Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi, prosím, pred touto voľbou len jednu veľmi krátku poznámku a tou je, že ideme voliť člena rady do orgánu, resp. na úrad do orgánu, ktorý má byť nezávislý. Má byť nezávislý od kohokoľvek, teda aj od politiky, od politikov a od politických strán. Paradoxom v tejto voľbe, resp. v pravidlách nastavených na túto voľbu je, že akýkoľvek kandidát, ak o sebe vie, že spĺňa zákonom stanovené požiadavky, sa do tejto voľby do nezávislého orgánu, nezávislého úradu vie prihlásiť len cez politika. Toto je možno paradox tejto voľby, je to podľa mňa nešťastne nastavený proces.
V každom prípade takto nastavený proces máme, a preto chcem povedať pre korektnosť, transparentnosť a všeobecné poznanie stavu vecí, že kandidáti, ktorí mňa ako predsedníčku hospodárskeho výboru oslovili s tým, že majú záujem do tejto voľby kandidovať, boli, pokiaľ spĺňali zákonom stanovené požiadavky, na rokovanie výboru, a teda aj na rokovanie pléna posunutí. Tým, ale chcem povedať, že nie sú to žiadni politickí nominanti napriek tomu, že jediná možná cesta, ktorá nastavená je, je cez politikov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa chcem tiež pridať ako spolupredkladateľ k podpore tohto návrhu zákona, pretože som presvedčená, že ak má Slovensko taký progresívny systém diaľničných známok, aký má, tak jeho jediná modernosť nemá byť len v tom, že papierové nálepky, papierové známky sa už nebudú lepiť na sklo, ale predovšetkým jeho výhoda má byť v tom, že má byť flexibilný, má byť spravodlivý a má vyjsť v ústrety hlavne potrebám zákazníkov. Teda tým, ktorí ich platia. A rovnako som presvedčená, že okrem toho, že by malo byť možné kúpiť si diaľničnú známku na celý rok, mala by to byť, mala by tu existovať aj možnosť kúpiť si ho na ľubovoľný počet dní, pretože toto technicky možné je. A keď je to technicky možné, tak by bolo naozaj spravodlivé, aby aj reálne takú možnosť motoristi mali.
Som presvedčená, že ak je dnes možné kúpiť si túto známku na 10, 30 alebo 90 dní, tak to musí by možné aj na ľubovoľný počet dní, tak ako to zákazník potrebuje. Bolo by to ďaleko spravodlivejšie napríklad voči tým, ktorí celý rok diaľničné známky nevyužívajú, ale potrebujú napríklad niekam ísť, niekam prísť po diaľnici alebo prídu na dva týždne na dovolenku zo zahraničia alebo na nejaký víkendový nákup do Bratislavy. Som presvedčená, že, tak ako spomenul navrhovateľ, že tie finančné dopady naozaj nesmú byť argumentom v brzdení tohto návrhu zákona.
Je tu ešte jedna dôležitá vec, že ak napríklad je možné kúpiť si diaľničnú známku len na 10, 30 alebo 90 dní a nie je možné si ju kúpiť napríklad na deň, dva, tri, tak mnohých motoristov aj s autami dostaneme mimo diaľnic, dostaneme ich na, na okrajové cesty a tuto bude trpieť aj bezpečnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, pri hlasovaní č. 94, to bol bod č. 27, tlač 764, mi nešlo hlasovacie zariadenie. Chcela som hlasovať proti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, skúsim reagovať na väčšinu z nich.
To, čo si ty, Peter, hovoril, mňa napadlo v tej súvislosti ešte jedna veľmi dôležitá vec, ktorá nesúvisí úplne priamo s týmto problémom, ale súvisí s ním o to viac nepriamo, a to je, že keď sme my pri takomto jednom zavedenom systéme dokázali tak veľmi znedôveryhodniť schopnosť štátu spraviť a zaviesť takýto systém bezpečne bez ohrozenia ľudí, tak my by sme sa mali naozaj zamyslieť nad tým, čo s ďalšími systémami. Pretože pred nami sú plánované zavedenia ďalších systémov. Spomeniem jeden, e-Health. A my keď sme takto znedôveryhodnili štát, že je schopný bezpečne od ľudí vytiahnuť dáta a dať do sebou spravovaného systému, ja som veľmi zvedavá, ako my získame súčinnosť a dôveru ľudí na zavádzanie ďalších systémov a kde my získame tú dôveru a ochotu spolupracovať na zavedení týchto systémov, pretože tá tam bude kľúčová. Spolupráca ľudí bude kľúčová. A vy ste možno s veľkou podporou pána Kaliňáka zarezali možnosť na túto spoluprácu zo strany ľudí.
Pán poslanec Petrák, vy hovoríte, že nesúhlasíte s mojimi tvrdeniami, ja mám iné informácie, ja som sa bola na tom klientskom centre v ten inkriminovaný deň pozrieť. Je pravdou, že prednostne boli riešení ľudia, ktorí si dávali prečipovávať tieto občianske preukazy, ale o to viacej tam čakali iní, tam bolo množstvo mamičiek s deťmi, s kočíkmi, osobne som sa tam bola pozrieť, takže toto nie je pravda. Nie je pravda, že to malo trvať 10 až 12 minút. Takto informovala štátna tajomníčka. Realita bola 17 minút. A choďte sa na to spýtať zamestnancov týchto klientskych centier.
A takáto formulka, že, no, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja už som ani tak veľmi neverila, že, že vydržím tú sprostredkovanú hanbu za to všetko, čo tu, čo tu do tohto momentu odznelo, a že sa dočkám v zdraví priestoru na to, aby som predniesla to, čo ja považujem za dôležité v tomto celom kontexte. Ale dala som to a som na seba hrdá, tak poprosím o ešte chvíľku strpenia.
Dámy a páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády považujem za mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto konštatovanie alebo túto vetu hovorím v tomto pléne už druhýkrát a pri počte odvolávaní práve ministra Kaliňáka by sa mohlo zdať, že to až také mimoriadne nie je. Dôvodov je však množstvo a sú mimoriadne vážne, ako sme počuli v prejave predkladateľa Jozefa Rajtára, ale nielen jeho, ale aj ďalších mojich predrečníkov.
Ja sa budem venovať len jednej téme, ktorá sa zrejme v celom tomto kontexte môže javiť ako zanedbateľná, ale verte mi, že nie je. Tou témou je škandál v oblasti informatizácie verejnej správy, konkrétne to bol škandál s elektronickými podpismi. Táto téma je mimoriadne dôležitá, pretože sa bytostne dotýka našich občanov a ich bezpečnosti. A ten škandál súvisí s aroganciou a fatálnym podcenením situácie práve zo strany ministra vnútra pána Kaliňáka.
Elektronické občianske preukazy sú na Slovensku používané približne štyri roky, pričom konatelia spoločností ich majú už zo zákona využívať povinne. Dotknutých je približne 300-tisíc ľudí. To sú tí, ktorí ich už majú aktivované, a v čase, kedy tento problém vznikol, to bol presne takýto počet ľudí. Elektronický podpis má u nás navyše silu notársky overeného podpisu, to je mimoriadne veľká sila. Môže byť teda použitý na prevod majetku, pri súdnych podaniach, pri exekúciách a podpísané ním môžu byť mimoriadne vážne dokumenty.
V októbri tohto roku bola medializovaná informácia o čipoch použitých v slovenských elektronických preukazoch, konkrétne, že elektronické podpisy sú zneužiteľné. Následne po medializácii tejto informácie a po tom, ako sme aj my na toto upozornili na tlačovej besede, spravila tajomníčka, pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková tlačovú konferenciu, na ktorej prezentovala, že oni o tomto probléme vedia už od júna, dámy a páni, od júna, to bolo v tom čase už päť mesiacov, a že možnosť vzniku problému je len teoretická a používanie elektronického podpisu je bezpečné.
Tak ja neviem, čo znamená, že riziko je len teoretické alebo možnosť vzniku problému je len teoretická, keď hovoríme o nejakých elektronických službách. Ja sa domnievam, že akékoľvek teoretické riziko je v prípade, že to riziko nastane, a to v prípade elektronických podpisov by bola len otázka času a v tom momente je veľmi reálne a môže mať veľmi fatálne následky.
Štátna tajomníčka celú túto situáciu zľahčovala a bagatelizovala a vedome týmto svojím prístupom uviedla ľudí, ktorí elektronické podpisy využívajú, do omylu a do obrovského reálneho rizika. A toto už potom, čo sa k technickým záležitostiam dokazujúcim problém vyjadrovali snáď všetci odborníci, ktorí len krútili hlavami.
Za vrchol drzosti v tomto celom, v tejto celej kauze považujem vyjadrenia ministra Kaliňáka, ktorý po zverejnení stanoviska snáď všetkých špecialistov na informačnú bezpečnosť na Slovensku, medzi ktorými boli napríklad aj svetovo uznávané spoločnosti ako ESET alebo IBM, že zraniteľnosť preukazov je mimoriadne závažná a reálne vykonateľná, tak na základe tohto ešte, ešte v tomto čase vyzval všetkých dobrodruhov, aby sa mu pokúsili heknúť jeho občiansky preukaz. Čiže už v čase, kedy naozaj všetci kričali zo všetkých strán, že, haló, máme tu problém, je tu ohrozená bezpečnosť, tak pán Kaliňák si ešte stále robil z toho kanadské žartíky. Namiesto toho, aby sa téme začal seriózne venovať ako zodpovedný minister, ktorému záleží na bezpečnosti slovenských občanov, tak miesto toho si z toho robil takúto dehonestujúcu srandu.
Až po obrovských tlakoch z našej strany, ako aj tlakov zo strany odbornej verejnosti ministerstvo priznalo, že má naozaj problém a konečne začalo konať. To bolo až koncom októbra, teda približne päť mesiacov po tom, ako o situácii vedeli, a týždne po tom, čo na nich bol vyvíjaný obrovský tlak. Až po tomto všetkom si ministerstvo priznalo chybu a pozastavilo služby e-Governmentu, pri ktorých sa využíva zaručený elektronický podpis a začalo vydávať nové čipy.
Dodnes ale ministerstvo jednoznačne ľudí neinformovalo, čo ďalej, teda s výnimkou toho, že vyzvalo ľudí, aby opäť napochodovali na tieto skvelé kontaktné centrá, klientske centrá, kde touto situáciou tieto klientske centrá doslova paralyzovali a vygenerovali na nich neuveriteľný chaos, neuveriteľný.
Ministerstvo vnútra dodnes nepovedalo nič o tom, čo ak niekto v inkriminovanom období elektronický podpis zneužil? Čo ak počas rizikového obdobia už za vás niekto podpísal prevod majetku, zriekol sa nároku na náhradu škody na súde alebo súhlasil s exekúciou? Čo ak s vaším podpisom na nejakom prevode niekto príde o päť rokov? Ako sa k tejto téme postavia potom súdy? Kto vám nahradí škodu? A čo ak sa pre spochybnenie elektronického podpisu v budúcnosti dostanete do konfliktu so štátom? Čo spravíte v tom prípade?
