Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že dosť pozorne som počúval rozpravu k tomuto návrhu zákona, ktorá bežala včera alebo aj dnes, a preto mi dovoľte, aby som zaujal moje stanovisko.
Včera po vystúpení pani poslankyne Nehézovej som mal faktickú poznámku, kde som sa zhodol s jej názorom, že terminus technicus umelé prerušenie tehotenstva nie je správny, a myslím si, že oveľa presnejšie by bol, umelé ukončenie tehotenstva.
Hovoril som aj o tom, že v tom minulom volebnom období, som spolu s pánom poslancom Podmanickým z našej politickej strany podporil návrh zákona z dielne poslancov Mikloška, Kvasničku a Kuffu napriek tomu, že ten návrh obsahoval mnohé chyby, a za takú najväčšiu chybu som považoval to, keď predkladatelia navrhovali v tomto návrhu, aby ženy, ktoré podstúpia umelé prerušenie tehotenstva či dokonca umelé oplodnenie, museli znášať tresty či sankcie. Napriek tomu som za to hlasoval a naozaj zažil som asi týždenný mediálny lynč a novinári a médiá nám nedali priestor na to, aby sme mohli povedať, že v prvom čítaní si môžeme osvojiť či neosvojiť filozofiu zákona a nemôžeme robiť nejaké úpravy, a chcem povedať, že tento návrh zákona od vás predkladateľov je v tomto hodnotnejší, ako bol, ako bol ten.
Chcem povedať aj to, že som hrdý, že v tom minulom období som hlasoval za ústavný zákon, ktorý definoval manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Napriek tomu ja nie som žiaden homofób ani človek, ktorý nemá rád páry rovnakého pohlavia, jediná vec možno, ktorá ma vyrušuje, je ten určitý exhibicionizmus, ktorým sa snažia získať si pozornosť médií a ostatnej časti obyvateľstva.
Nemám nič ani proti dúhovým pochodom, ale trošku ma mrzí, že keď za Pochod za život príde 100-tisíc ľudí a na Dúhový pochod niekoľko stoviek, možno tisíc ľudí, tak v médiách ten Pochod za život má oveľa menšiu mieru pozornosti, ako je ten Dúhový pochod, ale to je len možno apel na médiá, aby mali trošku rovnejší meter.
Takisto ma teší, že oveľa vyspelejšie štáty môžu Slovensku závidieť výšku materskej dávky. Žena, ktorá pracuje, po tom, čo sa stane mamičkou, tak dostáva materskú vo výške 100 % čistej mzdy, ako dostávala svoju mzdu u zamestnávateľa. A v niektorých krajinách je takáto materská dávka vyplácaná len niekoľko týždňov. A keď sme pri termíne materská dovolenka, mnohé ženy mi povedali vrátane tej mojej manželky, že ani tento termín materská dovolenka nie je celkom presný a správny, pretože dovolenka to asi určite nie je, a dáte mi všetci za pravdu.
A teraz už k samotnému zákonu. Viacerí poslanci hovoria, že s fašistami sa nikdy nehlasuje, napriek tomu ja toto pravidlo poruším aj preto, že chcem byť konzistentný, aj preto, že nechcem mať problém so svojím svedomím. Napriek tomu si uvedomujem ako praktizujúci katolík, že má mnohé chyby a nedostatky, a preto vás chcem poprosiť všetkých, aby sme nesúdili, aby sme sami neboli súdení. Nesúďme kolegov poslancov, ktorí sa rozhodnú hlasovať inak, a nesúďme ani ženy, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, pretože nevieme, čo ich k tomu viedlo a v akom rozpoložení sa nachádzali. Takisto to nevieme ani pri ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli vziať si život a spáchali samovraždu.
Páni poslanci hlavne z Ľudovej strany Naše Slovensko a možno aj ostatní, viem, že je vždycky ľahšie a pohodlnejšie, keď použijem ten biblický výraz, vidieť smietku v očiach blížneho ako to brvno vo svojich. Ale predtým, než prídeme k nejakým silným vyhláseniam, skúsme si radšej v duchu niekedy povedať a potichu, až potom vysloviť niektoré myšlienky nahlas.
A teraz pár slov k predkladateľom. Pán poslanec Mizík, ste tu v sále, včera ste ma vo faktickej poznámke pochválili o tom, že ste hrdý na to, že som sa nebál povedať svoj názor, ale chcem povedať, že takáto vaša pochvala ma veľmi neteší od vás. A viete prečo? Lebo vy sa veľmi často vyjadrujete veľmi neslušne a kriticky či už k Rómom a najmä k Židom. Nosíte na klope saka krížik, je to znak kresťanstva, nás katolíkov, ale možno neviete, možno viete, ale Židia, to sú naši starší bratia vo viere. A z vašich vyjadrení to takto necítim.
Pán poslanec Uhrík, kolega zo zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja, ja si myslím, že vyjadrenia o popieraní holokaustu, o tom, že sú to nejaké rozprávky, o tom, že sa robili nejaké mydlá z ľudských tiel, myslím si, že nepatria do výbavy slušného človeka 21. storočia, a to vás považujem za človeka, ktorý je inteligentný.
Pán poslanec Kotleba, naozaj ma teší záujem o to, aby sme ochraňovali nenarodené deti, ale na druhej strane je to veľkom rozpore s tým, že napr. akej prazvláštnej úcte sa chováte ku gardistickým uniformám, k tým čiernym uniformám, ktoré rozsievali smrť a nenávisť počas druhej svetovej vojny. Viete, koľko obcí a usadlostí bolo vypálených počas druhej svetovej vojny? 105. A práve ľudia oblečení do takýchto uniforiem, veľmi často asistovali nemeckým vojakom pri vypaľovaní týchto obcí a pri vraždení civilistov. Ako historik si dovolím aj dať také krátke, historické okienko. Viete, kde sa zrodili takéto čierne uniformy? Bolo to v Taliansku, keď nastupovali k moci fašisti a Benito Mussolini, a volali sa Fasci Italiani di Combattimento, takže tzv. čiernokošeliari, až potom si to osvojili niektorí predstavitelia slovenského štátu. A okrem toho, že máte v úcte tieto uniformy, tak ešte viac ma mrzí, že glorifikujete niektorých predstaviteľov vtedajšieho Slovenského štátu.
K pánovi poslancovi Mazurekovi som sa už vyjadril, takže opakovať sa nebudem.
A na záver mi dovoľte, aby som zacitoval vyjadrenia Antona Ziolkovského, sekretára Konferencie biskupov Slovenska, a v mnohom sa s jeho vyjadreniami stotožňujem. Citujem: „V tomto prípade platí, že na jednej strane sa tešíme z tohto konkrétneho návrhu Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zároveň si uvedomujeme, že nechceme napomáhať podpore pre politický subjekt, ktorý na bilbordoch označuje Rómov za parazitov, a niektorí jeho významní členovia majú xenofóbne a antisemitské vyjadrenia. Za týchto okolností by bolo prehrou pre nás všetkým, keby sa stal hlavným nositeľom prolife agendy. A uvedomujem si,“ ďalej píše pán Ziolkovský, „že aj po tomto vyhlásení pre niektorých budeme naďalej fašistami, lebo sme sa nedištancovali od kotlebovcov a ich návrh sme priamo neodmietli, iní si môžu myslieť, že sme alibisti, lebo sme otvorene nedokázali podporiť návrh, ktorý sa snaží riešiť jednu z našich kľúčových tém.“
Napriek mojim výhradám zopakujem to, že za tento návrh zákona hlasovať budem, a pevne verím, že na základe môjho vyjadrenia je jasné, že nie som ani fašista, ani alibista.
Ďakujem za pozornosť.
