Videokanál poslanca

Ďakujem. Odpovedám. Priamej reči sa, dúfam, dá rozumieť aj v krajine, kde si ľudia nechcú rozumieť, takže myslím, že s otázkou sa treba obrátiť na rezort, ktorý je gestorsky zodpovedný, rezort financií nie je gestorsky zodpovedný. Takže poprosím, keby ste kládli otázku tomu rezortnému ministrovi, ktorý za túto agendu zodpovedá, ak je tomu tak.
Ale rád vám odpoviem na otázku, ktorá ľudí možno viac zaujíma ako, ako plnenia uznesenia parlamentu z roku 2011, a to je to, že či majú regióny peniaze na opravu ciest. Predpokladám, že to by mohlo ľudí, ktorí snáď budú v záchvatu smiechu sledovať aj túto hodinu otázok, ľudí, ktorí to budú sledovať na televíznych obrazovkách, tak by to možno mohlo viac zaujímať ako teda vaše pátranie, nekonečné pátranie po splnení uznesenia Národnej rady z roku 2011. Takže opakujem, ak ste nechceli počuť, tak vám to ešte raz zopakujem, že k ultimu tohto roku je na účtoch našich vyšších územných celkov vyše 300 mil. eur, a to vám by mohlo, možno mohlo zodpovedať aj na otázku, že otázka, že otázka riešenia kvality ciest je otázka pri-o-ri-ti-zá-cie, to znamená, tak ako župy a zastupiteľstvá týchto žúp rozhodujú o svojich prioritách, tak sú schopní aj opravovať cesty, ktoré občania potrebujú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za otázku, dovoľte odpovedať. Vláda venuje problematike financovania úloh územnej samosprávy trvalú pozornosť. Za najvýznamnejší príspevok k finančnej stabilite samosprávy na Slovensku v ostatných rokoch považujeme spoločnú dohodu so zástupcami samospráv a následné rozhodnutie vlády a parlamentu o zvýšení podielu samosprávy na výnose daní z príjmov fyzických osôb pre mestá a obce na úroveň 70 % a vyšších územných celkov na úrovni 30 % od roku 2016. Čiže teraz je daň z príjmov fyzických osôb a daň z podnikania výlučne samosprávnou daňou. Naplnilo sa tým aj nespravodlivé zníženie podielu samospráv na výnose tejto dane predošlou pravicovou vládou aj hlasmi politickej strany, v ktorej momentálne, ktorú reprezentujete, a to bolo tuším v roku 2010, s účinnosťou od roku 2011, keď došlo k zníženiu príjmu samospráv asi o 150 mil. eur ročne.
V nadväznosti na to rozpočty samospráv zaznamenávajú od roku 2016 dynamický rast príjmov z podielových daní. Keď v roku 2015 vykázali vyššie územné celky daňové príjmy v sume 640,2 mil. eur, ku koncu roku 2016 to bolo už vyše 716 mil. eur, to je nárast o vyše 76 mil. eur medziročne. To je nárast o skoro 12 percent.
V roku 2017 medziročne narástli príjmy vyšších územných celkov o ďalších skoro 55 mil. eur, to znamená nárast o skoro 8 %, a dynamický rast sa predpokladá aj v tomto a v ďalších rokoch. Dobrú finančnú kondíciu vyšších územných celkov dokumentuje aj stav na ich bankových účtoch, kde pri významných medziročných nárastoch samosprávne kraje vykázali ku koncu roku 2013 sumu 117 mil. eur, ale už ku koncu roku 2017 vyše štvrť miliardy eur a môžem vás informovať, že k ultimu júna tohto roku to už bolo vyše 300 mil. eur. To znamená zostatky na účtoch našich žúp. Systém financovania územnej samosprávy prostredníctvom daňových príjmov preto hodnotíme ako plne funkčný.
K téme auditu verejnej správy je možné uviesť, že predmetná problematika bola gestorsky a vecne aj procesne zabezpečovaná rezortom vnútra za spolupráce rezortu financií a ďalších rezortov. Napriek tomu je uvedená úloha; teda gestorsky nepatrila do portfólia ministerstva financií. Môžem vás informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky 14. mája 2014 prerokovala materiál Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy ako východisko pre ďalšie rozpracovanie procesu modernizácie územnej samosprávy na Slovensku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Úplne bez problémov vám oznamujem, že ak ministerstvo zahraničných vecí príde s podobným návrhom, to znamená s tvrdšími opatreniami voči krajine, ktorá by mohla byť krajinou vyslania takýchto problematických ľudí, tak, samozrejme, budem hlasovať v súlade s odporúčaním rezortu zahraničných vecí, ktorý považujem za najkompetentnejší v danej oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi prečítať odpoveď. Zahraničná politika Slovenskej republiky voči Rusku je v súlade so schválenými piatimi princípmi Európskej únie, resp. koncepciou NATO pod názvom Double Track. Slovenská republika svoj postup konzultuje predovšetkým so Spojeným kráľovstvom. Všímame si však aj reakcie ďalších krajín po zverejnení nových informácií. Prvoradým cieľom je poslať jasné posolstvo, že podobné kroky sú neprijateľné a vinníci musia byť braní na zodpovednosť. Vyhostenie pracovníkov spravodajských služieb tretej krajiny s diplomatickým krytím presahuje kompetencie rezortu zahraničných vecí a konečné slovo musí mať vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pripravenú rezortom ministerstva zahraničných vecí a potvrdenú, túto verziu potvrdenú aj ministrom zahraničných vecí: Podľa ministerstva ide o závažné informácie a ministerstvo ich analyzuje. Slovenská republika svoj postup konzultuje predovšetkým so Spojeným kráľovstvom. Všímame si reakcie ďalších krajín. Prvoradým cieľom je poslať jasné posolstvo, že podobné kroky sú neprijateľné a vinníci majú byť braní na zodpovednosť. Diplomacia ponúka širokú škálu nástrojov. Zvažujeme, ktorý z nich bude najefektívnejší.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, asi dovolíte, že nebudem riešiť tri aspekty komentatívneho charakteru, na ktoré ako poslanec Národnej rady, samozrejme, aj ako občan máte plné právo. Ja chcem len podotknúť, že ja môžem len reagovať na výzvu príslušného rezortu, v danom prípade dozoruje výstavbu, akúkoľvek účasť štátu pri výstavbe Národného futbalového štadiónu, zdôrazníme Národného futbalového štadiónu, a môžem reagovať na výzvu príslušného rezortu. Tým rezortom je rezort školstva. To znamená, ak rezort školstva požiada o navýšenie doteraz určených prostriedkov, tak jednak cez zástupcu, ktorým je náš šéf rozpočtu, pokiaľ viem, ktorý je priamo v tej účelovej organizácii v nejakom kontrolnom orgáne, sa k tomu proste vyjadríme a následne, predpokladám, že aj vzhľadom na základe rozhodnutia vlády urobíme alebo neurobíme rozpočtové opatrenie. Čiže momentálne je to vo fáze, by som povedal, zásobníka požiadaviek. Ubezpečujem vás, že, ako minister financií, ten zásobník je dostatočne dlhý alebo veľký.
Ale dovolím si jeden komentatívny prvok. Viem, že ste poslancom miestneho zastupiteľstva v Starom Meste, takže neviem; ale neviem, či sa uchádzate o ďalší, ďalší mandát. Zistím to vo volebnej miestnosti, vo volebnej miestnosti ako občan Starého Mesta. Ale potom by bolo dobré sa v rámci možno kampane aj k tejto otázke postaviť, či poslanec terajší alebo budúci poslanec Bratislavy chce alebo nechce, aby v Bratislave bol Národný futbalový štadión, ktorý zvládne aj medzinárodné zápasy na úrovni UEFA a FIFA.
Skončil som. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dámy a páni, príjemný dobrý deň vám prajem. Odpoveď je na otázku: Výstavbu Národného futbalového štadióna vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 400 z 10. júla roku 2013. Citovaným uznesením bolo uložené podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť finančné prostriedky na výstavbu športovej infraštruktúry Národný futbalový štadión do výšky 27,2 mil. euro v rokoch 2013 až 2017. Ministerstvo financií Slovenskej republiky túto úlohu splnilo.
Toľko, čo vám môžem, pán poslanec, prečítať. Taký je skutkový, skutkový stav. Môžem vám voľnou rečou odpovedať, že určite rezort financií nekomunikuje a nereaguje na výzvy akéhokoľvek podnikateľa, ktorý hodlá stavať akýkoľvek štadión v krajine.
Skončil som.

Ďakujem. Ja dvoma vetami zareagujem iba na vystúpenie vlastne pána poslanca Hegera. On veľmi dobre vie z našej spolupráce aj napriek tomu, že je vládno-opozičná a že sme vždycky pristupovali veľmi konštruktívne k návrhom aj opozičných poslancov. Ja viem, že on avizoval podobný druh pozmeňujúcich návrhov, ale v podstate fyzicky sme ich videli, pokiaľ, moji kolegovia ich videli dnes, takže úplne, určite pochopí, že rozumiem politickému aktu predloženia pozmeňovacích návrhov, ale nemôže dúfať v podporu z tohto miesta a z pohľadu toho, aby som vedel zaručiť kompatibilitu tohto legislatívneho textu s právom Slovenskej republiky.
A chcem opäť zopakovať, že zákon, ktorý máte pred sebou, a o ktorom budete hlasovať v najbližších hodinách zrejme, zrejme zajtra, bol dlho, dlho komunikovaný s predstaviteľmi trhu, aj samotných spotrebiteľov na finančnom trhu a prešiel tripartitným rokovaním, úplne klasicky medzirezortom bez toho, aby sme robili nejaký stres, normálne nejaké krvavé oči. Ide o pokus, to musím uznať, je to pokus o zmenu nástroja, ktorý tu je desiatky rokov a ktorý je na jednej strane naozaj obľúbený medzi ľuďmi a na druhej strane je zdrojom obživy niekoľko tisíc zamestnancov stavebných sporiteľní aj s dobre distribuovaným ziskom, ktorý dosahujú pri obsluhe svojich klientov. Tomu som sa venoval v minulosti, ale chcem povedať, že dosiahli sme konsenzus a nemôžem súhlasiť s jednou vecou, ktorú pán poslanec povedal, že by táto právna úprava mala v podstate zničiť tento nástroj. Nemôžem súhlasiť s tým preto, pretože s týmto textom súhlasia samotné stavebné sporiteľne. Potvrdené, podpísané. A keďže oni sú prevádzkovatelia a tí, ktorí realizujú tento produkt na trhu, tak asi najlepšie vedia, čo im môže, čo ich by mohlo proste poškodiť alebo zabiť. Takže prihováram sa o pôvodný text, ktorý máte pred sebou, aby ste zaňho zahlasovali.
Ďakujem.