Dnes je totižto jediným administrátorom tohto systému štát a vy nemáte vôbec žiadny dosah na informácie z neho, nemáte nad ním ani kontrolu, nemáte ani istotu, že nad týmto systémom by mohol mať kontrolu niekto tretí, nejaká tretia nezávislá strana, nie je to štát. A pokiaľ sa vy dostanete do konfliktu so štátom, tak ja som veľmi zvedavá, ako sa takýto konflikt v budúcnosti bude riešiť. A to nehovorím o tom, že po tomto všetkom zrejme veľká dôvera vo vedenie takýchto systémov je a že dnes máme pocit, že naše dáta sú v bezpečí. Toto je obrovská oblasť, ktorú si dnes ešte zrejme neuvedomujeme, ale v tejto situácii minister Kaliňák fatálne zlyhal a ja sa obávam, že toto je do budúcna jedna veľká nášľapná mína, o ktorej ešte budeme počuť.
Vážené dámy, vážení páni, v čase, keď celá spoločnosť riešila bezpečnostné riziká spojené so zraniteľnosťou elektronických podpisov, tak ministerstvo vnútra potichučky uzavrelo dohodu o splátkach pokuty vo výške viac ako 10 mil. eur za pochybný tender na dodávku elektronických občianskych preukazov z roku 2010. Ide o ďalšie sporné obstarávanie na dodávateľa informačných systémov, v ktorom Kaliňákovo ministerstvo postupovalo v rozpore so zákonom. A len pre také pripomenutie, viac ako 40 mil. eur na tento projekt išlo tiež z eurofondov na informatizáciu spoločnosti a zmluvu podľa týždenníka Trend podpísal minister Kaliňák v roku 2010 tesne, tesne pred voľbami. Teda ďalší škandál.
Dámy a páni, ministerstvo vnútra pod vedením pána Kaliňáka v tomto prípade opäť zlyhalo a ohrozilo bezpečnosť ľudí. A ja v tejto súvislosti nechcem ani tak kritizovať tú technológiu alebo výber tej konkrétnej technológie, pretože to sa môže stať, že sa technológia ukáže ako problémová. V tejto situácii bol najväčší problém okrem toho spackaného obstarávania, za ktorý je 10-miliónová pokuta, okrem toho vidím fatálny problém v tom, že my sme na zavedenie takéhoto systému vôbec neboli pripravení. My sme vôbec nemali pripravené scenáre, čo spravíme, ak bude ohrozená bezpečnosť. My vôbec nemáme pripravené postupy, čo sa bude v prípade nejakých kyberútokov diať. Pretože jediné, čo mal pripravené pán minister, bolo, boli srandičky, však skúste heknúť môj elektronický podpis a ukazoval pritom analógový elektronický podpis, ešte teda aby sranda bola, bola že ozajstná.
Toto je to gro, čo ja spochybňujem jeho kompetentnosť riešiť a mať v gescii takéto vážne projekty. A obávam sa, že ak by taký obrovský tlak nevznikol, možno dodnes by tento systém fungoval v pôvodnom režime a nechcem vidieť tie problémy, ktoré s tým súvisiace mohli a ešte stále môžu nastať.
Už samotný tento jeden fakt je z môjho pohľadu dostatočný dôvod na to, že minister Kaliňák nemá viesť rezort, ktorý má v svojej gescii takéto vážne projekty s takouto vážnou úlohou zabezpečiť bezpečnosť ľudí, bezpečnosť našich občanov.
Chcela som vystúpiť len k tomuto jednému bodu, ale na záver mi, dámy a páni, prosím, dovoľte spomenúť ešte dve veci, ku ktorým ma inšpirovala táto schôdza.
Prvou je reakcia na pána premiéra, ktorý vo svojej úvodnej reči spomínal klientske centrá a predstavoval ich ako výkladnú skriňu ministra Kaliňáka a dal nám taký odkaz, aby sme sa išli do týchto klientskych centier pozrieť. Tak, pán premiér, ja som si menila občiansky preukaz a bola som sa na tomto klientskom centre pozrieť presne štyrikrát. Kvôli jednému občianskemu preukazu štyrikrát, a to len preto, že som ani raz nemala čas čakať viac ako štyri hodiny, pretože zakaždým mi to trvalo štyri hodiny.
Druhá vec, ku ktorej ma inšpirovala táto schôdza, je možno taký podnet, ktorý dám na zváženie aj vám, či náhodou nemáme v našom rokovacom poriadku nejakú disproporciu, pretože mám za to, že parlament je nadriadený vláde, je nadriadený ministrom a mám pocit, že nie je celkom primerané, že členovia vlády môžu vystúpiť kedykoľvek, koľkokoľvek, v akomkoľvek rozsahu a výsledkom toho je, že poslanci Národnej rady sa dostanú k slovu po štyroch, piatich, šiestich hodinách rokovania. Myslím si, že toto je neprimerane nastavené pravidlo a mali by sme sa zamyslieť nad tým, či ho nechceme zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. V súvislosti s tým, čo si ty, Martin, hovoril, ma napadla ešte ďalšia vec, ktorá, ktorá je hodná na doplnenie. To, čo by pomohlo v rámci toho podnikateľského prostredia, je aj to, čo už aj pán podpredseda vlády avizoval, že, že plánujú robiť, a to je vykosťovanie tých zbytočných vecí z byrokracie.
A ja by som s tým návrhom na vykosťovanie aj išla ďalej, ďaleko ďalej, pretože my môžeme naše pravidlá, ktoré, ktoré upravujú podnikanie, vykostiť o množstvo zbytočností, množstvo. Naozaj my tu máme zavedených množstvo rôznych bariér, ktoré sú bariérou na vstup na trhu s..., na trh s podnikaním. Sú to rôzne licencie, povolenia, potvrdenia, ja neviem, napríklad dneska sme hovorili o možnosti a hlasovali, teda, bohužiaľ, nie s pozitívnym výsledkom, o skrátení povinnej koncipientskej praxe. Toto je krásny príklad toho, ako my brzdíme mladým ľuďom ísť na trh podnikať a živiť sa vlastnou, vlastnou prácou, a týchto je množstvo.
Ďalej by sme mohli určite vykostiť spôsoby, akým je tu deformovaný trh, a to sú presne tieto selektívne stimuly, selektívne pomoci, pretože to nielenže jednému pomôžete, a ten druhý je smutný, že jemu ste nepomohli. Vy okrem toho, že ste mu nepomohli, vy ste jemu zobrali, aby ste pomohli jeho konkurencii, a toto naozaj sa nedá nijak inak povedať ako, ako jedno veľké niečo neférové, čo, čo naozaj keď si niekto má prestaviť, že ide podnikať, tak radšej si povie, že nejdem podnikať, idem sa radšej niekde zamestnať, lebo s týmto ja proste bojovať nechcem. A výsledok je, že my tu budujeme generáciu ľudí, ktorí sa chcú dobre učiť, aby sa dobre zamestnali, miesto toho, aby sme my tu sa snažili vychovávať generáciu, ktorá sa chce dobre učiť, aby pracovné miesta vytvárala. Toto má byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte aj mne zareagovať na predložený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Podľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že tento spôsob, akým sa vláda snaží vyrovnávať regionálne rozdiely, je tak nesystémový a tak nefunkčný, že nebude tento cieľ splnený.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú už vyše desať rokov a s takmer žiadnym výsledkom, a pritom som nepočula, že by ktokoľvek či už z ministrov zhodnotil, prečo tieto programy nefungujú, a že by na základe takejto analýzy dôvodov, prečo nefungujú, navrhol nejaké zmeny tohto systému alebo zmeny v prístupe, aby takýto systém nový, upravený fungoval. Prichádzajú len ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnanosti.
A v tejto súvislosti ma napadá otázka, prečo si niekto myslí, že ak opakovane robí to isté, že to bude mať zakaždým iný výsledok. O tom, že tieto programy nefungujú, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesla vo všetkých 12 najmenej rozvinutých okresoch v priemere o 1,32 %, v ďalších 12 okresoch bez osobitnej podpory klesla o 1,42 % a na celom Slovensku klesla o 1,82 %. Pokles je teda najnižší tam, kde sa súčasná vláda chváli osobitnými programami.
Nielenže tieto programy, ktoré sú opakovane zavádzané do praxe, nefungujú, vláda na druhej strane ešte popri týchto programoch robí rôzne ďalšie opatrenia, ktoré, naopak, regionálne rozdiely prehlbujú. Ja už som to tak trošku naznačila v tej mojej faktickej poznámke, je to napríklad zákonom regulovaná mzdová politika. Poviem ako príklad umelé zvyšovanie minimálnej mzdy alebo momentálne aktuálne návrhy na zavedenie, zavedenie, prípadne zvýšenie rôznych nočných sviatočných víkendových príplatkov. Toto je práve krásny učebnicový príklad opatrenia, ktorý len prehĺbi regionálne rozdiely, pretože ak sa zvýši minimálna mzda v Bratislave, v Bratislavskom kraji alebo sa zavedú rôzne takéto príplatky, teda inými slovami povedané, ak stúpne mzda v Bratislavskom kraji, čo sa, samozrejme, prejaví na zvýšených cenách v Bratislavskom kraji, tak Bratislavský kraj to možnože znesie, pretože je tu vyššia priemerná mzda, vyššia kúpyschopnosť a tak ďalej, tak takéto isté opatrenie môže byť v Prešovskom kraji skutočne veľkým problémom. A okrem toho je to aj problémom pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou už dnes máme problémy, a takéto opatrenia ju len a len prehĺbia.
Ďalší príklad takej nekonzistentnosti je napríklad to, že na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely, a na druhej strane – a to teraz netvrdím ja, pomáham si analýzou INESS-u – v rokoch 2002 až 2016 viac ako tri štvrtiny objemu investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 mld. eur smerovalo do okresov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur - a pre porovnanie, ak by sa napríklad okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, tak potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje 1,3 mil. eur ročne, čo ani náhodou nie je 30-tisíc eur na jedno pracovné miesto, ale je to 11-tisíc eur na jedného nezamestnaného mesačne. A napriek tomu, že ja nie som fanúšikom týchto opatrení, tak ešte aj toto opatrenie, ktoré vláda používa, ho používa s veľmi zvláštnou logikou a s veľmi zvláštnou matematikou.
Ďalej, ako som už povedala, na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely a na druhej strane v máji t. r. schválila investičnú pomoc automobilke Peugeot Citroën v Trnave vo výške viac ako 18,6 mil. eur. A toto je opäť krásny príklad, ako sa nielenže nevyrovnávajú regionálne rozdiely, ale ako sa, naopak, prehlbujú. Takže automobilový priemysel, ktorý dnes kričí, a nie dnes, ale už dosť dlhé obdobie kričí, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a Trnavský kraj, ktorý je krajom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku, dokonca s nižšou ako, ako Bratislavský, je tam 3,66 % nezamestnanosť, tak zrovna do tohto odvetvia, do tohto regiónu vláda dá investičné stimuly, na ktoré sa skladajú aj tí ľudia v tej Rimavskej Sobote, aj vo Svidníku, a nielen pracujúci na daniach z príjmov, ale aj nepracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia, aj mamičky na materských tým, že napríklad nakupujú tovary a služby a platia DPH-čku alebo spotrebné dane a tak ďalej.
Ďalšou nekonzistentnosťou je veľmi podobný princíp, je to, je to investičný stimul vo výške stoviek miliónov, pretože dnes nikto nevie, koľko to presne je, do spoločnosti Jaguar Land Rover, opäť Nitriansky kraj, opäť automobilový priemysel. Skutočne nekonzistentnosť s tým, že chceme vyrovnávať nejaké rozdiely.
Ďalšiu nekonzistentnosť, ktorú vnímam, že na jednej strane sa jeden rezort snaží podporovať rôzne programy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale iné rezorty mu zboku robia do toho, do toho diery, je aj napríklad zavedenie poplatku za rozvoj. Tak na makroúrovni sa snažíme dotovať a prinášať peniaze na rozvoj regionálnych, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, alebo teda na podporu investícií v týchto slabších regiónoch a na druhej strane dáme na mikroúrovni, rozvoj pokutujeme, alebo teda zaťažujeme ho poplatkom. Tak, tak z jedného vrecka im štát dá peniaze, že rozvíjajte sa tu, a na druhej strane povie developerovi, že ty sem ideš niečo postaviť, do tohto regiónu, ty sem ideš priniesť, priviesť ľudí, ktorí tu majú vytvárať nejaký dopyt po tovaroch, majú tu vytvárať pracovné miesta, no šup s poplatkom a šup so sankciou na nich - nekonzistencia.
A rovnako príplatok za sťahovanie za prácou, 4-tisíc eur, ktorý momentálne tiež bude, bude diskutovaný, a budeme o ňom hovoriť. Opäť a my chceme už dnes zo slabých regiónov dostať ľudí preč. Tieto regióny ostanú vyľudnené, tieto, v týchto regiónoch ostanú školy, škôlky, pošty, ktoré, pošty, pošty sa to asi netýka, ale školy, škôlky, ktoré prevádzkuje štát, prevádzkuje obec, prevádzkuje samospráva, je to nákladné, ostatnú tam prázdne, ostatnú zaťažovať tieto regióny, ale tých ľudí budeme mať preč, lebo naša vláda im zaplatí, aby sa odtiaľ odsťahovali.
Záver je v tomto prípade jasný, tieto pomoci štátu nefungujú, navyše to, čo jeden rezort vo svojej kancelárii schváli, tak iné rezorty mu do toho prinášajú kontraproduktívne opatrenia a výsledok je ten, aký je, a to je, že z krajín OECD má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. Tak toto je výsledok našej desaťročnej snahy a našich uplatňovaných schém subvenčných a rôznych pomocí.
Mám už len minútu, tak to skúsim trošku skrátiť, je to niečo, čo SaS opakuje dlhodobo, máme to aj v programe, dávame to ako ponuku na riešenie nielen vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj na podporu ekonomiky, podporu hospodárskeho rastu a to je skutočné, tam to všetko začína, na podporu podnikateľského prostredia. Nie selektívne, ale plošne znížením daňového zaťaženia, zjednodušením a znížením odvodového zaťaženia, zlacnením zamestnávania. My máme mimoriadne komplikované a drahé zamestnávanie a to je brzdou na vytváranie nových pracovných miest a hlavne je to brzdou na vytváranie pracovných miest v slabších regiónoch.
Toto sú veci, ktoré by slabším regiónom pomohli, tú prácu treba umožniť tam, tú prácu treba zjednodušiť tam a treba vybudovať infraštruktúru, aby sa výsledky tej práce mohli aj vhodným spôsobom distribuovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež sa chcem pridať k tej kritike základnej filozofie, ktorú vládny SMER dlhodobo aplikuje do vedenia našej krajiny, a to je, že selektívne rozdáva to, čo, čo plošne povyberá, a výsledok je potom taký, že na nejaké stimuly do jednej alebo dvoch vybraných firiem sa skladajú ľudia aj z veľmi chudobných regiónov.
Ale chcem skôr poukázať možno na nejaké konzistentnosti. Čiže jedna vec je základná filozofia, tá je z môjho pohľadu nesprávna, ale druhá vetva kritiky je, že, že ešte aj do tejto filozofie si zboku súčasná vláda strieľa rôznymi inými opatreniami. A tými opatreniami je napríklad mzdová politika, ktorú vláda veľmi tvrdo presadzuje.
Napríklad konkrétne umelé zvyšovanie minimálnej mzdy a rôzne zvýšené alebo nové zavedené nočné sviatočné víkendové príplatky. Toto je napríklad opatrenie, ktoré najviac poškodí chudobné regióny, pretože toto opatrenie sa možno do veľkej miery nedotkne Bratislavy, ale veľmi, veľmi sa dotkne chudobných regiónov, pretože, samozrejme, tieto navýšené náklady bude nutné preniesť do cien. To znamená, že zvýšia sa ceny aj pre ľudí, ktorým sa platy nezvýšia.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením sú rôzne investičné stimuly práve do, do bohatých regiónov, do automobilového priemyslu, kde naozaj táto nutnosť investícií nie je a vymyká sa proste z tej filozofie, že podporiť chudobné regióny.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením je napríklad zavedený poplatok za rozvoj. Tak kým na makroúrovni sa snažíte podporovať chudobné regióny a dávať investície do nich, tak na mikroúrovni rozvoj poplatkujete. To je nekonzistentné.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, rada by som sa vyjadrila a reagovala na predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov, pretože ho vnímam ako dosť problematický.
Vrátim sa ale ešte na začiatok novembra. Začiatkom novembra, po desiatich rokoch vlády strany SMER, zorganizoval podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini spolu s pánom ministrom hospodárstva Petrom Žigom podľa vlastných slov veľmi zásadnú tlačovú besedu, na ktorej vyhlásili vojnu byrokratizácii a ohlásili sadu opatrení na debyrokratizáciu a nielen pre podnikateľské prostredie, ale aj pre iné oblasti.
Podľa ministra Žigu sa vláda musí vážne zaoberať prijímaním európskej legislatívy, ktorú Slovensko podľa jeho vlastných slov preberá častokrát komplikovanejšie, ako nám to káže Brusel, a priznal, že takéto konanie spôsobuje vážne problémy nielen pre podnikateľov. O pár dní neskôr sa pán Pellegrini v televíznej diskusii k mojim apelom doslovne vyjadril, že sme majstrami v prijímaní európskej legislatívy vysoko nad rámec povinnosti a zavádzame pravidlá, ktoré od nás Európska únia ani nechce, a preto je potrebné zobrať nožík, vykostiť tie zákony ako rybu a to nadbytočné, čo sme prijali, dať zo zákonov von.
Bola som veľmi rada, že toto povedal po tom, ako na to strana SaS dlhodobo poukazuje a dlhodobo žiada, aby sa európska legislatíva prijímala do našej slovenskej legislatívy len v rámci týchto možností a aby sme nešli ďaleko nad jej rámec a aby sme nepridávali byrokraciu a povinnosti či už našim podnikateľom, alebo občanom.
Úplne explicitne sme v tejto televíznej diskusii hovorili aj o tomto zákone, ktorý je možno historicky príkladom, ako sa u nás zvykne ísť veľmi, veľmi nad rámec zákona a pridávajú sa rôzne povinnosti. Prešlo iba pár týždňov a môžeme vidieť výsledok úprimnej snahy vlády uľahčiť život občanom, ako aj výsledok predsavzatia, ako striktne sa bude u nás prijímať európska legislatíva tak, aby sa potom následne nemusela vykosťovať.
Nový zákon o ochrane osobných údajov vychádza z európskeho nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov s názvom General Data Protection Regulation, tzv. GDPR, aj pod takýmto názvom sa o tomto nariadení hovorí, ktorý sa 25. mája 2018 stane priamo aplikovateľným aj pre slovenské subjekty a nie je potrebné ho do právneho poriadku transponovať formou zákona. To je uvedené aj v závere tohto nariadenia po článku 99.
Tu si dovoľujem zdôrazniť, že Slovenská republika je jediným členským štátom, ktorý toto nariadenie preberá takýmto spôsobom. Slovenská republika mala transponovať iba tzv. policajnú smernicu, jej celý názov je Smernica o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorú navrhovateľ do návrhu zahrnul, a zároveň krátkym návrhom navrhnúť implementáciu potrebných ustanovení nariadenia. Napriek tomu sa do tohto celého zakomponovali aj celé state GDPR, čo nielen nebolo potrebné, ale bolo to dokonca nadbytočné.
Takéto konanie nie je len zbytočné a poťažne nadbytočné, ale môže byť aj nebezpečné a to z toho dôvodu, že v prípade, ak sa náš zákon bude čo i len trošku líšiť od európskeho nariadenia, bude v tej časti prakticky neplatný, ale občania to možno nebudú vedieť, pretože budú v tom, že naša legislatívna úprava platí, ale budú v omyle, pretože platí nariadenie a v prípade vzniknutých súdnych sporov, samozrejme, bude platiť nariadenie.
Úrad pre ochranu osobných údajov pripravil návrh zákona, ktorý transponuje takzvanú policajnú smernicu o dátach spracúvaných políciou a justičnými orgánmi v súvislosti s trestnými konaniami, respektíve na ich predchádzanie. Tú, samozrejme, bolo potrebné transponovať. Ďalej implementuje tie časti nariadenia, ktoré je potrebné, napríklad zriadenie Úradu na ochranu osobných údajov, ukladanie pokút a certifikáciu, avšak doslovne prepisuje celé články, resp. časti nariadenia. Táto časť budúceho slovenského zákona sa bude vzťahovať aj na tie oblasti, ktoré GDPR nepokrýva, čím ide slovenský navrhovateľ nad rámec GDPR. A to vyplýva z rozsahu pôsobnosti návrhu, ktorý je širší ako GDPR. Nadbytočné sú oblasti, ktoré nespadajú pod právo Európskej únie či spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Výsledkom bude to, že spoločnosti budú musieť sledovať to, či je ich činnosť v súlade s GDPR, a navyše aj to, či je v súlade so slovenským zákonom. A tu môžu nastať komplikácie.
Návrh zákona je zmätočný a spoločnosti mu nerozumejú. O tom svedčí množstvo kritiky a pripomienok. O celkovej nálade a postoji aj odbornej verejnosti k tomuto návrhu svedčí aj fakt, že v rámci pripomienkového rozporového konania s predkladateľom bolo podaných viac než tisíc pripomienok. Dámy a páni, tisíc pripomienok, z čoho bolo viac ako 200 zásadných. A toto číslo je aj pre vládu Roberta Fica zrejme rekordné. Odborná verejnosť nerozumie, prečo Slovensko potrebuje popri nariadení ešte aj ďalší zákon, ktorý je takto postavený, ako ho máme dnes v ruke.
Návrh zákona navyše obsahuje aj gramatické chyby, zduplikované ustanovenia, pracuje s odlišnými pojmami ako nariadenie. Ja spomeniem len niekoľko príkladov. V návrhu je zbytočne uvedená definícia pojmu "kódex správania" ako "súbor pravidiel ochrany osobných údajov dotknutej osoby, ktorý sa prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zaviazal dodržiavať". V nariadení sa pracuje s pojmom "kódex správania", avšak nariadenie neponúka jeho definíciu, pretože vyplýva priamo z tohto nariadenia.
V zmysle návrhu zákona sa až na výnimky zakazuje spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, medzi ktoré podľa zákona patria biometrické údaje, pričom tá policajná smernica, ako aj nariadenie pre účel zákazu spracúvania osobitných kategórií osobných údajov nepracuje s pojmom "biometrické údaje", ale "biometrické údaje na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby". Teda inými slovami, pre upresnenie, nariadenie pracuje s pojmom "biometrický údaj", ale nie v súvislosti so zákazom spracovania osobitných kategórií osobných údajov. Biometrické údaje sa preto môžu spracúvať, ale nie pokiaľ umožnia individuálnu identifikáciu fyzických osôb.
Podľa návrhu zákona sa spracovanie osobných údajov sprostredkovateľom riadi zmluvou alebo iným právnym úkonom, pričom v zmluve alebo v inom právnom úkone sa musí najmä ustanoviť, že "sprostredkovateľ je povinný spracúvať osobné údaje len na základe písomných pokynov prevádzkovateľa", a policajná smernica uvádza len "pokyny prevádzkovateľa" a nariadenie pracuje s pojmom "zdokumentované pokyny prevádzkovateľa". Toto je tiež disproporcia.
Ďalej, smernica aj nariadenie pracujú s pojmom "archivácia vo verejnom záujme" a návrh zákona v týchto, v tých istých statiach pracuje raz s pojmom "archivácia vo verejnom záujme", inokedy iba s pojmom "archivácia".
Ďalej, podľa návrhu zákona osobitné kategórie osobných údajov môže príslušný orgán spracúvať len vtedy, ak je ich spracúvanie "nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby". Smernica i nariadenie používajú pojem "ochrana životne dôležitých záujmov dotknutej osoby" a nie "ochrana života, zdravia alebo majetku". Podľa dostupných informácií by sa v prípade životne dôležitých záujmov malo jednať o otázky života a smrti, teda majetok by sem patriť nemal.
Ďalej návrh zákona uvádza, že každý je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť pri výkone jeho úloh a právomocí. A smernica a nariadenie túto povinnosť vyžaduje len od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. Toto je zásadný rozdiel a tu rozhodne bude, v prípade, že k tomu dôjde, čo vykosťovať.
Ďalej, v nariadení sú okrem iného uvedené záruky a odchýlky týkajúce sa spracúvania na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely napriek tomu, že priamo uplatniteľné nariadenie uvádza, že pseudonymizácia je len jednou z možných záruk len v niektorých prípadoch, a to pokiaľ sa týmto môže dosiahnuť účel uvedený v danej časti nariadenia, navrhovateľ navrhol pseudonymizáciu využiť ako plošnú záruku pri každom spracúvaní osobných údajov na daný účel. V tomto ideme opäť nad rámec nariadenia, respektíve možno aj do rozporu s ním.
V návrhu zákona je ďalej zavedená povinnosť mlčanlivosti pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. Nariadenie členským štátom dáva iba možnosť prijať tieto pravidlá v osobitných prípadoch, ale nie povinnosť ich zaviesť. Toto je nad rámec.
Ďalej, v zmysle návrhu zákona žiadateľ k žiadosti o schválenie kódexu správania musí priložiť návrh kódexu správania, návrh zmeny schváleného kódexu správania alebo návrh rozšírenia schváleného kódexu správania, a to aj v anglickom jazyku, ak sa týka spracovateľských činností vo viacerých členských štátoch. Nariadenie takúto požiadavku neobsahuje, opäť je to nad jeho rámec.
Ďalej, v zmysle návrhu zákona žiadateľ k žiadosti o schválenie kódexu správania musí priložiť potvrdenie o zaplatení správneho poplatku. Správny poplatok vo výške 1 000 eur, čo nie je malá suma, opäť z nariadenia nevyplýva. Žiadateľ k žiadosti o schválenie certifikátu musí priložiť potvrdenie o zaplatení správneho poplatku, čiže aj v prípade certifikácie takýto poplatok zavedený máme, opäť je vo výške 1 000 eur a tiež ho nariadenie neukladá zavádzať.
Spomeniem ešte niekoľko príkladov gramatických chýb. Rozumiem tomu, že sú nie podstatné oproti iným výhradám, no tiež niečo hovoria o profesionalite a pripravenosti prijať tento návrh zákona. Napríklad § 88 ods. 5 zákona, "žiadateľ k žiadosti podľa ods. 4 musí, priloží". Tak buď priloží, alebo musí priložiť. Alebo zo súdka nepresností: Poznámka pod čiarou k odkazu 17i) znie: "§ 5 ods. 1 písm. f) zákona č. /2017 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Tu je chyba, § 5 zákona nemá odseky, má iba písmená.
Ďalej návrh zákona uvádza, že úrad je pri plnení svojich úloh oprávnený "odporučiť" prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch. Nariadenie hovorí, že úrad je pri plnení svojich úloh oprávnený "nariadiť" prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch. Tu je opäť zjavná chyba.
Ďalej, § 34 zákona ods. 3 písm. g) a h) sú významovo totožné, ale sú inak napísané. To isté platí pre § 88 ods. 5 písm. d) a e). Tiež sú významovo totožné, ale inak napísané.
Ďalej, poverený útvar vymaže z databázy údaj o osobe, "o odsúdenej osobe, o osobe, proti ktorej je trestné stíhanie neprípustné, o osobe, proti ktorej bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, a o osobe, ktorá bola oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, po uplynutí 100 rokov od jej narodenia." Narážam na tých 100 rokov od jej narodenia. Neviem, ako táto stovka vznikla. Ale v každom prípade oporu v policajnej smernici nemá.
Napriek tomu, že tieto zmeny, a to bolo len niekoľko príkladov, pretože tá smernica je rozsiahla a keby som chcela všetky, všetky spomenúť, asi by to trvalo ďaleko viac ako vymedzený čas. V každom prípade len tieto príklady boli príkladmi, ktoré možno vyzerajú na prvý pohľad neškodne, my dnes ale nevieme s istotou povedať, že raz nebudú predmetom súdnych sporov a, samozrejme, potom aj predmetom obrovských pokút. A navyše niektoré sankcie v prípade tohto zbytočného zdvojenia ustanovení nariadenia a zákona a v nadväznosti na to, že zákon má širší rozsah ako návrh zákona, vôbec nemusia v budúcnosti vyplývať z nariadenia, ale len zo slovenského zákona.
V takomto stave, v akom tento návrh zákona je, napriek tomu, že je k nemu množstvo pripomienok, mňa len utvrdzuje v tom, že rozumiem tomu, prečo podnikatelia majú toľko pripomienok, rozumiem tomu, prečo sa objavila taká sprcha kritiky. Myslím si, že pokiaľ by tomu aj malí a strední podnikatelia už v tejto fáze viac rozumeli, bolo by tej kritiky a pripomienok asi ešte viac, no v každom prípade už aj dnes v tejto fáze tých pripomienok a kritiky je mimoriadne veľa. A chcem len teda vyjadriť solidaritu s tými podnikateľmi, ktorí toto budú musieť dodržiavať a v prvom priblížení, v prvom rade sa v tom budú musieť hlavne zorientovať.
Podľa viacerých medzinárodných advokátskych kancelárií pôsobiacich na Slovensku nebolo rozumné miešať toľko oblastí do jedného zákona, nakoľko to do budúcnosti spôsobí práve tým, ktorých sa to týka, iba zmätok a problémy, pričom je potrebné zdôrazniť, že nesplnenie zákonných povinností pri spracovaní osobných údajov môže mať vážne následky vo forme pokút až do výšky 20 mil. eur alebo 4 % celosvetového ročného obratu.
Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, som presvedčená, v takej podobe, v akej je, nikomu nepomôže. Som presvedčená, že ani neplní svoj účel a je priam zázrak, že sa v takejto podobe – vďaka našej koalícii – dostal až do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som veľmi rada, pán kolega Baránik, že si spomenul jednu z tých vecí, ktorá je v tomto probléme jedna z tých kľúčových, a to je vyvodenie zodpovednosti. Vyvodenie úplne konkrétnej zodpovednosti voči konkrétnym ľuďom. My totižto na Slovensku sme si tak nejak zvykli, že ak sa stane nejaký problém, ak sa stane nejaká kauza, na ktorú ktokoľvek poukáže, a stane sa z toho medializovaná kauza, tak jediné vyvodenie zodpovednosti je, že tento človek buď je samoodstúpený, alebo je odvolaný, podľa toho zrejme, aká veľká ryba a aký podstatný človek to je. Niekoho sa tu snažia zubami-nechtami udržať, niekoho proste v záujme udržania kľudu obetujú. Ale kde je tá skutočná zodpovednosť? Pretože ja som presvedčená, že pokiaľ či už politik, alebo politický nominant proste vyrobí tomuto štátu nejakú škodu a tá je úplne jasne identifikovateľná, tak nestačí odstúpenie, nestačí samoodvolanie alebo nejaká iná forma stiahnutia z obehu alebo z politického alebo z rozhodovacieho obehu tohto človeka. Nie, dámy a páni, títo ľudia sú úplne konkrétni ľudia, ktorí majú za svoje rozhodnutia úplne konkrétnu zodpovednosť. A tak ako pán poslanec Baránik povedal, na to sú jasné paragrafy.
A ja sa chcem dožiť toho stavu, že my túto konkrétnu zodpovednosť začneme využívať a zavádzať do praxe a že začneme uplatňovať tie paragrafy, ktoré máme dávno v legislatíve napísané.
Ďakujem.