Ďakujem za slovo a začnem trošku netradične, ale myslím si, že je, považujem to za správne, poďakovať sa na tomto mieste Eugenovi Jurzycovi, ale aj mojim kolegom Martinovi Bartovi a Martinovi Pilníkovi, ktorí teda trpezlivo so mnou o rozpočte veľmi podrobne diskutovali, a nie raz.
Tak si myslím, že veľa vecí, ktoré poviem, teda budem mať aj od nich, resp. sme o tom diskutovali, tak si myslím, že by bolo sebecké teda tváriť sa, že je to všetko iba odo mňa, ale zároveň tá ďakovačka na začiatok, keď už, tak mala by asi aj patriť analytikom, analytikom IZP, ÚHP, Implementačnej jednotke IFP, všetkým možným analytikom, ktorí naozaj nie že diskutujú, nejde ani tak o to, ale dávajú podklady, na základe ktorých my môžme diskutovať, a tak ako to bolo aj povedané práve mojím kolegom pánom Jurzycom, toto je aleže diametrálne odlišná forma debaty, akú teraz vedieme. Tiež som akože po tom, čo tu bolo predtým, až, až nadšená. Bolo by úžasné, keby takto vyzeralo rokovanie parlamentu a keby sme namiesto, nechcem teraz spomínať tie témy, ale ľahších tém teda preberali takéto veci, ktoré sa týkajú ľudí.
Idem teda k rozpočtu. No, tých ľudí, ktorých som spomínala, a všetky tie materiály od tých analytikov keď som si preštudovala, no tak výsledok je taký, pán minister, že ja cítim krivdu z vašej strany za rezort zdravotníctva. Cítim... (Reakcia ministra.) Aj vy máte krivdu, áno, no vidíte to tak. (Povedané so smiechom.) Poviem ja za seba a môžte potom, samozrejme, budem rada, ak budete reagovať.
Vaša vláda opakovane tvrdí, že zdravotníctvo je priorita, ale myslím si, že naozaj skutky a hlavne teda rozpočet vravia niečo iné. Keď vystupoval Eugen Jurzyca, počuli ste aj od neho, že 34 %, ak si dobre pamätám to číslo, 34 % ľudí si myslí, že zdravotníctvo je prioritou a že teda nie je v dobrom stave, že ho treba riešiť. Vy na to vravíte, že ste dali do zdravotníctva historicky najviac, ale historicky najviac je to každý rok. To už vám tu bolo povedané, každý rok je, lebo teda ekonomika rastie, čiže až tak zázrak to nie je, čo ale zázrak je, vy ste historicky najviac zdravotníctvu zobrali. To je súčasne pravda. To, to mi asi dáte za pravdu, a to teda, samozrejme, z toho dôvodu, že, že ste nejakým spôsobom menili financovanie, ale keď sme si porovnali výdavky štátu bez ohľadu pracujúcich, ale výdavky štátu, keď sme si porovnali, tak je tam 16 % medziročný pokles oproti teda minulému roku, čo je najviac zo všetkých rezortov. Ďaleko najviac zo všetkých rezortov, práve vaša priorita, zdravotníctvo, práve chorí ľudia odkázaní na pomoc dostali od vlády z toho koláča rozpočtu, dostali o 16 % menej ako, ako všetky ostatné rezorty, alebo teda ako minulý rok, a teda aj najmenej oproti ostatným rezortom.
Nárast v nominálnom vyjadrení do zdravotného poistenia je cca 219 mil. eur a súčasne všetky opatrenia súvisiace s výškou platov v zdravotníctve budú stáť 197 mil. eur. Treba, samozrejme, prirátať ten rast cien a ďalších prevádzkových nákladov. Ono to môže vyjsť akurát. Môže to vyjsť, zrejme to nejako teda zvládne to zdravotníctvo, bude musieť, ale nezostáva, nezostáva na iné a to vidím ako problém. My tu máme nízke platy zdravotníkov, ktorých sme riešili tým najstrašnejším spôsobom, a to si myslím, že aj minister financií mi dá za pravdu, že platový automat zabíja akúkoľvek motiváciu a akýkoľvek progres v zdravotníctve, a ten náš štát stojí tie strešné peniaze napriek tomu, že neprináša hodnotu pre pacienta. To je, to je, to sú minuté peniaze, ktoré neprinášajú až takú hodnotu pre pacienta, akú, akú by mohli. Vy samy navrhujete teda, že by v tomto mala byť zmena.
Ale, čo je podstatné, napriek tomu, že príde k nejakému zvýšeniu, napriek tomu sú tie platy tragicky, tragicky nízke, a kto si to odnesenie, je pacient. Ten pacient je ten na konci toho reťazca, ktorý jednoducho musí nejakým spôsobom, však čo mu iné zostáva, musí zniesť tie pocity, tú, ten pocit frustrácie tých zdravotníckych pracovníkov a my ich máme, čo si budeme hovoriť, tak málo, že my si nemôžme vyberať. My sme radi, že tam niekto robí, akýkoľvek je, a tí pacienti to dennodenne zažívajú.
Tento rozpočet nám nedovolí nič s touto situáciou urobiť. Nedáva priestor na odmeňovanie. Keď už, teda dobre, zvýšil sa platový automat, ale, ale musí tam byť predsa priestor na to, aby tí manažéri v..., u tých poskytovateľov alebo samotní poskytovatelia, aby jednoducho dali odmeny tým lepším, aby ich odlíšili od tých, ktorí kašlú na pacienta. Nech sa nikto neurazí, ale naozaj veď poznáme tie príbehy, sú aj takí. Tak kým ich nebudeme odlišovať, kým bude rovnako odmenený ten, ktorý jednoducho nie je pridanou hodnotou pre pacienta, dostane rovnaké peniaze ako ten, čo je, nič sme nevyriešili. Tento problém rozpočet nerieši, nedáva priestor, aby sme ho riešili.
Tie hrôzostrašné priestory, v ktorých pacienti čakajú. Opäť pacienti. Opäť sú oni tí, ktorí budú čakať v tých budovách, ktoré im za chvíľu padnú na hlavu. Násobne vyššie náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych nemocniciach, najmä ktoré sú, samozrejme, zadlžené, tam to padá na občana, ktorý platí dane a odvody. To, keďže toto sa nejakým oddlžením rieši, tak dajme tomu, že dane, ale zasa to zaplatí ten občan, ale tu nejde ani o to, že on zaplatí nejakú zdravotnú starostlivosť navyše, ale on zaplatí raz také vysoké ceny za, za všetky služby práve preto, lebo tie služby sú poskytované dlžníkovi. Na základe tohoto budeme stále platiť ako obrovské peniaze. Tie peniaze mohli byť použité na lepšiu zdravotnú starostlivosť, na viac zdravotnej starostlivosti, mohlo byť doslova zachránených viac životov. Nebude tu na to priestor. Jednoducho nie je. Spoločným menovateľom týchto problémov, ako som hovorila, sú teda zadlžené nemocnice, preto ja veľmi výrazne vždy protestujem, pokiaľ ich chceme od akýchkoľvek, akokoľvek ochrániť práve preto, lebo ja si myslím, že, že zadlžené nemocnice sú obrovskou príčinou, zdrojom problémov v zdravotníctve, a to jednoducho treba riešiť v podstate, a nie iba dávať teda nejaké následné nálepky.
Ja si myslím a toto asi nebude veľmi populárne, ale vždy som hovorila, že, že nerozumiem tomu, prečo nejaký poskytovateľ dáva zdravotnú starostlivosť, poskytuje zdravotnú starostlivosť pod cenu, čiže pod, ešte dokonca nemocnice tvrdia, že pod cenu ich vlastných nákladov. Čiže ono čiastočným riešením je, že nemocnice povedia alebo poskytovatelia povedia, no nebudem to ja za túto cenu robiť, a ako vieme, to sa čiastočne aj deje. Čiastočne sa tým vyhrážajú.
Len opäť, pán minister, kto to, kto si to zlízne? Kto bude ten, kto nakoniec tú zdravotnú starostlivosť nedostane? Namiesto toho, aby sme túto situáciu nejako vyriešili, tak jednoducho nechávame ten stav taký a ten, kto by to vedel alebo, alebo na koho je najväčšia zodpovednosť, aby to riešili, určite štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčší, najväčší, najväčšia poisťovňa na trhu a táto poisťovňa práve so sebou nesie strašne vysoký kumulovaný dlh. Avizuje najnovšie, že podľa tohto rozpočtu, ktorý teda je nejakým spôsobom predschválený, že zostane insolventná. Dostane tento rok o 165 mil. menej na poistencov štátu a desiatky miliónov stráca na revízii, ktorú nepodpísala ministerka. Vy asi viete, že ja som teda proti tomu veľmi, veľmi razantne vystúpila, a to práve z tohto dôvodu, že takéto veci pre ňu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, hlási mi aj pán spravodajca, že musí odísť. Je to pochopiteľné, je 13.00 hod., čas obeda, na ktorý máme hodinu. Takže v tejto chvíli vás musím prerušiť a budete pokračovať potom o tej 14.00 hod. Veľmi pekne... (Reakcia z pléna.) O 14.00 hod. je termínovaný? Viete, čo vôbec nemám podklady, takže vôbec neviem... (Reakcia z pléna.) A potom, až potom bude rozpočet? Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre.
Všetkým vám želám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
==
