Takže ďakujem veľmi pekne. Opäť sa vám dovoľujem prihovoriť, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ale tentoraz trošku z iného súdka. My sme už predstavili tento náš návrh v minulosti, konkrétne jeho nositeľom bol môj kolega Peter Osuský, a dnes sme ho otvorili z viacerých dôvodov. Hovoríme o možnosti vypustiť oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky a tým pádom by sme ponechali...
Takže ďakujem veľmi pekne. Opäť sa vám dovoľujem prihovoriť, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ale tentoraz trošku z iného súdka. My sme už predstavili tento náš návrh v minulosti, konkrétne jeho nositeľom bol môj kolega Peter Osuský, a dnes sme ho otvorili z viacerých dôvodov. Hovoríme o možnosti vypustiť oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky a tým pádom by sme ponechali prezidentovi oprávnenie udeľovať len individuálnu milosť, ktoré zostáva naším návrhom zachované.
Čo nás k tomuto viedlo? Inštitút amnestie má pôvod v monarchistickom usporiadaní európskych štátov v minulých storočiach a bolo to výsadné právo panovníka v demokratických podmienkach, už ale takúto možnosť skôr sprevádzajú kritické hlasy. No a máme aj v histórii Československa alebo napríklad susednej Českej republiky hneď viacero príkladov, kedy sa práve plošná amnestia zneužila, prípadne spreneverila účelu, pre ktorý bola zrealizovaná. Potvrdzuje práve túto kritiku aj to, alebo tá skutočnosť, že miera a rozsah, v akom hlavy štátov v našom geopolitickom priestore využívali možnosť udeľovať amnestiu, boli priamo úmerne a rozsiahle celospoločensky kritizované a, pochopiteľne, na to bolo hneď niekoľko zásadných dôvodov.
Amnestia je dlhodobo a všeobecne vnímaná – a to by som rád zdôraznil – ako zneuctenie obetí trestnej činnosti a vystavovanie slušných občanov možnej recidíve amnestovaných osôb. Amnestia ako plošný zásah exekutívy do rozhodnutí nezávislých súdov – a to je takisto veľmi dôležité – devalvuje prácu orgánov činných v trestnom konaní a význam práce samotných súdov.
Na nezastupiteľnej úlohe štátu na úseku zabezpečovania verejného poriadku sa v zásade zhodujú všetky štátnopolitické koncepcie, a to od tých najliberálnejších, ktoré chápu úlohu štátu v minimálnej možnej rovine, hovoria o tzv. minimálnom štáte, až po tie najsocialistickejšie, dokonca komunistické, ktoré zase chápu štát ako veľmi široký a veľmi veľký subjekt, ktorý má rozhodovať o mnohých častiach spoločnosti alebo mnohých oblastiach spoločnosti, čiže tam tá zhoda existuje naprieč pravo-ľavé politické spektrum a to vrátane, ja by som ešte spomenul, aj konzervatívnych prúdov. Ale odôvodňovanie akejkoľvek amnestie nedostatkom priestorových kapacít, ktoré sa často, bohužiaľ, deje, je neospravedlniteľné a takúto situáciu možno vnímať podľa nášho názoru aj ako zlyhanie základných povinností štátu, lebo aj s takouto argumentáciou sme sa, bohužiaľ, v minulosti stretli, ale aj v súčasnosti takúto argumentáciu niektorí využívajú na zdôvodnenie podľa nášho názoru nezdôvodniteľného.
Tak isto je veľmi dôležité si uvedomiť ďalšiu dôležitú vec, a teda že súčasná konštrukcia amnestie, ako ju máme nastavenú v Ústave Slovenskej republiky, vzhľadom na jej plošnosť vytvára priestor pre zakrytie niekedy možno cieleného individuálneho omilostenia jednej alebo viacerých konkrétnych osôb, samozrejme, pod pláštikom hromadnej amnestie. Toto považujeme za pomerne vysoké riziko, ktoré je nevyhnutné touto novelou odstrániť.
Je potrebné v tejto súvislosti tiež poukázať na to, že súčasná úprava, tak ako je nastavená, nedokáže zabrániť amnestovaniu zločincov odsúdených za tie najťažšie zločiny, čo je ďalším vážnym problémom, o ktorom je dôležité tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť. Skutočnosť, že počas existencie Slovenskej republiky nedošlo k využitiu inštitútu amnestie v takom meradle, ktoré by znamenalo zvýšenie ohrozenia bezpečnosti občanov, neznamená, že takáto situácia nemôže nastať. My sa domnievame, že môže nastať v podstate kedykoľvek, nielen pri zvolení novej hlavy štátu, ako to bývalo zvykom, alebo pri odchode starej hlavy štátu, ale napríklad aj pri rôznych výročiach, ako to býva zvykom najmä v našom geopolitickom priestore strednej Európy. Napríklad budúci rok máme 30. výročie boja za slobodu a demokraciu, 17. novembra, máme 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie a možno niekto nájde zdôvodnenie aj pri desiatom výročí vstupu Slovenska do európskej menovej únie. Čiže tých výročí aj tento rok, aj budúci rok bolo dostatok a môžu byť takýmto spôsobom využité alebo dokonca zneužité, obzvlášť pokiaľ ide o nejakú budúcu hlavu štátu, ktorú dnes ťažko, ťažko predpokladať.
Predložený návrh rešpektuje potrebu ústavného nástroja na odstránenie tvrdosti zákona, to by som rád zdôraznil, kedy formálne uplatňovanie právnych predpisov nedokáže v ľudskej rovine zohľadniť konkrétne špecifiká jednotlivých prípadov a z uvedeného dôvodu sa týmto predloženým poslaneckým návrhom naďalej ponecháva v ústave inštitút individuálnej milosti. Tá má v rámci oprávnení hlavy štátu, a to aj napriek určitým rizikám, podľa nášho názoru legitímne miesto.
Samozrejme, návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak bude potrebné, viac potom poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis