Videokanál poslanca

Pán poslanec Krajniak, ja som na tú vašu prvú teda poznámku ku mne, ja som hovoril, že vo vašom, vo vašej textácii toho vášho návrhu nie je rozdiel medzi kostolom, mešitou a synagógou a že jednoducho to staviate na jednu úroveň ako náboženskú stavbu, to je prvá vec.
A druhá vec, hovoril som vám, že tam máte formálne chyby, ktoré jednoducho menia význam toho textu, a že ak to bude schválené s tými formálnymi chybami, tak to bude nevykonateľné.
No a tá posledná vec, čo ste tu začali o tých Židoch a synagógach a spomínali ste nejakého Neuwirtha, chcem vám povedať, že ja som hovoril niečo trošku iné, pán poslanec. Ja som hovoril o tom, že my, alebo teda vy, teda v tom návrhu o tých mešitách a ten váš traktát o moslimoch a islame v Európe rieši iba následok, a síce že sa zvyšuje percento moslimskej alebo islamskej populácie v Európe, ale nerieši príčinu. A ja som vravel, že tou príčinou sú sionistickí politici, mnohí z nich vychovaní v synagógach, ktorí sem tých moslimov dotiahli do Európy, a ktorí, ktorí presadzujú tú multi-kulti politiku otvorených hraníc, a že odmietajú, a možno ste medzi nimi aj vy, odmietajú si priznať, že jediné, čo nám pomôže, je obnovenie štátnych hraníc členských štátov Európskej únie, Slovenska ako prvého medzi nimi, a, a potom môžme bojovať s tým, čo tu je, a nie riešiť tu stavby a neviem čo, ale pritom sa snažiť zatvárať oči pred príčinou tohto problému.
Ďakujem.

Pán poslanec Číž, ste v podstate nepovedali nič, pretože ak je možné rušiť jednu milosť, je možné rušiť všetky ostatné milosti. Takže nezaštiťujte to nejakou ústavou a právnym poriadkom.
Pán poslanec Baránik, váš poslanecký klub sa podľa tej dnešnej diskusie spamätal, ale spamätal sa už po funuse a je to asi trošku neskoro.
Pán poslanec Kollár, kompromisy v politike, ja chápem, čo ste chceli povedať, ale vy ste povedali tiež, že ste si dali túto istú podmienku ako my, ale podmienka je o tom, že na nej trváme, že tá podmienka pre nás niečo znamená, pretože ak podporíte tú vec aj vtedy, ak tá podmienka nie je splnená, tak to nebola podmienka, ale len nejaká formalita, jednoducho formalita nie je podmienka.
Pán poslanec Pčolinský, ak teda trváte, alebo to, čo ste povedali, aj naozaj myslíte vážne, tak ste mali svoje slová podčiarknuť a zdôrazniť svojím hlasovaním a vy ste tak neurobili, takže sa nemôžte čudovať môjmu názoru.
A, pán poslanec Kresák, vy by ste sa mali trošku asi začať starať o svoju pamäť, o svoju vlastnú pamäť, pretože ste to boli vy osobne, kto na grémiu povedal o tom vyliatí špiny na tie fyzické osoby celoslovensky známe.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnešná rozprava k zrušeniu amnestií a milostí sa teda nejako vyvíja zaujímavým smerom. Preto si dovolím zopakovať, zopakovať pár podstatných záležitostí, ktoré boli spojené s tým, s tou, s tým schválením teda tej novely ústavy, ktorá toto rušenie amnestií, alebo teda túto hru na rušenie amnestií predchádzala a vlastne v súčasnosti aj umožňuje.
Jediná podmienka poslaneckého klubu Ľudovej strany Naše Slovensko pre to, aby sme podporili túto ústavnú zmenu, bolo, že v nej bude zahrnuté aj rušenie všetkých milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol. Akosi prirodzene sme očakávali, že táto veľmi jednoduchá, triviálna a spravodlivá podmienka bude akceptovaná a nebude problém s tým, aby sme aj v druhom čítaní tento návrh podporili, lebo v prvom sme tak spravili, aby sme deklarovali, že s tým a priori nemáme žiadny problém. Bolo však veľké naše prekvapenie... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Bolo však veľké naše prekvapenie, keď na grémiu, ktoré bolo zvolané na túto tému, začal byť s týmto obrovský problém. A v podstate sa spustila veľká vlna výhovoriek, prečo nie je možné, prečo nie je možné rušiť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol, keď už ideme otvárať túto pohnutú časť slovenskej histórie.
Najprv, ak si dobre spomínam, to bol sám pán predseda Národnej rady, ktorý povedal, že milosti sú nedotknuteľné, že sú sväté, že milosti sú úplne niečo iné ako amnestie a nie je možné sa nimi absolútne vôbec nijakým spôsobom zaoberať. Následne ďalší kolegovia... (Ruch v sále a odmlčanie sa rečníka. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanci, keď sa chcete baviť, tak v bufete.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Následne ďalší kolegovia väčšinou z vládnej koalície si našli ďalšie a ďalšie výhovorky, prečo nie je možné sa pokúsiť o otvorenie aj otázky týchto milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol. Zazneli také tvrdenia, ako že všetky spisy sú už skartované, neexistuje žiadny dozorujúci prokurátor a nie je ani možné určiť, koľkých ľudí sa udelenie týchto milostí v podstate dotklo alebo koľkým tieto milosti boli udelené, čiže preto nie je možné ich, samozrejme, ani zrušiť.
Nakoniec však na grémiu zaznela, zaznela pravda, prečo nie je možné zrušiť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol, a síce že takéto zrušenie by sa dotklo viacerých veľmi významných osôb, celoslovensky známych a vyplavilo by sa toľko špiny, toľko starej špiny, že by sa tá špina mohla dotknúť mnohých aj súčasných politikov. Logicky sme teda položili otázku, že prečo sa teda bude rušiť aspoň tá jedna jediná symbolická milosť prezidenta svojmu vlastnému synovi. A odpoveď bola veľmi zarážajúca, pretože v tomto prípade de facto je oslobodzujúci rozsudok a nejakým zrušením milostí sa už k ničomu, k ničomu sa v podstate nikto nedostane. Takže je to len taká formálna záležitosť na zakrytie očí ľuďom, verejnosti a všetkým tým, ktorí chcú, aby aj v tejto jednej veci bola aspoň elementárna spravodlivosť. (Ruch v sále.)
Takže, dámy a páni, keď si to zhrnieme a dáme do súvisu s výsledkami hlasovania v treťom čítaní v tejto tak zaujímavej záležitosti, tak musím povedať, že v podstate až na klub Ľudovej strany Naše Slovensko ste sa všetci ostatní pri hlasovaní zhodli na tom, že nie je potrebné otvárať starú špinu, ktorá by mohla obliať a poznačiť možno aj niektorých kolegov z vašich strán, všetky ostatné strany okrem našej, okrem Ľudovej strany Naše Slovensko. Ja sa preto pýtam, že či naozaj celá táto kauza takého akútneho rušenia amnestií, kde aj predseda vlády ako špičkový právnik zmenil svoj právny názor, ktorý mal dvadsať alebo dvadsaťdva rokov, že sa to nedá rušiť, zrazu sa to dá, či to nebola len hra, divadlo pre ľudí, aby sa trošku upokojili tie vášne, ale v skutočnosti, v skutočnosti, keď išlo o to, aby sa odkryli karty tých, ktorí sú v pozadí možno všetkých vašich politických strán, tak zrazu ako jeden muž, ako jeden muž ste hlasovali tak, že tieto sporné milosti, ktoré by sa dotkli týchto mecenášov, sa jednoducho otvárať nebudú. Ľudová strana Naše Slovensko ako jediná, ako jediná vytrvala, vytrvala na tejto svojej podmienke. Žiadnu inú podmienku sme si nepridali ani sme z tejto jedinej podmienky neustúpili.
Ja som veľmi prekvapený, veľmi som prekvapený z..., najmä teda z hlasovania klubu OĽANO, pretože vedúci cirkusu šašo Matovič sa ma ešte pýtal, že či vydržíme a či teda budeme trvať na tejto podmienke, a keď som povedal, že áno, tak že to bere ako verejný prísľub. Nakoniec to boli oni, ktorí hlasovali, aj keď, aj keď táto podmienka dodržaná nebola! Takže táto hra o nejakej fiktívnej opozícii, o nejakej fiktívnej opozícii riadenej takými istými ľuďmi, ktorí riadia aj koalíciu, sa jednoducho potvrdila, sa jednoducho potvrdila. Potom sa ukazujú veci, že prečo ten dvojitý meter na poslancov našej strany a na poslancov všetkých ostatných strán panuje aj tu v parlamente. Či sa to jedná o pokuty za vyjadrenia, absolútne normálne vyjadrenia, inak sa posudzujú naši poslanci, inak sa posudzujú všetci ostatní. Tých príkladov by som mohol, tých príkladov by som mohol, samozrejme, hovoriť viac, ale na tomto príklade, na hlasovaní o rušení amnestií alebo na hlasovaní o úprave ústavy, ktorá umožňuje rušiť amnestie, ste tým, že ste nechceli odkryť tie karty, ľudí v pozadí, ste vlastne tie karty úplne naplno odkryli, úplne naplno odkryli.
A pred chvíľkou tu kolegynka Janka hovorila o tom, že teda mali v SaS-ke vlastný názor a možno ho, to trošku zmenili a pochopili, že ten pozmeňovací návrh, ktorý dal poslanec Grendel a ktorý hovoril o rozšírení na všetky amnestie, alebo teda na všetky milosti, že bolo dobré ho tam dať, ale, žiaľ, teraz sa to už spraviť nebude jednoducho dať. Takže už je to len naozaj také vyplakávanie nad rozliatym mliekom. (Reakcia z pléna.)
Pán Poliačik, je to tak. Je to smutné a bude vás to, bude vás to sprevádzať, celý klub. Neviem, ako by sa to dalo ešte napraviť. A znova musím povedať, že ma prekvapilo, že aj poslanec Grendel, ktorý dal ten návrh, a ja mu chcem za ten návrh poďakovať, lebo ho spracoval naozaj detailne. A hoci na grémiu, na grémiu sa hovorilo, že tých ľudí nie je možné dopátrať, ktorí dostali milosti, on to spravil, spracoval návrh, podal ho a napriek tomu, že návrh neprešiel, tak celý klub OĽANO hlasoval za ten poloprofilový materiál. Takže vám všetkým chcem poďakovať za to, že sa odkryli tie karty nakoniec a že ľudia mohli vidieť, kto je v parlamente kto.
Ďakujem.

Ja si dovolím trošku netradične, pani poslankyňa, nazvem to takto, že, milá Janka, ja som rád, že ste tam prečítali, lebo sa ukázalo, že zase sme mali pravdu. Že zase sme mali pravdu, že ak rušiť milosti Kováča, tak všetkých v tomto spomínanom prípade. A ja sa čudujem, vám nie, lebo vy ste sa zdržali hlasovania, ale čudujem sa väčšine vášho poslaneckého klubu, že na to SaS-ka prišla až teraz. Mohol mi Sulík zavolať, my by sme mu to vysvetlili. (Smiech v sále.) Lebo to, čo ste povedali, v podstate bolo prečítanie návrhu poslanca Grendela, ktorý to dal ako pozmeňovák a ktorý hovoril len o tomto jedinom, že teda ak milosti, tak všetky. Áno, samozrejme. Ale väčšina vášho klubu to odhlasovala aj bez, bez tohto veľmi dôležitého pozmeňováku. 14 poslancov SaS-ky. Teraz je podľa môjho názoru už dosť neskoro plakať, pretože, ako tu už bolo spomenuté dnes v rozprave, je odhlasované a veci sa pohli ďalej a pohli sa ďalej v takomto polovičnom, polovičnom profile, keď to môžem tak povedať. A neviem, či už sa s tým bude dať niečo spraviť.
V každom prípade som rád, že teda v klube SaS vzniká takáto sebareflexia. A že aj keď už sa s tým asi nič neurobí, tak sa o tom bude aspoň diskutovať.
Takže, milá Janka, ďakujem pekne.

Dnes sa dejú veci, pán poslanec Dostál, že vy otvorene takto tu, v parlamente, v pléne poviete, že teda chápete naše myšlienky, naše vnímanie tejto situácie, a ja vám chcem za to poďakovať. Chcem vám poďakovať za to, že ste povedali, že chápete, že chceme rovnaký meter na všetkých. Rovnaký meter na všetkých zločincov, rovnaký meter na všetkých, ktorí boli akýmkoľvek spôsobom zapojení do zneužívania štátnej moci voči občanom Slovenskej republiky.
A ďakujem aj vášmu kolegovi Osuskému, dnes sa naozaj dejú veci, za to, že verejne vyjadril podporu našej myšlienky, že musia byť zrušené všetky milosti prezidenta Kováča, lebo inak je to absolútne, absolútne vytrhnuté z akýchkoľvek náznakov spravodlivosti.
A preto sa chcem spýtať, že či to vaše pobúrenie, vážení kolegovia zo SaS-ky, nad tým, že by mala byť zrušená čo len jedna jediná milosť prezidenta Kováča, aj keď vieme veľmi dobre z informácií, že zrušením tej milosti sa v podstate nič nespraví, či tá nedotknuteľnosť nie je náhodou spôsobená tým, že predsa nie je dovolené dotýkať sa rozhodnutí vašich lóžových bratov. Či to nie je náhodou tým? A ak je to tým, tak nech Slovensko vie, ako to je a aké hry sa v pozadí hrajú, a že prečo nie je možné sa len, sa čo i len rozprávať o tom, že kto v skutočnosti bol prezident Kováč a kto ho do funkcie nainštaloval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Budaj, vy ste tu zhrnuli veľa vecí, nejaký vývoj teda od tej kvázi, kvázi revolúcie v ’89. až doteraz. Ono by sa to dalo zhodnotiť v podstate pozitívne až na to, že o tom rozprával človek, ktorý najprv bol registrovaný ako agent Štátnej bezpečnosti, potom štrngal na námestí a utváral koridor a dnes rozprával o metastázach bývalého režimu, pričom sám je jednou z tých metastáz.
Prekvapuje ma, pán poslanec, že ste spomínali tu strach a politické nejaké nálady a atmosféru a extrémizmus a všetko toto, čo vám je blízke, ale nespomenuli ste, že kde sme to dnes v tejto spoločnosti konzumnej, prehnitej dostali, dotiahli. Nespomínali ste tie vynútené sociálne samovraždy ľudí, nespomínali ste to napätie v mladých rodinách a to, že sa dnes, že sa dnes považuje za úspech, keď mladí ľudia odchádzajú z republiky, ale, žiaľ, už odchádzajú aj starší ľudia, ale aj v rámci vašej myšlienky otvorenej spoločnosti to vítate a hranice ako prežitok odmietate obnoviť, aj keď vidíme, čo sa tu deje. A jednoducho ste to tak účelovo, účelovo ste to pospájali, ako keby dnes sme tu mali raj a bolo všetko absolútne v poriadku.
Takže, pán poslanec, tá, oceňujem teda z toho vášho prejavu hlavne tú spomienku na tie metastázy režimu, pretože to z vašej strany berem ako sebakritiku.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak, rozprávali ste veľa o islame a o tom, že aké nebezpečenstvo sú teda moslimovia v Európe, ale ako keby naschvál ste zabudli povedať, že kto sem tých moslimov dotiahol. Že to boli práve politici, ktorí majú veľmi blízko k sionizmu, politici, ktorí proste chcú zničiť národné a kresťanské štáty v Európe, a že v podstate synagógy sú takisto nebezpečné pre kresťanov, ako sú nebezpečné mešity. Neviem, či je to účelové alebo ste to nejako vyňali z kontextu, pretože keď sa pozriem na vašu úpravu toho návrhu stavebného, stavebného zákona, tak o mešite tam nie je ani slovo. Skôr naopak, skôr naopak, čo mňa zaráža, vy dávate na jednu úroveň všetky, nazvem to, ako vy to nazývate, náboženské stavby. To znamená, tá vaša novela dáva na jednu úroveň kresťanský kostol so synagógou a s mešitou. A ak hovoríte o mešitách, tak by ste teda mali začať hovoriť aj o tých iných náboženských stavbách. A ako kresťania predsa nemôžme povedať, že kostol má byť na rovnakej úrovni, ako sú nejaké cirkevné alebo náboženské stavby tých ostatných takzvaných náboženstiev. Takže v tomto, v tomto je to také trošku otázne, by som povedal, a hlavne je to otázne v tom, pán poslanec, neviem, či ste si všimli, vy tam máte formálne chyby v tom vašom návrhu, ktoré ale zakladajú absolútne iný zmysel celej tej vašej úpravy. A dokonca by som povedal, že tie formálne chyby, ktoré tam máte, spôsobia to, že ak by to prešlo a bolo by to schválené, tak by ten váš ods. 16, ktorý navrhujete pridať, by bol nevykonateľný. Pozrite si to a uvidíte, v čom je problém.
Ďakujem pekne.

Pani kolegynka, vypočul som si vás z titulu toho, že táto téma sa týka aj samosprávnych krajov a jedna alebo dve veci ma zaujali v tom vašom príspevku a chcel by som sa spýtať teda na to.
Povedali ste, že sme v súčasnej dobe svedkami nárastu počtu ľudí so stupňom odkázanosti, teda sociálnej odkázanosti šesť v denných stacionároch. Nedáva mi to súvis a neviem si to predstaviť, lebo ak je objektívne spracovaný posudok sociálnej odkázanosti a ten človek dostane stupeň šesť, tak väčšinou ide o veľmi, veľmi ťažký prípad a neviem si predstaviť umiestnenie takéhoto človeka do denného stacionára. To znamená, ráno tam má prísť a poobede, popoludní má ísť zase domov. Takže bol by som rád, keby ste to upresnili, alebo možnože išlo o nejaké nedorozumenie, lebo naozaj je to z môjho pohľadu dosť nepredstaviteľná situácia. Alebo teda potom sa môže, môže byť ešte taká vec, že teda nám narastá počet účelových posudkov sociálnej odkázanosti zo strany miest a obcí s účelom alebo s cieľom sa zbaviť týchto ľudí a jednoducho ich niekam za každú cenu umiestniť, v tomto prípade do denných stacionárov. Takže či ste sa na to pozerali aj z tohto pohľadu, lebo je to dosť možné, a odkedy sa tieto veci dali na obce a mestá, tak je to, žiaľ, veľmi negatívna prax. A keďže to nepodlieha nejakej verejnej kontrole, tak je to dosť často zneužívané.
A potom by som sa už rád dotkol iba tej vašej myšlienky ohľadom kapacity tých zariadení, kde musím povedať, že tú kapacitu nie je možné nejako upravovať a jednoducho ten prevádzkovateľ sa jej musí držať, pretože kapacita je určená vždy príslušným rozhodnutím, ktoré je ale potvrdené alebo schválené Úradom verejného zdravotníctva. Čiže to nie je len tak. A keď má nejaké zariadenie, ja neviem, 15 ľudí, tak tých 15 ľudí musí dodržať.
Ďakujem pekne.