Videokanál poslanca

Pán docent Klus, pán docent Klus, vy ste povedali, že týmto naším návrhom novely sa snažíme vytvoriť podmienky, z ktorých mnohí ľudia vo svete utekajú, pričom predkladatelia vám mnohokrát zdôraznili, že novela zákona bola inšpirovaná situáciou v Spojených štátoch amerických a v Izraeli. Ak ste teda zhodnotili veci tak, že v Amerike a v Izraeli je život taký, že ľudia utekajú, tak je to dosť zaujímavé zhodnotenie z vašej strany ako docenta politológie a myslím si, že to bude mať ešte nejaké, nejaké ďalšie dozvuky.
Ale druhá vec, ktorá ma viac zaujala v tom vašom príhovore alebo vystúpení, bola tá, že vy ako člen Rotary Clubu ste zase všetko otočili na židovskú otázku a z otázky riešenia mimovládnych organizácií ste spravili doslova nieže, dobreže nie pogrom nejaký. Ale v tej vašej snahe, pán docent, ste asi celkom dobre nepostrehli vec, ktorú ste povedali, a síce, že v Izraeli sa to robiť môže, ale na Slovensku si to dovoliť nemôžeme. To znamená, podľa vás Izrael si môže dovoliť niečo, čo si Slovensko dovoliť nemôže. Tak ak vy ste povedali, že my sme fašisti, tak potom v tom prípade vďaka takémuto tvrdeniu vy ste jednoznačne sionista a neviem, čo z toho je horšie.
Ďakujem pekne.

Rasťo, ja ti ďakujem za také komplexné zhodnotenie zhubného vplyvu najväčšej z týchto alebo teda zahraničných agentov, najväčšej z týchto mimovládok. Ale na jednu vec si predsa len ešte zabudol, aj keď to bolo vyčerpávajúce a komplexné, a síce pokus týchto rôznych nadácií, otvorených spoločností a ich dcérskych nejakých organizácií, čoraz výraznejší, čoraz silnejší pokus o prienik týchto mimovládok zahraničných agentov na naše stredné a základné školy a do školstva ako takého, kde sa snažia svojimi deštruktívnymi protinárodnými a protikresťanskými diskusiami a rôznymi takýmito mítingami a akože vzdelávacími aktivitami zmiasť, zmiasť mládež, čo je, samozrejme, podporené tým obsahom v médiách. A svedkami sme toho, naposledy boli aj v utorok, kedy sa teda v kinosále Národnej rady konala konferencia s názvom Veda v parlamente, kde to malo celkom dobrú úroveň, kým sa, samozrejme, neozvali dvaja takíto zahraniční agenti a celé to, celú diskusiu o úrovni školstva neposunuli na diskrimináciu asociálov, na nerovnosť príležitostí a podobné veci, na čo oni dokážu, samozrejme, otočiť každú jednu diskusiu. Takže toto by som ešte požiadal, aby sme venovali väčšiu pozornosť zhubnému prieniku týchto mimovládnych organizácií na naše školy.

Pán poslanec Dostál, ja som vás počúval a nechápem jednej veci vo vašom príhovore. Viackrát ste spomenuli zvyšovanie transparentnosti a preto nerozumiem, prečo máte problém s tým, že povinným označením mimovládnej organizácie, ktorá teda získava príspevky zo zahraničia, ako nálepkou "Pozor, zahraničný agent!", sa tá transparentnosť zdvihne. Prečo s tým máte problém? Na jednej strane sám tvrdíte, že teda je dobré, keď sa dvíha transparentnosť a na druhej strane, ak je tu nejaký praktický nástroj, tak to považujete za problém.
Druhá otázka k vášmu vystúpeniu z mojej strany je tá, že obhajujete lobing ako nekorupčnú aktivitu, ale v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, že ak je lobing podľa vás nekorupčná aktivita, aké sú nástroje lobingu, ktoré majú byť tiež nekorupčné, pretože ja si neviem dosť dobre predstaviť, že príde niekto lobovať u niekoho, napríklad u poslancov za niečo, čomu neveria, čo nechcú a nepoužije pritom korupčné nástroje.
Takže toto naozaj v dobrom taká pripomienka, ak by sa k tomu vyjadrili, uvítal by so to.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si z tohto miesta doplniť predkladateľa nášho návrhu novely zákona o mimovládnych organizáciách Milana Uhríka.
V podstate hlavným cieľom, hlavným cieľom našej novely nie je nič iné, nič iné, len pri práci s mimovládnymi organizáciami dosiahnuť vyššiu úroveň otvorenosti a transparentnosti. Transparentnosť je predsa to, o čom najmä všetci tí zástupcovia a aktivisti mimovládnych organizácií tak radi v každej situácii, pri každej príležitosti rozprávajú. Transparentnosť sem, transparentnosť tam, v každej jednej veci. Niekedy má človek až pocit, že oni z tej transparentnosti chcú spraviť až priesvitnosť, priesvitnosť v zmysle röntgenovej snímky. Prečo by sme im tú priesvitnosť teda nedopriali? Nikoho nechceme diskriminovať, nikoho nechceme prenasledovať, ani akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. Chceme naozaj len dosiahnuť skutočnú transparentnosť tých, ktorí sa podľa svojich slov o tú transparentnosť tak veľmi snažia. Tých mimovládnych organizácií veľmi rôzne zameraných a, žiaľ, mnohokrát aj veľmi pochybných, je na Slovensku naozaj veľmi veľa. V súčasnosti skutočne mnoho mimovládnych organizácií vyvíja svoju činnosť v Slovenskej republike a o niektorých z nich a ich cieľoch by sa dalo veľmi vážne polemizovať a pochybovať.
Napriek tomu, napriek tomu naša novela nesleduje ich zákaz, nesleduje ich výmaz, nesleduje prenasledovanie ich zástupcov a členov. Naša novela sleduje, a znova to zopakujem, iba jeden jediný cieľ: zvýšenie úrovne transparentnosti pri práci či už štátu, samosprávy alebo občanov s týmito mimovládnymi organizáciami a ich zástupcami. Medzi tieto organizácie patrí napríklad Rotary Club, ktorého člen, poslanec Národnej rady, významný politológ, odborník na skoro všetko, tiež svojím spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku, ale čo je omnoho ešte dôležitejšie a bolo to tu už naznačené, títo zástupcovia mimovládnych organizácií majú neskutočne až veľmi podozrivo veľký vplyv v médiách, veľký priestor v médiách, až taký, o ktorom sa nedá ani hovoriť, alebo o ktorom nemôžu snívať ani predstavitelia možno aj vlády.
Otázka znie, ako je možné, že ľudia bez nejakej odbornosti, bez nejakej špecializácie získavajú v médiách priestor, aby sa vyjadrovali takmer ku všetkému.
Sú to odborníci na všetko, ktorí sa vynoria vždy v tej správnej chvíli a majú vždy ten správny a verejnú mienku formujúci komentár k akejkoľvek téme, k akejkoľvek spoločenskej otázke alebo problému. Sú to ľudia, ktorí dokážu byť v pondelok politológmi, v utorok sociológmi, v stredu sú bezpečnostní analytici, vo štvrtok vystupujú ako najväčší bojovníci proti rasizmu a v piatok sú odborníkmi na využívanie verejných financií. Proste supermani v mimovládnych organizáciách, ktorí prišli znikadiaľ, aby svojimi vyjadreniami riadili a ovplyvňovali celú Slovenskú republiku. Zo všetkých tých zvláštnych tvárí, ktorých spája nielen výrazný protislovenský postoj, ale aj veľmi zaujímavý fyzický, neslovanský vzhľad. Spomeniem tri mená, tri mená, určite vám to niečo povie: Mesežnikov, Samson, nie Simpson, Samson a Gál. Vždy majú odpoveď na všetko. Vždy majú odpoveď na všetko a vždy dostávajú priestor, o ktorom sa nikomu inému nemôže ani snívať.
Skúste si, skúste si na internete pozrieť taký výraz, že "overtonové okno". Overtonovo okno, ktoré je nástrojom na uplatňovanie metódy postupného otvárania nejakých tém, alebo nejakých problémov, resp. postupného, pomalého, ale o to istejšieho, o to istejšieho dosahovania nejakého cieľa, ktoré, ktorý majú tieto mimovládne organizácie vopred jasne zadefinovaný. Môžeme to povedať aj inak, metóda postupného varenia žaby. Svojimi vyjadreniami, svojimi skutkami, svojimi akože charitatívnymi akciami, postupne ale isto organizácie, ktoré podľa tohto nášho návrhu bude možné označiť za zahraničných agentov, sledujú jeden jediný cieľ - deštrukciu národných štátov a likvidáciu tradičných národných a kresťanských hodnôt v Európe.
Preto si nemyslím, že by bolo niečo zlé na tom, aby všetci títo ľudia, aby všetci títo ľudia pri akejkoľvek svojej činnosti prinášali, niesli označenie "pozor, zahraničný agent". A som veľmi rád, že napriek tomu, že napriek tomu zatiaľ táto novela alebo tento náš návrh neprešiel ani do druhého čítania, tak napriek tomu sú tu už ľudia, ktorí ho akceptujú, označili sa za zahraničných agentoch, a tak pomáhajú ľuďom, občanom Slovenskej republiky sa orientovať v tom, kto je kto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Krajniak, ja len chcem povedať, že asi to, že sme predložili my tú 73, 74, vy 75 a že bola zlúčená rozprava, asi je nakoniec dobré, pretože vidíme, že vaše vystúpenie tu vyprovokovalo niektorých týchto zahraničných agentov k tomu, aby sa priznali k svojej identite a ja si myslím, že takých priznaní tu zažijeme viac.

Že ďakujem za pripomienky. Máte bohovský, a poviem to teda, ak treba, tie tri autá teda využívame spoločne s riaditeľom úradu a s vedúcimi oddelení na úrade, nie sú to len pre mňa. Delíme sa, kto ako ich potrebuje.
Pán poslanec Krajniak, o limitoch na jednotlivé kategórie, samozrejme, môžeme debatovať, môžeme to, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení tej diskusii, môžeme to nastaviť, toto bola naša predstava, ako by to asi mohlo fungovať.
Pán poslanec Galko, vy ste mohli radšej byť asi ticho, pretože ak ide o váš vlastný návrh, ako ste to povedali, potom nechápem, prečo s ním má problém napríklad pani podpredsedníčka alebo pán poslanec Klus, ktorí povedali, že to proste nepodporia. Takže ak som hovoril o tej schizofrénii, tak vy aj poslanec Klus ste len potvrdili to, že mám naozaj pravdu.
Pán poslanec Baška, ten tip s elektromobilmi je zaujímavý, ale neviem si predstaviť, ako by sme na Banskobystrickom kraji využívali elektromobily vďaka tomu ich dojazdu, aký majú, ale určite sa môžeme spolu porozprávať o tom, ako ešte viac zefektívniť vozový park.
No a pani podpredsedníčka Nicholsonová, váš osobný príklad, na ktorý naviazal aj pán poslanec a župan Baška, je určite zaujímavý, ale ja si myslím a aj vzhľadom na ten prípad, na ktorý ste vy upozornili, že to asi nestačí, že váš príklad dobrej praxe je asi málo pre tých, ostatnú drvivú väčšinu teda politikov, ktorí si stále myslia, že tie autá sú ich vlastné a môžu si s nimi robiť, čo chcú. Takže možno práve preto sme išli do formy zákona a ak chceme nejaké veci systémovo limitovať, tak naozaj osobný príklad je pekný, ale málo.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, tento náš návrh vychádza z mojej praxe ako predsedu kraja, ako župana, predstaviteľa exekutívy na úrovni krajskej samosprávy, kde jednoducho vidíme, vidíme, akým spôsobom sa plytvá, akým spôsobom sa neskutočne plytvá s verejnými zdrojmi pri takej veľmi jednoduchej alebo v takej jednoduchej oblasti, akou je vozový park, využívanie služobných motorových vozidiel na teda nejaké služobné úlohy, hlavne predstaviteľov krajov županov. Nám sa v Banskobystrickom kraji podarilo efektívnym využívaním vozového parku znížiť ročné náklady na vozový park z 53-tisíc eur ročne na 22-tisíc eur. Výrazná, viac ako 50-percentná úspora len tým, že sme sa začali k verejným zdrojom v tejto oblasti stavať zodpovedne, tak ako by sme sa stavali aj k svojim vlastným súkromným peniazom.
Aby som trošku konkretizoval, v čom spočívalo, v čom spočívali tieto kroky, táto úspora? Tak, samozrejme, išlo aj o prevádzkový režim, išlo o prestavbu mnohých vozidiel na plyn, išlo o dôslednú kontrolu spotrieb, jázd a tak ďalej. Ale najväčší rozdiel, najväčší rozdiel sa týkal samotného správania mňa ako predsedu kraja. Ja osobne využívam ako služobné motorové vozidlo Renault Fluence asi za 12-tisíc eur, Suzuki SX4 asi za 11-tisíc eur a Citroen Elysée asi za 12-tisíc, necelých 12-tisíc eur.
Pozrime sa ale na to, pozrime sa ale na to, aké motorové vozidlá využívajú župani, predsedovia iných samosprávnych krajov. Nitriansky samosprávny kraj Audi A8 Long obstarávacia cena 116-tisíc eur. Bratislavský samosprávny kraj Audi A8 Long 116-tisíc eur, Trnavský samosprávny kraj Audi A8 95-tisíc eur, Trenčiansky samosprávny kraj Audi A8 81-tisíc eur, Žilinský samosprávny kraj Audi A8 76-tisíc eur, Prešovský samosprávny kraj Volvo S80 50-tisíc eur a Košický samosprávny kraj Audi A6 48-tisíc eur. Takže to sme vybrali iba jedno, iba jedno z tých vozidiel, nehovoriac o tom, že tiež sa tam využíva viacej, viacej vozidiel pre každého z týchto županov, predsedov krajov. To sú veci, ktoré sú, poviem to tak, nastavené nejako stabilne a hovoria len o jednej jedinej funkcii v rámci celého štátu. Sú však aj aktuálnejšie, aktuálnejšie príklady z tejto oblasti, ktoré hovoria o absolútne bezbrehom plytvaní verejnými zdrojmi len preto, že si niekto pomýli svoju funkciu, výkon svojej funkcie so svojimi osobnými túžbami, tak ako to pred chvíľkou povedal predkladateľ poslanec Martin Beluský.
Pozrime sa na to, ako sa hospodári, čo sa týka autoparku, v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ten totiž na jar - vieme veľmi dobre, že županom je tam Pavol Frešo - Bratislavský samosprávny kraj totiž na jar nakúpil tri nové, štyri nové osobné motorové vozidlá pre potreby kraja v celkovej sume 171-tisíc eur. To znamená v prepočte 42 700 eur na jedno vozidlo, na jedno vozidlo. Išlo o automobily Škoda Superb v absolútne plnej výbave. Ja sa pýtam, na čo je komu na samosprávnom kraji takéto auto? Načo je komu takéto auto? Načo je potrebné, aby sa župan alebo riaditeľ úradu alebo ktokoľvek iný vyvážal v takomto aute? V čom to pozitívne, v čom to pozitívne ovplyvní výkon jeho funkcie? V čom to pozitívne ovplyvní výkon funkcie primátorov, výkon funkcie starostov, výkon funkcie riaditeľov štátnych úradov? No absolútne v ničom, absolútne v ničom. Len v tom, že zase si masírujú svoje ego, že si mýlia svoje osobné túžby s tým, čo reálne k výkonu svojej verejnej funkcie potrebujú.
Len pre zaujímavosť. My sme presne v tom istom čase, v tom istom čase sme kupovali nové tri motorové vozidlá, služobné motorové vozidlá na úrad Banskobystrického samosprávneho kraja. Za všetky tri sme zaplatili spolu necelých 30-tisíc eur. Oni zaplatili 171-tisíc za štyri, my 30-tisíc za tri. Za tri naše autá by sme nekúpili ani len jedno jediné na Bratislavský samosprávny kraj.
Poďme ale ďalej, poďme ale ďalej. Ja som veľmi rád, že dnes tu práve túto časť schôdze vedie pani podpredsedníčka Nicholsonová, pretože práve ona bola tá, kto poukázal na neefektívny nákup nového motorového vozidla pre riaditeľa Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Volkswagen Touareg za 44 100 eur bez DPH. Povedzte mi, načo je takému štátnemu úradníkovi, ktorého povinnosťou je čo najlepšie, čo najefektívnejšie pracovať v procese redistribúcie verejných zdrojov, pretože Sociálna poisťovňa nie je o ničom inom, len o redistribúcii verejných zdrojov, načo mu je auto za 44-tisíc eur bez dane? Akým spôsobom to pozitívne ovplyvní úroveň jeho práce, výkon jeho funkcie? V čom sa zlepší hospodárenie Sociálnej poisťovne? V čom sa zlepšia podmienky sociálneho zabezpečenia občanov tým, že bude mať pán generálny riaditeľ takéto auto, že nebude mať auto za 15-tisíc? No absolútne v ničom. Zase sme len pri otázke masírovania si svojho ega, zase sme len pri tom, že nebudem si kupovať Touareg z vlastných peňazí, ale si to kúpim zo štátnych peňazí, z verejných zdrojov. O nič iné nejde.
Práve preto aj ja sa chcem z tohto miesta poďakovať pani podpredsedníčke za to, že na túto vec upozornila. Len upozorňovať, upozorňovať je veľmi málo. My sme tu tí, ktorí môžu tieto veci riešiť. My sme tu tí, ktorí nielen môžu, ale majú tieto veci riešiť. Lebo keď o tom budeme len rozprávať, tak jediné, čo dosiahneme, je to, že debata a rozhorčenie občanov sa posunie z krčiem a z obývačiek do parlamentu. Nič viac.
Preto dávame tento návrh a preto súčasťou tohto návrhu je absolútne exaktné, exaktné rozdelenie a vyčíslenie jednotlivých kategórií predstaviteľov subjektov verejnej správy a k nim prislúchajúcich obmedzení a limitov na nákup služobných motorových vozidiel. Kým dnes, kým dnes sa župani vozia na autách za viac ako 100-tisíc eur, podľa nášho návrhu by mohli mať zo zákona auto maximálne za 30-tisíc eur s daňou, respektíve 25-tisíc eur bez dane. Absolútne dostatočné, dostačujúce na plnenie povinností predsedu kraja. Absolútne dostatočné. Kým dnes si generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne chce kúpiť auto a možno si ho už kúpil za viac ako 44-tisíc eur bez dane, podľa nášho návrhu by mal nárok na vozidlo v hodnote 12-tisíc eur bez dane. Na jedného úradníka, na čele aj keď veľkej inštitúcie, si myslím, absolútne s prehľadom, absolútne s prehľadom. Kto chce, kto chce lepšie auto, kto chce drahšie auto, exkluzívne, luxusné, nech sa páči, môže si to kúpiť zo svojich vlastných peňazí a nemusí ani kradnúť, nemusí ani kradnúť, pretože na lízing sa dnes dá kúpiť naozaj pri ministerských, poslaneckých platoch to auto v podstate akékoľvek.
Takže myslíme si, že táto úprava, ak by ju teda parlament schválil, by bola aj keď len symbolickým, ale takým určitým prvým krokom k prinavráteniu, k prinavráteniu toho, aby politici a všetci tí funkcionári, predstavitelia subjektov verejnej správy sa začali znova viac správať ako služobníci občanov, ako tí, ktorí sú tu pre ľudí a nie ako tí, ktorí za peniaze tých ľudí si majú dopriať neskutočný luxus, úplne zbytočný.
A ako som už povedal, keďže na tento prípad ohľadom Sociálnej poisťovne upozornila pani podpredsedníčka Národnej rady Lucia Nicholsonová, tak my úplne racionálne a logicky očakávame, že klub SaS náš návrh podporí. Ak klub SaS náš návrh, ani tento návrh nepodporí len preto, že je to náš návrh, to je už potom naozaj ťažká schizofrénia. A rovnako ten návrh podporia všetci tí, ktorí rozprávajú o efektívnom, účelnom a hospodárnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Toto bude jednoduchý test, jednoduchý test, na ktorom ľudia uvidia, kto to myslí vážne a kto o tom len rozpráva. Pretože ja som presvedčený, že v budúcnosti, v budúcnosti by sa takéto nastavenie už len pri takomto jednom, pri takejto jednej komodite, ako je nákup osobných motorových vozidiel, mohlo stať príkladom, príkladom dobrej praxe aj v ostatných oblastiach, ktoré sa týkajú všetkých subjektov verejnej správy. A ľudia, obyvatelia Slovenskej republiky by to určite privítali.
Takže chcem vás poprosiť na záver všetkých, ktorí rozmýšľate racionálne a naozaj to myslíte vážne s tým efektívnym využívaním verejných zdrojov, aby ste náš návrh podporili a aby sme Slovensku a ľudom ukázali, že najmä tí, ktorí sú tu noví v parlamente a ktorí ešte nie sú takí zašpinení od toho bahna, naozaj chcú priniesť aj nové metódy práce a efektívne využívanie nielen tých zdrojov, ale celého štátu ako takého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja som vás pozorne počúval aj z toho dôvodu, že ste rozprávali o veciach, ktoré sa v rámci strany, ktorými sa teda zaoberáme a ktorým sa venujeme. Hovorili ste o tom pobyte pre deti v tom rehabilitačnom zariadení. Všetci asi vieme, o ktorom ste rozprávali. Za tú cenu 3 060 eur na dva týždne, ja len chcem doplniť teda tých, ktorí to možno počúvajú, že plus ešte 800 eur je ubytovanie. Osemsto eur je ubytovanie, čiže tritisíc, viac ako 3 800 eur musia zaplatiť tí ľudia na dva týždne len na to, aby spravili aspoň jeden nejaký funkčný krôčik k zlepšeniu stavu ich dieťaťa. Ale zo skúseností, ktoré máme, tak tie rehabilitácie sú naozaj efektívne a sú účinné a sú v podstate jediná nádej pre tých ľudí, ale je to obrovský balík peňazí. Keď si predstavíme, že väčšinou z tých rodín robí iba jeden rodič a ak zarába 600 eur v hrubom, tak je šťastný človek. Tak je šťastný človek. A keď má zaplatiť 3 800 za dva týždne a potrebuje tri, štyri rehabilitácie za rok, aby to malo význam, tak to si, to si, keď si to ľudia zrátajú, tak je to proste strašná pálka.
Ja by som možno videl riešenie v tom, že ak je takéto zariadenie na území Slovenskej republiky, tak by mali byť zákonom zvýhodnení občania Slovenskej republiky. Lebo je rozdiel, keď to zaplatí slovenská rodina zo 600 eur v hrubom a je rozdiel, keď tam príde arabský šejk, pre ktorého je 600 eur možno denný náklad na jeho život. A, žiaľ, v tom konkrétnom zariadení sú viac ako dve tretiny všetkých klientov cudzinci, ktorí sú úplne niekde inde s peniazmi, takže možno by sme mohli zákonom spoločne upraviť ten rehabilitačný systém tak, že by sme z tých cudzineckých peňazí prispievali tým deťom občanov Slovenskej republiky. Ale inak ďakujem veľmi pekne za tú iniciatívu.

Natália, ja sa ti chcem poďakovať v mene nielen našich voličov všetkých, ale aj v mene všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým záleží ešte na tom, aby Slovensko ostalo Slovenskom, že si vo svojom vystúpení veľmi jasne vysvetlila aj tým najväčším nejakým fanúšikom Európskej únie, že na Slovensku je tá regulácia obchodovania s pôdou nie obmedzená tak prísne, ako hovoria oni, ale práve naopak, že máme obrovské rezervy, že si môžme brať príklad z okolitých štátov a tie regulačné mechanizmy ešte oveľa viac zosilniť, prípadne tú pôdu, ktorá už je v cudzích rukách, si zobrať naspäť. Takže ja to vnímam aj ako veľmi silný podnet a signál na spracovanie takéhoto legislatívneho podnetu alebo teda novely.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon, rozprávali ste o tom, že aká situácia vládne v Maďarsku, že je to tam teda oveľa lepšie, možno prísnejšie nastavené a jednoducho, že tí Maďari si chránia nielen pred vykupovaním fyzickými, ale aj právnickými osobami tú svoju pôdu. Tak ja vám chcem poradiť alebo teda dať taký tip, spravte takú novelu, ktorá to bude komplexne riešiť, a my to podporíme. Ale to, že touto súčasnou iniciatívou sa má zrušiť to obmedzenie, ktoré tam aspoň nejaké dnes je, tak je to lepšie, ako keby sme nemali nič.
Ďakujem.