Dobré ráno prajem všetkým. Tristodevina, alebo teda zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla má 9 rokov. Na budúci rok takto v septembri by to bolo teda 10. výročie, čo tu nejakým spôsobom funguje, a pred tými 10 rokmi to bol práve pán minister Jahnátek, ktorý bol na ministerstve hospodárstva, a Žiga, vy ste boli vtedy, myslím, štátnym tajomníkom.
Priznám sa, keď prišiel zákon dvesto..., 309 v tom...
Dobré ráno prajem všetkým. Tristodevina, alebo teda zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla má 9 rokov. Na budúci rok takto v septembri by to bolo teda 10. výročie, čo tu nejakým spôsobom funguje, a pred tými 10 rokmi to bol práve pán minister Jahnátek, ktorý bol na ministerstve hospodárstva, a Žiga, vy ste boli vtedy, myslím, štátnym tajomníkom.
Priznám sa, keď prišiel zákon dvesto..., 309 v tom 2009., ja sám som bol z neho, dovolím si povedať, nadšený. Začal som vďaka tomu aj podnikať v tejto oblasti, naším cieľom bolo inštalovať malé fotovoltické elektrárne na strechy, to znamená, aby si naozaj ľudia vyrábali elektrinu, túto primárne spotrebovávali, prebytky dodávali do siete. Žiaľ, vtedy tá situácia bola dosť napätá, kritická, prednosť hlavne na tých distribučných spoločnostiach v prípade pripojenia dostávali také tie veľké inštalácie, zemné inštalácie a takí tí malí, ktorí to robili hlavne kvôli tomu, aby boli aspoň trocha zelení, tak tí sa odsúvali na koniec. Vtedy som si uvedomil, že asi som nepochopil tú pravú podstatu toho zákona, a to teda zopár ľuďom prihnať, prihrať pomerne výhodný biznis. Nedávno sme sa dozvedeli práve s vraždou novinára pána Kuciaka aj o fotovoltike, ktorú aj on teda kritizoval, a odhalil 34 MW, ktoré dostal Talian Vadala ako možnosť pripojenia pri Lučenci. Toto, pochopiteľne, neskôr veľmi výhodne speňažil.
Stal sa z toho veľmi rýchlo obrátkový biznis, postav a predaj. Ale, samozrejme, našli sa aj nadšenci, ktorí to robili z toho presvedčenia a ktorí to brali ako investíciu do budúcnosti a nejaký príspevok k tej zelenšej planéte. Ale na tej verejnosti to, čo sa pretriasalo, boli iba tie kauzy a ten dobrý úmysel jednoducho išiel do úzadia a tie obnoviteľné zdroje dostali naozaj veľmi zlé renomé. Zákon bol preto odvtedy viacej kritizovaný ako chválený, a to najmä kvôli dopadu na koncovú cenu elektriny. Pochopiteľne, ten zákon mal aj svoje dôvody a tým boli naše záväzky voči Európskej únii, to bol ten známy záväzok 20 - 20 - 20, čo je vlastne priemer Európskej únie, ktorá by do roku 2020 mala vyrábať 20 % z obnoviteľných zdrojov, mali by sme mať o 20 % nižšie produkcie CO2 a mali by sme o 20 % zvýšiť energetickú efektívnosť. Náš podiel do tohto mixu v prípade obnoviteľných zdrojov mal byť 14 %. Toto bol mix elektrina, teplo a doprava.
Štát sa rozhodol, že on investovať nič nebude a nechá priestor podnikateľom, ktorým potom v zákone nastavil okrajovo pravidlá, tým základom boli tie garantované ceny na 15 rokov a tá cena, to bol vlastne doplatok plus cena elektriny na straty. To bol ten hlavný princíp výkupnej ceny.
Potiaľto všetko v poriadku, ale ten diabol sa skrýval práve v tých detailoch. A presne tomu tak bolo v prípade tohto pôvodného zákona a takisto tomu je aj v prípade jeho dnešnej novely. V tom prvom rade to boli právomoci pre úrad sieťových odvetví. To znamená úrad, vtedy pán Holjenčík, nastavil výkupné ceny, ale musím úprimne povedať, tieto boli v tom čase veľmi podobné ako v okolitých krajinách, čiže nejak veľmi to neprepískol, akurát pre tú kapacitu neexistoval žiaden strop. A celý objem tých vyplatených peňazí tým výrobcom, ktoré vyplácali distribučné spoločnosti, sa prenášal na plecia odberateľov, ľudí, podnikateľov - žiadne viaczdrojové financovanie a ani žiaden záväzný plán rozvoja obnoviteľných zdrojov, či kombinovanej výroby elektriny a tepla na Slovensku.
Ja si dovolím tuto uviesť napríklad príklad z Rakúska, kde majú naozaj veľmi jasne nastavené, v ktorom roku aký objem financií môžu použiť na podporu takýchto zdrojov, toto potom garantujú napríklad na 12 rokov, prepočítajú si to na objem, kapacity z toho-ktorého zdroja a maximálne toľko povolia.
No a ten druhý skrytý diabol, ktorý sa skrýval v tomto zákone, bola korupcia. Táto prebiehala, ako som spomínal napríklad na tých distribučných spoločnostiach, ktoré jednoducho prednostne popripájali, čo im vyhovovalo, ale pitom to bola napríklad aj jedna dlhá noc na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyselná sústava, kedy sa v decembri v roku 2009, dovolím si povedať, že z noci do rána, rozdalo 120 MW pripojení alebo kapacít pre fotovoltiku. Toto bolo niečo, kedy sa v piatok vyhlásila súťaž, prvý príde, prvý berie. Napriek tomu, že tam boli pomerne prísne kritériá, alebo teda pomerne prísne požiadavky, čo všetko musí záujemca splniť, tak našlo sa dostatok ľudí, ktorí už v utorok alebo v pondelok a utorok priniesli všetky tieto podklady a dostali tieto pripojenia. Ten, ten kontingent sa uzatvoril v utorok alebo v stredu, čiže naozaj to bolo veľmi rýchle.
Tie mená, ktoré potom prenikli na verejnosť, boli častokrát aj medializované, bol to, bol to pán Jozef Brhel, bol to bývalý minister hospodárstva pán Malatinský, bol to pán Lazar.
Tento, dovolím si to povedať, že podvod alebo minimálne škandál 120 MW v tejto akciovej spoločnosti nás všetkých počas tých 15 rokov bude stáť asi 700 mil. eur. Veľmi tento, veľmi mi to pripomína nástenkový tender, ale, bohužiaľ, stalo sa, úprimne musím povedať, nebolo tam zistené žiadne porušenie zákona okrem toho, že zrejme bol niekto dopredu informovaný. Ale my sa nebalíme iba o týchto 120 MW, pretože tá kapacita v obnoviteľných zdrojoch, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla je omnoho vyššia. V prípade fotovoltiky je to dnes asi 550 MW, najviac tých pripojení bolo v rokoch 2010 až 2011, kedy bol ten doplatok najvyšší, vtedy to bolo 430, potom 395 euro za každú MWh, a práve tá fotovoltika bola konštrukčne a naozaj najjednoduchšia a najrýchlejšie zrealizovateľná.
V roku 2011 potom prišla do parlamentu Jurčíkova novela, nášho poslanca, ktorá limitovala ten možný pripojený, pripojiteľný výkon v prípade fotovoltiky. A to fotovoltiku preniesla na strechy, vtedy sa to, myslím, že to bolo v roku 2012, trocha ukľudnilo. Ale spätne sa s tými dotáciami, ktoré už boli priklepnuté, nič nest..., nič nemohlo urobiť, pretože boli udelené podľa platného zákona, a pokiaľ by štát do toho nejakým spôsobom zasiahol, tak by zrejme čelil mnohým súdnym sporom.
Aby som to premietol aj do tých eur, koľko to vlastne je. Nakoľko sa my všetci v cene elektriny musíme skladať na túto podporu, tak v prípade obnoviteľných zdrojov to bolo v minulom roku 400 mil. eur, v prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla 115 mil. eur. Takže dokopy je to 515 mil.
