Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, vážený pán kolega Dostál, nedozviete sa odo mňa, kto predkladal, sú tu šiesti predkladatelia a dôvod iste nie je ten, o ktorom hovoríte vy a už vôbec nie práve ohavná vražda dvoch mladých ľudí. To majte na pamäti a...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, vážený pán kolega Dostál, nedozviete sa odo mňa, kto predkladal, sú tu šiesti predkladatelia a dôvod iste nie je ten, o ktorom hovoríte vy a už vôbec nie práve ohavná vražda dvoch mladých ľudí. To majte na pamäti a na zreteli.
Účelom tejto novely Trestného poriadku, a budem hovoriť skôr z praktického hľadiska, ale veľmi stručne, aby som vás jednak nezdržiavala, ale ak budete mať záujem, dokážem s vami na túto tému rozprávať ako advokátka. Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť predovšetkým vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach, čo významne súvisí so skutočnými a reálnymi trestnými oznámeniami, ktorým je potrebné venovať nielen čas a priestor, ale i sústredenú pozornosť a tak prispieť k očiste spoločnosti. O to ide predovšetkým všetkým nám, aj vám, aj mne.
Nie je, pravda, možné súhlasiť s názorom, že ide o nástroj zakrývania trestnej činnosti či korupcie, ba práve naopak. Táto novela účinne prispeje k jej odhaľovaniu, k vyšetreniu, k postaveniu páchateľa pred súd za predpokladu uvedenia ale pravdivých skutočností v podaniach odosielateľa.
Ak požadujeme od orgánov činných v trestnom konaní dôsledne postupovať v súlade so zákonmi, je nevyhnutné v prípade, ak máme vedomosť o páchaní trestnej činnosti alebo spáchaní trestnej činnosti napomôcť a napomáhať im k splneniu si ich zákonných povinností podaním trestného oznámenia alebo iného podania, ktorých primárnym znakom bude ich pravdivosť, úplnosť, overiteľnosť totožnosti odosielateľa.
Nie je namieste, pán kolega, ani tvrdenie, že anonymné podania, napríklad že je tu obava o život alebo zdravie, majetok alebo zo straty zamestnania, ako to mnohí tvrdia a nakoniec aj naše médiá to veľmi laxne ponúkali v posledných, v posledných dňoch, pretože tu existuje účinná právna úprava na ochranu fyzických a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To je na ochranu oznamovateľov tak písomne podávajúcich anonymy, ako aj oznamovateľov, ktorí prídu a oznámia orgánom činným v trestnom konaní, o čo ide, a tam nemôžu požiadať o to, aby mali ochranu, aby im tá ochrana bola zabezpečená. To isté platí, samozrejme, aj pre toho, kto takéto podanie dáva tým, že to pošle, len teda odosielateľovi.
Paragraf 62 Trestného poriadku vo svojom druhom odseku upravuje postup orgánu činného v trestnom konaní pri podaní oznámenia v ústnej forme do zápisnice. Podľa dotknutého paragrafu, ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom, či už v pracovno-právnom vzťahu a podľa osobitného predpisu, vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch, o výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom. A ak je oznamovateľ súčasne aj poškodeným alebo je splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, čo žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali tie najpravdivejšie, najobjektívnejšie podklady pre ďalšie konanie.
Pri anonymnom písomnom podaní alebo pri písomnom podaní, ktoré obsahuje nepravdivé, neúplné a neoveriteľné údaje o totožnosti odosielateľa, neexistuje možnosť orgánu činného v trestnom konaní odosielateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, poučiť ho o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a vypočuť ho o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný a osobných pomerov toho, koho, na koho to oznámenie sa podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom. Rovnako ak je odosielateľ napríklad poškodeným, nemôže byť vypočutý o tom, čo žiada, aby súd rozhodol o jeho prípadnom nároku na náhradu škody v trestnom konaní, čo je primárne v záujme poškodeného.
Pokúsim sa, pretože čas beží, skrátiť a len to najpodstatnejšie vari v závere.
Viete, ono aj v civilnom procese existuje, ak niekto urobí podanie, a je, to nejde o to, či je anonymné, alebo neanonymné, v tomto prípade ani neexistuje tá možnosť, lebo to nie je trestné konanie, existuje možnosť, že aj v civilnom konaní je povinný ten, kto podanie podáva nezrozumiteľné, neúplné, nepresné, že ho súd vyzve, aby to doplnil. Takže analogicky je to možné aj a môžme to aplikovať aj pre trestné konanie. Takže v súčasnosti ak je podané písomné anonymné trestné oznámenie a orgán činný v trestnom konaní zistí, že je potrebné ho doplniť, on v podstate nemôže naplniť literu zákona Trestného poriadku, pretože nemôže v podstate ani oznámiť oznamovateľovi alebo odosielateľovi, ako naložil orgán činný v trestnom konaní s takýmto anonymným podaním a potom, samozrejme, že sa tvrdí, že sa všetko zametie pod koberec.
Takže veľmi stručne, veľmi kratučko, táto, táto, toto konanie, alebo, respektíve títo, títo oznamovatelia či odosielatelia anonymných podaní by si mali byť vedomí toho, že nie je možné, nie je možné im dať odpoveď a nie je možné potom ďalej pokračovať a konať tak, aby bola spokojná aj jedna strana, aj druhá strana, teda aby sa, aby bolo dané zadosť takým oznámeniam, ktoré môžu často byť veľmi škodlivé. A nakoniec aj pripomeňme len príkladmo, možno pre vás to bol nekonkrétny príklad alebo nie najšťastlivejší príklad, ale určite to, čo povedal aj pán kolega Jarjabek. Po tomto nastáva akýsi hon na čarodejnice, akýsi lov, lov na zajacov. A práve preto je tá možnosť, aby orgány činné v trestnom konaní pokračovali a zisťovali aj, nie je problém aj napriek tomu, že sa upustí, ale tá možnosť v rámci Trestného poriadku tu zostáva.
Takže neberme to tak, že by sme išli vedome niečo mariť alebo niečo zakrývať, alebo, bohchráň, chrániť aj korupciu. Tak toto ani predkladatelia na mysli nemajú, ani to nie je ich cieľom. Takže ak, neviem, ale môžme, samozrejme, že je krátkosť času, ja by som vám toho povedala ďaleko viac, ale pre krátkosť času som to naozaj zhrnula len do toho najpodstatnejšieho. Pokiaľ, ešte raz opakujem, keď chcete debatovať, môžme.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis