Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila, aby som ako navrhovateľ vystúpil v pléne. Cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť povinnosti hosťujúcich zamestnávateľov a zároveň zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Bližšie sa vyjadrím vo svojom príspevku v rámci rozpravy, aby ste mohli reagovať.
V úvodnom slove chcem ešte dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a chcem osobitne zdôrazniť, že tento návrh zákon je v súlade s právom Európskej únie a príslušnou smernicou. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ide skutočne o veľmi jednoduchý návrh zákona, ako som už hovoril v úvodnom slove, jeho cieľom je zvýšiť tzv. poslednú známu daňovú povinnosť pre následné platenie preddavkov na daň zo súčasných 2 500 eur na 5 000 eur.
Dovoľte mi trošku, hoci je to veľmi jednoduché, trošku, trošku na zelenej lúke alebo od podlahy vysvetliť, ako to teda funguje. Asi viete, čo je to daňové priznanie, čiže daňovník, či už je to právnická osoba, alebo aj fyzická osoba, každý rok po skončení roka, v zásade v marci do roka nasledujúceho podáva daňové priznanie, kde mu teda vyjde výška vypočítanej dane, ktorú musí v stanovenom termíne, teda obvykle do konca marca aj zaplatiť. To je teda výpočet dane v daňovom priznaní, platba dane, ktorá vyplýva z daňového priznania.
Tým, to ale nie je všetko. Okrem toho, že daňovníci sú povinní zaplatiť v riadnom termíne daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, čiže v zásade za predchádzajúci rok, za určitých okolností musia daňovníci platiť tzv. preddavky. To znamená, že už počas napríklad roka 2016 platí daňovník, či je to právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, platí preddavky na zdaňovacie obdobie 2016 a potom v daňovom priznaní, ktoré podá v marci 2017, si vypočíta skutočnú svoju daňovú povinnosť, aká mu vyplýva z jeho výsledku za rok 2016, a túto výslednú daň, ktorú si vypočíta v marci 2017 vlastne porovná s preddavkami, ktoré počas roka 2016 platil, buď doplatí nejaký ten nedoplatok, alebo, naopak, daňový úrad mu vráti preplatok. Čo je asi zrejmé, je to, že platenie tých preddavkov, prirodzene, zaťažuje či právnické osoby, alebo fyzické osoby podnikateľov, pretože vlastne tú daň svojím spôsobom musím platiť dopredu na základe výsledku, ktorý som za minulý rok, mal za minulý rok. Po prvé mi to komplikuje ako podnikateľovi moje cash flow, pretože každého štvrťroka, dokonca možno každý mesiac musím určitú sumu zaslať na daňový úrad a tá mi, samozrejme, chýba na iné veci; a druhá vec je tá, že pokiaľ sa stane, a to sa stáva, že mal som predošlý rok úspešný, z toho mi teda vyšla pomerne vysoká daň a povinnosť platiť preddavky, relatívne vysoké, čo v prípade, že sa mi teraz nedarí, ale ja som vlastne nútený na základe predošlého roka platiť vysoké preddavky. Jednoducho komplikuje mi to život. A môže to spôsobovať aj skutočne vážnejšie problémy.
Čiže my teda navrhujeme, a aby sa ten limit zvýšil na dvojnásobok z 2 500 na 5 000 eur. Čo to teda znamená? Ešte raz to poviem. Podľa platného zákona, ak za rok 2016 niekomu vyjde daňová povinnosť, resp. posledná známa daňová povinnosť vyššia ako 2 500 eur, čiže zaplatí daň vyše 2 500 eur, musí v tom ďalšom období platiť tieto preddavky, my navrhujeme, aby sa tak stalo len vtedy, keď tá posledná známa povinnosť bola vyššia, bola až 5 000 eur. Bude to mať, samozrejme, pozitívny vplyv, povedal by som dokonca, že veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, či právnické osoby, alebo fyzické osoby, rôznych živnostníkov, slobodné povolania a podobne, pretože to zlepší ich cash flow, a, samozrejme, z tohto pohľadu primárneho bude to mať mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože tie peniaze, ktoré dnes idú do štátneho rozpočtu počas roka v podobe tých preddavkov, tak časť z nich chodiť nebude a príde až v tom marci roka nasledujúceho. Čiže, čiže tie platby štát dostane, hej, tak ako tak, ale, ale s určitým oneskorením, pol roka, trištvrte roka a podobne.
Ale chcem povedať ešte jednu vec, ktorá mi vyplýva z mojej praxe človeka, ktorý teda intenzívne chodí medzi ľudí a rieši s nimi tieto problémy, pokiaľ ide o platenie daní a odvodov. Ak raz máte v zákone napísané, že povinnosť platiť preddavky máte vtedy, keď prekročíte hranicu 2 500 eur, a to platenie preddavkov nie je práve príjemná vec pre podnikateľa, tak ten podnikateľ, pokiaľ môže, urobí všetko preto, aby tú hranicu 2 500 eur neprekročil. Čiže možno keby tá hranica bola - nieže možno, určite - keby tá hranica bola posunutá vyššie, a mne ako podnikateľovi vychádza výsledná daň povedzme 2 800 eur, tak to neriešim, tých 2 800 eur by som zaplatil bez problémov, pretože by som vedel, že žiadne preddavky ďalej platiť nemusím a zaplatím až o rok ďalšiu daň. Ale ak dnes je to tak, že viem, že pri daňovej povinnosti 2 800 eur musím ešte potom teda platiť preddavky, tak urobím všetko preto, vymyslím si, v úvodzovkách, prepáčte, že preháňam, ale to tak je, vymyslím si nejaké výdavky, urobím nejaké účtovné operácie - a upozorňujem vás, že vymyslím si, to som skutočne šliapol vedľa - ale tie účtovné operácie, ako si znížiť aktuálny daňový výsledok, sú a sú v súlade so zákonom, ja tu nemám čas vám to vysvetľovať, ani to nepotrebujete počuť. Ale je to absolútne legálne, ako si to poposúvam. Čiže poposúvam si to tak, aby som sa dostal s tou daňovou povinnosťou do hranice 2 500 eur, no a potom sú teda dve veci, nemusím platiť preddavky, lebo som to zvládol, a po druhé ešte zaplatím o tristo eur nižšiu daň. Tým pádom ten štát príde o 300 eur, ktoré by som inak relatívne ochotne aj dal, ale nedám, lebo nechcem platiť preddavky. Chcem sa tomu vyhnúť.
Takže, takže ja tvrdím, tvrdím, že zvýšenie limitu na platenie preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti 2 500 na 5 000 bude v konečnom dôsledku znamenať, keď neberiem do úvahy to cash flow, keď beriem do úvahy čistý príjem do štátnej kasy, bude znamenať vyšší príjem do štátnej kasy, pretože podnikatelia nebudú mať tú negatívnu motiváciu udržať výšku svojej daňovej povinnosti do 2 500 eur, ktorú teda žiaľ majú dnes tým úzusom, ak prekročia 2 500 eur, musia platiť preddavky. Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, zvýšenie hranice poslednej známej daňovej povinnosti z 2 500 na 5 000 eur štátnu kasu nijako nepoškodí, tvrdím, práve naopak dosiahne sa vyšší výber daní v konečnom dôsledku a, samozrejme, veľmi to pomôže právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom, pretože to zlepší ich cash flow.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím v podporu tohto návrhu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené kolegyne poslankyne, ctení kolegovia poslanci, vážení prítomní, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila, aby som vystúpil ako navrhovateľ.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšenie zákonnej výšky tzv. poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej je potom povinný, daňovník povinný platiť preddavky na daň, či fyzická, či právnická osoba, a to zo súčasných 2 500 eur na 5 000 eur. Tento návrh nebude mať vplyv na verejné financie - tu sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré hovorí, že bude mať dopad, k tomu sa ešte vyjadrím neskôr - nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy, avšak tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne, chcem dve veci.
Po prvé. Tak povedali ste, že dvakrát desať, to je dvadsať miliónov, dala vláda na výstavbu nových škôlok. Koľko nových škôlok sa dá postaviť za 20 mil., desať na celé Slovensko? Psovi mucha.
Po druhé. Keď aj nové škôlky týmto spôsobom vzniknú, niekto predsa musí financovať chod tých škôlok, chod, na každé dieťa sú nejaké náklady, to znamená, pribudne viac miest, dobre, vďaka aj za tú muchu, ale tie obce to musia zafinancovať a dnes nemajú peniaze. To je niečo podobné ako v sociálnych službách. Postavila sa veľká hromada z eurofondov kamenných zariadení pre dôchodcov, ale dnes nemá kto financovať miesta tých samotných dôchodcov, oni na to peniaze nemajú a obce tiež nie. Čiže to nie je len tak.
Ďalej. Ešte sa vrátim k tým 80 eurám. Logicky, prosím vás, rozmýšľajme. Dnes rodina s dieťaťom vo veku do troch rokov dostáva rodičovský príspevok 203 eur. My jej cez tento zákon ponúkneme ako alternatívu 80, pokiaľ to dieťa majú v obecnej škôlke, no, prosím vás, len padnutý na hlavu si zvolí menšiu sumu, 80 eur, keď druhá alternatíva je o žiadny príspevok na starostlivosť nežiadať a zostať na rodičovskom príspevku, ktorý je síce skromný, ale predsa len 203 eur.
Zavedenie príspevku pre obecné škôlky 80 eur postráda elementárnu logiku.

Ďakujem pánovi kolegovi Sopkovi, že potvrdil ako komunálny poslanec moje slová.
Ešte raz teda zdôrazňujem, poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa aj pre deti staršie ako tri roky bude znamenať vysokú možnosť finančnej podpory aj pre rozširovanie obecných zariadení pre deti, aj pre, aj pokiaľ ide o súkromné zariadenia. Veľmi jednoduchým spôsobom takto dokážeme vyriešiť akútny nedostatok miest v predškolských zariadeniach. Presne tak, aj ja si spomínam na ten kritický článok a to, čo vlastne rodičia zažívali pred tými pár týždňami, keď sa deti nahlasovali do obecných škôlok, to bolo jednoducho hrozné.
Ako, kolegyne, kolegovia, uvedomujete si vážnosť situácie, aká je, pokiaľ ide o rodiny s malými deťmi? Uvedomujete si to, že, skrátka a dobre, dnes nie je dostatok miesta v predškolských zariadeniach? Tento návrh by umožnil doslova z večera na ráno to, aby keď už nie obecné, alebo ktoré sa budú tri roky stavať, ale aspoň tie súkromné, ktoré dokážu vzniknúť naozaj v priebehu niekoľkých mesiacov, aby sa týmto spôsobom, elegantne a jednoducho vyriešil problém, ktorý dnes majú rodičia s malými deťmi, ešte raz vás vyzývam, zamyslite sa, prosím vás, zahoďte preč okovy koaličnej zmluvy a podporte tento návrh.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon, tento návrh je veľmi dôležitý a poprosím, aby sme sa nad ním spoločne zamysleli. Ja si dovolím ešte raz popísať súčasný stav a históriu tohto zákona.
Začnem tou históriou. Príspevok na starostlivosť o dieťa zaviedla - a všetka česť jej - pani ministerka Tomanová počas prvej vlády Roberta Fica. Tento príspevok bol vtedy zavedený vo výške 164 eur, čiže zhodne s výškou prídavku na dieťa. Zmyslom toho príspevku bolo teda prispieť rodičovi na financovanie starostlivosti o dieťa v prípade, že dieťa je umiestnené v nejakom zariadení, či už súkromnom, alebo, ako sa hovorí, štátnom, ale, presnejšie povedané, v zariadení zriadenom obvykle obcou, prípadne štátom, resp. v prípade ak sa o dieťa starala nejaká opatrovateľka, babysitterka, alebo ako to povedať, a chybou vtedy toho zákona, aj keď teda pani ministerku v zásade chválim, chybou toho zákona bolo to, že vzhľadom na toto nastavenie, aké bolo, ho využívalo v praxi veľmi málo ľudí, snáď niekoľko stoviek v porovnaní, v porovnaní s tými desaťtisícmi matiek, ktoré sú doma, starajú sa o dieťa a poberajú či materské, alebo najmä teda sa bavíme o rodičovskom príspevku.
Chybou, chybou, chyby tam sú a boli a doteraz vlastne sú, a preto je tu tento návrh zákona, chyby sú tam dve. Po prvé je to výška príspevku a po druhé je to vekový limit veku dieťaťa.
Za vlády Ivety Radičovej ako minister práce som sa snažil tento príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšiť, poviem interne, že mojou snahou bolo nastaviť túto sumu na výšku 300 eur, v podstate tak, ako znie tento návrh, čiže toto mohlo byť už urobené v roku 2010/2011. Pod tlakom koaličných partnerov - dúfam, že sa na mňa nehnevajú, že vynášam takéto interné informácie - pod tlakom koaličných partnerov bol vtedy upravený príspevok na výšku 230 eur. Hlavným argumentom koaličných partnerov bolo to, je to financované z veľkej časti z európskych fondov a tie raz vyschnú, a čo budeme robiť potom, budeme to znižovať, takže uznal som tento argument, aj keď veľmi s ťažkým srdcom, a od roku 2011 bol príspevok na starostlivosť o dieťa nastavený vo výške 230 eur.
Čo to ale znamenalo pri porovnaní s výškou rodičovského príspevku? Znamenalo to, že tento príspevok na starostlivosť o dieťa bol o niečo vyše 30 eur vyšší, pretože rodičovský príspevok bol v tom čase niečo pod 200 eur. Je to veľmi dôležité, pretože treba si uvedomiť jednu vec, ak o tom neviete, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje v prípade, kedy rodič má dieťa umiestnené v nejakom zariadení, prípadne sa oň stará aupairka, a v takomto prípade, keď rodič čerpá tento príspevok na starostlivosť o dieťa, zároveň nedostáva rodičovský príspevok. Je to jednoducho buď - alebo, čiže ak si uplatní ako rodič nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa, tak je zastavený rodičovský príspevok, čo je logické. Čiže ak je príspevok na starostlivosť o dieťa vyšší ako rodičovský príspevok, tak, samozrejme, tým pádom je pre rodiča atraktívnejšie žiadať o tento príspevok na starostlivosť o dieťa a zriecť sa súbežne nároku na rodičovský príspevok.
A čo to znamená z pohľadu štátu a štátnej kasy? Keďže príspevok na starostlivosť o dieťa je, ak sa nemýlim, zo 75 % financovaný z Európskeho sociálneho fondu a z 25 % zo štátneho rozpočtu, tak pre štátny rozpočet je takéto riešenie, čiže voľba príspevku na starostlivosť o dieťa, vlastne lacnejšie, pretože tým pádom to, čo priamo ide zo štátneho rozpočtu rodičovi, tá suma je výrazne nižšia, ako je suma rodičovského príspevku, ktorého sa rodič zrieka. Čiže pokiaľ sa bavíme o tom, že aj my sme, my sme zodpovední za stav štátnych financií, také, aké, tak ako to dnes je, aké sú pravidlá pre čerpanie eurofondov, ktoré ešte stále sú v platnosti, tak malo by byť, malo by nám záležať na tom, aby rodičia čím vo vyššej miere čerpali práve príspevok na starostlivosť o dieťa, lebo tým pádom šetríme, šetríme prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tu viac-menej aj nesúhlasím so stanoviskom ministerstva financií, ktoré tento faktor vo svojom stanovisku jednoducho opomína a nehovorí o ňom, ale je to tak, ako vám to prezentujem, to mi verte.
Čiže ešte raz a zdôrazňujem, pre nás by malo byť dôležité, aby rodičia uprednostňovali príspevok na starostlivosť o dieťa pred rodičovským príspevkom, pretože tak šetríme samotné štátne financie. No uprednostňovali to, to teda znamená, tá atraktivita pre rodičov, samozrejme, bude vtedy, keď bude príspevok čo najvyšší a čo najvyšší rozdiel medzi príspevkom na starostlivosť a tým rodičovským príspevkom, to je jedna vec. A druhá vec, aby bola čo najnižšia byrokracia pri vybavovaní rodičovského príspevku, lebo to s tým, samozrejme, súvisí.
No a teraz sa vrátim späť do histórie. Prišla druhá vláda Roberta Fica v marci, v apríli 2012 a boli tu teda už v tom volebnom období diskusie a naše návrhy, ktorými sme sa snažili zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa zhruba v tom duchu, ako sa bavíme teraz, zvýšiť, zvýšiť vekovú hranicu.
Ďakujem veľmi pekne aj pánovi ministrovi Richterovi, aj keď s veľkou výhradou, ale teda najskôr, prečo ďakujem. Ďakujem mu preto, pretože príspevok na starostlivosť zvýšil z 230 na 280 eur, čo je, samozrejme, pozitívne. Pamätníci si spomenú a ktokoľvek chce, si nájde v dôvodovej správe, že to zvýšenie z 230 na 280 bolo odôvodnené ani nie tak inými nejakými "šľachetnými" úmyslami, ale pragmaticky, pretože vlastne ministerstvo práce skonštatovalo, že od roku 2010/2011 sa náklady na dieťa v predškolských zariadeniach zvýšili o tých zhruba 50 eur, a preto je opodstatnené, aby po mnohých..., no mnohých, po piatich rokoch nezvyšovania tohto príspevku, aby k tomu zvýšeniu došlo, čo sa teda aj stalo. Čiže príspevok sa zvýšil na 280 eur. To chválim, aj keď teda mohlo to byť aj štedrejšie.
No. Čo nechválim, je to, že došlo k rozdeleniu sumy, a to tak, pripomínam pamätníkom a pripomínam tým, ktorí sa v tejto problematike neorientujú, že dnes je situácia teda taká, príspevok na starostlivosť pre deti, na deti, ktoré sú umiestnené v súkromnom zariadení, je 280 eur, ale pozor, príspevok na starostlivosť na dieťa, ktoré je umiestnené v obecnom alebo štátnom zariadení, je len 80 eur. Len 80 eur. Ako to ministerstvo v tom čase odôvodnilo? Odôvodnilo to tým, že predsa náklady pre rodičov v obecných zariadeniach sú omnoho, omnoho nižšie a podľa prieskumu, ktoré si ministerstvo práce urobilo v tom čase, sa pohybujú plus-mínus niekde na úrovni 60 eur. Aby som nezabudol, ten príspevok je maximálne 80 eur, resp. maximálne 280 eur na základe toho, ako to rodič zdokumentuje. Čiže keď napríklad v obecnom zariadení, v obecnej škôlke je skutočne platba rodiča 60 eur, tak teda má preplatených tých 60 eur, ak v súkromnom zariadení je povedzme 260 eur, tak rodič dostane 260. A to aby bolo jasné.
No my sme vtedy, my sme vtedy namietali proti tomu rozdeleniu a proti tomu skráteniu sumy v obecných zariadeniach na maximálne 80 eur s dôvodom, že tým pádom vlastne zužujeme priestor pre obce, aby potenciálne ten poplatok žiadali vyšší s tým, že rodič to aj tak z vlastného vrecka platiť nebude, lebo to vlastne bude zafinancované formou tohto príspevku. Jednoducho nevideli sme a ja stále nevidím logiku, prečo by mal byť strop príspevku v prípade detí v obecných zariadeniach len 80 eur. Lebo tým pádom vlastne odkazujeme obciam, plaťte si to z vlastných peňazí, nežiadajte tie peniaze od rodičov, nežiadajte od nich viac ako 80 eur, pretože inak by to tí rodičia nevládali zaplatiť, jednoducho, ak ten pobyt, ak tie náklady na jedno dieťa, starostovia by vedeli lepšie povedať, koľko to je, ja si netrúfam na presnosť, ale ak sú povedzme 200-250 eur v obecných zariadeniach, možno 300, tak vlastne tieto sumy sú na bedrách tej obce. Keby ten príspevok bol vyšší pre obce, hej, pre deti, ktoré sú v obecnom zariadení, tak by tá obec mohla nastaviť výšku tej platby lepšie, ušetrila by svoje prostriedky, rodičov, rodičov by to nič nestálo, pretože pri zvýšení tej hranice by to jednoducho zaplatil cez príspevok na starostlivosť a štátny rozpočet, ešte raz sa k tomu vraciam, by to stálo máličko, pretože v drvivej väčšine ide o financie z Európskeho sociálneho fondu. Takže toto vyčítam ministrovi Richterovi, že to rozdelil a strop pre dieťa, ktoré je v obecnom zariadení, je len 80 eur.
Chválim ešte na druhej strane to, že došlo k zjednodušeniu tej byrokracie, to je, samozrejme, pozitívne, to vykazovanie tých nákladov, potvrdení je menej, ako to bolo predtým, to bol určite dobrý krok.
No a teraz tento návrh. Tento návrh, teda nepoviem, že dramaticky, pretože to je skôr citlivo, skôr možno málo odvážne, zvyšuje tú hornú hranicu na 300 eur, čiže nejde o nejakú dramatickú zmenu z tohto pohľadu. Myslím si, že s tým by ste mohli súhlasiť bez akéhokoľvek zaváhania.
Čo je tu, čo je tu citlivá vec, aspoň teda vysvetlím, prečo je to zvýšenie vekovej hranice. Dnes v zákone je do troch rokov. Čiže rodič si môže čerpať ten príspevok, pokým dieťa má dva roky a 364 dní. Keď už má tri roky, tak už tento príspevok čerpať nemôže, a pokiaľ to dieťa je v nejakej škôlke, tak skrátka tie poplatky za tú škôlku v plnej miere znáša z vlastného vrecka. A čo je potom problém? No problém je ten, že predstavte si matku trojročného dieťaťa, ktorá nevie umiestniť svoje dieťa do obecnej škôlky, pretože tam miest je jednoducho málo, starostovia potvrdia, že si nevymýšľam, a ak teda sa chce vrátiť do práce a nemá v rodine po ruke "starú mamu", ktorá by sa o to dieťa postarala počas toho, čo je ona v práci, tak je východiskom len a len to, že si teda nájde drahú aupairku alebo si nájde jednoducho drahú súkromnú škôlku, kde tie poplatky sa pohybujú na úrovni okolo 300 eur - samozrejme, v závislosti od regiónu - a to si ale musí platiť z vlastného vrecka, tam jej štát nijako nepomáha, ak nerátam prídavok na dieťa 23 eur alebo daňový bonus 21 eur, hej. Čiže tam už žiadna pomoc od štátu nie je, a pokiaľ tá matka, pokiaľ tí obidvaja rodičia chcú pracovať, tak skrátka musia zniesť tých povedzme 300 eur, ktoré zaplatia v súkromnej škôlke. Až potom to päťročné dieťa, aj keď už má rok do začatia povinnej školskej dochádzky, vtedy dostane s garanciou miesto v tej škôlke obecnej. Pán minister hovorí, že teda staviame škôlky, investujeme z eurofondov a čo nevidieť, o pár rokov tu bude dostatok obecných škôlok. No možno o pár rokov bude, ja neviem, ale fakt je ten, že teraz nie sú.
Mal som hneď na úvod povedať, poviem to teraz, som znova v konflikte záujmov. Kurníkšopa, čo narobíte, keď máte deti, kto z vás ich nemá. Mám teda 3,5-ročného syna, 1,5-ročnú dcéru, čiže sa nás to týka. Zatiaľ ich máme doma, vieme to zariadiť, ale, ale náš syn pôjde od septembra do škôlky, do súkromnej škôlky, pretože má tri a pol roka, dôvody som vysvetľoval, a budeme teda za neho platiť nejakú relatívne vyššiu sumu. Netvrdím, že by som to nebol schopný z poslaneckého platu zaplatiť, to ja s tým problém asi nemám. Ale predstavte si rodičov, ktorí žijú z priemerných platov alebo možno ešte z nižších, ako majú tých 200 alebo 300 alebo možno až 400 eur zaplatiť oni. Ako to dnes funguje? Aspoň ja teda hovorím svoju skúsenosť z Bratislavy a blízkeho okolia. Dnes to funguje tak, že pokiaľ aj niekde vidno, že sa kopú nejaké základy pre novú štátnu škôlku alebo obecnú škôlku, možnože sa niekde kopú, ale ja vidím relatívne masový, masový príliv malých súkromných zariadení v Bratislave a v okolí, to sú všetky tie, keď si trošku pozorne všimnete, chodíte autom, všimnite si tie reklamy, že tu je nejaká škôlka, poďte, prihláste tam tie deti. To sú súkromné škôlky, ktoré vznikajú ako huby po daždi v okolí Bratislavy, pretože v okolí Bratislavy zrejme sú rodičia, ktorí dokážu za to troj-štvorročné dieťa zaplatiť požadovaných 300 alebo 400 eur.
Čo chcem zdôrazniť. Ak sa tu chceme dopracovať k tomu, aby tu bolo dosť miest pre deti, aj tých troj-štvorročných, tak podporujme vznik tých súkromných škôlok. Lebo taká súkromná škôlka, tá vám vznikne behom pol roka. Stačí, aby niekto kúpil nejaký väčší rodinný dom, urobil tam nejaké tie potrebné úpravy, zariadil to, kúpil veci, ktoré potrebuje, a veľmi rýchlo, veľmi rýchlo môže rozbehnúť to svoje podnikanie v oblasti starostlivosti o deti a nemusí čakať ani na žiadne eurofondy, ani nič komplikované riešiť. Čiže takéto súkromné škôlky, či v Bratislave, či v okolí, alebo aj na celom území Slovenska, môžu vzniknúť veľmi rýchlo a mohli by teda rodičia nájsť miesto pre svoje troj-štvorročné deti relatívne hravo. Nemusíme čakať na výstavbu tých kamenných nových škôlok s otázkou, s akými nákladmi.
Čo je ale dôležité, je to, aby tento príspevok na starostlivosť o dieťa mohol byť poskytovaný aj na dieťa, ktoré už má tie tri, štyri alebo päť rokov. To je kľúčové. Pretože keď toto urobíme, tak potom tí rodičia nebudú mať žiadny problém, aby si povedzme ešte pár eur doplatili v niektorých prípadoch, v mnohých prípadoch ten príspevok bude stačiť, a aby sa tá matka do toho zamestnania skutočne mohla vrátiť a aby, aby to vlastne, počúvajte dobre, vrátila štátu späť cez svoje dane a odvody. Veď trošku rozmýšľajme aj, aj týmto spôsobom. A keď sa tu stále hovorí, tie frázy, zosúladenie pracovného a rodinného života. Fráza krásna, ale čo pre to robíme v praxi. Čo pre to robíme v praxi? Toto opatrenie, ktoré sa tu navrhuje, to by bolo opatrenie, ktoré to zosúlaďovanie rodinného a pracovného života skutočne zabezpečia. Tisíce rodín sa vám poďakujú, keď takýto návrh podporíte. Alebo keď o ňom aspoň teda budeme diskutovať, možno ho nejako upravíme, upravíme ďalej. Toto je to opatrenie, ktoré je skutočne pre ľudí. Snáď nebude niekto sa snažiť tvrdiť, že nie je to tak.
Má to jeden háčik. Aspoň teda minister Richter o ňom hovorí. A hovorí o tom, že toto už nie je v jeho kompetencii. Pretože deti, ktoré sú trojročné, štvorročné, to už spadá pod rezort školstva. No a ja hovorím, no a čo. Mňa vôbec nezaujíma v tom konflikte záujmov ako rodiča, či táto problematika spadá pod rezort práce alebo pod rezort školstva. Pre mňa za mňa nech to spadá aj pod rezort vnútra. Len nech sa táto problematika rieši.
Čiže poprosím, nedávajte tu argumenty typu, že to ale nepatrí do kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď nepatrí, nepatrí, spadá to do kompetencie školstva, ale poprosím vládnych poslancov, vládne poslankyne, tlačte aj vy, ak to my nedokážeme, lebo koaličná zmluva vás nepustí alebo nás nepustí k riešeniam. Tlačte aj vy, poprosím vás veľmi pekne, na teda vášho ministra školstva, aby s tým niečo robil a aby ten priestor našiel, aby to vedel zafinancovať. Opakujem ešte raz. Poďakujú sa vám okrem mňa z hľadiska toho môjho konfliktu záujmov tisíce ďalších rodičov a dostanete do štátneho rozpočtu späť nemalé prostriedky v podobe daní a odvodov za tie matky, ktoré budú môcť ísť späť do zamestnania.
Zosúlaďujme pracovný a rodinný život. Prosím vás o to.

Ďakujem, pán predsedajúci. Znovu sa tu rozpútala krátka, ale intenzívna rozprava a znovu, tak ako pri predošlom zákone, sa nedokážeme nejako navzájom pochopiť. Ak máme raz spoločný cieľ zabrániť zneužívaniu, v tomto prípade príspevku na podporu náhradnej starostlivosti, tak ešte raz vyzývam poslancov vládnej koalície, aby podporili tento návrh zákona, ak tam cítia nejaký problém, nech sa páči, v rámci 30-dňovej lehoty pred druhým čítaním sa o tom predsa môžeme baviť, nepochybne je ochota na strane pani navrhovateľky tú diskusiu absolvovať.
Takže ak to mienite len tak zamietnuť pod koberec, pretože vy ste skrátka vláda a ste najmúdrejší, nech sa páči, ale bolo by dobré, bolo by dobré, keby ste zaujali postoj konštruktívny a urobili niečo pre to, aby sa tieto príspevky podobne ako prídavky na deti nezneužívali a aby zákony plnili svoj cieľ.
Ďakujem.

Ja znovu a znovu chcem zdôrazniť, že chceme zabrániť zneužívaniu príspevkov na náhradnú starostlivosť. Tento zákon nemá žiadny iný cieľ, len takýto. Ak tomu niekto nerozumie, tak teda ja zas nerozumiem, o čom sa tu vlastne bavíme. Chceme zamedziť tomuto zneužívaniu alebo nechceme?

Tak znova, tak znova poviem, že hoci sme na ministerstve práce boli len relatívne krátko, ale ten terén sme si obišli a chodíme do terénu stále aj teraz a skrátka a dobre, toto je, žiaľ, v niektorých komunitách bežná prax. Ak to aj zákon o rodine zastavil, ale zastavil to dozadu? Čiže ak, ak aj podľa zákona o rodine nie je možné takéto krížové si posúvanie detí, je možno stále v teréne prax taká, že tam síce nebude zapojený ten biologický rodič tak priamo, ako to hovorí zákon o rodine, ale vieme, že naši spoluobčania niektorí sú veľmi vynaliezaví a svoje riešenia si vedia nájsť vždy. A opakujem ešte raz, tu nejde len o prípady do budúcnosti, ale aj o prípady, ktoré už sú, to znamená, tie deti sú tým krížovým spôsobom zverené do náhradnej starostlivosti. Tento zákon, tento návrh zákona to dopĺňa tak, aby to bolo komplexné, to znamená, vy by ste práve naopak mali len a len súhlasiť s týmto návrhom zákona, pretože dopĺňa to, čo vy vlastne sami cez zákon o rodine, správne ste povedali, správne ste povedali, čo ste spravili, len to treba spraviť na 100 %, ako sa hovorí, nie polovičato.
Čiže nerozumiem tomu, prečo sa teraz zavzdušňujete, že je to zlé, jednoducho je to takisto dobré, ako to je dobré v zákone o rodine, a rieši to komplexne a do úplnosti celý tento problém zneužívania týchto príspevkov. Ako nerozumiem, nerozumiem, o čo tu teraz ide. Nerozumiem, veď potom dajte novelu a zmeňte aj zákon o rodine, aby znova sa dokríža tie deti dali dávať do náhradnej starostlivosti. Skrátka a dobre, naozaj nerozumiem, prečo by sa to, čo chceme spoločne vyriešiť, malo dotiahnuť na 100 %, tak, aby k tomu zneužívaniu nedochádzalo, a tak, aby sa riešili aj prípady z minulosti. Veď majte, prepánajána, rozum.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegynky poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 93. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 92 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.