Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon, tento návrh je veľmi dôležitý a poprosím, aby sme sa nad ním spoločne zamysleli. Ja si dovolím ešte raz popísať súčasný stav a históriu tohto zákona.
Začnem tou históriou. Príspevok na starostlivosť o dieťa zaviedla - a všetka česť jej - pani ministerka Tomanová počas prvej vlády Roberta Fica. Tento príspevok bol vtedy zavedený vo výške 164 eur, čiže zhodne s výškou prídavku na dieťa. Zmyslom toho príspevku bolo teda prispieť rodičovi na financovanie starostlivosti o dieťa v prípade, že dieťa je umiestnené v nejakom zariadení, či už súkromnom, alebo, ako sa hovorí, štátnom, ale, presnejšie povedané, v zariadení zriadenom obvykle obcou, prípadne štátom, resp. v prípade ak sa o dieťa starala nejaká opatrovateľka, babysitterka, alebo ako to povedať, a chybou vtedy toho zákona, aj keď teda pani ministerku v zásade chválim, chybou toho zákona bolo to, že vzhľadom na toto nastavenie, aké bolo, ho využívalo v praxi veľmi málo ľudí, snáď niekoľko stoviek v porovnaní, v porovnaní s tými desaťtisícmi matiek, ktoré sú doma, starajú sa o dieťa a poberajú či materské, alebo najmä teda sa bavíme o rodičovskom príspevku.
Chybou, chybou, chyby tam sú a boli a doteraz vlastne sú, a preto je tu tento návrh zákona, chyby sú tam dve. Po prvé je to výška príspevku a po druhé je to vekový limit veku dieťaťa.
Za vlády Ivety Radičovej ako minister práce som sa snažil tento príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšiť, poviem interne, že mojou snahou bolo nastaviť túto sumu na výšku 300 eur, v podstate tak, ako znie tento návrh, čiže toto mohlo byť už urobené v roku 2010/2011. Pod tlakom koaličných partnerov - dúfam, že sa na mňa nehnevajú, že vynášam takéto interné informácie - pod tlakom koaličných partnerov bol vtedy upravený príspevok na výšku 230 eur. Hlavným argumentom koaličných partnerov bolo to, je to financované z veľkej časti z európskych fondov a tie raz vyschnú, a čo budeme robiť potom, budeme to znižovať, takže uznal som tento argument, aj keď veľmi s ťažkým srdcom, a od roku 2011 bol príspevok na starostlivosť o dieťa nastavený vo výške 230 eur.
Čo to ale znamenalo pri porovnaní s výškou rodičovského príspevku? Znamenalo to, že tento príspevok na starostlivosť o dieťa bol o niečo vyše 30 eur vyšší, pretože rodičovský príspevok bol v tom čase niečo pod 200 eur. Je to veľmi dôležité, pretože treba si uvedomiť jednu vec, ak o tom neviete, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje v prípade, kedy rodič má dieťa umiestnené v nejakom zariadení, prípadne sa oň stará aupairka, a v takomto prípade, keď rodič čerpá tento príspevok na starostlivosť o dieťa, zároveň nedostáva rodičovský príspevok. Je to jednoducho buď - alebo, čiže ak si uplatní ako rodič nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa, tak je zastavený rodičovský príspevok, čo je logické. Čiže ak je príspevok na starostlivosť o dieťa vyšší ako rodičovský príspevok, tak, samozrejme, tým pádom je pre rodiča atraktívnejšie žiadať o tento príspevok na starostlivosť o dieťa a zriecť sa súbežne nároku na rodičovský príspevok.
A čo to znamená z pohľadu štátu a štátnej kasy? Keďže príspevok na starostlivosť o dieťa je, ak sa nemýlim, zo 75 % financovaný z Európskeho sociálneho fondu a z 25 % zo štátneho rozpočtu, tak pre štátny rozpočet je takéto riešenie, čiže voľba príspevku na starostlivosť o dieťa, vlastne lacnejšie, pretože tým pádom to, čo priamo ide zo štátneho rozpočtu rodičovi, tá suma je výrazne nižšia, ako je suma rodičovského príspevku, ktorého sa rodič zrieka. Čiže pokiaľ sa bavíme o tom, že aj my sme, my sme zodpovední za stav štátnych financií, také, aké, tak ako to dnes je, aké sú pravidlá pre čerpanie eurofondov, ktoré ešte stále sú v platnosti, tak malo by byť, malo by nám záležať na tom, aby rodičia čím vo vyššej miere čerpali práve príspevok na starostlivosť o dieťa, lebo tým pádom šetríme, šetríme prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tu viac-menej aj nesúhlasím so stanoviskom ministerstva financií, ktoré tento faktor vo svojom stanovisku jednoducho opomína a nehovorí o ňom, ale je to tak, ako vám to prezentujem, to mi verte.
Čiže ešte raz a zdôrazňujem, pre nás by malo byť dôležité, aby rodičia uprednostňovali príspevok na starostlivosť o dieťa pred rodičovským príspevkom, pretože tak šetríme samotné štátne financie. No uprednostňovali to, to teda znamená, tá atraktivita pre rodičov, samozrejme, bude vtedy, keď bude príspevok čo najvyšší a čo najvyšší rozdiel medzi príspevkom na starostlivosť a tým rodičovským príspevkom, to je jedna vec. A druhá vec, aby bola čo najnižšia byrokracia pri vybavovaní rodičovského príspevku, lebo to s tým, samozrejme, súvisí.
No a teraz sa vrátim späť do histórie. Prišla druhá vláda Roberta Fica v marci, v apríli 2012 a boli tu teda už v tom volebnom období diskusie a naše návrhy, ktorými sme sa snažili zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa zhruba v tom duchu, ako sa bavíme teraz, zvýšiť, zvýšiť vekovú hranicu.
Ďakujem veľmi pekne aj pánovi ministrovi Richterovi, aj keď s veľkou výhradou, ale teda najskôr, prečo ďakujem. Ďakujem mu preto, pretože príspevok na starostlivosť zvýšil z 230 na 280 eur, čo je, samozrejme, pozitívne. Pamätníci si spomenú a ktokoľvek chce, si nájde v dôvodovej správe, že to zvýšenie z 230 na 280 bolo odôvodnené ani nie tak inými nejakými "šľachetnými" úmyslami, ale pragmaticky, pretože vlastne ministerstvo práce skonštatovalo, že od roku 2010/2011 sa náklady na dieťa v predškolských zariadeniach zvýšili o tých zhruba 50 eur, a preto je opodstatnené, aby po mnohých..., no mnohých, po piatich rokoch nezvyšovania tohto príspevku, aby k tomu zvýšeniu došlo, čo sa teda aj stalo. Čiže príspevok sa zvýšil na 280 eur. To chválim, aj keď teda mohlo to byť aj štedrejšie.
No. Čo nechválim, je to, že došlo k rozdeleniu sumy, a to tak, pripomínam pamätníkom a pripomínam tým, ktorí sa v tejto problematike neorientujú, že dnes je situácia teda taká, príspevok na starostlivosť pre deti, na deti, ktoré sú umiestnené v súkromnom zariadení, je 280 eur, ale pozor, príspevok na starostlivosť na dieťa, ktoré je umiestnené v obecnom alebo štátnom zariadení, je len 80 eur. Len 80 eur. Ako to ministerstvo v tom čase odôvodnilo? Odôvodnilo to tým, že predsa náklady pre rodičov v obecných zariadeniach sú omnoho, omnoho nižšie a podľa prieskumu, ktoré si ministerstvo práce urobilo v tom čase, sa pohybujú plus-mínus niekde na úrovni 60 eur. Aby som nezabudol, ten príspevok je maximálne 80 eur, resp. maximálne 280 eur na základe toho, ako to rodič zdokumentuje. Čiže keď napríklad v obecnom zariadení, v obecnej škôlke je skutočne platba rodiča 60 eur, tak teda má preplatených tých 60 eur, ak v súkromnom zariadení je povedzme 260 eur, tak rodič dostane 260. A to aby bolo jasné.
No my sme vtedy, my sme vtedy namietali proti tomu rozdeleniu a proti tomu skráteniu sumy v obecných zariadeniach na maximálne 80 eur s dôvodom, že tým pádom vlastne zužujeme priestor pre obce, aby potenciálne ten poplatok žiadali vyšší s tým, že rodič to aj tak z vlastného vrecka platiť nebude, lebo to vlastne bude zafinancované formou tohto príspevku. Jednoducho nevideli sme a ja stále nevidím logiku, prečo by mal byť strop príspevku v prípade detí v obecných zariadeniach len 80 eur. Lebo tým pádom vlastne odkazujeme obciam, plaťte si to z vlastných peňazí, nežiadajte tie peniaze od rodičov, nežiadajte od nich viac ako 80 eur, pretože inak by to tí rodičia nevládali zaplatiť, jednoducho, ak ten pobyt, ak tie náklady na jedno dieťa, starostovia by vedeli lepšie povedať, koľko to je, ja si netrúfam na presnosť, ale ak sú povedzme 200-250 eur v obecných zariadeniach, možno 300, tak vlastne tieto sumy sú na bedrách tej obce. Keby ten príspevok bol vyšší pre obce, hej, pre deti, ktoré sú v obecnom zariadení, tak by tá obec mohla nastaviť výšku tej platby lepšie, ušetrila by svoje prostriedky, rodičov, rodičov by to nič nestálo, pretože pri zvýšení tej hranice by to jednoducho zaplatil cez príspevok na starostlivosť a štátny rozpočet, ešte raz sa k tomu vraciam, by to stálo máličko, pretože v drvivej väčšine ide o financie z Európskeho sociálneho fondu. Takže toto vyčítam ministrovi Richterovi, že to rozdelil a strop pre dieťa, ktoré je v obecnom zariadení, je len 80 eur.
Chválim ešte na druhej strane to, že došlo k zjednodušeniu tej byrokracie, to je, samozrejme, pozitívne, to vykazovanie tých nákladov, potvrdení je menej, ako to bolo predtým, to bol určite dobrý krok.
No a teraz tento návrh. Tento návrh, teda nepoviem, že dramaticky, pretože to je skôr citlivo, skôr možno málo odvážne, zvyšuje tú hornú hranicu na 300 eur, čiže nejde o nejakú dramatickú zmenu z tohto pohľadu. Myslím si, že s tým by ste mohli súhlasiť bez akéhokoľvek zaváhania.
Čo je tu, čo je tu citlivá vec, aspoň teda vysvetlím, prečo je to zvýšenie vekovej hranice. Dnes v zákone je do troch rokov. Čiže rodič si môže čerpať ten príspevok, pokým dieťa má dva roky a 364 dní. Keď už má tri roky, tak už tento príspevok čerpať nemôže, a pokiaľ to dieťa je v nejakej škôlke, tak skrátka tie poplatky za tú škôlku v plnej miere znáša z vlastného vrecka. A čo je potom problém? No problém je ten, že predstavte si matku trojročného dieťaťa, ktorá nevie umiestniť svoje dieťa do obecnej škôlky, pretože tam miest je jednoducho málo, starostovia potvrdia, že si nevymýšľam, a ak teda sa chce vrátiť do práce a nemá v rodine po ruke "starú mamu", ktorá by sa o to dieťa postarala počas toho, čo je ona v práci, tak je východiskom len a len to, že si teda nájde drahú aupairku alebo si nájde jednoducho drahú súkromnú škôlku, kde tie poplatky sa pohybujú na úrovni okolo 300 eur - samozrejme, v závislosti od regiónu - a to si ale musí platiť z vlastného vrecka, tam jej štát nijako nepomáha, ak nerátam prídavok na dieťa 23 eur alebo daňový bonus 21 eur, hej. Čiže tam už žiadna pomoc od štátu nie je, a pokiaľ tá matka, pokiaľ tí obidvaja rodičia chcú pracovať, tak skrátka musia zniesť tých povedzme 300 eur, ktoré zaplatia v súkromnej škôlke. Až potom to päťročné dieťa, aj keď už má rok do začatia povinnej školskej dochádzky, vtedy dostane s garanciou miesto v tej škôlke obecnej. Pán minister hovorí, že teda staviame škôlky, investujeme z eurofondov a čo nevidieť, o pár rokov tu bude dostatok obecných škôlok. No možno o pár rokov bude, ja neviem, ale fakt je ten, že teraz nie sú.
Mal som hneď na úvod povedať, poviem to teraz, som znova v konflikte záujmov. Kurníkšopa, čo narobíte, keď máte deti, kto z vás ich nemá. Mám teda 3,5-ročného syna, 1,5-ročnú dcéru, čiže sa nás to týka. Zatiaľ ich máme doma, vieme to zariadiť, ale, ale náš syn pôjde od septembra do škôlky, do súkromnej škôlky, pretože má tri a pol roka, dôvody som vysvetľoval, a budeme teda za neho platiť nejakú relatívne vyššiu sumu. Netvrdím, že by som to nebol schopný z poslaneckého platu zaplatiť, to ja s tým problém asi nemám. Ale predstavte si rodičov, ktorí žijú z priemerných platov alebo možno ešte z nižších, ako majú tých 200 alebo 300 alebo možno až 400 eur zaplatiť oni. Ako to dnes funguje? Aspoň ja teda hovorím svoju skúsenosť z Bratislavy a blízkeho okolia. Dnes to funguje tak, že pokiaľ aj niekde vidno, že sa kopú nejaké základy pre novú štátnu škôlku alebo obecnú škôlku, možnože sa niekde kopú, ale ja vidím relatívne masový, masový príliv malých súkromných zariadení v Bratislave a v okolí, to sú všetky tie, keď si trošku pozorne všimnete, chodíte autom, všimnite si tie reklamy, že tu je nejaká škôlka, poďte, prihláste tam tie deti. To sú súkromné škôlky, ktoré vznikajú ako huby po daždi v okolí Bratislavy, pretože v okolí Bratislavy zrejme sú rodičia, ktorí dokážu za to troj-štvorročné dieťa zaplatiť požadovaných 300 alebo 400 eur.
Čo chcem zdôrazniť. Ak sa tu chceme dopracovať k tomu, aby tu bolo dosť miest pre deti, aj tých troj-štvorročných, tak podporujme vznik tých súkromných škôlok. Lebo taká súkromná škôlka, tá vám vznikne behom pol roka. Stačí, aby niekto kúpil nejaký väčší rodinný dom, urobil tam nejaké tie potrebné úpravy, zariadil to, kúpil veci, ktoré potrebuje, a veľmi rýchlo, veľmi rýchlo môže rozbehnúť to svoje podnikanie v oblasti starostlivosti o deti a nemusí čakať ani na žiadne eurofondy, ani nič komplikované riešiť. Čiže takéto súkromné škôlky, či v Bratislave, či v okolí, alebo aj na celom území Slovenska, môžu vzniknúť veľmi rýchlo a mohli by teda rodičia nájsť miesto pre svoje troj-štvorročné deti relatívne hravo. Nemusíme čakať na výstavbu tých kamenných nových škôlok s otázkou, s akými nákladmi.
Čo je ale dôležité, je to, aby tento príspevok na starostlivosť o dieťa mohol byť poskytovaný aj na dieťa, ktoré už má tie tri, štyri alebo päť rokov. To je kľúčové. Pretože keď toto urobíme, tak potom tí rodičia nebudú mať žiadny problém, aby si povedzme ešte pár eur doplatili v niektorých prípadoch, v mnohých prípadoch ten príspevok bude stačiť, a aby sa tá matka do toho zamestnania skutočne mohla vrátiť a aby, aby to vlastne, počúvajte dobre, vrátila štátu späť cez svoje dane a odvody. Veď trošku rozmýšľajme aj, aj týmto spôsobom. A keď sa tu stále hovorí, tie frázy, zosúladenie pracovného a rodinného života. Fráza krásna, ale čo pre to robíme v praxi. Čo pre to robíme v praxi? Toto opatrenie, ktoré sa tu navrhuje, to by bolo opatrenie, ktoré to zosúlaďovanie rodinného a pracovného života skutočne zabezpečia. Tisíce rodín sa vám poďakujú, keď takýto návrh podporíte. Alebo keď o ňom aspoň teda budeme diskutovať, možno ho nejako upravíme, upravíme ďalej. Toto je to opatrenie, ktoré je skutočne pre ľudí. Snáď nebude niekto sa snažiť tvrdiť, že nie je to tak.
Má to jeden háčik. Aspoň teda minister Richter o ňom hovorí. A hovorí o tom, že toto už nie je v jeho kompetencii. Pretože deti, ktoré sú trojročné, štvorročné, to už spadá pod rezort školstva. No a ja hovorím, no a čo. Mňa vôbec nezaujíma v tom konflikte záujmov ako rodiča, či táto problematika spadá pod rezort práce alebo pod rezort školstva. Pre mňa za mňa nech to spadá aj pod rezort vnútra. Len nech sa táto problematika rieši.
Čiže poprosím, nedávajte tu argumenty typu, že to ale nepatrí do kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď nepatrí, nepatrí, spadá to do kompetencie školstva, ale poprosím vládnych poslancov, vládne poslankyne, tlačte aj vy, ak to my nedokážeme, lebo koaličná zmluva vás nepustí alebo nás nepustí k riešeniam. Tlačte aj vy, poprosím vás veľmi pekne, na teda vášho ministra školstva, aby s tým niečo robil a aby ten priestor našiel, aby to vedel zafinancovať. Opakujem ešte raz. Poďakujú sa vám okrem mňa z hľadiska toho môjho konfliktu záujmov tisíce ďalších rodičov a dostanete do štátneho rozpočtu späť nemalé prostriedky v podobe daní a odvodov za tie matky, ktoré budú môcť ísť späť do zamestnania.
Zosúlaďujme pracovný a rodinný život. Prosím vás o to.