Videokanál poslanca

Ja doplním vystúpenie pána Beblavého ešte takýmto príkladom z hľadiska toho rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. No predstavte si situáciu vo Volkswagene. Volkswagen je teraz pod tlakom moderných odborov pána Smolinského a finančné prostriedky, ktoré potenciálne zrejme má k dispozícii na nejaké sociálne výhody pre zamestnancov, skrátka, bude musieť dať na zvyšovanie platov. Niečo ich to bude stáť, a nie málo. Ale teraz. Medzitým tu máme Zväz strojárskeho priemyslu, medzitým tu máme KOVO, Odborový zväz KOVO, ktorí spolu uzatvoria kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v rezorte strojárenstva, ktorá sa tým pádom bude automaticky vzťahovať aj na Volkswagen a ktorá prinesie povinnosť pre zamestnávateľa vyčleniť nejaké financie na nejaké sociálne výhody, ktoré dohodli tie zväzy na tej vysokej úrovni medzi sebou, tak ako považovali za zaujímavé a výhodné. Lenže tomu Volkswagenu a tým zamestnancom Volkswagenu to nevyhovuje. Pretože ak má ten Volkswagen nejaké zdroje na sociálne výhody, tak tam práve prebieha ten proces zvyšovania platov a tam pôjdu tie peniaze. To, že medzitým na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa dohodne o týždeň viacej dovolenky, to v tom Volkswagene nikoho nezaujíma, možno nehovorím vhodný príklad, ale verím, že ma chápete. Čiže to, čo sa dohodne na tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, nezaujíma tých zamestnancov vo Volkswagene, lebo oni tú sociálnu výhodu chcú dostať v inej podobe a ten zamestnávateľ tie peniaze má, ale ak ich bude musieť dať na to, čo na neho spadne zhora, tak potom ich nebude môcť dať na to, čo tí zamestnanci v tom reálnom živote, v tej reálnej firme skutočne potrebujú. V tom je nezmyselnosť rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa okrem iného. Prednosť by mala mať podniková... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom, kolegynke za pripomienky a poznámky. Chcem ešte raz zdôrazniť, že podstatou môjho pozmeňovacieho návrhu, teda nášho, prepáčte, kolegyne, formulovali sme ho spolu, nášho pozmeňovacieho návrhu je návrat do stavu pred rokom 2013. To znamená dobrovoľné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Ak sa mi to ako zamestnávateľovi páči, tak dobrovoľne ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pristúpim, ale nikto ma do toho nemôže nútiť. Sme predsa v slobodnej spoločnosti. Je nonsens, aby dohoda dvoch občianskych združení zaväzovala ďalšie subjekty. To s ústavou, s ústavnosťou nemá nič spoločné.
Pán kolega Budaj, pýtali ste sa, akým spôsobom sa vlastne rokuje a akým spôsobom sú nominované organizácie, kto tam rokuje za jednotlivé strany. No tak zamestnávatelia, tam ich vlastne zastupujú dva zamestnávateľské zväzy plus ZMOS, Združenie miest a obcí, ako ďalší významný vlastne zamestnávateľ v samosprávach a za odbory rokuje Konfederácia odborových zväzov. Čiže napríklad rôzne nezávislé ďalšie odborové združenia, či už sú to napríklad sestry, lekári alebo povedzme spomínané moderné odbory vo Volkswagene, tie na tieto rokovania majú prístup len vtedy, keď sa nad nimi zmiluje niekto z Konfederácie odborových zväzov a prizve ich ako pozorovateľa. Ale inak štatút aktívneho účastníka tripartity nemajú.
To už ani nehovorím, keby tu bol pán Mikloško, tak by spomínal kresťanské obory a podobne. Čiže tých odborových združení je na Slovensku viac, ale monopol v tripartite má Konfederácia odborových zväzov, o ktorej ani nevieme, koľko vlastne má svojich členov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa predsedkyňa výboru a zároveň spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dve poznámky.
Pred chvíľou ma minister práce obvinil z toho, že som behom jedenapolročného pôsobenia nezmenil svet presne tak, ako som ho zmeniť chcel, a že som teda nestihol urobiť nápravu, pokiaľ ide o starodôchodcov. Tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, zákon o kolektívnom vyjednávaní, resp. jeho vládna novela, je reakciou ministerstva práce na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže ministerstvo práce veci dáva do poriadku. Poprosím vás, skúste si pomyslene pred sebou predstaviť kalendár. Rozhodnutie Ústavného súdu je zo 16. marca 2016, zverejnené v Zbierke bolo na konci mája 2016 a teraz máme, ak sa nemýlim, jún 2017. To znamená rok a štvrť po tom, ako Ústavný súd rozhodol, vyše roka po tom, ako bolo rozhodnutie zverejnené v Zbierke, minister bude mať zrejme schválenú novelu, ktorou sa teda údajne problém, ktorý napadol Ústavný súd, nesúlad s ústavou, s dohovoroch o ľudských právach, má vyriešiť. Čiže minister si svoju robotu robí tak, že predkladá návrhy zákonov, ktorým sa majú riešiť sťažnosti, resp. výhrady Ústavného súdu, predkladá neskoro a bude tu niečo rozprávať o tom, aký som bol ja napríklad pomalý a čo som všetko nestihol.
Druhá otázka je, druhá vec, druhá poznámka je pokrytectvo toho istého ministra, ktorý nesmierne rád rozpráva o dôležitosti sociálneho dialógu, o tom, ako citlivé zákony musia prechádzať po odsúhlasení v tripartite, ako mu na tom záleží. No ale táto novela, o ktorej teraz práve rokujeme, novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá sa absolútne bezprostredne týka či zamestnávateľov na jednej strane, či odborov na druhej strane, ale nepriamo do toho vstupuje vláda, tak takáto dôležitá novela, takýto dôležitý zákon prešiel cez tripartitu so zásadným nesúhlasom obidvoch strán.
Poctivý minister by v takomto prípade, by v takomto prípade tú novelu stiahol a, samozrejme, samotnú novelu by v prvom rade predložil až vtedy, keď by si dôkladne jej podstatu a jej podobu prediskutoval za zatvorenými dverami so zastúpenými stranami, ktorých sa to týka.
Čiže minister práce, ktorý má plné ústa toho, ako on rešpektuje sociálny dialóg a ako on rešpektuje pripomienky zamestnávateľov, pripomienky odborov, pretláča teraz cez vás poslancov novelu, s ktorou ani jedna zo strán na rokovaní tripartity zásadným spôsobom nesúhlasili. Rozumiete tomu?
Čiže jeden z mojich návrhov, ktorý teda poviem v záverečnej časti, bude, aby sme odhlasovali, že tento zákon vrátime na prepracovanie, na dopracovanie predkladateľovi, ale to teda oficiálne poviem až v závere, tak ako hovorí rokovací poriadok.
Podstata celého problému, ktorý sa rieši touto novelou, ktorou sa vlastne reaguje na predošlú novelu, ktorú Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú, podstata je v tom, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa automaticky rozširovali aj na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú združení v príslušnom zväze zamestnávateľov a ktorí teda nie sú ani odborovo organizovaní. Ja sa pokúsim jednoducho vysvetliť, čo je vlastne podstatou tohto vynúteného rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zväz zamestnávateľov je občianske združenie, v ktorom sa dobrovoľne združia nejaké firmy, nejakí zamestnávatelia. Odborový zväz je občianske združenie, v ktorom sa združujú alebo organizujú zamestnanci a prostredníctvom svojich zástupcov, teda ich funkcionári, funkcionári odborov vytvoria odborový zväz. Čiže sú to dve občianske združenia. Tieto dve občianske združenia sa spolu v procese kolektívneho vyjednávania dohodnú na niečom, voláme to kolektívna zmluva vyššieho stupňa, čiže dohodnú sa na nejakých pravidlách hry, a človek by očakával, že keď sa teda dohodnú na niečom tie dve občianske združenia, tak sa to bude týkať ich vzájomnej spolupráce, čiže tých zamestnávateľov, ktorí tú dohodu podpísali, tú zmluvu podpísali a tých odborových organizácií a ich členov, ktorí to na druhej strane podpísali za odbory.
No len vtip je v tom, že vy ako podnikateľ alebo vy ako zamestnanec, ktorý nemá nič spoločné s tým zväzom zamestnávateľov a ktorý nemá nič spoločné s tou odborovou organizáciou, vy musíte vlastne plniť dohodu, na ktorej sa dohodli tieto subjekty. Chápete?
Predstavte si, že dvaja z vás sa medzi sebou na niečom dohodnú, že takto a takto budeme niečo robiť, a teraz ja by som mal byť povinný držať sa tejto vašej dohody. No pre mňa, za mňa dohodnite si, čo chcete, ale mňa do toho neťahajte, ja si budem veci robiť tak, ako ja chcem. Čiže v reči kolektívnych zmlúv, ja zamestnávateľ, ktorý nie som v tom zväze, a moji zamestnanci, ktorí nie sú organizovaní odborovo v príslušnom odborovom zväze, si uzatvoríme našu podnikovú kolektívnu zmluvu, kde si my povieme, aké chceme mať pravidlá. To znamená, aké budú mať tí zamestnanci nejaké nadštandardné výhody oproti štandardu daného Zákonníkom práce. Či tam budú príplatky takéto, či tam bude dlhšia dovolenka, či tam bude nejaká iná výhoda v prospech zamestnancov alebo nejakej časti zamestnancov. To je, prosím pekne, naša vec, a vy keď ste sa na niečom dohodli, to je zase vaša vec. Sme predsa v slobodnej spoločnosti a to je jednou zo zásad našej ústavy. Ale táto podstata je, že, opakujem ešte raz, nech už to voláme reprezentatívna zmluva alebo akákoľvek iná zmluva, kolektívna zmluva vyššieho stupňa, podstata veci spočíva v tom, že dve občianske združenia sa na niečom dohodnú a máte to dodržiavať aj vy, ktorí nie ste ani členom ani jedného, ani druhého. To je nonsens. Takto to v slobodnej spoločnosti vyzerať jednoducho nemá.
Viete mi povedať príklad z nejakej inej časti spoločenského života alebo akéhokoľvek iného diania na Slovensku, kde by to takto fungovalo? Že sa zväz záhradkárov dohodne so zväzom poľnohospodárov o nejakej spolupráci a majú to plniť povedzme aj rybári? Ja takýto iný príklad jednoducho nepoznám.
Čiže podstatou pozmeňovacieho návrhu, ktorý budem v záverečnej časti svojho vystúpenia prednášať a ktorý teda nájdete aj na internete, je to, aby sa zákon o kolektívnom vyjednávaní vrátil do podoby účinnej pred rokom 2013, to znamená do podoby, akú som po sebe zanechal ako člen vlády Ivety Radičovej, a aby v prípade, že má zamestnávateľ záujem, dobrovoľný záujem byť súčasťou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, aby tak mohol urobiť dobrovoľne, ale aby rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nebolo povinné. To je podstatou zákona, tak ako vyzeral pred rokom 2013 a ku ktorej sa treba vrátiť. Sme predsa v slobodnej spoločnosti.
Chcem ešte povedať k tej tzv. reprezentatívnosti, a ak by si snáď niekto myslel, že keď v tejto novele nájdete na päťdesiatich miestach slovíčko "reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa", tak je to niečo úžasné, niečo dramatické, niečo, čo má nejakú skutočnú vážnosť, tak ste na omyle. Tá reprezentatívnosť neznamená napríklad to, že zväz zamestnávateľov, ktorý je podpísaný na jednej strane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, združuje napríklad povedzme 50 % všetkých zamestnávateľov daného odvetvia. Alebo že by odbory, ktoré sú podpísané na druhej strane, že združujú povedzme aspoň 30 % zamestnancov v danom odvetví. Ani náhodou. Za reprezentatívnu zmluvu môže byť v praxi označená aj taká zmluva, kde povedzme budú 10 zamestnávatelia z celkového počtu 1 000 v danom odvetví a kde bude povedzme 5 % zamestnancov odborovo organizovaných a táto malá skupina zamestnávateľov a malá skupina zamestnancov vlastne bude takto hrdo označená, že uzatvorila reprezentatívnu zmluvu, reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. To s reprezentatívnosťou ako takou v tom normálnom zmysle slova nemá absolútne nič spoločné.
Čo je reprezentatívne na tom, že 10 zamestnávatelia sú združení vo zväze a 990 ďalších zamestnávateľov v tomto odvetví o takúto organizáciu nemá žiadny záujem? V čom je takýto zväz zamestnávateľov reprezentatívny? V čom sú reprezentatívne odbory, ktoré združujú 3 % zamestnancov pracujúcich v danom odvetví? V čom je tá reprezentatívnosť? To je výsmech, a nie reprezentatívnosť!
Mimochodom, bol by som rád, keby Konfederácia odborových zväzov konečne uznala, že transparentnosť, resp. netransparentnosť pri zverejňovaní počtu jej členov jej škodí. Pretože pokiaľ my nevieme, koľko majú členov, tak ja ani nemôžem formulovať svoje myšlienky ako inak ako tak, ako sa dozvedám poza bučky z kuloárnych informácií, že napríklad v takej Kii, kde by ste si predstavovali, že väčšina zamestnancov je v odboroch, je to práve naopak. Napríklad taká Kia Žilina má okolo 10 %, ak nie menej, zamestnancov v Odborovom zväze KOVO. Sú, samozrejme, aj výnimky. Je napríklad Volkswagen, ktorý teraz vstupuje do štrajku, zamestnanci Volkswagenu, kde ich nové Moderné odbory pod vedením pána Smolinského združujú viac, výrazne viac ako polovicu zamestnancov, tuším okolo 80 % zamestnancov je odborovo organizovaných v tých nových moderných odboroch. A asi to nie je náhoda, že tieto moderné odbory vznikli tým, že sa jednoducho odtrhli od doterajšieho Odborového zväzu KOVO.
Čiže tu vidíme aj ten prístup. Nie sú odbory ako odbory. A tie odbory vo Volkswagene, to nie sú žiadni kolaboranti. To, že idú do ostrého štrajku a že žiadajú razantné zvýšenie miezd, to práve dosvedčuje, že to sú odbory, aké by si človek predstavoval, že majú hájiť záujem svojich členov, svojich zamestnancov. Čiže toto je na veľké zamyslenie funkcionárom Konfederácie odborových zväzov a zároveň na zamyslenie, prečo tých členov nemajú, je aj to, prečo stále majú podpísanú zmluvu o spolupráci s istou politickou stranou, ktorá je zhodou okolností členom vládnej koalície. Odbory by mali byť apolitické. Aspoň to si myslím ja. Pokiaľ apolitické nie sú, tak sa ich funkcionári nemôžu čudovať, že o členstvo v politických odboroch nie je záujem.
Odbočil som od témy, vrátim sa k novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Aby som vás nedržiaval, pristúpim na záver svojho vystúpenia, čiže poprosím zrejme o stopnutie času, budem čítať pozmeňovací návrh.
A ten prvý je jednoduchý. Navrhujem, poprosím, pani spravodajkyňa, navrhujem vrátiť zákon na dopracovanie predkladateľovi. To je prvá vec.
A druhá je pozmeňovací návrh, v prípade, že sa teda bude pokračovať v rokovaní, spolu s kolegyňou Jankou Kiššovou a kolegyňou Erikou Jurinovou navrhujeme nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 512).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I body 1 až 5 znejú: 1. V § 4 odsek 3 znie:
"(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje označenie odvetví, pre ktoré je uzatvorená, pričom sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená. Označením odvetvia podľa prvej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu^4aa) na úrovni skupiny."
2. V § 5 ods. 2 písm. a) sa slová "na úrovni divízie alebo skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia alebo časti odvetvia" nahrádzajú slovami "na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia".
3. V § 5 odsek 3 znie:
"(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 7 ods. 1."
4. § 7 znie:
"§ 7
(1) Na spoločný písomný návrh zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a za podmienok ustanovených týmto zákonom ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov v odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Predmetom návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môže byť len niektoré z odvetví, pre ktoré bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa odseku 1 len na zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a ak zamestnávateľ s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí.
(3) Písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa musí byť podpísaný zmluvnými stranami na tej istej listine a musí obsahovať
a) názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť,
b) označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
(4) Ak návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nespĺňa náležitosti ustanovené v odseku 3, ministerstvo vyzve zmluvné strany odstrániť nedostatky alebo doplniť návrh v určenej lehote.
(5) Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno podať ministerstvu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa."
5. § 7a sa vypúšťa.
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vypúšťajú body 6 až 9. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ja chcem podporiť vaše slová, keď ste hovorili o invalidných dôchodkoch. Dnešný systém jednoducho nie je v poriadku, pokiaľ ide o výpočet, z môjho pohľadu o výpočet starobného dôchodku pri dovŕšení dôchodkového veku občana, ktorý dovtedy poberal invalidný dôchodok, najmä tie krátené invalidné dôchodky, a popritom pracoval. Nechcem ísť do detailov, ale to je až v niektorých prípadoch brutálne nespravodlivé voči pracujúcim invalidom a je najvyšší čas sa na to pozrieť. A ja osobne sa priznám, že mám takúto ambíciu cez svoj poslanecký návrh, ktorý budem pripravovať v lete a plánujem ho predložiť na septembrovú schôdzu, som zvedavý na reakcie vás, kolegyne, kolegovia, čo na to potom poviete.

Ďakujem. Za pozmeňovací návrh určite zahlasujeme za, to môžem sľúbiť už teraz, ale podporu celého zákona zvažujem, pretože mám teda veľké výhrady ako, hore za pultom sa mi tlačili na jazyk slová "v zmysle rokovacieho poriadku žiadam o vrátenie návrhu na prepracovanie", čo by si tento návrh naozaj zaslúžil, aby sa na to ešte raz poriadne pozrel a prešiel celým procesom, pretože neboli vypočutí aj zástupcovia organizácií, teda vypočutí boli, ale neboli akceptované ich pripomienky, zástupcovia organizácií, ktorých sa to týka, poberatelia invalidných dôchodkov. Ešte raz to opakujem, takže k dokonalosti to má jednoducho ďaleko.
Pozmeňovací návrh kolegyne Eriky Jurinovej, opakujem ešte raz, ten vysoko oceňujem, pretože to, na čo sa tam dalo jasne ukázať, že je navrhnuté zle, bolo jednoznačne vylepšené, ale celkový ten postup, spôsob, akým ministerstvo túto novelu pripravilo, prepočítalo, zdôvodnilo, nepovažujem za korektný.

Dobrý deň prajem. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani kolegyňa, predsedkyňa výboru, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, mám zmiešané pocity. Na jednej strane, samozrejme, vítam, že sa tu chce urobiť náprava nespravodlivosti vzniknutá tým, že pri novom zákone o sociálnom poistení sa od roku 2004 zásadným spôsobom zmenil výpočet dôchodku a vtedy sa akosi pozabudlo na dôkladné vlastne nastavenie nejakých tých prechodných ustanovení, aby sa ľudia necítili poškodení. Čiže v roku 2004, keďže tá účinnosť tejto novely je v roku 2018, tak neviem, po 14 rokoch vlastne bude istá časť tých nespravodlivostí napravená. No ale tie zmiešané pocity spočívajú vlastne v tom, hlavne ten pôvodný vládny návrh je napísaný tak, že napriek tomu, že sa snažím pochopiť, teda ja som nekonzultoval, nestrávil som dlhé hodiny na ministerstve, to treba priznať, hej, čiže neabsolvoval som tú tortúru, ktorú absolvovala kolegyňa Erika Jurinová, ale predsa len mám akési to matematické vzdelanie a jednoducho pochopiť spôsob uvažovania ministerských úradníkov sa dosť dobre nedá. A keby sa aj malo dať pochopiť, tak by som porosil nabudúce, aby v dôvodových správach ten spôsob uvažovania bol dôkladne vysvetlený. Pretože ponúknuť akúsi čiernu skrinku, kde na konci sú nejaké percentá, čísla, nezrozumiteľné, pôsobiace dojmom, že boli vycucané z prsta, to jednoducho nerobí dobrý dojem. Ak by sa niekto dôkladne pustil do štúdia toho, že čo sa vlastne urobilo, obávam sa, že by sa ozvali ľudia, ktorí by sa cítili poškodení.
A ja len z úcty k vám, pán minister, nebudem teraz konkrétny a nebudem menovať tie roky, ktoré máte v tom návrhu, no, ako to povedať diplomaticky, nie celkom dobre. Čiže snaha je urobiť dobrú prácu a odstrániť nespravodlivosti, ale ten spôsob, akým ste to urobili, jednoducho má k stopercentnej spokojnosti veľmi ďaleko. Ja rozmýšľam, ako svojim kolegom, nezaradeným poslancom, dať odporúčanie pri hlasovaní, zatiaľ je predbežná dohoda hlasovať za a hlavne, hlavne hlasovať za vďaka tomu vylepšeniu, ktoré tu ponúkla kolegyňa Erika Jurinová, ktorá si teda dala tú námahu, absolvovala stretnutia, investovala množstvo energie spolu s Ľubicou Navrátilovou, ktorú tiež týmto spôsobom pozdravujem a oceňujem to, čo pre túto novelu urobila. Ale opakujem, mám z toho veľmi zmiešané pocity, pretože, pretože, hm, no radšej budem ticho a nechám tam, prosím, pre zápis tri bodky. Nechávam tam tri bodky. Kto chce, si domyslí.
Ťažko k tomu ešte niečo dodávať, vecne podstatu vystihla, myslím, moja predrečníčka Erika Jurinová, opakujem, zakončujem svoje vystúpenie, mám zmiešané pocity, pretože na jednej strane je dobré, že sa tie nespravodlivosti odstraňujú, na druhej strane tá technika, ten spôsob, akým sa to urobilo, jednoducho má od dokonalosti veľmi ďaleko. A to už ani nehovorím o tom, že invalidné dôchodky ste, skrátka, zamietli pod koberec.

Keďže som si, keďže som si zabudol kartu, tak využijem takéto svoje právo ako spravodajcu, keď už teda ním som.
Veľmi pekná, zaujímavá diskusia. Obidvom kolegom, kolegyni, kolegovi, ja si dovolím poďakovať a, samozrejme, aj predkladateľom návrhu za to, že to bolo veľmi príjemné, a tak sme si trošku pošpásovali. Teda vy ste si, tak ja sa teda pridám. Áno, keď budeme spolu vo vláde, tak to treba urobiť. Chcel by som teda zdôrazniť to, čo tu vlastne zaznelo aj včera pri tom prvom čítaní v návrhu SaS-ky a dnes pri druhom čítaní návrhu OĽANO.
Jednoducho filozoficky treba zjednotiť príspevky, ktoré poskytujú, ktoré dostávajú biologickí rodičia a náhradní rodičia. Veď prečo by to malo byť inak. Ja len teda tak medzi nami, prečo je to inak. No napríklad je to preto inak, lebo sú negatívne skúsenosti so zneužívaním inštitútu náhradných rodín. Ako boli časy, keď to bolo až brutálne, nech sa na mňa nikto nehnevá. Dnes je to už, myslím, inak, aj keď situáciu presne ja zmapovanú momentálne nemám. Tam veľkú úlohu hrajú vlastne súdy. Akým spôsobom pristupujú k tomu osvojovaniu, či teda podporujú tie špekulácie, ak ich podporujú alebo podporovali, alebo či je ten proces férový. Takže možno aj kvôli tomu, kvôli tým negatívnym skúsenostiam boli tie príspevky doteraz rozlíšené, že nebolo to rovnako.
No ale aby som teda vniesol trošku optimizmu, ono to rovnako je. Napríklad si zoberte taký ten skromný daňový bonus. Ten rovnako malý dostávajú biologickí rodičia aj náhradní rodičia. Rovnako malý dostávajú rodičovský príspevok alebo prídavky na deti, z pohľadu štátnych sociálnych dávok, biologickí rodičia aj náhradní rodičia. Čiže tam už je to pekne jednotné, tak prečo by to nemohlo byť jednotné aj pri týchto ďalších príspevkoch podľa zákona o príspevkoch náhradnej starostlivosti.
A aj svoju polievočku si prihrejem, ktorú hovorím stále, materská. Materskú rovnako dostávajú biologickí rodičia pri narodení dieťaťa a rovnako tento nárok, pokiaľ prevezmú dieťa vo veku do troch rokov majú aj náhradní rodičia. Čiže aj tam sa už vlastne zaviedla rovnoprávnosť pri poskytovaní tejto konkrétnej dávky zo sociálneho poistenia. Takže prečo by to nemohlo byť pri tých ďalších príspevkoch? To je všetko fakt a mám za to, že príde možno v krátkej dobe deň, kedy sa tak stane.
Zatiaľ teda ďakujem všetkých iniciátorom, všetkých diskutujúcim a teším sa na hlasovanie v utorok.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 596, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 614 z 29. mája 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Budem stručný. Vyzývam vás, kolegyne, kolegovia, na podporu tohto návrhu zákona. Chcem zdôrazniť, že na rozdiel od tej otcovskej dovolenky, kde predsa len je nejaká finančná záťaž pre rozpočet Sociálnej poisťovne, tu prakticky žiadne finančné zdroje nové potrebné nebudú. To, že v praxi majú muži vyššie platy ako ženy, to je, bohužiaľ, smutná realita z pohľadu žien, ale nie objektívny dôvod, aby tu niekto spochybňoval z hľadiska výpočtu ošetrovného.
Tento návrh je veľmi potrebný v praxi, nebudú ho využívať, samozrejme, všetci rodičia, ale tam, kde na to príde, kde môžu byť nejaké problémy v rodine rôzneho charakteru, bude veľmi dobrá možnosť vystriedať sa na OČR-ke. A ak to niečo má spôsobiť, tak možno veľmi symbolický nárast administratívnych povinností, napríklad zamestnávateľa, ktorý vlastne jeden zamestnávateľ nahlasuje OČR-ku a bude musieť aj druhý zamestnávateľ nahlásiť OČR-ku do Sociálnej poisťovne, ale v záujme výsledku si myslím, že to je skutočne zanedbateľná záťaž, ktorú by ani nestalo za to spomínať.
Takže ešte raz, je to návrh, ktorý pomôže časti našich rodín, časti našich rodín to pomôže veľmi výrazne, Sociálnu poisťovňu ani iné verejné rozpočty to nebude stáť prakticky nič. Čiže je to len na našej dobrej vôli, aby sme tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 543. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 559 z 24. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.