Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, tak trošku mi je ľúto, že sa táto diskusia o vami prezentovaných dokumentoch zvrhla aj do toho, na čo my sme tu v Národnej rade zvyknutí, vy asi menej, keďže nemáte to šťastie alebo možno to nešťastie byť tu s nami pravidelne. Ale predsa len dovolím si zareagovať ešte v rámci tejto ústnej rozpravy na niekoľko vecí, na ktoré som nemal možnosť reagovať vo faktických poznámkach na viacerých...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, tak trošku mi je ľúto, že sa táto diskusia o vami prezentovaných dokumentoch zvrhla aj do toho, na čo my sme tu v Národnej rade zvyknutí, vy asi menej, keďže nemáte to šťastie alebo možno to nešťastie byť tu s nami pravidelne. Ale predsa len dovolím si zareagovať ešte v rámci tejto ústnej rozpravy na niekoľko vecí, na ktoré som nemal možnosť reagovať vo faktických poznámkach na viacerých predrečníkov v tejto rozprave, ale na to, čo odznelo v niektorých faktických poznámkach.
Začal by som možno tým, že za normálnych okolností by som sa naozaj tešil, že toľkí občania Slovenskej republiky a zároveň aj poslanci Národnej rady majú záujem diskutovať o zahraničnej politike. To by bolo vo veľkej miere v poriadku, pokiaľ by táto diskusia bola vecná, postavená na základe faktov a argumentov. Ona je ale podstatne viac emocionálna a ako sme sa rozprávali aj dnes na obede, pán minister, tak mám pocit, že tie emócie začínajú prevládať natoľko, že prehlušujú všetky tie fakty, argumenty a možno aj reálne čísla, ktoré máme k dispozícii, a tí z nás, ktorí vieme čítať s porozumením a dostávame aj "ticky" z ministerstva, tak si vieme naštudovať, ako sa veci reálne majú a nezneužívame rôzne témy na politické a predvolebné účely. Skúsim možno pár takých konkrétnych príkladov.
My už sme si zvykli, že práve v rámci takzvaných, a to by som rád zdôraznil, alternatívnych médií, ktoré ja podstatne radšej označujem za propagandistické a šíriace klamstvá, poloklamstvá a propagandu iných štátov, máme pomerne pravidelne možnosť čítať o tom, ako niekto straší. Straší o vojne, o tom, ako je veľmi blízko, prípadne klame, zavádza, do istej mieri prekrúca fakty podľa toho, ako to ten-ktorý redaktor potrebuje, potom sa tak trošku zabudne zvyčajne podpísať, čo je taká tradícia v rámci týchto webov. A nakoniec, keď sa príde na to, ako bohapusto dotyčný alebo dotyčná klame, tak začne kričať, že si nectíme iný názor a začne sa odvolávať na slobodu slova. To je taká tradícia. Len netreba zabúdať, že práve režimy, ktoré títo nešťastníci obhajujú, fašistický, komunistický a ktovie ešte aký -istický, boli tie, ktoré ako prvé čo mohli zrušiť, zrušili slobodu slova. To je veľmi zaujímavé.
A takýmto pracovným metódam tu čelíme už niekoľko rokov, veľmi intenzívne od roku 2014. Čuduj sa svete, kde sa zrazu zobrali toľkí obhajcovia všeslovanskej vzájomnosti, o ktorej som tu pred chvíľočkou rozprával, kde sa zrazu zobrali toľkí obhajcovia expanzívnej politiky Ruskej federácie, keď sa snažia obhájiť neobhájiteľné, ako je bezprecedentné zabratie územia nášho susedného štátu a financovanie, personálne, ale aj materiálne, vojny napríklad v rámci Donecka a Luhanska, ako sme tomu svedkami v súčasnosti.
Keď už teda hovoríme o Ruskej federácii, pán spravodajca tu spomínal, že rusofóbia je nebezpečná pre Slovenskú republiku. Áno. My všetci by sme si priali, aby sme s Ruskou federáciou opäť komunikovali ako priatelia a partneri na úrovni napríklad Severoatlantickej aliancie, v rámci Rady Európy, ktorá tu bola x-krát spomínaná. Všetci by sme si priali, aby Ruská federácia bola opäť súčasťou napríklad G8, ktorá sa medzitým zmenila na G7, všetci by sme si priali, aby aj Európska únia omnoho aktívnejšie komunikovala s Ruskou federáciou, aby Ruská federácia bola naším dobrým a dôveryhodným obchodným partnerom. Je to v záujme nás všetkých, vrátane Ruskej federácie. Nikto z nás sa nemôže tešiť z toho, že sú zavedené sankcie voči tejto krajine, pretože nás to poškodzuje, rovnako na strane Ruskej federácie, ako aj na strane Európskej únie. Toto sú nespochybniteľné fakty. Ale zároveň treba dodať, že na priateľstvo treba dvoch. A ak tu naozaj sa niekto tvári, že sa absolútne nič nestalo tým, že sa zabralo územie cudzieho štátu, a ako som spomínal, že sa tu financuje vojna na území tohto štátu, doposiaľ s desiatkami tisíc mŕtvych, alebo keď chceme, s tisíckami aspoň, tak tu máme nejaký problém, na ktorý jednoducho musíme reagovať. Čiže nie rusofóbia, ale bezbrehá rusofília, ktorá si nevšíma tieto fakty, je nebezpečná pre Slovenskú republiku.
A ja vám aj poviem prečo. Opäť raz sme sa to už trošičku, toho trošičku dotkli aj v rámci diskusie, ktorú sme mali na obede s pánom ministrom. O rok tu máme 100. výročie Trianonu.
Dámy a páni, akiste tí z vás, ktorí sledujete trošku históriu, a tí z vás, ktorí trošičku rozumiete geopolitike, viete, že to určite nezostane bez povšimnutia. A máme v Maďarsku dnes sily, ktoré stále volajú po revízii Trianonu. A ak dneska obhajujeme taký fakt, ako je obsadenie územia cudzieho štátu, tak ideme proti záujmom vlastného štátu. To by sme mali tiež všetci veľmi dobre vedieť. A mrzí ma, že si to aj mnohí v tejto sále neuvedomujú.
Dozvedeli sme sa v dnešnej diskusii, že Ruská federácia je garantom svetového mieru. Áno, do istej miery by sa s tým dalo súhlasiť, ak by to nebola práve Ruská federácia, ktorá napríklad na území Slovenskej republiky a celej Európskej únie už dávno vlastne vojnu vedie. Hybridnú vojnu.
A, dámy a páni, nech sa páči, vo štvrtok o dvanástej v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky sa o tom dozvieme viacej. Budem veľmi rád, keď prídete. Akurát som sa dopočul, že výbor pre európske záležitosti nám zrušil miestnosť, rád by som vedel, že prečo, ale tuším odpoveď. Nájdeme si inú a budeme debatovať, pretože je to veľmi, veľmi vážna téma.
Takisto pán spravodajca hovoril o osloboditeľoch a že sa k nim správame v rámci nejakej ideologickej nenávisti. O čom to, prepánakráľa, tento človek rozpráva?! Pri všetkej úcte, pán predseda.
Ja som sa bol pokloniť našim osloboditeľom aj na Dukle, aj na Slavíne a poklonil som sa všetkým, Rusom, Ukrajincom, Arméncom, Gruzíncom, ale treba povedať aj ostatným iks národom, ktoré bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Tí všetci sú zodpovední za našu slobodu. Toto nikto z nás nespochybňuje. Ale zase mi tu trošičku chýba aj to pomyselné B, ktoré taktne zamlčiavate, pravidelne vy, ako aj všetci tí, o ktorých som tu rozprával v súvislosti s tými takzvanými alternatívnymi médiami.
Oslobodenie? A čo potom tých zvyšných 40 rokov totality? Tam, kde vstúpila noha ruského vojaka, červenoarmejca, keď chceme, tak tam sa riešili záujmy diktátora a jedného z najväčšieho masového vraha všetkých dôb, ako hovorí klasik, Josifa Vissarionoviča Stalina. A toto sme si zažili aj v Československu. Takže áno, oslobodenie A, a potom zavádzanie totalitných praktík toho najhnusnejšieho charakteru, to je to B, ktoré tiež treba povedať, a netreba zabúdať ani na tých 23 rokov dočasného pobytu našich spojencov z Varšavskej zmluvy a potom konkrétne Sovietskeho zväzu na území Československa. Aj o tom sa akosi taktne mlčalo, keď sme mali minulý rok 50. výročie. Že áno? O tom alternatívne médiá akosi taktne zabudli informovať, keď už hovoríme o geopolitike.
Koľko Slovanov zomrelo v druhej svetovej vojne? Zase raz tí Slovania. Ale však to nikto nikdy nespochybňoval. Nikto nikdy nespochybňoval. Ale zároveň sa pýtam, ako som sa pýtal pred chvíľkou pána kolega Číža: Ukrajinci nie sú Slovania? Srbi, Chorváti nie sú Slovania? A napriek tomu proti sebe tieto národy dnes vedú bratovražednú vojnu. A prečo? No lebo niekto mal záujem o územie toho druhého. A toto vnímam ako pomerne zásadný problém, o ktorom sa tu opäť raz taktne mlčí, keď sa hovorí A a nepovie sa B.
Bol som tu obvinený, že hájim britské záujmy, ak teda pán poslanec Číž mal na mysli to, ako som aktívne vystúpil v súvislosti s kauzou Skripaľ, tak áno, má pravdu. Mám zásadný problém s tým, že Slovenská republika úplne odignorovala fakty, že sme sa nepripojili k našim spojencom a nakoniec sme aj tak vyhostili jedného ruského špióna, ktorý sa kryl diplomatickou imunitou. Ale neurobili sme to vtedy, keď sme to urobiť mali. A pre všetkých tých, ktorí teraz budú hovoriť o tom, ako sme sa veľmi správne zachovali, odporúčam do pozornosti prečítať si štúdie Belinkatu, ktorý presne popísal, ako to bolo s tými dovolenkármi a obdivovateľmi katedrál a kto za touto kauzou stojí. Nespochybniteľné fakty, ktoré sme vtedy akosi nechceli počúvať, keď na ne upozorňovali už naši britskí spojenci a priatelia.
Áno, tak ako povedal aj kolega Martin Poliačik, my nemáme problém kritizovať napríklad aj Donalda Trumpa za to, že vedie obchodnú vojnu, za to, ako sa správa ku klimatickým zmenám, čo ale neznamená, že nebudeme rozlišovať medzi tým, kto sú naši spojenci a čo je v absolútnom životnom záujme Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis