Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ostali. Najprv tým, ktorí ste tu ostali, sa chcem poďakovať za to, že ste vydržali do konca v podstate rozpravy o tomto bode, lebo aj to svedčí o tom, že máte minimálne úctu k tomu samotnému životu a že vám nie je úplne ľahostajné, čo a akým spôsobom sa bude v tejto veci ďalej diať.
Počas takmer dvoch dní, ktoré sme venovali rozprave o nášho, o našom návrhu na sprísnenie súčasného skutočne liberálneho zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva, vystúpilo relatívne veľa poslancov, drvivá väčšina bola z našej Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zapojili sa svojimi faktickými poznámkami aj, aj poslanci z iných strán a ja ďakujem, aj do rozpravy, a ja ďakujem všetkým, ktorí sa konštruktívnym spôsobom, a dá sa povedať, že naozaj všetci tí, ktorí sa zapojili, sa zapojili konštruktívnym spôsobom, zapojili do tejto debaty. Budeme asi s napätím očakávať, ako dopadne hlasovanie teraz už aj nielen o samotnom návrhu zákona, ale, žiaľ, aj o návrhu procedurálnom, ktorý dal pán poslanec Blanár a ktorý by zase len bol ďalší taký krok k tomu, aby sa táto otázka odkladala a odkladala a odkladala a odkladala.
Z môjho pohľadu a z pohľadu nás, ako predkladateľov by bolo naozaj vítané, ak by sme dospeli k tomu, že Slovensko odhlasuje, teda Národná rada odhlasuje pre Slovensko sprísnenie zákona o interrupciách, sprísnenie zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Aj keď, ako to tu zaznelo mnohokrát v tejto rozprave, druhé čítanie je to najlepšie a najvhodnejšie miesto na to, aby sme sa absolútne korektne rozprávali o tých možných úpravách, ktoré sú z pohľadu jednotlivých napríklad poslaneckých klubov priechodné a ktorej..., aké sú ich požiadavky na to, aby teda tento návrh v konečnom dôsledku podporili. Spolu s poslancami, ktorí sa zapojili do tejto debaty o návrhu, ktorého cieľom, jednoznačným a jediným cieľom je zvýšiť úroveň ochrany životov nenarodených detí bez akejkoľvek selekcie, bez akýchkoľvek rozdielov, sa teda zapojili nielen poslanci Národnej rady, ale veľká časť spoločnosti, či už prostredníctvom rôznych zhromaždení, alebo debát na tých najrôznejších fórach, na tých najrôznejších, najmä teda elektronických kanáloch a nejakých skupinách. Dá sa povedať a taktiež to už mnohokrát bolo zdôraznené, že zaznelo veľmi mnoho argumentov, prečo hlasovať za tento návrh, prečo hlasovať za zlepšenie ochrany životov nenarodených detí, za sprísnenie potratovej politiky na Slovensku.
Nezaznel v podstate ale ani jeden priamy nejaký argument, prečo nehlasovať, prečo nesprísniť tú politiku, prečo by sme nemali ísť cestou, ktorá ukáže, že Slovensko si váži svoje vlastné deti. Ani jeden takýto argument v pléne Národnej rady počas týchto dvoch dní na tému návrh zákona o sprísnení potratov nezaznelo. Z toho môžme vyvodzovať, že tá skutočná rozhodovacia vojna, ten boj o tom, ako kto zahlasuje, nakoniec nebude boj názorov, boj nejakého politického presvedčenia a vnútorného rozhodnutia, pretože či chcem, alebo či nechcem chrániť tie nenarodené deti. Toto všetko, aj záverečné vystúpenie podpredsedu vládnej strany svedčí, naopak, o tom, že hlasovanie o tomto návrhu bude ovládané politickými dohodami a bude hlavne vo veľkej miere ovládané kalkulmi a chladným politickým výpočtom, čo by to komu prinieslo, čo by to komu zobralo, čo by to pre koho znamenalo, s tým, že samotné tie deti a samotná tá podstata zákona, samotná tá túžba chrániť tie životy tých najnevinnejších bude odložená, ako som už spomínal, na tú najvyššiu poličku do pevnej krabice, aby náhodou, aby náhodou stade nemohla vystúpiť a nemohla povedať, haló, aj veď aj my sme tu, aj my ste tu, hoci naše hlasy nepočuť, lebo ich nemáme, ale aj my sme tu a predsa hlasujete nie o tom kto, ako, s kým, prečo, pre koho, kto je komu sympatický, ale hlasujete o tom, že sme mohli aj my dostať právo na život. A keď sa bude hodnotiť to hlasovanie, nie z našej strany, nie z našej strany, laikmi, ľuďmi, hocikým, hocikým, ktokoľvek môže, ktokoľvek môže hodnotiť hlasovanie poslancov Národnej rady, tak ja som presvedčený, že vtedy neobstojí žiadna výhovorka typu lebo Kotleba, lebo Uhrík, lebo nekonzistentný Mazurek alebo akákoľvek podobná skutočne alibistická výhovorka podobného zamerania. To nebude nikoho zaujímať. To, to v celom kontexte tejto otázky týchto detí, týchto životov je absolútne nepodstatné a absolútne, doslova musím povedať smiešne. Je to smiešne. Naozaj je smiešne hovoriť, že nemôžem to podporiť, lebo ten je taký, ten je taký, ten je taký. Slovensko má viac ako 5 mil. obyvateľov, a keby sme si hľadali spôsoby a nejaké dôvody, prečo sa niekto niekomu nepáči a nemusí páčiť, vždy sa nájde, vždy sa nájde nejaký problém medzi iks ľuďmi na jednej strane a ypsilon ľuďmi na druhej strane. A ešte o to viac, ak sa na to pozeráme do kríža, a nielen lineárne, nielen priamočiaro.
Takže ja teraz chcem naozaj poprosiť všetkých, ktorí majú úprimný záujem na tom, aby sme posunuli, aby sme posunuli a teraz nielen úroveň ochrany tých nevinných nenarodených detí na novú, na novú, vyššiu úroveň, ale aspoň debatu, aspoň debatu o tomto skutočne vážnom probléme, ktorý so sebou prináša množstvo ďalších a ďalších komplikácií pre celé Slovensko, aspoň do druhého čítania. Však v druhom čítaní sa nič definitívne tým, že to posunieme do druhého čítania, sa nič definitívne nerozhodne. Môžu zaznieť naozaj kvalifikované výčitky, môžu zaznieť kvalifikované návrhy na to, prečo by ten zákon mal byť upravený tým alebo tým smerom, takým alebo iným spôsobom. Ale nič tým nepokazíme. Ani tým, že to tam posunieme.
Veľmi správne tu zaznelo z úst niektorého môjho kolegu, že v koalícii sa musela veľmi ťažko hľadať tá strana a tá osoba, ktorá navrhne to, aby tento bod bol v podstate stiahnutý z rokovania Národnej rady, aby sa o ňom ďalej nehlasovalo. Žiaľ, SMER si vybral čierneho Petra, ale je to na ich vlastnej zodpovednosti a je to ich vlastnej politickej nejakej prezieravosti, či sa mali na to použiť a zneužiť. O to viac, o to viac, keď aj zo strany poslancov za SMER tu v rámci tejto diskusie padali naozaj rozumné slová, rozumné argumenty, proti ktorým nebolo jednoducho čo namietať, proti ktorým nebolo čo namietať.
Dva týždne, dva týždne budeme mať všetci, my ako predkladatelia, poslanci opozičných strán, ale najmä poslanci vládnych strán na to, aby sme najviac asi sami so sebou rozmýšľali nad tým, ako sa zachovať pri hlasovaní o tomto zákone. Dva týždne budeme mať na to, aby sme to, čo tu bolo povedané aj z úst vládnych poslancov, posunuli, nazvem to, na realizačnú úroveň. Aby to už neostalo len v rovine túžob, plánov a nejakých odhodlaní, lebo to je málo. To je pre záchranu životov málo. Keď horí dom, keď horí dom, tak je naozaj veľmi málo povedať, chcel by som ti ísť pomôcť ten tvoj dom zahasiť, a pritom ostať v krčme a piť ďalej pivo. To je veľmi málo. Keď horí dom, sa, naopak, rátajú všetci tí, ktorí zoberú aspoň ten hrnček s vodou a idú ho vyliať a pomôcť, aby sa ten dom čím skôr uhasil, aby sa ten požiar čím skôr zlikvidoval. A dnes sú tým požiarom na Slovensku tie deti, ktoré tými neexistujúcimi hlasmi volajú o pomoc. Dnes sú tým požiarom tie deti, ktoré volajú o pomoc všetkých, všetkých, ktoré sa nepýtajú, nepoď mi pomôcť, lebo Kotleba, nepoď mi pomôcť, lebo Mora, nepoď mi pomôcť, lebo Grausová. Práve naopak, pozývajú nás všetkých, aby sme sa ukázali a aby sme im dali tú pomocnú ruku. A teraz nikoho, teraz nikoho nesúdim, ale je, aspoň ak som to ja správne pochopil, v rámci rokovacieho poriadku taká možnosť, že aj niekto z vládnych poslancov si osvojí náš návrh a môžme rokovať o takomto návrhu. Ja zopakujem, naša strana, naši poslanci, nebudú mať nikdy problém podporiť akýkoľvek dobrý návrh od akejkoľvek politickej strany, či opozičnej, alebo vládnej. Ak by s takýmto istým - lepším, horším - návrhom ste prišli vy, páni vládni poslanci, pre nás by to nebola otázka ani na jednu minútu, ani na jednu minútu, či vás máme alebo nemáme podporiť. Získali by ste všetkých 14 poslaneckých hlasov Ľudovej strany Naše Slovensko. Ak je to pre vás téma na diskusiu, tak diskutujte. My sme chceli diskutovať s vami.
Oslovili sme, začiatkom minulého týždňa sme oslovili všetkých predstaviteľov politických klubov, všetkých predstaviteľov parlamentných politických strán s cieľom nájsť dohodu, s cieľom nájsť spoločný postup pri podpore tohto zákona. Viete, aký bol výsledok? Všetci, všetci ste nás odignorovali. Všetci ste nás odignorovali, ale napriek tomu sme nezostali nejakí zanevretí, znechutení, zlomení a boli sme presvedčení, že úprimnou, úprimnou snahou a úprimným nasadením a zápalom v tej debate, v tej parlamentnej rozprave dokážeme aspoň niektorých z vás presvedčiť a otvoriť vám tie oči, uši, možno srdcia, aby ste v tejto veci, tak ako povedal pán poslanec Kéry, jednoducho zabudli na to, že predkladateľom je naša strana, že predkladateľom je opozičná strana a dali svoj hlas za dobrú vec.
Tým by som aj ukončil toto moje posledné vystúpenie na tému tohto nášho návrhu a chcem vás naozaj úprimne, úprimne poprosiť všetkých poslancov, opozičných aj koaličných, najmä tých, ktorí sami seba vidíte ako ľudí konzervatívnych, ktorí chcú chrániť a obhajovať tradičné hodnoty, ktorí chcú, aby to Slovensko bolo stále Slovensko také, aké sme ho poznali my, keď sme boli mladí, aby tie dva týždne ste využili na to, aby ste rozmýšľali, či niečo pokazíte tým, či niečo pokazíte tým, keď dáte hlas za náš návrh, keď dáte hlas za to, aby ten návrh bol posunutý do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Blanár, no, musím úprimne povedať, že som čakal od vás viac. Vzhľadom na váš intelekt, vzhľadom na vaše postavenie v najväčšej vládnej strane som čakal skutočne viac ako len naozaj zúfalé hľadanie výhovoriek, prečo sa to nedá, prečo to nemôžte podporiť, prečo je to také veľmi zlé a nepriechodné.
A hlavne, pán poslanec, vy nie ste bezvýznamný opozičný poslanec, ktorý sám nevie nič zmeniť. Nie ste ani člen opozičnej strany, opozičného klubu, ktorý proste je v menšine. Vy ste významný poslanec najväčšej vládnej strany, podpredseda najväčšej vládnej strany SMER, a vy keď rozprávate, že chceli by sme, mali by sme, malo to niekam smerovať, malo to niekam sa dotiahnuť, tak to naozaj skutočne vyzerá z vašich úst ako čisté alibi, ako čistý alibizmus, pretože SMER je vo vláde na Slovensku už viac ako desať rokov, z toho ste mali štyri roky jednofarebnú vládu, a keby ste chceli, tak ste všetky tieto veci, o ktorých ste rozprávali, mohli dávno zrealizovať.
Ale vy ste sa len obmedzili na kritiku našej opozičnej iniciatívy, nášho opozičného návrhu, a preto mi príde, že je to z vašej strany veľmi slabé, pán poslanec. Veľmi slabé.
A úprimne, úprimne, ja som sa aj tešil na vaše vystúpenie, lebo však ja som vás sledoval aj ako kolegu župana a čakal som skutočne viac. No, žiaľ.

Pán poslanec Kéry, ja oceňujem vašu snahu o kádrový posudok niektorých členov nášho poslaneckému klubu. Len, žiaľ, vychádzali ste z nie úplne presných informácií a možno nie celkom preverených vecí. Ja chápem, že mediálne obraz v niektorých veciach je taký, aký je. Ale keď chceme robiť kádrové posudky, tak musíme ísť hlbšie za tými informáciami. Čiže ja absolútne to nevnímam ani v zlom, ani nejako negatívne, pretože dnes a včera sa tu rozprávame úplne iné veci, a vy ste aj teraz potvrdili váš postoj. Ja sa vám chcem za to poďakovať a ja sa poďakujem každému jednému poslancovi, ktorý bude za tento náš návrh hlasovať. Môžu nám robiť kádrové posudky, to jednoducho nie je pre mňa v tejto veci a v tejto záležitosti vôbec smerodatné. Naozaj sa bude rozhodovať len o tom, kto bude za, kto bude proti, kto sa alibisticky zdrží.
A preto som rád, aj to, čo ste povedali, nie ste ani fašista, ani alibista. Super, my tiež nie sme ani fašisti, alibisti.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Marček, tak ja budem reagovať na vašu zmienku alebo poznámku o manželstve, že teda je to zväzok muža a ženy a že teda chcete, aby to predkladatelia takto vnímali. No verte mi, že my sme nikdy vo svojich životoch predtým ani teraz, keď sme v parlamente, a ani nikdy o hocikoľko rokov neuvažovali nad tým, že by manželstvo mohlo byť niekedy niečo iné ako zväzok muža a ženy. My určite (povedané so smiechom), my určite sme tí poslední, sme tí poslední, ktorí niečo také pripúšťajú, lebo pre nás je to nepredstaviteľné, neakceptovateľné a jednoducho nemysliteľné. Čiže v tomto sa naozaj nemusíte báť, pre nás, keď sa hovorí manželstvo, manželstvo je len posvätný zväzok muža a ženy za účelom založenia rodiny, detí a tak ďalej, nič viac, nič iné nemôže byť manželstvo.

Tiež si na začiatku alebo v začiatočnej časti svojho prejavu hovoril o tom, že keby vláda našla 600 alebo 100 mil. eur na to, aby mohla buď postaviť alebo zlepšiť detské domovy, alebo nejakým spôsobom zlepšiť tie podmienky pre tú náhradnú starostlivosť pre deti, ktoré nie sú chcené, ale teda by sa narodili a neboli by zabité, potratené, tak že by to bol obrovský príspevok. Obrovský príspevok zo strany štátu.
Ja ale hovorím, že tie peniaze vláda nemusí hľadať, pretože napríklad my sme tie peniaze za vládu našli. Však úplne by stačilo, keby včera prešla naša novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, kde by sa tých 27 mil. ušetrených rozdelilo pre všetky tie deti. A vychádzalo by to viac ako 380 eur na každé jedno dieťa, ktoré dnes je potratené, zabité, by mohlo žiť a mohlo by byť z toho financované. V domovoch to vychádza úplne s prehľadom za tie peniaze a ja si myslím, že keby tie peniaze išli aj do rodín, tak mnoho tých mamičiek si povie, vďakabohu, nemusím ísť na potrat, a to by bolo obrovské víťazstvo.
Čiže keď sa chce, keď sa chce nájsť, tak tá cesta, ten spôsob, ako tým deťom namiesto istej smrti dať možnosť života, by sa určite našla a povedal by som, že tie peniaze, tie peniaze by v tomto prípade by boli až na poslednom mieste.

Ja ďakujem za reakcie, kolegovia. Ale, Miňo, teraz si, Mazurek, úplne zbytočne sa snažil ju ospravedlňovať tým, že ona možno myslela teba, lebo je príčetná a vie, kto sú predkladatelia tohto zákona. Teda ja dúfam, že je príčetná. A brať vinu na seba, síce pekné, že to tak vnímaš, že ju chceš ako gentleman ženu ospravedlniť, ale odtiaľ potiaľ. Ja som tiež veľmi tolerantný človek, ale odtiaľ potiaľ, a niekedy sa to nedá.
A možno teraz, keď sme mali pred chvíľkou možnosť zažiť aj predsedu Národnej rady v akcii a porovnať to aj s tým, čo bolo včera, tak ja musím povedať, že pani podpredsedníčka, ktorá teraz vedie rokovanie Národnej rady, je síce liberálka, je z toho tábora, kde sa najviac nezhodneme, ale asi sa v tomto so mnou zhodnete, že aj včera, aj dnes ona to rokovanie vedie najprofesionálnejšie a úplne bez konfliktov. A ja sa jej chcem za takýto férový prístup poďakovať.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, ľudia, ktorí majú záujem o tému, prišli nás podporiť, pozrieť sa na balkón, ja len veľmi stručne zareagujem na informáciu, ktorá sa teraz ku mne dostala online, keď to musím tak povedať, keď som hovoril v tom predošlom vystúpení o tom, že viac a viac ľudí nám hovorilo, že tento zákon spustí rôzne procesy na Slovensku, nielen v parlamente, ale aj v spoločnosti medzi obyvateľmi, aj proste všade, tak ako som povedal, my sme tomu až tak nechceli veriť, neprikladali sme tomu až takú váhu.
A teraz som dostal informáciu, že televízia TA3 na dnešný deň na celý deň vypla, vypla vysielanie prenosov z Národnej rady. To, čo inokedy bežne zaraďujú do programu, tak na dnešný deň to úplne vypli, to znamená, je absolútny odpor voči tomu, aby sa pravda o tejto potratovej politike, pravda o tejto legislatíve vo, v celej svojej obludnosti, aby sa dostala medzi ľudí, a teraz sa už začínajú aj v tých médiách ukazovať tie pravé tváre, že kto je kto. Že jednoducho keď sa niekomu podľa jeho hodnôt a podľa jeho možno presvedčenia v televízii, ktorá je ale súkromná, nepáči, že sa, že by sa mal podieľať na tom, aby tieto názory, ktoré tu zaznejú a ktoré napríklad aj včera zazneli aj z úst koaličných poslancov, síce len dvoch, ale zazneli a boli veľmi, veľmi naozaj hodnotné, aby sa dostali medzi ľudí, tak jednoducho sa vypne televízne vysielanie. Aj to nám dnes ukazuje, v akej obrovskej cenzúre alebo v akom polocenzurovanom mediálnom svete žijeme, kde jedným kliknutím nejakej myši sa úplne zmenia informačné toky, a to, čo nechcú, aby sa ľudia dozvedeli, tak sa nikdy títo ľudia nedozvedia okrem ľudí, ktorí sa aktívne budú o tieto informácie zaujímať a ktorí napríklad ako v dnešnej v dnešnej, v dnešnom rokovacom dni, že majú aktívny záujem o tému ochrany alebo zlepšenia úrovne ochrany týchto malých nevinných nenarodených detí.
V tejto súvislosti si tiež dovolím podotknúť a zvýrazniť jeden blog od jednej našej kolegyne poslankyne, ktorý sa ma veľmi nemilo dotkol a ktorý sa tiež ku mne dostal až dnes. Ide o blog na fóre, ktoré sa nazýva Fórum života.sk, možno to niektorí poznáte, kde píše pani poslankyňa Verešová, poslankyňa za klub OĽANO, aj keď ťažko nazývať klubom tento ich klub, lebo to je zhluk, naozaj to je zhluk, zhluk náhodne poskladaných ľudí, ktorých veľmi ťažko spája nejaká myšlienka spoločná. No ale táto pani poslankyňa v záujme ospravedlniť to, že prečo nemôže podporiť náš návrh zákona na sprísnenie interrupcie, na sprísnenie potratov, na zmenšenie, obmedzenie, minimalizáciu zabíjania tých nevinných detí, použila v poslednej časti svojho blogu argument, ktorý má doslova postavil zo stoličky a s ktorým ju budem osobne z očí do očí konfrontovať, som zvedavý, čo mi na to povie, a síce, že, budem citovať: „Dodnes sme z úst predkladateľov novely interrupčného zákona nepočuli jasné a úprimné odsúdenie režimov, ktoré pred takmer 80 rokmi mimoriadne krutým spôsobom pripravili o život milióny nevinných ľudí -“, pomlčka - dám aj ja pomlčku, pauzu. Keby tu pani poslankyňa včera sedela, tak by takéto niečo napísať nemohla, keby počúvala našich kolegov poslancov aj kolegyne poslankyne, tak by takéto niečo napísať, pri plnom vedomí a s čistým svedomím napísať nemohla. Ale ideme ďalej, čo je za pomlčkou, to je ešte zaujímavejšie - „mužov, žien, detí, áno, aj tehotných žien. Navyše predkladatelia zákona ešte aj dnes nazývajú tehotné ženy či deti v rómskych osadách parazitmi a hádžu kamene do možno tehotnej moslimskej ženy a jej rodiny.“
A tu, priatelia, končí každá sranda. Ja sa budem z očí do očí pýtať poslankyne Verešovej, kedy niekto z predkladateľov tohto zákona hodil kamene do akejkoľvek rodiny. To je jedno, či moslimskej, alebo akejkoľvek inej. Dovolím si upozorniť, že predkladateľmi tejto novely zákona sú poslanci Marián Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Milan Uhrík. Všetci štyria tu teraz sedíme. Všetci štyria sme tu. A toto už prekračuje všetky medze, všetky medze. Keby bola pani poslankyňa Verešová chlap, tak by sme sa o tom mohli rozprávať inak. Je žena, budeme to rešpektovať, ale ani žena, poslankyňa Národnej rady si nemôže dovoliť takto bohapusto klamať, osočovať a zavádzať a obviňovať poslancov len preto, že si chce nájsť pre svoje vnútro výhovorku na to, prečo nemá zahlasovať za tento zákon. Teraz keď sa mi dostal ten blog, teraz som ho čít..., dostal, keď som tam sedel ako predkladateľ, a som si to prečítal, ja som nechcel veriť vlastným očiam. Ja som nechcel veriť vlastným očiam, že je to naozaj blog poslankyne Národnej rady, ktorá sedí o dva rady alebo dokonca neviem, či o jeden rad podo mnou. Asi o jeden, tam niekde medzi Beluským a Kolesárom o jeden rad nižšie. A ona povie, že predkladatelia zákona hádžu kocky do ľudí!
Keď, keď som na začiatku hovoril, že sa začnú ukazovať rôzne masky, padať z tvarí a ukazovať sa tá pravda, tak som naozaj netušil, že sa ukáže, že niektorí poslanci sú obyčajní klamári a vedia si vymýšľať neskutočné. Keby to nebolo tak tragické, tak poviem, že rozprávky. Ale poslankyňa Verešová nie je 16-ročné dievča, ktoré proste nevie, čo rozpráva v amoku o nejakom citovom rozpoložení, je to proste zrelá žena, ktorá je poslankyňou Národnej rady, členkou ústavodarného orgánu Slovenskej republiky, keď ona napíše čisté klamstvo, že ja, Uhrík, Drobný a Schlosár sme hádzali kamene, tak to už je naozaj za hranou. To už je naozaj za čiarou. A nedá mi sa k tomu vyjadrovať bez nejakej emócie a bez možno zdvihnutého hlasu, ale, kým o nás viedli, kým o nás viedli také tie všeobecné obvinenie a frázy a trepali a obviňovali nás, ja neviem, zo zodpovednosti dobre že nie za 800-ročnú históriu, tak dobre, dá sa to pochopiť, je to ich propaganda, je to taká, taký pokus o zviditeľnenie sa na náš úkor. Ale keď už napíšu také niečo a napíšu to v téme, ktorá sa týka práve naopak úplne úplne pozitívnej veci, ochrany týchto detí a zlepšenia legislatívy, ktorú, ktorú tu aj ona, mohla ju aj ona sama dať návrh na zlepšenie.
Prečo pani poslankyňa neprišla s návrhom, že chce sprísniť tento zákon alebo že ho chce plne zrušiť, alebo že chce niečo iné, omnoho lepšie vymyslieť? Nie, neprišla s tým návrhom. Ale keď sme s ním prišli my, tak sa zmohla na to, že napíše, že ja, Uhrík, Schlosár a Drobný hádžeme kamene do nejakých ľudí. Pritom Rasťo Schlosár je člen ústavnoprávneho výboru, maximálne, človek, ktorý má maximálnu úctu pred zákonmi, maximálnu úctu pred ústavou, a Stano Drobný je dlhoročný mestský policajt z Piešťan, ktorý nasadzoval svoje zdravie, svoj život mnohokrát pri ochrane ľudí, pri prerušení priestupkov a hlavne trestných činov. A ona toto napíše. Na tu sa nedá bez emócií proste reagovať. Takže toto som chcel povedať.
A ja som zvedavý, koľko ďalších podobných výmyslov a nezmyslov sa dozviem v priebehu toho, ako budeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto programe, aj keď možno sami so sebou, ako sa to píše, plus česť tým koaličným poslancom, ktorí tu ešte stále vydržali sedieť. A koľko, koľko kadejakých špín a koľko kadejakého svinstva doslova sa vyplaví na povrch a ukáže sa na pravde, na svetle za tie dva týždne, ktoré boli dnes odhlasované do hlasovania o našom návrhu zákona?
Ďakujem.

Nino, ty si na začiatku porovnával socializmus, fašizmus, nejaké ďalšie ideológie a s liberálmi. V podstate mňa tak napadlo pri tých tvojich slovách, že ten liberalizmus bezbrehý západného typu je presne to, pred čím nás varoval už aj Ľudovít Štúr, a vlastne ten liberalizmus, keď sa tak nad tým zamyslíme, tak on si berie tie najhoršie prvky, najhoršie prvky každého jedného toho režimu, to znamená, to najhoršie zo socializmu, to najhoršie z fašizmu, zo sionizmu a zo všetkých tých kadejakých rôznych režimov, tak to všetko sa skry..., sa nejako spája v tom liberalizme, ktorého výsledkom je teda tá degenerácia a likvidácia tradičných hodnôt kresťanských, národných a tak ďalej.
Ale čo je zaujímavé v kontexte týchto režimov alebo týchto, týchto hodnôt, týchto politických presvedčení, je to, že my tu v Národnej rade máme extrémnych liberálov, ktorí sú tu zastúpení stranou SaS, a oni sa na rozdiel od napríklad konzervatívnej alebo tzv. konzervatívnej SNS, Slovenskej národnej strany, nenechali zneužiť na to hlasovanie o odložení hlasovania o našom návrhu zákona. To znamená, ešte aj tí liberáli, ktorí hlboko nesúhlasia s tým, aby sme tie potraty obmedzili, tak ešte aj oni mali v sebe toľko tej parlamentnej kultúry, že sa nenechali zneužiť a nehlasovali za odloženie toho hlasovania. A na druhej strane Slovenská národná strana, ktorá sa hrá na národnú a hrá sa na konzervatívnu, tak svojimi hlasmi toto absolútne podporila a jednoducho sa na tom podieľala.
Čiže toto je ďalší z paradoxov tejto našej politickej scény a parlamentnej demokracie na Slovensku.

Natalka, ja ti ďakujem za tú úprimnosť v tejto tvojej rozprave. A to nielen dnes, ale aj včera v tých nádherných vystúpeniach. Ale dnes si jednoducho vytiahla, ty pomaly vyťahuješ tie naše tajné karty a tú našu motiváciu, prečo sme s týmto zákonom vyšli, aby sme naozaj tie deti ochránili a aby sme zabránili mnohým, mnohým ženám, ktoré sa z nevedomosti a pod tlakom rozhodujú pre to najrýchlejšie a zároveň aj najhoršie riešenie. Ty si to veľmi pekne povedala.
Ja si myslím, že po tomto už ani takí odborníci, ktorí sa tu v tomto pléne jednoducho snažia nás obviňovať z akýchkoľvek iných bočných úmyslov a hovoriť o tom, že kto má a kto nemá právo sa tých deti zastávať, jednoducho nebudú mať čo povedať. Nebudú mať čo povedať, lebo s tým, čo si povedala, s tým sa nedá nesúhlasiť.
Natália, tie obete, tie obete, ktoré sme pri tvorbe a predkladaní tohto zákona aj pri jeho obhajovaní, sú obrovské. Však aj včera, viete veľmi dobre, že ani ja to nemám ľahké v tejto chvíľach, ale sme tu, stojíme tu, sedíme tu, ostali sme tu, aby sme proste bojovali, aby sme sa nenechali odradiť od toho, že je potrebné, je potrebné ďalej na Slovensku túto tému živiť, aby sa čo najviac ľuďom otvorili oči, a aj keď možno nielen tu v tomto parlamente, kde dnes okrem nás sedí možno 5 poslancov, ale na celom Slovensku všetkým ľuďom, lebo keď všetci ľudia pochopia, aké je to veľké zlo, keď tie dievčatá a ženy chodia na potrat ako naozaj na nejaké Tic-Tac, tak potom tí ľudia donútia aj tých poslancov, ktorí dnes odhlasovali odloženie hlasovania o tomto návrhu, aby sa k tomu postavili zodpovedne ako chlapi s odvahou čelom voči zrkadlu a aby hlasovali za to, že spoločne tie deti zachránime.
Čiže, Natália, ešte raz ďakujem.

Pani kolegyňka Antošová z SNS, vy ste ma asi nie celkom dobre buď počúvali, alebo pochopili. Ja som hlavne v tom mojom vystúpení, ktoré skutočne bolo motivované tým, že som bol rozčarovaný z toho procedurálneho návrhu , hovoril o tom, že je to absolútne neštandardný postup a že sme tu mali mnohé príklady, keď sa rokovalo aj cez noc, aby sa následne mohlo hlasovať. Ale keď ide o hlasovanie o sprísnení potratovej legislatívy, o tom, že by sme mohli aspoň časť tých detí, ktoré sú dnes svojvoľne len tak proste obetované, zachrániť, tak zrazu je potrebné to hlasovanie odložiť na ďalšiu schôdzu, čo je asi o dva alebo o tri týždne. Toto bolo motto tohto môjho vystúpenia. To, čo ste vy povedali, to boli len tie veci k tomu nabalené ako nejaká nadstavba, ale znova poviem a musím tým na vás reagovať, že keby nebolo tohto úplne zbytočného návrhu, tak si to môžme ušetriť aj ja, aj vy, všetci jednoducho zbytočne úplne.
A, kolegovia, áno, jasné, že týmito obštrukciami, napríklad to, že už druhý deň rokujeme bez prestávky, bez prestávky, alebo to, že sa odsunulo hlasovanie o, na ďalšiu schôdzu, čo je 2 alebo 3 týždne, neviem presne ten dátum, to nás má iba znechutiť. To nás má iba znechutiť, aby sme poľavili v tej našej iniciatíve, v tom našom zápale, ale ja to pripomeniem aj pre poslancov SNS hlavne, Andrej Hlinka bol v maďarskom väzení sedem rokov a po siedmich rokoch, keď ho pustili, tak zasa len pokračoval tam, kde prestal, a nenechal sa znechutiť, odvrátiť, zastrašiť, jednoducho ho nezlomili a aj preto má oprávnene titul otec národa. A ak my ho máme ako vzor, musíme byť takí istí.
Ďakujem.