Ako strana Sloboda a Solidarita ale nekritizujeme túto výšku. Kritizujeme to, že to všetko musia zaplatiť odberatelia elektriny. Táto podpora sa prenáša do tzv. tarify za prevádzku systému. V tejto tarife sa skladáme na výrobu obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, výroby elektriny z domáceho uhlia a činnosť operátora trhu. Z ceny elektriny po tom poslednom zvýšení úradom sieťových odvetví v tej TPS-ke platíme asi 27 eur na MWh. To znamená, taká jedna domácnosť, ktorá ročne spotrebuje asi 3 MWh, zaplatí iba v rámci tarify za prevádzku systému 81 euro.
Politické rozhodnutia a zásahy však podľa mňa v cene elektriny nemajú čo robiť alebo minimálne nie v takomto rozsahu, v takomto objeme. Negatívom toho celého bolo aj to, že do toho zatiahnuté distribučné sústavy, prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí mali byť iba poštárom toho doplatku, to znamená vyplatia doplatok tomu výrobcovi a následne si ho vyúčtujú v cene distribučných poplatkov, ktoré im ale musí určiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Žiaľ, regulácia u nás funguje, ako funguje, a teda tá systémovosť a transparentnosť tam absentovala, no a tak sa stalo, že práve tí politickí nominanti, ktorých sme tam aj v minulosti mali a máme aj dnes, jednoducho zabezpečili, že ceny energií budú stabilné, TPS-ka sa zvyšovať nebude, tarifa za prevádzku systému podľa reálne vyplatenej a vznikol tzv. historický dlh. Distribučné spoločnosti si dnes nárokujú alebo hovoria o 400 mil. eur. Paradoxne tento dlh, hovorím o 400 mil. eur, si nikdy neuplatnili v rámci odvolania sa voči cenovému rozhodnutiu, ani nežalovali úrad, alebo keď žalovali, tak napokon túto žalobu stiahli, pretože naozaj tu došlo evidentne k porušeniu právomoci regulátora, ktorý postupoval v rozpore s vlastnou vyhláškou a poškodzoval tieto regulované subjekty, ale keďže si to neuplatnili, tak ja by som tento nárok považoval za premlčaný.
Následne sa ale dohodli ešte s pánom Holjenčíkom ako bývalým predsedom regulačného úradu, že teda dobre, nejaký dlh tam vzniká, takže im to bude kompenzovať tzv. G-komponentu, to je taký poplatok za prístup do sústavy, o ktorom ale Ústavný súd pred dvoma rokmi rozhodol, že je protiústavný. No a tento G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy, sa paradoxne nachádza aj v tomto návrhu zákona.
Pôjdem ale pekne po poriadku. Toto bol taký úvod a mám tu vypichnutých takých sedem bodov, ktoré sú z môjho pohľadu najkritickejšie, v rámci zákona. Sú to také Achillove päty, Achilles mal päty iba dve, ja budem hovoriť o siedmich, ale začnem najprv tými pozitívami toho zákona.
Vy ste hneď na úvod spomenuli centrálneho výkupcu. Centrálny výkupca je naozaj dobrá vec, pretože tie distribučné spoločnosti to určite odľahč, veľa im to pomôže, minimálne to nejakým spôsobom pomôže urovnať práve to, čo do dnešného dňa tu vzniklo tou zlou reguláciou.
No a potom je to lokálny zdroj, veľmi jednoduchý princíp, vyrob si koľko chceš, sám si to spotrebuj, ale nikomu nič nedávaj, no hlavne nič za to nepýtaj. Toto je princíp, ktorý nijakým spôsobom nezaťaží ani ceny elektriny a ani štátny rozpočet.
No a teraz tie Achillove päty, kvôli ktorým nebudeme môcť ako strana SaS, tento zákon podporiť, a pritom my nemáme problém podporovať dobré zákony, my sme zákon o energetike veľmi radi podporili, pretože bol, podľa nás naozaj dobrý a prospešný.
Takže prvá Achillova päta, ja vítam, že tento zákon reflektuje na tú pripravovanú európsku legislatívu v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov a ustupuje od tých výkupných cien, tak ako boli doteraz nastavené. Koniec koncov už nové zdroje sa tu ani nepripájajú, pretože tu máme dlhodobo kritizovaný stop stav zo strany distribučných spoločností, a možnože tento nový systém by ho mohol konečne odstrániť.
Zavedenie aukcií vítam ako dobrý krok. My sme to dokonca mali aj v programe volebnom práve v prípade podpory inovatívnych technológií, ale zo zákona vôbec nevyplýva, aké zdroje budeme pripájať, kedy, koľko, akým spôsobom, čo budú podmienky, a všetko toto prenášame na plecia ministerstva, ktoré to nastaví nejakým predpisom. No a tu vzniká z môjho pohľadu taká tá prvá obava z toho, že sa zopakuje tá kauza tých 120 MW na SEPS-e. My jednoducho dnes naozaj nevieme kto, čo, prečo, akým spôsobom. My nemáme ani len analýzu, ani víziu potreby a stratégie pre nové zdroje. Toto nám absentuje.
Novela v súvislosti s výberovými konaniami na nové zdroje zakladá autonómiu pre ministerstvo hospodárstva pri vyhlasovaní a organizovaní výberových konaní. V priebehu prípravy zákona a legislatívnemu procesu nebola verejnosti predložená žiadna analýza dopadu tejto novely v súvislosti s aukciami, nepoznáme predikciu nákladov systému podpory, a to najmä vzhľadom na končiacu sa podporu pre nové zdroje. To znamená, nám bude teraz tá tarifa za prevádzku systému, alebo mala by sa znižovať, niektoré zdroje vypadávať po tých pätnástich rokoch a nevieme teda, ani sú, aké sú predpoklady ich vývoja, vzhľadom na cenu elektriny.
Na stole máme navyše zimný balík Európskej únie, ktorý prináša nové výzvy v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov, úspory energie, decentralizácii zdrojov aj zapojenia tých spotrebiteľov do celého procesu výroby a spotreby energií. To sú tie tzv. prosumery.
Štát by mal v prvom rade pravidelne aktualizovať svoju koncepciu, aké zdroje sa budú v budúcnosti pripájať a ako by mal vyzerať tento energetický mix do tých 5, 10, 20 rokov, a toto by malo byť témou ale naozaj širokej odbornej diskusie. Namiesto toho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví umožnil zapojiť sa do systému, a to v predchádzajúcom období, keď vlastne platil stop stav, ale teda zrejme platili ešte nejaké povolenia na pripojenie k novým zdrojom, ktorý ale obnoviteľné zdroje ani len nevyužívajú, či už to bolo PPC Energy, ktoré je súčasť bratislavského paroplynu, to bolo v novembri 2016, podporu získali do roku 2023, vyrábajú zo zemného plynu, za rok 2017 si uplatnili podporu formou doplatku vo výške 14,3 mil. eur. Alebo je to firma Slovintegra Energy pána Hatinu, kedy vykonali rekonštrukciu v roku 2017, opätovne získali podporu na ďalších 15 rokov, až do roku 2032, a takisto vyrábajú zo zemného plynu.
V druhom bode alebo takým tým druhým kľúčovým je podpora doplatkov, ktorá by mala končiť, a napriek tomu sa predlžuje na ďalších 15 rokov pre teplárov, to je § 3c. Pritom princíp toho doplatku bol predsa v tom, aby sa podporili inovatívne technológie, aby sa rozšírili a stali trhovo dostupnými bez dotácií, napr. v prípade fotovoltiky, za tých 10 rokov vďaka výkupným cenám, ktoré platili aj v celej Európe, tá cena technológie klesla o 500 %, čiže nechápem, prečo my ideme dnes opätovne podporovať teplárov, ktorí vyrábajú kombinovanú výrobu, kombinovanou výrobou elektrinu a teplo, podporujeme niečo, čo nemá nikdy šancu uspieť na trhu. A pritom ako som spomínal, práve v prípade toho KVET-u je to ročne alebo minulý rok bolo 115 mil. eur. Spomeniem iba niektoré teplárne. Tepláreň Považská Bystrica na doplatku 16,2 mil. eur, Mondi SCP, pán Fiľo, 14.7 mil. eur, PPC Energy, už som spomínal, 14,3 mil., Tepláreň Košice 12,2, Slovintegra 9,9 mil. eur. No a plus máme tu množstvo výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy, poberajú podporu bez toho, aby súčasne vyrábali teplo. To sú firmy ako KOMPALA, BIOENERGY Bardejov, Topoľčany, Žarnovica.
Takže teraz tu máme ustanovenie § 3c, ktoré umožňuje ktorémukoľvek výrobcovi z kombi..., v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla uskutočniť do roku 2025 rekonštrukciu alebo modernizáciu, jej náklady musia dosiahnuť 60%, ale opätovne dostanú na 15 rokov podporu formou výkupu. Čiže opätovne zaťažíme tú koncovú cenu formou doplatku.
No a tu sa dostávame aj k tomu, kto by ešte mohol takýto doplatok alebo takúto podporu dostať. Zo zákona vyplýva alebo nie je vylúčené, že by to nemohla byť aj nová, alebo zrekonštruovaná uhoľná elektráreň. Na to koniec, koncov upozorňovali aj viacerí v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Hovorilo sa tam hlavne o tom, aby sa táto podpora, keď už teda vzťahovala len na zariadenia, ktoré už podporu mali, alebo aby bola povinne vykonaná výmeny palivovej základne z uhlia na palivo s nižšími emisiami. Toto sa, bohužiaľ, neudialo, no a výsledkom je stav, že prevádzkovateľ elektrárni v Novákoch môže realizovať na niektorom s sprevádzkovaných blogov, blokov rekonštrukciu a získa tak doplatok na 15 rokov. To znamená nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa, ktorého sa dnes skladáme na takmer, na 98 mil. eur, podľa nového to má byť až 118 mil. euro ročne na výrobu elektriny z domáceho uhlia, sa iba preklopí do doplatku, ktorý bude poberať táto spoločnosť, v tomto prípade Slovenské elektrárne alebo ktokoľvek bude tú uhoľnú elektráreň vlastniť, ďalších 15 rokov.
No, ďalším je to, čo som už spomínal, tzv. G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy. Tento zaviedol ešte svojho času pán Jozef Holjenčík ako predseda regulačného úradu, Ústavný súd rozhodol o jeho protiústavnosti. Všetky okresné súdy, kde prebiehali individuálne spory s výrobcami, dali za pravdu týmto výrobcom a distribučné spoločnosti sú povinné doteraz vybraný poplatok vrátiť.
Koniec koncov jeden pokus ako zaviesť tento G-komponent, poplatok za prístup do sústavy, sme tu už raz mali, bolo to práve v súvislosti so zákonom o energetike, kedy prišiel pán Nemky s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý mu ale údajne mal vložiť do rúk pán Jahnátek, pretože viem si predstaviť, preňho to problém predstavuje, pretože Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti takéhoto poplatku. Rozhodli o tom všetky krajské súdy, že naozaj Ústavný súd má pravdu, teraz o tom budú rozhodovať na krajských, na okresných, dostane sa to, na krajských, a dostane sa to už len na Najvyšší súd, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou takisto ho potvrdí, toto rozhodnutie. Distribučky budú musieť vrátiť 60 až 80 mil. euro ročne. Toto je to, čo predstavuje tento G-komponent. A ak to aj teraz dáme do zákona, tak to nebude spätne platné. To znamená, že za tú dobu, odkedy tento zákon platí, teda odkedy je vyberaný tento poplatok, tak jednoducho tá suma bude naozaj nárokovateľná.
No a pritom v reáli ide o poplatok, ktorý rieši aj európske usmernenie, ale v úplne inej výške a úplne z iných dôvodov. Taký ten hlavný dôvod, napr. veľmi dobre ho využívajú vo Veľkej Británii, jednoducho zaviedli ho pre také elektrárne na báze obnoviteľných zdrojov, ktoré chceli znevýhodniť z toho dôvodu, že sú postavené alebo boli by postavené v miestach, kde neexistuje spotreba. To znamená napr. v Škótsku im naozaj silno fúka, ale kto tam tú elektrinu využije a reálne spotrebuje, tak radšej povedia, dobre, vy budete platiť G-komponent. A teraz si spočítajte, neoplatí sa vám radšej byť niekde pri Londýne, kde síce až tak silno nefúka, ale o tento poplatok budete mať, budete zvýhodnení?
Čiže toto sú také hlavné dôvody, prečo aj Európska komisia v minulosti riešila tento, tento poplatok. No a takisto je otázne, ako je možné ho zaviesť už pre existujúce zariadenia, pretože tento nemali v regulovanej cene nejakým spôsobom zohľadnený, čiže či sa neobávate otvárania cenových rozhodnutí, ktoré už boli vydané, a ďalšieho zvyšovania koncových cien elektriny.
No a ide o poplatok za prístup, ktorý ale výrobcovia bez koncového odberateľa nejakým spôsobom nevyužívajú. Ja vám to dám na takom príklade.
Predstavte si, že máte les. V lese vyťažíte drevo, zložíte ho na lúku. Drevo predáte a všetky práva k nemu prechádzajú na toho, kto si ho odoberie. To znamená, je čisto čiste na ňom, čo s týmto drevom ďalej urobí. Či ho nechá zhniť na lúke, alebo ho naloží na kamión a odvezie do píly, alebo vyvezie do zahraničia. No a teraz si predstavte, že vy ste to drevo zložili, boli ste dohodnutí na cene, táto bola vyplatená a zrazu za vami príde ten, kto ho od vás kúpil s tým, že chce časť tejto sumy naspäť, pretože potrebuje na diaľničné mýto za diaľnicu, po ktorej prejde. Ak by vám to povedal na začiatku, tak si to asi v tej cene zohľadníte, ale takto je to naozaj veľmi otázne. No a súčasne pripomínam, že v prípade elektriny vyrobenej podľa zákona č. 309/2009 Z. z. všetky práva a povinnosti k vyrobenej elektrine končia v bode pripojenia a prístup do sústavy títo nevyužívajú, a o tomto rozhodol aj Ústavný súd.
Pochopiteľne, úplne inak je to v prípade tých, ktorí majú na druhej strane toho koncového odberateľa, a teda ten kamión, ktorý im odvezie tú elektrinu alebo drevo, si zorganizujú sami. Ale u nich zase dochádza k znevýhodneniu voči ostatných účastníkom na tom spoločnom trhu, lebo my ich pôsobíme, oni predávajú tú elektrinu na ten spoločný trh a týmto dochádza k znevýhodňovaniu našich domácich výrobcov, napr. aj Slovenských elektrární. A v Slovenských elektrárňach predsa máme my ako Slovenská republika podiel, čiže prečo si znevýhodňujeme takéhoto vlastného domáceho výrobcu.
Navyše požiadal som parlamentný inštitút o analýzu, porovnávaciu štúdiu takéhoto poplatku s inými krajinami, nebudem ju celú čítať. Dovolím si iba citovať zo záveru, kde sa uvádza:
„Žiadna z krajín, od ktorých sme získali odpoveď, nemá zavedené poplatky v takej forme, ako sú zavedené v Slovenskej republike. Poplatky sú povinní platiť iba výrobcovia, ktorí majú zmluvu s odberateľom energie.“ No, takže toto bol taký ten štvrtý bod.
Piaty bod. Spomínal som aj historický dlh na strane distribučných spoločností kvôli nesprávnej regulácii. Tento považujem za premlčaný. Ale v zákone sa napriek tomu rieši to, že keď sa prejde na toho spoločného výrobcu, tak tie distribučky si budú môcť... (Reakcia z pléna.) Čo som povedal? Keď sa prejde na toho spoločného výkupcu, ďakujem pekne, tak tie distribučky si budú môcť to, čo vyplatili v roku 2018 a 2019, uplatniť. Teraz je otázne, čiže či to bude sa zarátavať ešte do TPS-ky alebo či to bude do tých distribučných poplatkov, ale v tomto zákone sa hovorí o dlhu, ale pritom vyhláška úradu, hovorí o korekciách. Takže naozaj nastáva tam taký ten jeden, jeden moment, kedy naozaj môže hroziť to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý o týchto korekciách alebo, pardon, o tomto dlhu bude rozhodovať, nebude to zohľadňovať ako korekciu, ale do toho dlhu môže pridať prakticky čokoľvek.
Potom tu máme kompenzácie, mám už málo času, kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Vy ste začiatkom roka sa vyjadrili, že na takúto kompenzáciu bude mať nárok asi 200 podnikov, malo by to byť v objeme 80 mil. eur. A ide vlastne o kompenzáciu politických rozhodnutí, ktoré platíme v cenách elektriny. Ja sa preto pýtam, prečo radšej neodstránime alebo neosekáme tieto politické rozhodnutia, alebo nezmeníme spôsob financovania. V Českej republike majú viaczdrojové financovanie, hradia časť napríklad z predaja emisií. Môžme ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia alebo minimálne nastaviť nejaký postupný harmonogram útlmu. A áno, takého kompenzácie fungujú aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku. Ale zase v Nemecku, pochopiteľne, majú aj troška iný systém a aj iné veci. A čo je také sporné, je to, že ministerstvo tieto kompenzácie poskytnúť môže, ale nemusí. A toto sme tu už raz mali a to bolo práve v prípade tých vratiek za plyn. Takisto ministerstvo to poskytnúť mohlo a poskytlo pred voľbami, a keď som sa vás aj naposledy na to pýtal, napriek tomu, že SPP údajne hospodári dobre, tak tieto kompenzácie, alebo teda tieto vratky sa už viacej nevyskytli.
No a takým tým posledným bodom je usmernenie, alebo teda prečo tento návrh zákona nie je v súlade s usmernením o štátnej pomoci. Jedným z tých dôvodov, prečo sa pristupuje k tejto novele, je aj to, že došlo k zmene pravidiel štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. V prvom rade tam platí nariadenie Komisie 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom, podľa ktorého sa bez potreby notifikácie povoľuje prevádzková podpora malých obnoviteľných zdrojov do 1 MW. Ale my v tomto zákone hovoríme o väčších. To znamená, ja sa pýtam, či naozaj táto podpora bola notifikovaná.
A tiež by som sa chcel opýtať, ako je to s notifikáciou tých zdrojov, ktoré boli podporené podľa pôvodného zákona, teda zákona z roku 2009. Nemám žiadne informácie o tom, že by štát pripravil nejakú notifikáciu minimálne v rovine podpory pre tie existujúce zariadenia na báze kombinovanej výroby elektriny a tepla, to je ten nový paragraf 3c). A ja sa preto pýtam, či nám z tohto dôvodu nehrozí podobná situácia, ako je to v prípade uhlia, alebo teda v prípade výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá je takisto, takisto na Európskej komisii.
Z tohto dôvodu zákon, ako som už spomenul aj na úvod, nemôžeme podporiť, a obávam sa, že neexistuje ani možnosť, ako ho vylepšiť v druhom čítaní, pretože toto predstavuje riziko mnohých nášľapných mín a vyžiadalo by si naozaj veľmi komplexné zásahy, ku ktorým by sa ale mala mať možnosť vyjadriť aj odborná verejnosť v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Toto je naozaj to, čo je tu častokrát kritizované, že my si tu prijmeme pozmeňovacie návrhy, ktoré častokrát úplne zmenia podstatu toho zákona, a potom tá verejnosť na to hľadí s otvorenými ústami, aby som bol slušný.
Z tohto dôvodu by som chcel, aby sme pred samotným hlasovaním o tomto zákone v prvom čítaní hlasovali o jeho vrátení na dopracovanie predkladateľovi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis