Ďakujem. Tak vlastnými slovami zopakujem, o čo ide v tomto návrhu, aby som možno pomohol k jeho presadeniu týmto spôsobom.
V prvom rade chcem poďakovať kolegyniam, že si dali tú námahu a tento zákon pripravili, je veľmi dôležitý, skutočne, kolegyne, kolegovia, ktorí sa touto témou nezaoberáte, je veľmi dôležitý. Nezasahuje milióny ľudí na Slovensku, zasahuje možno tisíce alebo možno desaťtisíc ľudí na Slovensku, ale pre túto skupinu ľudí je veľmi dôležitý.
Prvé, prvý, prvý vlastne bod hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie za asistentov, za opatrovateľov nie 12 rokov, ale po celý čas opatrovania alebo osobnej starostlivosti, ktorý poskytujú. Jednoducho povedané, dnes je v zákone lehota 12 rokov. Odkedy tu máme tento zákon? Od roku 2004. V ktorom sme roku? V roku 2016. Ľahkou matematikou si spočítate, že tí, ktorí sa venujú osobnej asistencii alebo opatrujú svoje dieťa počas celej doby existencie zákona č. 461/2003 Z. z., tak vlastne teraz im vlastne vypršala tá lehota 12 rokov, a ak sa možno doteraz veľmi nezvýrazňoval tento problém, tak možno to bolo aj preto, lebo tí ľudia skrátka necítili problém ako taký, ale ten čas skrátka nastal. Už tých dvanásť rokov týmto osobám vypršalo, starajú sa ďalej o deti, opatrujú telesne postihnuté osoby ako osobní asistenti a už to dôchodkové poistenie od štátu jednoducho nemajú. Ako oni to teraz necítia na vlastnej peňaženke, ale mnohí z nich sú už aj vo vyššom veku a už veľmi dobre vedia, že o rok, o dva, o tri príde starobný dôchodok a tieto roky, ktoré teraz opatrujú, či už svojich blízkych, alebo iné telesne, duševne postihnuté osoby, sa im do toho dôchodku jednoducho nezarátajú.
Čiže teraz práve dochádza k tej fáze, kedy to treba urýchlene riešiť. Poprosím, skúste, naozaj skúste sa nad tým zamyslieť. Je trošku škoda, že na toto nemyslí ten, koho nazývame slovom štát, že to teda suplujú opozičné poslankyne, ale dajme to na bok, dajme to na bok. Ten návrh tu je, treba ho, poprosím, treba ho, treba ho v tejto rovine schváliť.
Beriem späť, čo som povedal, štát nemyslí. Myslí. Aj štát sa spamätal, a pokiaľ mám správne informácie, tak vlastne mal by prísť a zrejme, zrejme aj vládny návrh zákona alebo vládna novela zákona o sociálnom poistení, niekedy v najbližšom čase ako súčasť balíka aj s kompenzáciami a zrejme sa to predsa len bude riešiť aj formou vládneho návrhu.
Čiže tie slová, ktoré boli možno trošku príkre, beriem späť, a ak sa to teda nevyrieši touto opozičnou novelou, tak zrejme tu príde vládna novela, a keď nie teraz, tak o pár mesiacov snáď sa tento problém dá do poriadku a budeme mať aj my ako poslanci čisté svedomie, že sme tejto veci pomohli.
Druhá vec, druhá vec, na ktorú teda určite žiadny vládny návrh zákona nemyslí, o tomto teda skutočne netuším, a ktorý uvediem tým, že je to aj moje maslo na hlave, priznám sa. Ide o zmenu systému dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Teda priblížim, že čo sa vlastne v minulosti stalo a prečo mám ja osobne maslo na hlave. Sčasti. Veď vysvetlím.
Keď som nastupoval na ministerstvo v roku 2010, v druhej polovici roku 2010, tak v tomto štáte sa už snáď všetci dozvedeli o tom, že existuje tu nejaký výhodný systém dobrovoľného nemocenského poistenia, dokonca aj manželka budúceho ministra financií Kažimíra o tom dobre vedela a skutočne mnoho ľudí ten systém - a teraz bojím sa povedať slovo - zneužívalo. Skrátka využívalo to, ako bol nastavený. Pre zjednodušenie a pochopenie poviem, že ten systém dobrovoľného nemocenského poistenia bol vlastne nastavený tak, že keď ste ako občan na tom poistení zaplatili 1 euro, 1 euro poistného, tak ste vlastne mohli očakávať od Sociálnej poisťovne dávku vo výške obrazne 10 eur, že keď niekto vložil 100 eur, tak mohol očakávať dávku 1 000 eur, keď niekto vložil 500 eur na odvodoch, mohol čakať dávku 5 000 eur pre zjednodušenie. Jedna k desiatim. Čiže bolo to veľmi výhodné a nikoho to nič nestálo, len trošku pohnúť rozumom alebo dať si poradiť a fungovalo to takto. Veľmi výhodne, pre toho, kto to dobrovoľné poistenie mal, ale veľmi nevýhodne pre Sociálnu poisťovňu.
V tom roku 2009/2010 sa takýmto spôsobom tá diera, ktorá v Sociálnej poisťovni tak či tak je, začala výrazne zvyšovať v oblasti nemocenského poistenia. To boli sumy rádovo v desiatkach miliónov eur. Skutočne ako bez akejkoľvek srandy, tam už to prestalo byť, prestalo byť tak, že veď to robí len pár ľudí.
Čiže ja som prijal opatrenie v tom čase ako minister, aby som to zastavil, nezrušil som dobrovoľné nemocenské poistenie, nie, ale podmienil som jeho existenciu tým, že občan, ktorý oň má záujem, sa musel prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie, čiže jedno s druhým. Aj zamestnanec, alebo živnostník, keď je povinne poistený, tak si platí aj jedno, aj druhé, nemôže si vybrať, že ja budem platiť len nemocenské, lebo to mňa zaujíma, a dôchodkové, to nechajme nabok, lebo to je drahé. Čiže v rámci tejto filozofie a v rámci zastavenia tej zvyšujúcej sa diery v rozpočte Sociálnej poisťovne som toto urobil, presadil, aj keď to nebolo jednoduché, lebo napr. manželka pána budúceho ministra financií Kažimíra bola možno medzi tými, ktorí sa proti tomu hrozne búrili, pretože zistili, že aha, to jedna k desiatim, hej, spomínané, bude na konci. Boli tam prechodné obdobia. To znamená, že nie je to zase až tak úplne tak, že by tí, ktorí si to dobrovoľné poistenie platili, boli zrazu seknutí a poškodení, tým, že platili si a nedostali. Možno som to prechodné obdobie mal vyladiť a tak blahosklonnejšie posunúť na dlhšie, ale verte mi, že som myslel aj na tento aspekt.
Ale čo je dôležité, od toho dňa D, je teda možné nemocenské poistenie dobrovoľné, uzatvoriť v Sociálnej poisťovni len s tým, že má ten občan aj dobrovoľné dôchodkové poistenie, a to už potom nie je to, že jedna k desiatim, to je tak jedna k jednej, povedal by som. Alebo možno mierne v prospech Sociálnej poisťovne, ale to je individuálne, ale výsledok je teda ten, keď prejdem k veci, že ak je niekto osobný asistent, čiže jeho príjem spočíva z toho, že ako osobný asistent sa stará o nejakú telesne postihnutú osobu, platí z toho príjmu daň, štát za neho platí zdravotné poistenie a štát za neho platí dôchodkové poistenie, on teda nemá od štátu ani poistenie nemocenské, ani poistenie v nezamestnanosti.
Pani kolegyňa povedala niekoľko príkladov, v čom je problém. Napríklad, zopakujem, hej, ak niekto vykonáva osobnú asistenciu nejaký čas a prestane ju vykonávať z nejakých dôvodov a napríklad narodí sa osobnej asistentke dieťa, tak skrátka nebola nemocensky poistená. Čiže nemá nárok na materské, alebo tak ako ste spomínali, osobná asistentka, ktorá je matka, má svoje deti, ktoré ochorejú, nemá nárok na ošetrovné, pretože nemá nemocenské poistenie. Ak ho chce mať, môže, môže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale, v čom je ten zlý vtip, len v súčinnosti s dobrovoľným dôchodkovým poistením. A to je už skutočne drahá vec, keď do toho dáme aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, skrátka, aby to bolo komplet, tak snáď sa nepomýlim, keď to teraz poviem, ale je to približne 35 % z toho základu, ktorý si tá osoba stanoví, že keby ten základ bol povedzme 500 eur, aby to dávalo nejakú, nejaký zmysel, minimálne to musí byť 412, tuším teraz, povedzme, že by to bolo 500 eur, tak tá suma, ktorú tá osoba zaplatí na poistení, je nejakých 170 alebo 180 eur. A to teda naozaj nie je malá suma pre človeka, ktorý žije zo 400-500 eur čistého. Keď by to malo byť tisícka, aby tá povedzme materská bola slušná, tak to je potom 350 eur mesačne. To sú jednoducho sumy, ktoré si, ktoré si nemôžu tieto osoby dovoliť.
Výsledok je teda ten dnes, že opatrovatelia alebo osobní asistenti nemajú uzatvorené toto dobrovoľné poistenie, lebo na to finančne nemajú možnosti. A potom sa deje to, čo sme tu menovali v tých príkladoch. Takže návrh je ten, aby si osobný asistent alebo opatrovateľ mohol v Sociálnej poisťovni uzatvoriť len samostatne..., len nemocenské poistenie, len poistenie v nezamestnanosti, ktoré za nich štát neplatí, aby teda odvádzal odvody na tieto dva druhy poistenia, ktoré sú finančne relatívne znesiteľné, a tým pádom aby tieto osoby mali ochranu v prípade, že dôjde k chorobe vlastného dieťaťa, k tehotenstvu, k materstvu alebo tomu, že tá samotná osoba má nejaké vážnejšie zdravotné problémy, a pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, keď raz tá osoba skončí s opatrovaním alebo osobnou asistenciou a nenájde si prácu, aby teda mohla po období pol roka čerpať dávku v nezamestnanosti tak, ako povedzme zamestnanec, ktorý príde o prácu, alebo živnostník, ktorý z rôznych dôvodov zanechá živnosť.
Určite, a to mi môžte veriť, tu nepôjde o nejaké nové otvorenie nejakých nových medzier alebo dier v zákone o sociálnom poistení, to vám garantujem. To sa nestane. Tuto ide o poctivý úmysel, pomôcť týmto osobám, ktoré by tým pádom získali túto možnosť, či ju využijú, alebo nie, to bude ich vec, ale v každom prípade budú mať možnosť vo vlastnom záujme zabezpečiť sa tak, aby v prípade choroby, tehotenstva, straty príjmu mali dávku zo Sociálnej poisťovne tak, ako to majú iní občania.
Takže zakončím to tým, skutočne, kolegyne, kolegovia, odporúčam vám veľmi podporiť tento návrh.
Ďakujem.
