Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.2.2017 o 10:04 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 18:57 - 19:13 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jozef, hovoril si o chorej časti SPP. Táto sa dneska venuje iba predaju plynu domácnostiam a podnikateľom. No a paradoxne stále je v strate. Mňa na tom zaráža najmä to, že je zákon, je to regulovaný subjekt, a zákon o regulácii zakazuje nastavovať úradu tú regulačnú politiku tak, aby nejaký regulovaný subjekt išiel do mínusu. Toto sa jednoducho nedá. Oni tam majú priznanú, nejaký, nejaký ten primeraný zisk. No a čudné je na tom najviacej, že tomu majiteľovi to nevadí. Potom sa ale pozrime teda, kto je tým majiteľom, a zistíme, že stopercentným vlastníkom, vlastníkom je práve štát.
A ja sa preto pýtam, pokiaľ štát takýmto spôsobom nezasahuje proti nesprávnej regulácii, drží regulovaný subjekt v mínuse, možnože aj umelo, neviem akým spôsobom, nie sú za to tí nominanti štátu aj priamo hmotne zodpovední? Nejde tu vlastne o poškodzovanie spoločnosti, ktorá patrí štátu, teda nám všetkým?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 18:55 - 18:57 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Začnem, začnem od konca. Martin, čo na to povedať? Súhlas, bohužiaľ, je to tak. ÚRSO tak fungovalo, ÚRSO tak funguje ďalej. K tomu, k tomu plagátu a k tomu, že kto sa v tom vyzná alebo nevyzná. Priznám sa, ja sám sa v tom nevyznám, v tej energetike. Tak ako je to momentálne riešené, tak ako je to momentálne, tak ako sa niekto tu momentálne snaží nejakými retroaktívnymi vyhláškami odstraňovať niečo, čo vlastne ani nikdy vzniknúť nemalo, toto je, toto je chaos nad chaos. A ja tvrdím jedno, už nikdy ani tie ceny, ani tá regulácia nebudú také, aké boli predtým. Ja nehovorím, že predtým boli lepšie, ale minimálne sme tu nemali to, čo nastalo k 1. 1., a to absolútne neriadený nárast cien plynu, elektriny, vody, o chvíľku budem dokonca, alebo o chvíľku potom v ústnej sa vyjadrím aj k teplu.
No a Eugen takisto spomenul a napríklad ten odvod pre spoločnosti pôsobiace v regulovaných odvetviach. Toto je, toto je opäť iba jedna, jedna kocka do tej skladačky, do tej nesystémovej energetiky, ktorú tu, bohužiaľ, dlhé roky, dovolím si povedať, trpíme. Veľmi názorne to predviedol pán Krajniak, čo všetko to zahŕňa, čo všetko v tom je. Čiže to neni iba o tých distribučkách, to neni iba o tých cenách, to je o tej, o tom chaose, ktorý v tej energetike vládne, dovolím si povedať, minimálne desať rokov, ak nie viac.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2017 18:28 - 18:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán Krajniak, kartu ešte. Priznám sa, chvíľku som rozmýšľal, či náhodou ten kabát nebude považovaný za nejakú názornú pomôcku, ale tak nikto vás na to neupozornil, tak hádam nie. Nebudem mať taký ohnivý prejav ako pán Krajniak. Pokúsim sa troška povenovať tej situácii momentálne s tými vysokými cenami energií z tej vecnej stránky, a to aj napriek tomu, že Robert Fico včera a vlastne aj dneska nám odkázal, že keďže Igor Matovič ukázal tú názornú pomôcku a s tou babičkou z Českej republiky, tak všetky problémy v energetike na Slovensku sú tým pádom už vyriešené. No, bohužiaľ, nie je to také jednoduché.
Mám pre vás všetkých, hlavne pre občanov jednu zlú správu. Problémy v energetike, hlavne s tými cenami ešte len začínajú. Na svedomí má, to má práve tá vyhláška, na ktorú sa pán Fico spolieha, že by mala všetko vyriešiť. Táto bola zverejnená minulý týždeň v Zbierke zákonov a musím povedať, že v odbornej verejnosti sa postarala naozaj o poriadny rozruch. Čo vlastne hovorí táto vyhláška?
V zásade je to vyhláška z roku alebo na rok 2016, akurát mierne adaptovaná o nejaké koeficienty. No a hovorí hlavne o tom, že cenové rozhodnutia, ktoré boli vydané na rok 2016, majú ostať v platnosti až dovtedy, kým ÚRSO nevydá nové. To je teraz dosť taká sporná otázka, možnože Alino Baránik by nám vedel povedať, či vyhláškou môžeme dneska retroaktívne zmeniť niečo, čo tu od 1. 1. tohto roka už vlastne beží, to je to existujúce cenové rozhodnutie. Nevieme to urobiť pri zákonoch, je to protiústavné, snažíme sa to teraz urobiť tou vyhláškou. Dobre, je to v prospech ľudí, tak možnože to tak naozaj aj bude.
Pokiaľ by to však tak bolo, tak v podstate tie cenové rozhodnutia z minulého roka platia od začiatku roka a budú platiť až do vydania nových. Ja si však skorej myslím, že tieto cenové rozhodnutia z minulého roka budú platiť iba od vydania vyhlášky, teda od 10. 2. a opäť budú platiť iba dovtedy, kým ÚRSO nepríde s novými. Takže my budeme mať v tomto roku alebo teda niektorí tí dodávatelia energií, resp. v tomto prípade stiahneme to reálne na tie distribúčky, budú mať tri cenové rozhodnutia, dokonca stredoslováci štyri, pretože u nich už k jednej zmene došlo.
Čo ale hovorí samotná vyhláška? Je tu § 46 ods. 2, sú to prechodné ustanovenia, kde sa hovorí: "Do dňa doručenia cenového rozhodnutia regulovanému subjektu na rok 2017 sa platí cena schválená cenami v rozhodnutí na roky 2014 až 2016 a rovnako sa postupuje, ak cena nie je určená." Takže je to veľmi nejednoznačné. Pripúšťa sa tam aj možná spätná platnosť cenových rozhodnutí, čo môže byť nejakým dôvodom, prečo sa úrad snažil toto práve do tej vyhlášky zaviesť. Ja by som v tom videl nejakú tú legalizáciu konania Roberta Fica, ktorý práve na jednej z tlačoviek navádzal ľudí na to, aby trhali a neplatili faktúry. Ja si myslím, že to je navádzanie na trestný čin. Pokiaľ sa totižto takto vyjadrí právnik a ešte k tomu predseda vlády, mali by sme ho možnože požiadať, aby rovnaký meter aplikoval aj na daňové priznania v marci. Napokon, prečo nie? Aj tu sú ľudia vo všeobecnosti veľmi nespokojní.
Ale vráťme sa späť k tým samotným faktúram. Tu si treba uvedomiť, že ľuďom bola elektrina už dodaná na základe nejakých vtedy platných podmienok. Hovorím teraz o mesiaci január. Ak by sme ich teda spätne mali meniť, potom by sme mali aj vrátiť už odobranú elektrinu a odobrať si ju ešte raz. No, samozrejme, toto je nezmysel, to sa fyzicky jednoducho nedá. No ale takýto, takýmto nezmyslom je aj celá táto vyhláška. No a tiež si treba uvedomiť, že samotní dodávatelia aj distribútori elektriny už za január majú dépeháčky pouzatvárané. To znamená, ak by teraz mali už meniť vystavené faktúry, musia podať opravné daňové priznania, no a toto je opäť spojené aj s pokutami.
Taktiež ak ste túto faktúru roztrhali a nezaplatili, váš dodávateľ sa môže takýmto konaním dostať do platobnej neschopnosti, nakoľko on za tú distribúciu tým distribučným spoločnostiam už zaplatiť bez akéhokoľvek pardonu musel. Tuná nejaké odporúčanie Roberta Fica "neplaťte!" nemohlo byť aplikované. Novou vyhláškou tak vznikne u niektorých preplatok, avšak jeho vrátenie, ak teda tam nejaký nárok bude, mohol riešiť dodávateľ zápočtom v ďalšej faktúre. Určite nie Robert Fico nejakou výzvou, že ľudia nič nemajú platiť.
No, ale čo je možnože ešte dôležitejšie a čo si treba v tejto súvislosti uvedomiť, preplatok nevznikne každému. Je obrovské množstvo ľudí, neviem to povedať percentuálne, ktorí, naopak, v januári dostali nižší zálohový predpis, ako mali v roku 2014, pardon, ´16. A práve títo budú podľa staronovej vyhlášky Roberta Fica veľmi nešťastní a ak už zálohu zaplatili, budú musieť, naopak, doplácať do výšky platby podľa minulého roku.
Poplatky za distribúciu sú však iba jednou časťou z ceny za elektrinu. Otázne nateraz napríklad ostáva, čo sa stane s tou už toľko tu diskutovanou tarifou za prevádzku systému? Táto podľa nového cenového rozhodnutia mala vzrásť oproti minulému roku o 14 percent. Tarifa za prevádzku systému, tu sa teda bavíme o tých obnoviteľných zdrojoch kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpore elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, plus je tam ešte malý, malá časť pre obce, čo je ten organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, táto sa na cene elektriny podieľa až pätnástimi percentami. Ten výpočet, ja som to už spomínal, je pomerne jednoduchý. Urobí sa odhad vyplatenia doplatkov v roku 2017, plus reálne dorovnanie podľa vyúčtovania spred dvoch rokov. Takže ja si nemyslím, že keď príde k nejakým novým cenovým rozhodnutiam, takže tu sa niečo meniť bude. To znamená, že nejaký pokles v tomto smere očakávať určite nemôžme.
Kto sa ale môže tešiť z tých nových vyhlášok, sú určite dodávatelia elektriny, minimálne dovtedy, kým ÚRSO nepríde s novými, s novými cenovými rozhodnutiami. Elektrina na trhu totižto v minulom roku, tam sa to vypočítavalo v tomto roku podľa, podľa ceny elektriny na trhu od januára do, myslím, že júna, tak práve táto medziročne klesla. No ale oni teraz budú môcť účtovať podľa roku predtým, takže oni koniec koncov na tom ešte celkom dobre zarobia.
No ale keď sa vyjadrujem k tej vyhláške, je tam jedna čerešnička na torte, ktorú si doteraz málokto uvedomil, resp. aj tí, čo si to uvedomili, tak sa z toho nevedia vysomáriť. Tú vyhlášku podpísal Jozef Holjenčík, a to od dňa 8. 2. Táto vyhláška bola vtedy aj odoslaná do Zbierky zákonov, ale pritom abdikačný list bol prezidentovi doručený 7. 2. a v ňom sa hovorí, že Jozef Holjenčík prestáva byť vo svojej funkcii od nasledujúceho dňa, od 8. 2., to znamená od polnoci. Takže ak od polnoci medzi 7. 2. a 8. 2. Jozef Holjenčík skončil vo svojej funkcii, ako mohol 8. 2. túto vyhlášku ešte podpísať?
No a potom ešte možno pár konkrétností. Spomínal som stredné Slovensko. Práve tu budú dodávatelia elektriny vďaka všetkým tým zásahom Roberta Fica do tej nezávislej regulácie prerábať faktúry v tomto roku na trikrát. Tiež si treba uvedomiť, že toto všetko si vyžaduje nejakú zmenu systému, treba tie faktúry opäť rozoslať, treba s tými ľuďmi tieto veci odkomunikovať. Toto všetko je spojené s nejakými výdavkami, ktoré budú mať tí dodávatelia s tým spojené. Pri nejakých menších dodávateľoch sa tieto náklady počítajú na desaťtisíce eur, pri tých väčších sú to až státisíce. A treba si uvedomiť, že ak táto zmena nastane trikrát, tak trikrát. Odhaduje sa, a je to naozaj iba taký veľmi konzervatívny odhad, že práve tieto administratívne úkony nás budú stáť dodatočne 3 milióny eur. Hovorím naschvál nás, pretože toto si budú môcť následne títo dodávatelia uplatniť v rámci cenovej regulácie na budúci rok.
No a potom táto minca má aj druhú stranu. Sú to distribučné spoločnosti či energetiky, ktoré sú v 51-percentnom vlastníctve štátu. Päťdesiatjeden percent majú distribúčky, SEPS má dokonca 100 percent. Dividendy z ich zisku sú nezanedbateľnou súčasťou príjmovej časti štátneho rozpočtu a je možné predpokladať, že po všetkom tomto chaose, ktorý, dúfajme, v záujme všetkých občanov čo najskorej skončí, je ale možné očakávať, že práve tie príjmy v konečnom dôsledku klesnú. Takže ja sa pýtam, či pán minister financií je práve na takýto výpadok aj pripravený.
Ako vidno, po všetkých týchto zásahoch, zásahoch štátu, hoci pán Robert Fico to popiera, sa ten chaos v tej energetike veľmi výrazne prehĺbil. Ľudia boli raz oklamaní, sen Roberta Fica o štvorpercentnom poklese cien elektriny je minulosťou, ale elektrinou, elektrinou tento chaos vôbec nekončí.
Máme tu stále otvorenú vyhlášku o cenovej regulácii vo vodárenstve. Práve tu malo dôjsť ešte k výraznejšej zmene, a to práve tým zavedením fixných, fixných platieb v závislosti od priemeru potrubia pred vodomerom, to sú tie slávne poplatky za vodomery. No a podľa vodárenských spoločností alebo práve pri nich sa mal práve najvýraznejšie prejaviť ten vplyv toho precenenia majetku, na ktorý na zvukovej nahrávke, ktorá bola zverejnená minulý týždeň, nabádal hlas podobný Jozefovi Holjenčíkovi.
No a čo zatiaľ bolo riešené iba okrajovo, je cenová regulácia v plynárenstve. V plynárenstve, tam sa už jedna, jedna, jedna tá, jedna tá, jedno to cenové rozhodnutie pre SPP – distribúciu upravovalo, ale iba pre šesť tarifných skupín. V minulosti tak ostali všetci veľkí odberatelia, ako napríklad, alebo teda stredne veľkí odberatelia, ako bytové domy, školy, nemocnice, verejné haly. No a čo pre nich tiež znamená aj to, že napríklad budú stále podliehať nejakým pokutám za prekročenie denného odberu. No a tu uvediem jeden konkrétny príklad, ktorý doteraz nebol publikovaný, ale teda prišla už jedna takáto faktúra, konkrétne v jednej základnej škole zo západného Slovenska, kde dostali pokutu za prekročenie nejakého denného limitu. A to kvôli tomu, že január bol veľmi chladný. Všetkých nás asi veľmi prekvapil. Mali sme tam prázdniny, no a keď začali deti chodiť do škôl, bol to 7., 8. január, kedy sa teda tá škola tak nejak viacej rozkurovala. Vtedy, prosím pekne, prekročili počas dvoch dní nejakú tú rezervovanú kapacitu o 30 percent. Konkrétne sa jednalo o 300 kubíkov plynu denne. No a výsledkom tohto celého bola, prosím pekne, pokuta vo výške 9 546 eur za 600 kubíkov odobratých navyše. Ja iba doplním pre informáciu, cena za jeden kubík je 22 centov, takže 600 krát 0,22 a oni dostali pokutu 9 546 eur. Samotná platba za odobraný plyn bola pritom menej ako polovica z tejto ponuky, pokuty. No a to v praxi znamená, že v škole zrejme najbližšie dva mesiace nebudú mať za čo kúriť.
