj majetok, alebo týmto majetkom nemôžu disponovať, nemôžu disponovať svojimi financiami na bankovom účte. Povinní sa tak častokrát dostávajú do kolotoča dlhov, z ktorých sa len veľmi ťažko môžu dostať. Treba mať na zreteli, že na Slovensku evidujeme dnes viac ako 3,5 mil. exekúcií, ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III/ÚS/309/2015 zo dňa 22. septembra 2015. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľky, poukázal Ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
V dnešnej spoločnosti je neakceptovateľné, aby sa stal občan, ktorý bol povinný v exekučnom konaní a splatil si všetky svoje záväzky, obeťou zbytočných prieťahov súdu alebo súdneho exekútora a prakticky tak prišiel o možnosť disponovať so svojimi majetkovými právami. Pre kohokoľvek je mimoriadne nepríjemné a častokrát doslova likvidačné, ak sa z hľadiska krátkodobej či dlhodobej zlej finančnej situácie siaha na jeho majetok prostredníctvom exekútora. Nikto vo vyspelej spoločnosti nechce byť dlžníkom a spôsobovať tak druhému zbytočnú majetkovú škodu.
No napriek tomu môže takáto situácia nastať aj bez zavinenia dlžníka. Snaha povinného včas splatiť všetky dlhy exekútorovi a vrátiť sa naspäť do dobrej finančnej kondície, je dnes marená úradníkmi, ktorí nemajú uzákonenú lehotu na faktické zastavenie exekúcie.
Pre ochranu majetkových práv občanov Slovenskej republiky je preto nutné stanoviť zákonné lehoty na rozhodnutie súdu, ako aj súdneho exekútora o zastavení exekúcie, nakoľko exekúcia je závažným zásahom do majetkového práva povinného.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona je zaviesť lehotu, v ktorej má byť rozhodnuté súdom a súdnym exekútorom o zastavení exekúcie, keďže dnes sa taká lehota v správnom poriadku neupravuje.
Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem. V súčasnosti podľa platnej legislatívy musí účastník konania v prípade prehratého súdneho sporu uhradiť protistrane všetky trovy konania, teda náklady, ktoré súviseli s predmetným súdnym procesom a ktoré na ne vynaložila protistrana.
V tomto prípade musí povinný účastník konania v bezodkladne určenej lehote uhradiť všetky vyčíslené trovy konania. V zmysle uvedeného má povinný možnosť podať proti rozhodnutiu súdov o určení výšky trov konania sťažnosť, avšak podanie takejto sťažnosti nemá odkladný účinok na splatnosť trov konania protistrane. Z praktického hľadiska, ak súd rozhodne o oprávnenosti sťažnosti povinného a na základe tejto sťažnosti zníži výšku trov konania, povinný si musí nárokovať vyplatenie, vyplatených trov konania od protistrany. Tento proces trvá častokrát niekoľko týždňov a pre povinného to môže znamenať výrazne zaťažujúci zásah do jeho aktuálnych majetkových pomerov.
Máme za to, že v právnom štáte by mal povinný plniť svoju povinnosť protistrane až po skončení konania o sťažnosti, v ktorom sa preskúma správnosť výroku o výške náhrady trov konania. Ak súd v rámci preskúmania potvrdí alebo upraví výšku trov konania, povinný ju bude musieť zaplatiť protistrane v primeranej lehote.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marián Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
Cieľom uvedenej novely zákona je odstránenie neprimerane zaťažujúcej povinnosti pre sťažovateľa, ktorý je povinný platiť náhrady trov konania prakticky ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Ešte raz ďakujem za slovo. V súčasnosti sa príjmy niektorých dôchodcov pohybujú na hranici chudoby. Častokrát musia rozmýšľať, či zaplatiť poplatky za energie, alebo si na recept kúpiť lieky, alebo si dožičiť nejaké slušné jedlo. Dnešní starobní dôchodcovia sú tí, ktorí budovali súčasný štát, a len na základe nízkeho príjmu v minulosti im dnes Sociálna poisťovňa vypláca nízky dôchodok. Pre nízke príjmy sú dôchodcovia mnohokrát za vidinou dosiahnutia väčšieho príjmu vystavení vplyvom rôznych pokusov o získanie ich majetku, ktorý im zostal, či už prostredníctvom rôznych agentúr, ktoré vykupujú pozemky pod významné štátne investície a dôchodcom ponúkajú a vyplácajú veľmi nízke ceny za ich pozemky, cez klamárov, ktorí im údajne prišli vrátiť preplatky za energie a namiesto toho ich okradnú, až po šmejdov, ktorí im vďaka vplyvom psychológie predajú nekvalitný tovar za astronomické ceny. Samozrejme, netreba zabúdať aj na rodinné pomery, kde starostliví rodičia či starí rodičia prepíšu svoj dom na potomkov, a tí ich z tohto domu jednoducho vyhodia na ulicu.
Situácií, pri ktorých sa dôchodcovia stávajú terčom takýchto útokov čoraz viac pribúda. Z hľadiska neznalosti zákona a priveľkej dôverčivosti sa stávajú ľahkou korisťou pre ľudí, ktorí ich chcú oklamať a získať pre seba finančný prospech. Hoci majú možnosť obrátiť sa s občianskoprávnou žalobou na príslušný súd, z dôvodu nutnosti zaplatiť vysoké súdne poplatky nakoniec túto žalobu nepodajú a nedomôžu sa spravodlivosti.
Súčasné znenie zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov upravuje výšku súdneho poplatku na 6 % z ceny predmetného konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba. Pre dôchodcov, ktorí sa stali obeťou minimálne z jedného zo spomínaných nehanebných činov a zostali tak bez peňazí či majetku, nie je možné zaplatiť právneho zástupcu, nieto ešte vyrubený 6 % súdny poplatok. Častokrát sú teda pochybné prevody majetku alebo nákup drahého nekvalitného tovaru neriešené a odložené ad acta.
Z hľadiska uvedeného navrhujeme, aby sa poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, boli oslobodení od povinnosti platenia predmetného súdneho poplatku. Je to v záujme právneho štátu aj sociálnej spravodlivosti. Ďakujem, skončil som.