Pozrel som sa teda do tej vyhlášky a našiel som tam jednu naozaj veľkú zaujímavosť. A našiel som tam aj v tej staronovej vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike. Sú tam definované pokuty za prekročenie rezervovanej kapacity a výnosy za neoprávnený odber elektriny. Tieto znižujú zisk a schválené náklady distribučiek. Inak povedané, čím viacej pokút distribučná spoločnosť vyberie, tým budú nižšie distribučné poplatky. Vďaka tejto schéme je distribučná, distribúčka spokojná, pretože im je jedno, či zarobia na pokutách alebo na poplatkoch, a štát tiež, pretože tie distribučné poplatky, pochopiteľne, klesnú dole. No a tým ukrivdeným tak ostáva iba ten, čo tú pokutu dostal. To, že táto pokuta je neprimeraná a môže ho zlikvidovať, evidentne nikoho nezaujíma. V tomto konkrétnom prípade sa bavíme o škole. No a kto teda toto celé zaplatí? Pochopiteľne, zas len my všetci.
Pre úplnosť iba dodám, že zápočet týchto pokút bol vo vyhláške už aj v minulosti, ale nie v takto nehorázne vysoko nastavenej výške.
Takže skúsme si to zhrnúť. Máme tu Robertom Ficom avizované, alebo teda navádzanie ľudí k trestnému činu, aby trhali a neplatili faktúry. Máme tu snahu o zakrývanie tých reálnych problémov nejakou retroaktívnou vyhláškou, ktorá je dokonca v rozpore s ústavou. Cena elektriny napriek všetkej tejto snahe a sľubom aj tak porastie. Bude to na úkor ľudí, no zarobia na tom dodávatelia, ktorí si budú účtovať dnes už neaktuálne ceny. No a ľudia budú tiež musieť zaplatiť ešte aj všetky náklady s týmto chaosom spojené. Taktiež hrozí, že v štátnom rozpočte sa nám otvorí ďalšia diera. A toto všetko vďaka jednej vyhláške, ktorú podpísal človek, ktorý na to zrejme už v tom čase vôbec nemal oprávnenie. Riešené tiež nie sú ani tie likvidačné pokuty, ktoré som spomenul práve v prípade plynárenstva.
Takže na základe tohto ja sa teraz tuná bavím o naozaj konkrétnych a aktuálnych veciach, o vyhláške, podľa ktorej má prebiehať nová cenová regulácia v elektroenergetike, ktorá zavádza, naopak, do tej cenovej regulácie ešte väčší chaos, ešte väčší chaos, ako bol predtým. Takže otázka na mňa, je tu naozaj ešte niekto, kto si myslí, že Robert Fico má práve túto kauzu vysokých cien energií pod kontrolou? Ja si to teda určite nemyslím.
Máme tu aj viacero ďalších dôvodov, pre ktoré by mal Robert Fico odstúpiť. Spomenuli ich, mnohé z nich, už moji predrečníci. Ja sa pokúsim to mierne skrátiť, pretože čas je neúprosný. Prejdem rovno k osobe, ktorej meno tu už viackrát dnes zaznelo, a to je Jozef Holjenčík. Zdá sa, že dnes je to už papierovo irelevantná osoba, ale, bohužiaľ, nie je. Stále má na ÚRSO nezanedbateľný vplyv, pretože ÚRSO momentálne predsedá jeho podpredseda, ktorého nominoval práve Jozef Holjenčík. Nový predseda, pravdepodobne, tak skoro ani nebude, a to z jednoduchého dôvodu, koalícia sa na ňom zrejme tak skoro nedohodne. A čo je ešte dôležitejšie, pán prezident zrejme veľmi dobre zváži, koho do tejto, do tohto úradu bude nakoniec aj vymenovávať.
Jozef Holjenčík tomuto úradu predsedal v podstate od 2007, vtedy sa stal členom regulačnej rady, odvtedy podpisoval mnohé z tých výnosov a vyhlášok. V roku 2012 si napísal vlastný zákon, na základe ktorého sa dosadil aj do tej dvojjedinej funkcie, to znamená, toho predsedu úradu a predsedu regulačnej rady. Bol nominovaný následne SMER-om a vtedajším prezidentom vymenovaný do funkcie. Charakteristický bol naozaj veľmi netransparentnou, nesystémovou reguláciou. Výhrady mali spotrebitelia, výrobcovia, distribútori, predajcovia. Dostali sme tu takisto veľa rôznych podnetov, alebo nie podnetov, ale výhrad zo strany Európskej komisie.
Ja tvrdím jedno, keď príde nový predseda na ÚRSO, bude mať jednu jedinú úlohu. Všetko, čo pán predseda Holjenčík, expredseda, urobil, zhodiť zo stola a bude musieť začať nanovo. Transparentne, systémovo a v prospech všetkých ľudí. Tých prešľapov, ktorých sa dopustil, bolo viacero. Spomínali sme tu TPS-ku, tá bola zavedená vyhláškou, čo, bohužiaľ, zo zákona možné nie je, alebo teda z ústavy. Zaviedol G-komponent, ktorý mu už Ústavný súd minulý rok v lete zrušil. Apropo, v tej staronovej vyhláške sa objavil opäť. No a potom tu bola tá regulácia na príkazy Roberta Fica, to už tu bolo viackrát spomínané. Bol tu spomínaný aj Slovenský plynárenský priemysel. Mám možnože ešte dve minúty. V podstate Slovenský plynárenský priemysel vyplatil pred voľbami 48 mil. eur vo forme vratiek za plyn. No a tu treba ale povedať, že Slovenský plynárenský priemysel toto nemal z čoho vyplácať, pretože za rok 2015 on nevytvoril žiaden zisk, z ktorého by si to mohol vytvoriť, rozdať. On vytvoril stratu, konkrétne 85 mil. eur.
Podľa výročnej správy v roku 2015 príjmy z predaja plynu a elektriny dosiahli 1,36 mld., ale výdavky 1,44, na administráciu, na prevádzku a na nákup plynu. Ale napriek tomu sa tých 48 mil. našlo. No a hádajte odkiaľ? Bolo to práve z tých dcérskych spoločností, ktoré spadajú pod Slovenský plynárenský priemysel, matku, či už to bola, či už to bol Eustream alebo SPP – distribúcia.
Takisto táto distribučná spoločnosť – škoda, že tu pán Krajniak nie je – údajne dosiahla alebo mala nárok na 27-percentný zisk, ktorý si prenášala do ceny. Tu treba povedať, že tu boli aj kontroly ÚRSO, ktoré mali tomuto zabrániť. Bohužiaľ, nestalo sa tak. No a dnes teda máme naozaj veľmi vysoké ceny aj týchto distribučných poplatkov.
Mám tu ešte toho na dve strany. Ja si dovolím povedať, že nateraz to asi ukončím a budem potom pokračovať, dokončím to v tej ústnej rozprave.
Takže zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 18:14 - 18:15 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Veronika, ja by som sa vyjadril k tej transparentnosti, čo si spomínala na záver, ktorá je jednoznačne v prípade tej cenovej regulácie nevyhnutná. Hovorila si tam aj o tých obnoviteľných zdrojoch alebo uhlí. Tieto dotácie my si dneska vieme veľmi konkrétne dohľadať, cenové rozhodnutia sú zverejnené, ich výška, sú tam aj predpokladané množstvá, tak ako Igor Matovič spomínal vo svojom príhovore. Problém môže nastať, keď sú to naozaj nejaké schránky z Cypru.
Čo však dneska je absolútne netransparentné alebo teda čiastočne transparentné, je práve tá cenová regulácia, keď sa stanovuje tarifa za prístup do distribučnej sústavy a poplatky za distribúciu elektriny. Toto sa stanovuje pre distribučné spoločnosti. A my síce vieme, ktoré položky to sú, ale my nevieme v akom objeme. Takáto transparentná regulácia pritom v Čechách funguje úplne bez problémov. Sú to prirodzené monopoly, nemajú na svojom území žiadneho konkurenta, to znamená, oni sami by mali tieto vstupy, dovolím si povedať, dobrovoľne zverejňovať. Ale kto im v tom minulosti zabránil a kto hovoril, že nie, toto musí ostať tajné, bol práve expredseda úradu. Minulý týždeň sme mali možnosť aj vidieť, čo bolo asi tým pozaďovým dôvodom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 17:36 - 17:37 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán Kollár, iba taká jedna technická poznámka, ale aj predtým sa už tu objavili informácie o obnoviteľných zdrojoch, fotovoltike, uhlí, hovoríme aj o kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Táto celá podpora má jeden jednotný názov, je to tarifa za prevádzku systému a táto je zahrnutá do koncovej ceny elektriny pre spotrebiteľa. No a to, že podporujeme obnoviteľné zdroje, prikázala nám to Únia, je to dobré pre životné prostredie, okej. Uhlie, sociálna podpora, v poriadku. Ale tu si treba uvedomiť to, že tá tarifa, to, že sa nám premieta do cien elektriny, toto nemáme zákonom. Toto máme zavedené vyhláškou a nové tarify, nové poplatky, nové dane sa môžu dávať iba zákonom.
Preto sme asi pred troma mesiacmi práve na Ústavnom súde túto tarifu napadli a označili za protiústavnú a budeme čakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Pretože ak máme takúto tarifu platiť a máme sa na ňu skladať, tak nech o tom rozhodne Národná rada, v akom pomere. Napríklad v Českej republike majú jasne stanovené, že je to iba nejaká úroveň, všetko nad to ide zo štátneho rozpočtu alebo z predaja emisií. Hneď by si politici rozmysleli, či budú podporovať bane 100 mil., alebo nejaké ďalšie novoobnoviteľné zdroje, keby vedeli, že tieto peniaze im na budúci rok v tom štátnom rozpočte chýbať budú. Čiže je to aj o tej politickej zodpovednosti, ktorú doteraz politici odmietali prevziať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 17:24 - 17:26 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Lucka, hovorila si na začiatku, že si nevieme predstaviť, koľko z tých peňazí končí v alobaloch, ale my si to vieme veľmi konkrétne nielen predstaviť, ale aj vypočítať. Podpora pre Slovenské elektrárne, ktoré spaľujú takéto uhlie, je 95 mil. eur ročne. Nákup uhlia od Hornonitrianskych daní sa pohybuje v objeme 85 mil. eur ročne. Toto je vlastne 1,8 mil. tony. Výhrevnosť tohto uhlia je kdesi tesne nad 10 gigajoulov na tonu. Z tohto nám vyjde, že Slovenské elektrárne platia Hornonitrianskym baniam zhruba 5 eur za gigajoul. Keď som si tak robil taký malý rešerš na internete, pretože pre uhlie neexistuje nejaký jednotný trh, zistil som, že keby sme nie hnedé uhlie, ktoré veľmi ťažko horí, ale kvalitné čierne uhlie nakupovali z Nemecka, tak by sme ho kúpili za polovicu, prosím pekne. Takže toto je presne to, čo končí v alobale, to je zhruba tá polovica z tých 85 mil. a veľmi pekne to dokazuje aj FINSTAT, kde sa dá kedykoľvek pozrieť, že Hornonitrianske bane Prievidza dosahujú, alebo minulý rok minimálne dosiahli, predminulý, pardon, 57 % hrubú maržu. Päťdesiatsedempercentná hrubá marža pre podnik, ktorý je síce nepriamo, ale na sto percent závislý od dotácií, na ktoré sa skladáme my všetci v cenách elektriny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 17:02 - 17:03 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka Kiššová, spomenula si náš zákon, ktorý sme predkladali na poslednej schôdzi. Týkal sa baníkov. Chceli sme zvýšiť ich bezpečnosť pri práci. Takisto sme chceli stransparentniť povoľovací proces a kontrolu. Lebo nešťastia, ktoré si spomenula, sa stali práve mimo územia, ktoré bolo povolené. Čiže mimo dobývacieho priestoru.
Hovorila si o tom, ako niektorí poslanci hlasovali. Ja som si pre tú srandu pozrel práve ten záznam a zistil som, že napríklad poslanci za MOST alebo SNS sa zdržali. No a zrovna tí, ktorí boli v tom 2009., resp. 2006. pri vláde, tak všetci boli proti. Možnože pár mien. Peter Šuca, Robert Madej, Martin Glváč, Jozef Buček, Jana Vaľová, Ľubomír Petrák, Dušan Jarjabek, Tibor Glenda, Miroslav Číž, Vladimír Baláž, Milan Mojš, Dušan Čaplovič, Juraj Blanár, Michal Bagačka, Erik Tomáš, Róbert Puci, Martin Nemky. Vladimír Matejička, Ladislav Kamenický, Ladislav Andreánsky. Ja myslím, že ľudia by mali poznať tieto mená, hlavne tí baníci. Ale hlavne je tu jedno meno pri osobe, ktorá sa, je tu jedno "proti" pri mene osoby, ktorá bola takisto proti, je to Ľubomír Jahnátek. Minister, ktorý bol v tom čase ministrom hospodárstva, ktorý mal byť prvý, ktorý zahlasuje za tento zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.2.2017 10:15 - 10:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej, Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 377. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2017 10:04 - 10:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vidím, že tá téma je naozaj horúca. Skutočne v súvislosti s Hornonitrianskymi baňami je tých káuz a vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť, veľmi veľa, dneska sa však sústredíme práve na ten, na tú bezpečnosť práce, na tú prevádzku tých baní. Janka Kiššová tu spomínala už to, že my nebrojíme v žiadnom prípade proti baníkom, ale naopak, keď hovoríme o tom systéme tých dotácií, proti jeho netransparentnosti. Keď to teda môžem doplniť a mám na to priestor, dneska keď si prepočítame tú dotáciu, na ktorú sa skladáme my všetci v cenách elektriny, tak na jedného zamestnanca, nehovorím baníka, zamestnanca Hornonitrianskych baní to vyjde na 2200 eur mesačne. Toto nemá naozaj ani jeden z nich na výplatnej páske, pokiaľ si odmyslíme riaditeľa alebo nejakého manažéra.
Na druhej strane v tých baniach stále chýba bezpečnostné vybavenie. Baníci pracujú v rizikových podmienkach. No a možno taká čerešnička na torte, v tom 2009., keď zahynulo 20 baníkov, hlavná zodpovednosť bola na jednej osobe, ktorá tých baníkov, ktorí mali hasiť ten požiar, poslala naspäť a poslala tam ešte aj tých záchranárov. Tento človek, pravá ruka Čičmanca, v týchto baniach dodnes pracuje. Takže poďme teraz poriešiť tento zákon a určite sa neskorej dostaneme aj k ďalším veciam, ktoré by sme v tejto veci mohli otvoriť.
Ale ešte raz opakujem, v žiadnom prípade nejdeme proti baníkom. Naopak, my sa ich chceme zastať a chceme vytvoriť transparentné systémové a čisté prostredie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2017 9:49 - 9:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň. Mrzí ma, že sme prišli o dvoch poslancov, ktorí mohli počúvať túto rozpravu, ale tak snáď sa ešte vrátia v plnom zdraví. A teda toto tak troška na odľahčenie, pretože naozaj tá téma je veľmi, veľmi vážna. Hovoríme o mnohých obetiach, ktoré boli, kde teda vyhasli životy práve pri banských nešťastiach. Anka spomínala ten výbuch v bani Handlová. Teda hovorí sa o výbuchu. Skutočnosti, prečo tí ľudia zahynuli, tak tie boli trocha iné, ale to Anka spomenula. Vtedy tam vyhaslo 20 životov úplne zbytočne. V roku 2006 bol prieval v bani Nováky. Tam vyhasli štyri životy. Toto všetko má jeden spoločný menovateľ, konkrétne, zanedbané bezpečnostné predpisy, chýbajúce záchranárske vybavenie, neodborný a neprofesionálny prístup pri likvidácii mimoriadnych udalostí.
V našom zákone sa snažíme reflektovať na viaceré skutočnosti, ktoré nastali a hlavne ktoré vyplynuli z toho vyšetrovania. Anka už spomenula, Anka už spomenula minimálne dve z tých opatrení. Ja by som možnože iba doplnil, že takisto reflektujeme na prípady z praxe, kedy organizácie predkladajú žiadosti o povolenia na dobývanie ložísk na obdobie do vydobytia zásob bez ohľadu na vyriešenie stretov záujmov.
Návrh zákona upravuje podmienky ohľadom práve týchto stretov. Upravujú sa tiež podmienky ohľadom zodpovednosti vykonať likvidáciu a rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov. Práve z praxe sú známe prípady, keď sa organizácie snažili vyhnúť povinnostiam, napríklad úmyselnou stratou oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska alebo banského oprávnenia. No a z praxe sú tiež známe aj prípady, keď organizácie v konaní o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu predložili so žiadosťou územné rozhodnutie bez vyznačenia právoplatnosti. Pretože konajúci obvodný banský úrad je z úradnej povinnosti povinný zistiť presný a úplný stav, skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní. Prenáša sa tým zodpovednosť za zistenie preneseného, trestného a skutočného stavu veci na obvodný banský úrad. Práve tou navrhovanou úpravou sa dosiahne spresnenie aplikačnej praxe a povinnosť dokladovať skutočný stav veci na organizáciu.
V oprávnení poskytovať poradenstvo na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky banskými úradmi nebola doposiaľ zakotvená v legislatíve pre oblasť výkonu hlavného dozoru. Pritom ide o jedno z najdôležitejších preventívnych opatrení v boji proti vzniku mimoriadnych udalostí.
V súvislosti so vznikom závažných pracovných úrazov a havárií môžu vždy nastať pochybnosti o správnosti postupu a záverov vyšetrovania týchto mimoriadnych udalostí. Pritom doposiaľ neexistoval priamy nástroj na preskúmanie postupu a záverov vyšetrovania obvodného banského úradu.
Zdôrazňuje sa tiež potreba spolupráce obvodných banských úradov s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí. Tieto naše návrhy vyplynuli z vyšetrovania najmä tej druhej mimoriadnej udalosti. Na Hlavnom banskom úrade bol zriadený vyšetrovací tím. Tento sa veľmi detailne zaoberal nielen tým, či boli dodržané predpisy, ale pozreli sa aj na príčiny vzniku tejto udalosti. Toto síce robiť nemuseli, ale povedali si, že je to naozaj dôležité aj v súvislosti s tým, aby definovali jednotlivé porušenia predpisov, ku ktorým došlo. Definovali ich celkovo viac ako 50.
No a zaujímavosťou bol ten následný zásah predsedu Hlavného banského úradu pána Kúkelčíka, ktorý sa rozhodol túto správu z tohto vyšetrovania zoškrtať v prospech majiteľa bane pána Čičmanca. Zmanipulované konanie Hlavného banského úradu a obvodného banského úradu účelovými výkladmi predpisov zo strany predsedu Hlavného banského úradu mali za cieľ dosiahnuť výhody pre spriaznené dozorované organizácie. Pán Kúkelčík je niečo podobné v baníctve ako, ako bol pán Holjenčík v energetike alebo pán Harabin v súdnictve. Manipulácia s vyšetrovacím spisom je pritom zrejme iba špičkou ľadovca, ale o to studenšou, že naozaj ide o dvadsať, v tomto prípade úplne zbytočne vyhasnutých životov.
Okrem ovplyvňovania vyšetrovania sú aj indície v baníckych kruhoch, ktoré to označujú dokonca za verejné tajomstvo, že predseda Hlavného banského úradu súčasne poskytuje poradenstvo cez advokátsku kanceláriu svojho syna, alebo cez iné advokátske spriaznené kancelárie. Na tento rozpor s etickým kódexom Rady advokátskych komôr Európy, ktorý prijala aj Slovenská advokátska komora, je uvedené, že advokát musí ukončiť zastupovanie viacerých alebo všetkých zainteresovaných klientov, ak hrozí nebezpečenstvo porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, alebo ak je ohrozená jeho nezávislosť. A na toto poukazovali v minulosti viacerí zamestnanci Hábov, ale aj firmy takýmito aktivitami pána riaditeľa dotknuté.
Samostatnou veľmi smutnou kapitolou je aj pokutové konanie vo veci banského nešťastia v bani Handlová, ktoré paradoxne skončilo vrátením pokuty zo strany obvodného banského úradu organizácii Hornonitrianske bane Prievidza.
Ale na Hlavnom banskom úrade majú to maslo na hlave aj v súvislosti s plnením úloh podľa koncepcie BOZP, na ktoré dostali účelovo viazané finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. To znamená, že tieto veci už dávno mali riešiť. Tieto úlohy reflektovali práve na mimoriadne udalosti, ktoré sa odohrali na Hornej Nitre. Časť finančných prostriedkov však bola použitá nehospodárne pri nákupe nadštandardných tovarov, pri rekonštrukcii mestského bytu v prenájme Hlavného banského úradu. V minulosti Hlavný banský úrad vyvíjal aj iné stavebné aktivity rôzneho charakteru, ktoré boli preverované políciou, ale nikdy sa nič nepotvrdilo. Najviac do očí bijúce je predraženie 8 rokovacích stolov v zasadacej miestnosti za 350-tisíc korún.
Tejto skupine možno priradiť aj priame finančné škody spôsobené vymysleným trestnoprávnym sporom s bývalým zamestnancom zodpovedným vedením Obvodného banského úradu v Prievidzi. Protizákonnosť tejto výpovede potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne. Toto konanie však malo priamy dopad na štátny rozpočet, pretože Hlavný banský úrad musel úplne zbytočne zaplatiť nielen právneho zástupcu poškodeného, súdne trovy a náhradu mzdy, ale aj náklady právneho zastupovania Hlavného banského úradu.
No a nebola to iba polícia, nebol to iba vyšetrovateľ, ktorý sa týmto zaoberali minulosti, na konanie tohto predsedu Hlavného banského úradu pána Kúkelčíka bolo na ministerstvo hospodárstva podaných viacero podaní poukazujúcich na zneužívanie svojho postavenia. Žiadne z nich však neviedlo doteraz k žiadnemu relevantnému výsledku. Bežnou praxou na ministerstve bolo, že v prípade obvinenia predsedu Hlavného banského úradu zo zneužívania svojich právomocí namiesto vyšetrenia podnetu samotným ministerstvom toto požiadalo o podanie stanoviska samotného riaditeľa, ktorému tak stačilo len uviesť, že nič z toho nie je pravda, a prípad sa uzavrel.
Dnes predkladáme do parlamentu novelu banského zákona, venujeme sa oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ale aj vyšetrovaniu mimoriadnych udalostí, najmä vyšetrovaniu príčin havárií a závažných pracovných úrazov, takým, ako k nim došlo v Handlovej alebo v Novákoch. Ako som však dnes uviedol, problémy s tým súvisiace sú veľmi úzko prepojené s vykonávateľom tohto zákona, Hlavným banským úradom a jeho vedením, ktoré si samotný banský zákon vykladalo častokrát podľa svojich potrieb a predstáv. Aj z tohto dôvodu verím, že súčasnú potrebnú a nevyhnutnú novelu posunieme dnes do druhého čítania, no a riešením ďalších problematických častí banského zákona, ktorý je ešte z roku 1988, či spôsobom vedenia Hlavného banského úradu sa budeme ešte zaoberať, či už v parlamente alebo neskôr na výbore.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis