Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 827 a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 861 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja súhlasím s argumentami, ktoré povedal pán kolega Simon. Myslím si, že tento návrh treba ešte raz poriadne prediskutovať. Sú to skutočne dôležité veci, dôležité. Takisto ja sa stotožňujem s tým, že nespochybňujem podstatu tých návrhov, či sú to príplatky za soboty, nedele, či sú to trináste, štrnáste platy, treba sa o tom baviť, ale treba sa o tom baviť ešte raz.
Pozrite napríklad teraz tento pozmeňovací návrh pána kolegu Baláža. Mohla sa k tomu vyjadriť tripartita? Mohli sa k tomu vyjadriť zamestnávatelia? A tým myslím najmä na obce a mestá, ktorých sa to bude týkať. Mohli k tomu povedať jedno slovo v nejakej slušnej diskusii? Odpoviem si sám. No, samozrejme, že nemohli. Čiže poprosím vás, ak to myslíte vážne, ak to myslíte tak, aby to bolo na prospech občanov Slovenska, aby to zamestnávatelia zvládli, aby to zvládli mestá a obce, tak otvorme tú diskusiu aj pre nich ešte raz.
My sme sa vyjadriť mohli, povedali sme si svoje námietky. Mojou najväčšou námietkou pri trinástych, štrnástych platoch je podmienka toho priemerného mesačného zárobku, resp. priemerného mesačného platu, ktorá je nesplniteľná za daných okolností. Minie sa to cieľu, ktorý ste, pán predseda, pôvodne zamýšľali. Nechali ste sa obaláchať pánom ministrom financií. To je celé. Nechali ste sa oklamať, čiže vo vlastnom záujme, prosím, podporte to a vráťte to späť.

Ďakujem, pán kolega. Plne podporujem tento váš návrh. Presne s touto otázkou som sa stretával na školeniach, kedy sa ma prítomné mzdárky z ustanovizní, ktoré teda sú rôznymi samosprávnymi zariadeniami a podobne, pýtali, či aj oni budú môcť využívať trináste a štrnáste platy. Hovoril som im, že pravdepodobne nie. Čiže tak to aj vyzeralo podľa vášho pôvodného návrhu. Čiže tento návrh to pozitívnym spôsobom upravuje aj v prospech zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, aj v prospech zamestnancov v štátnej službe, čo kvitujem a podporím tento pozmeňovací návrh.
Neodpustím si ale poznámku, že dobre, že ste ho dali, pretože ja už som počul aj názory také, že pôjde to na Ústavný súd, pokiaľ to tam takto nebude, čiže ste sa vyhli podaniu na Ústavný súd tým pádom zrejme. A ďalšia vec je, že vraciam sa k tomu, čo som povedal. Toto, čo sa teraz práve deje, je výsledkom toho, že robíte veci v strese a bez riadneho pripomienkového konania.
A druhá vec je ešte tá, ako otázka na záver: Kde vezmú tie inštitúcie, tí zamestnávatelia, ktorí idú podľa zákona o odmeňovaní vo verejnom záujme, kde vezmú peniaze na to, aby vyplatili jeden priemerný mesačný funkčný plat naviac ako 13. plat a ďalší priemerný mesačný plat naviac ako 14. plat? Kde na to vezmú prostriedky?

Ďakujem. Tak poďme zaradom, keď teda môžem využiť túto nečakanú príležitosť zapojiť sa do rozpravy k tomuto zákonu.
V prvom rade ide o veľmi vážne zmeny. Zavedenie príplatkov za sobotu a nedeľu nie je také jednoduché, ako by si možno niekto povedal, pozerajúc na priemyselné parky v okolí Lozorna, pretože tu máme aj východ republiky, kde veci fungujú úplne inak. A moja tradičná výhrada v tomto volebnom období je teda tá, že takéto návrhy by sa mali robiť v riadnom procese ako vládne návrhy. To neupieram právo poslancom predkladať poslanecké návrhy, ale to, že chýba seriózny proces v podobe medzirezortného pripomienkového konania, ešte predtým predbežného pripomienkového konania, že sa k tomu môžu odborníci vyjadriť len niekde medzi sviatkami na nejakej mimoriadnej tripartite, to skrátka nestačí. Naviac, kolegovia z SNS, ktorí sa na mňa tak pekne usmievajú, tak im to rád vrátim, prinesú veľmi zaujímavý návrh na trináste a štrnáste platy takým spôsobom, že na druhý deň sa má o tom hlasovať. To znamená, že tam vlastne diskusia, ak nejaká bola, tak ja o žiadnej nejak moc veľmi neviem. Dokonca pokiaľ viem, tak nebola ani na sociálnom výbore. Čiže takto sa to skrátka nerobí. Vládnete, robte si to, ako chcete, ale takto sa to, takto sa to nerobí. To sa vám všetko vymstí, to mi verte. Tá karma sa vráti.
No a teraz k veci. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Ten návrh je v zásade dobrý a v podstate by som ani nemal nič proti tomu, keby sa akceptoval hlas podnikateľov v tejto veci. Niežeby som sa silou-mocou chcel zastávať podnikateľov, ale ako som už naznačil v tých úvodných vetách, je niečo iné, keď má niekto firmu a dokonca veľkú firmu, súčasť nadnárodného koncernu na západnom Slovensku, kde sú platy vo výrobe tisíc eur a viac, kde príplatky za sobotu a nedeľu nie sú nijako zaťažujúce, pretože ich poskytujú už teraz a tí zamestnávatelia nad tým môžu mávnuť rukou. Ale niečo iné je malý podnikateľ na východnom Slovensku, napríklad taký, ktorý silou-mocou sa snaží udržať v službách v turistickom ruchu. A neviem, či viete, ale tie reštaurácie, hotely a rôzne zariadenia, ktoré slúžia pre turistov, fungujú najmä v sobotu a v nedeľu, pretože v utorok alebo v stredu tam ľudia príliš neprídu, sú v práci. Tí, ktorí sa chcú zabaviť, chcú sa najesť, chcú ísť na nejaký výlet, to predsa riešia v sobotu a v nedeľu. Čiže či už je to oblasť pod Vysokými Tatrami, alebo niekde na Šariši, v okolí Starej Ľubovne a podobne, Bardejovských kúpeľov, tak tam ten turistický ruch funguje cez víkendy. A vyplácať povinné príplatky, to bude znamenať pre tých drobných podnikateľov dosť veľký problém. Žiadna výnimka v tomto neexistuje.
To znamená, že každý si s tým poradí, samozrejme, všetko sa utrasie, všetko sa nejako, všetko si nejako sadne, ale bude to pre nich problém. Zariadenia sociálnych služieb, kde musia byť zamestnanci v sobotu, kde musia byť v nedeľu. Strážna služba, zdravotnícke zariadenia a ďalšie príklady, to sú povolania, kedy sa musí byť v práci v sobotu a v nedeľu. To, že sa do toho návrhu cez poslanecký, teda resp. cez spoločnú správu, dostali symbolicky nižšie príplatky, to je len určité gesto, že sa na nich trošku pamätá, na tých, ktorí musia pracovať v sobotu a v nedeľu, a tam, kde to bude problém dodržať. Ale to je, to je naozaj, to je naozaj málo.
To, čo minister Richter priniesol pred troma týždňami na tripartitu a prezentoval to ako kompromisný návrh, chcem vám pripomenúť, tí, ktorí ste to nesledovali, to vôbec nebol kompromisný návrh. O kompromise ja hovorím vtedy, keď sa na tom zhodnú zúčastnené strany. Na tomto Richterovom návrhu, ktorým sa teda rozdelilo to zvyšovanie príplatkov na dve fázy a zaviedli sa určité výnimky, s týmto kompromisným, tzv. kompromisným návrhom zamestnávateľské zväzy – ani jeden, ani druhý – nesúhlasili. Ak to niekto prezentuje, že je to kompromisný návrh, tak zavádza. To vôbec nie je kompromisný návrh, zamestnávatelia s tým nesúhlasili.
Mám málo času, takže prejdem ďalej. Pokiaľ ide napríklad o to, že aj dohodári musia dostať príplatky za sobotu, za nedeľu, za sviatok, za prácu v noci, za sťažené podmienky, to na prvý pohľad dobre znie, ale má to logické chyby. Napríklad si vezmite, vysvetlite mi, prosím vás, niekto, ako je možné, že zamestnanec, ktorý má pracovnú zmluvu a pracuje doma, nemusí dostať príplatok za sobotu, nedeľu, tak je to v tom zákone. Ale dohodár, ktorý pracuje na nejakej veci doma, ten musí mať príplatok za sobotu a nedeľu. Má to, prosím vás, nejakú logiku? Kebyže ja sa dohodnem s nejakou firmou na prácu na dohodu, urobím im povedzme nejaký odborný posudok alebo nejaký návrh, alebo nejaký preklad, tak by som si vykázal úmyselne, že som 12 hodín robil v sobotu, 12 hodín že som robil v nedeľu na dohodu o vykonaní práce, nech dostanem dobre zaplatené. Veď to nemá hlavu ani pätu! Nehovoriac už o tom, ja hovorím možno extrémny príklad, ale takto to bude fungovať. Ale na tomto sa vám snažím ukázať, ako to máte nedomyslené. Prečo to máme nedomyslené? Preto napríklad, lebo nebol žiadny pripomienkový proces.
Prejdem k tým trinástym platom. Stavte sa so mnou, že viac ako dve-tri percentá ľudí na Slovensku tie trináste platy jednoducho nedostanú. Pri tom nastavení, ako ste to urobili, že trinásty plat musí byť vo výške priemerného zárobku, chcem vidieť firmu, kde dokážu vyplatiť raz za pol roka naviac zamestnancovi jeden celý priemerný mesačný plat, to je dokonca viac ako jeho základný plat. Lebo do priemerného sa započítavajú rôzne príplatky. A do toho priemerného sa, mimochodom, bude započítavať samotný trinásty, štrnásty plat. Čiže bude tam efekt takej snehovej gule. Trinásty plat vo výplate za máj, štrnásty plat vo výplate za november. Znova vo výške priemerného mesačného zárobku. Toto je absolútne nereálne! Ako to je dobrá myšlienka, trináste a štrnáste platy, ja by som proti tomu nejako zásadne nehovoril, že je to zlé, a hlavne politický marketing sa na tom dá vybudovať veľmi krásny, to veľmi dobre viete a viem to aj ja. Ale tak, ako ste to urobili, je to ľuďom na smiech.
Ja mám za sebou 27 školení od začiatku januára a ľuďom o tom hovorím, že ste navrhli trináste a štrnáste platy. Keď im hovorím, ako ste to navrhli; najprv počúvajú so záujmom, ale keď im poviem, ako ste to navrhli, a zvlášť teraz, keď už viem, že tam je tá podmienka priemerného mesačného zárobku, tak sa jedni chytajú za bruchá, druhí znechutene mávajú rukou a tretí niečo šomrú o pánovi kapitánovi. To je celý výsledok. Ste to úplne pokazili! Tá podmienka nemala byť postavená takto. Mali ste vymyslieť inak. Ale dobre, ste najmúdrejší na svete, vaše návrhy sú tie najskvelejšie, návrhy opozície stoja za nič. Užite si to! Budú sa z vás ľudia smiať ešte viac, z vašich trinástych, štrnástych platov, to mi verte.

Ďakujem. Mám 10 minút, ak vidím. Mohol by som poprosiť o predĺženie času všeobecným súhlasom?

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 824, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 858 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Súhlasím s tým, že táto vláda tu len vyvoláva chaos a chaotickým spôsobom predkladá jeden návrh za druhým, ktoré nemajú žiadnu koncepciu, ani hlavu, ani pätu. Zoberme si tu teraz, dáva sa, bude sa dávať vyšší príspevok na dopravu zamestnancovi ako zo štátnych zdrojov, zo štátnych peňazí, z úradu práce, ale na druhej strane sa tu pred mesiacom schválila novela zákona o dani z príjmov, podľa ktorej zamestnancovi sa zdaňuje, ak mu zamestnávateľ zaplatí dopravu do zamestnania. Čiže pokiaľ si KIA vozí zamestnancov z Liptova firemnými autobusmi do roboty, tak novinkou je to, že tí zamestnanci budú musieť platiť daň z tejto dopravy a na druhej strane o ďalší mesiac tu máme nejaké nové príspevky na dopravu. Jedna ruka nevie, čo robí druhá, alebo ľavá nevie, čo robí pravá.
A pokiaľ ide o rodinnú politiku, tak ten minister práce, sociálnych vecí, ktorý tu bol v rokoch 2010 – 2011, 15 mesiacov, zaviedol materskú pre otcov, zvýšil materskú všeobecne. Pokiaľ pred rokom 2010 bola materská maximálne tri-, štyritisíc eur pri jednom dieťati, dnes je materská, na ktorú ide otec aj matka spolu, skoro 20-tisíc eur. To je asi troj- až päťnásobné zvýšenie oproti tomu, čo po sebe nechala pani Tomanová.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega navrhovateľ, kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, nadviažem práve na túto diskusiu, ktorá tu prebehla pred pár sekundami. Ja som bol teraz niekoľkokrát na východe, Bardejov, Michalovce. Ako človek keď sa pohybuje v tých končinách, tak je mu až do plaču. Na západnom Slovensku to žije, podniká sa, stavia sa, sú tu investori, ľudia majú prácu, platy pomaly, ale predsa len rastú, ale stačí sa vybrať do Bardejova, to je skrátka zúfalé.
Je to zúfalé, pretože to, čo by oni potrebovali, nedostávajú a práve naopak, ako keby sa na nich zabúdalo. Skutočne žiadna slušnejšia investícia na východ za posledné roky neprišla. Prešov, presne tak, to presne potvrdzujeme, Prešov by potreboval získať nejakú veľkú fabriku. Presne tá spádová oblasť, zamestnali by sa ľudia v 50-kilometrovom okruhu, zasiahlo by to niekoľko okresov hore na Šariši. Mohli by nájsť zamestnanie a všetko by bolo pre nich jednoduchšie. Takto sa tu naťahujeme o nejaké príspevky na dochádzanie na presťahovanie, ktorých efekt, ak teda niečomu pomôžu, tak pomôžu tomu, že mladí, pracovití, talentovaní o to skôr odtiaľ odídu, ak tam ešte nejakí vôbec sú, rodiny sa rozpadajú, o starých ľudí sa nemá kto postarať, pretože tá stredná, mladšia generácia zutekala. Čiže to prináša problémy potom na všetkých frontoch nielen z pohľadu nezamestnaných, ale napríklad aj z pohľadu starších, pretože im deti utiekli na západ Slovenska alebo Európy a nemá sa napríklad o nich kto postarať. Takže potom to zasahuje do sféry sociálnych služieb, do sféry zdravotníctva. No, môžme sa o tom baviť ako veľmi, veľmi dlho.
Čiže ak by mala vláda na niečo zamerať svoju pozornosť, tak to je na to, aby pritiahla hoci aj nejakými dotáciami, tam by som vôbec nebol proti, na východ, najmä do Prešova alebo do tohto regiónu. To treba urobiť. A keď už to nevieme alebo keď sa teda nikto akosi neponúka, tak treba urobiť napríklad to, že tých drobných podnikateľov, ktorí sú tam na východe, treba podporiť tak, ako vieme. My sme napríklad navrhovali zníženie minimálnych odvodov. Ja viem, že tu sa ozve faktická poznámka, veď sa zvýšili paušálne výdavky, veď sa živnostníkom pomohlo. Áno, takému, ktorý zarába 1 500 eur mesačne, sa pomohlo. To je úplne jasné. Ale v tom Prešove alebo Vranove, alebo v Bardejove sú živnostníci, ktorí majú mesačný príjem horko-ťažko 500, 600 eur. Keď má platiť 215 mesačne sociálku, zdravotku, tak to tých živnostníkov likviduje. Jednoducho tak to je. (Reakcia z pléna.)
Reči o solidarite si, prosím vás, niekde dajme inde, pretože solidárny možno môže byť ten, ktorý zarába 1 500 eur, ale žiadať solidárne platby od živnostníka, ktorý zarába 600 eur, to je skrátka neprimerané. To je mimo, jednoducho to sme úplne mimo. Čiže tie príplatky, čiže tie príplatky na dochádzanie na presťahovanie, to je povinná jazda, aby ste povedali, že ste niečo urobili, ale to je v podstate zlé opatrenie. Pretože ak to aj niekto využije, tak to bude mať v konečnom dôsledku negatívny sociálny efekt na celé to územie nášho východu alebo Gemera.
Dobre, druhá vec, ktorá je dôležitá, ktorá je zaujímavá v tejto novele, to je de facto podpora zamestnávania cudzincov alebo inými slovami zamestnancov z tretích krajín, čiže z krajín mimo Európskej únie. Je to veľmi rozporná téma a ťažko k tomu z mojej strany zaujať nejaké aj pozitívne, aj negatívne stanovisko. Je to na dlhšiu debatu a jedna z vecí, ktorá mi, mimochodom, chýba pri tomto návrhu zákona, je, že ten priestor na dlhšiu debatu nemáme. Teda ja možno áno, lebo máme tu pekne prvé, druhé, tretie čítanie, výbory, čiže ja by som sa nesťažoval, ale sťažujem sa v mene verejnosti, ktorá nemala príležitosť zúčastniť sa, pripomienkovať v pripomienkovom konaní, pretože je to poslanecký návrh.
Ja viem, že máte sväté právo podávať poslanecké návrhy. O tom sa môžme donekonečna tu baviť. Ja to rešpektujem. Tak ako vy rešpektujete moje právo dávať poslanecké návrhy, ja rešpektujem vaše. Ale treba mať určitý cit pre mieru, prosím. Ak je toto naozaj dôležité opatrenie, a ono je, podpora zamestnávania cudzincov, hľadanie vhodných nástrojov v súvislosti s tým, čo sa deje dnes na Slovensku, je skutočne mimoriadne dôležitá téma. A mali by sme dať príležitosť verejnosti.
Ja viem, že prebehla tripartita, kde sa o tom diskutovalo. Ja to nespochybňujem, ale takto by sa to jednoducho robiť nemalo. Toto sú veci, ktoré treba diskutovať pol roka v tom štandardnom procese. Veď na to sú tie pravidlá tvorby zákonov predsa zavedené. Tak ich takýmto spôsobom, prosím vás, nabudúce neobchádzajme. To sa týka aj Zákonníka práce, kde je to ešte dôležitejšie. Takže výtka moja je na spôsob debaty o týchto zmenách.
No, a pokiaľ mám do toho dať nejaký vlastný vklad v tej krátkej dobe, ktorú mám k dispozícii. Je fakt, že máme na Slovensku, najmä na západnom Slovensku, vysoký prebytok dnes voľných pracovných miest. To je super, pozitívna správa, aj keď v spojení s tým, čo sa deje na východe, tak východniar by mi hneď jednu čapil, ale na západnom Slovensku skutočne je veľmi veľa voľných pracovných miest a zamestnávatelia hľadajú ľudí, ako sa len dá. Chápem, že je tu tlak zamestnávateľov na to, aby sa otvorili brány a aby sa uľahčilo zamestnávanie cudzincov, lebo o ničom inom toto nie je. To, že budú musieť zohnať im ubytovne, to patrí k dobrej, slušnej spoločnosti, čiže to je len dobré, že ste takéto opatrenia tam navrhli. Ale ide celkovo o princíp a príležitosť, ktorú máme, máme náboj, ktorý vieme dobre vystreliť a my ho vystrelíme zle. Viete, čo mám teraz na mysli? Ide o to, aby sme v dobrom nútili zamestnávateľov hľadať si zamestnancov medzi Slovákmi, či tými, ktorí žijú tu, alebo sú možno blízko za hranicami v Rakúsku, v Českej republike, ktorí by sa aj vrátili, ale o čom sa teda bavíme(?), o platoch.
Viete, ako funguje princíp prideľovania modrej karty? To je tiež zamestnávanie cudzincov, ale tých vysokoškolsky vzdelaných, napríklad ukrajinských lekárov. Pri udeľovaní modrej karty je podmienkou na udelenie modrej karty, aby mal ten Ukrajinec napríklad prisľúbený plat vo výške jedenapolnásobku priemerného mesačného zárobku v danom odvetví. Takže pokiaľ chce nejaká nemocnica zamestnať ukrajinského lekára na modrú kartu, dostane tú modrú kartu, ale musí mať garantovanú pracovnú zmluvu s príjmom vo výške, no teraz to asi nepoviem presne, ale niekde okolo 1 500 eur.
O čo mi ide? Ide mi o to, aby sme teraz sa zamysleli, či podobné pravidlo, ako je pri modrej karte, nezaviesť aj pri týchto štandardných pracovných povoleniach pre menej kvalifikované zamestnania. Ja to nedokážem teraz vysloviť. Na to skutočne nemám takú myšlienkovú kapacitu, a to je práve o tej diskusii, aby sme ju spustili, čo je, na čo už teda neskoro, pretože tá diskusia mohla prebiehať na tú tému. Dobre, dovoľme prijať cudzinca do fabriky, ale najprv musí ten zamestnávateľ preukázať, že slušným, zodpovedajúcim spôsobom dal ponuku pracovného miesta aj s primeraným mzdovým ohodnotením. A vtedy, keď na to nereagoval slovenský zamestnanec alebo zamestnanec z členského štátu EÚ, tak vtedy dovoľme zamestnávať cudzincov. Čiže ja neviem si trúfnuť povedať to, niečo na princípe, že ten ponúkaný plat musí byť aspoň vo výške priemernej mzdy v danom odvetví alebo 1,2-násobku priemernej mzdy.
Keby to bolo takto, tak zamestnávateľ nemôže pohodlným spôsobom len cez úrad práce si vybaviť, potrebujem 30 Srbov a dostane, či už o dva týždne, alebo o mesiac, pracovné povolenie, hej, tak ako sa vlastne v tejto novele bavíme. Keby to bolo tak, ako naznačujem, tak najskôr by ten zamestnávateľ musel vyvinúť dostatočnú iniciatívu a ponuku platovú pre zamestnancov a možno by takto získal, netvrdím, že vždy, ale možno by takto získal Slovákov, respektíve týmto spôsobom by sme dosiahli nepriamy tlak na všetkých zamestnávateľov v danom regióne. Pretože ak by raz v nejakej fabrike pri Seredi museli zverejniť, že ponúkajú prácu za 1 200 eur, tak niekto by to prijal, niekto iný by povedal svojmu zamestnávateľovi, milý šéf, ja mám teraz 900 eur mesačne a ak mi nepridáš aspoň stovku, pozrite sa, tam je ponuka 1 200 eur, idem tam. On to možno ten zamestnanec vážne nemyslí, lebo chce zostať v tom zamestnaní, je tam perfektný pracovný kolektív, posledne bol vynikajúci vianočný večierok, ťažko by sa odchádzalo, ale mal by v ruke silný argument na to, aby tlačil na toho svojho vedúceho, aby mu plat zvýšil.
No a my si túto príležitosť necháme ujsť. Pretože my jednoducho povieme, ak je nezamestnanosť v okrese menšia ako päť percent, ak sa na tom dohodnú nejaké zoskupenia ľudí, ktorí majú na tom záujem, že toto, tieto profesie sú nedostatkové, tak tam môžu prísť cudzinci, tak hurá, ich tam veselo pustíme. Nevyužijeme tým pádom príležitosť, ktorú tu máme, ktorá sa nám ponúka, na to, aby sme donútili zamestnávateľov nehľadať pre nich jednoduchšie, lacné riešenie, veď si zamestnáme lacných Srbov, ale aby sme ich donútili zamyslieť sa nad tým, či ponúkajú naozaj zaujímavé platy, aby si zamestnali našich ľudí. Takže neviem, ako to mám nazvať, teda nie je to žiadny návrh, nemá to žiadnu oficiálnu podobu, nemám to pripravené v podobe pozmeňovacieho návrhu.
Je škoda, že táto diskusia je taká, aká je. Len vám, vážení kolegovia, vyčítam, že ste nevyužili niečo urobiť pre slovenských zamestnancov. Urobíte pokrok pre slovenských zamestnávateľov, aj tých dotovaných, aj tých, ktorí majú daňové prázdniny, čo by mohla byť ďalšia výhrada, ale tá tu už zaznela, nebudem to opakovať, ale neurobili ste dostatok, dostatočnú prácu v prospech slovenských zamestnancov a to vám vyčítam.

Ďakujem, ďakujem. Pozrel som si teda na výzvu pána poslanca Tomáša, ako vyzeralo hlasovanie v roku 2014 v novembri o zákone, ktorým sa zaviedla vtedy odpočítateľná položka. Tak prakticky okrem pár neprítomných celý prítomný klub poslancov vtedy za vládnucu stranu SMER hlasoval za. Dnes celý klub poslancov strany SMER, ako sa na vás pozerám, hlasuje proti. Ja osobne som vtedy hlasoval tak, že som sa zdržal hlasovania. Pozrite si, zdržal som sa hlasovania. A keď chcete vedieť prečo, preto, lebo som mal výhrady voči tomu, ako to bolo. Poznáte ma, som perfekcionista a vtedy tam v tej zavedenej odpočítateľnej položky bolo niekoľko technických nedostatkov, ktoré sa mimochodom ďalšími novelami, presne v duchu, aké som vtedy pripomienkoval, museli aj opravovať. Len si to pozrite, keď ste si už nechali takú námahu. Čiže vtedy som nemohol hlasovať za, pretože tam boli jednoducho chyby.
No a pokiaľ ide o minimálnu mzdu, hlavne pán predseda výboru Zelník, ja si vyprosujem vaše reči o tom, že som proti zvyšovaniu minimálnej mzdy. To som nepovedal. A práve naopak, ak sledujete moje mediálne výstupy, ja som za to, aby sa minimálna mzda zvyšovala. Ale zásadne zdôrazňujem, že som za to, aby sa zvyšovala čistá minimálna mzda aj vďaka tomu, že štát bude robiť dobrú daňovú a odvodovú politiku. Vy ju však nerobíte. Inak by neplatil vzorec 88 = 29 + 59. A keby ste tú politiku robili naozaj dobrú a mali záujem na zvyšovaní miezd, tak potom sa vás pýtam, prečo nezvyšujete mzdy zamestnancom vo výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona 553? Prečo na nich kašlete? A to sú pritom takzvaní vaši zamestnanci, ktorých zamestnáva buď štát, alebo samospráva a podobné inštitúcie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, súhlasím s názorom pána prezidenta, ktorý vyjadril námietku voči tomu, že o takto závažnej veci, ako je zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky v zákone o zdravotnom poistení, sa malo jednať nie procesom, ktorý sme vnímali, ktorého sme boli priami aktéri, to znamená pozmeňovacím návrhom na zdravotníckom výbore, ale takýto návrh mal byť pripravený od samého začiatku, od samého uvedenia zákona do pripomienkového konania.
Ale tu pripomínam, že my sa vlastne bavíme o zákone 576 o zdravotnej starostlivosti. O schôdzu skôr sme mali v prvom a potom v druhom, treťom čítaní zákon o zdravotnom poistení, kde to vlastne malo byť, a nie cez nejaký čl. V pichnuté, cez nepriamu novelizáciu. Čiže to je v podstate druhá výhrada, ktorú teda ja k tomuto procesu pridávam.
Čiže stotožňujem sa s výhradou pána prezidenta, že o takto závažnej veci sa malo rokovať a mala sa prijímať v riadnom procese, a nie takýmto spôsobom.
Ja vnímam túto diskusiu, kolegovia z koalície hovoria o tom, že je to predsa normálne, majú predsa ústavné práva ako poslanci predkladať pozmeňovacie návrhy takýmto spôsobom. Samozrejme, že máme všetci takáto právo predkladať pozmeňovacie návrhy, ale ide tu o rozmer, ide tu o rozmer takého návrhu, ktorý zoberie zamestnávateľom 103 mil. eur, a rozmer návrhu, ktorým sa povedzme gramaticky vylepší zle štylizovaná veta, alebo teda urobí sa nejaký drobný ústupok možno v prospech možno nejakej lobistickej skupiny, tak to už jednoducho v tomto parlamente chodí. Ale opakujem ešte raz, takto závažná zmena, ktorá má dopady na úrovni 100 mil. ročne, tak skutočne to nie je slušné, to nie je férové, aby sa o tom rokovalo spôsobom, akým sme videli a aký teda oprávnene namieta aj pán prezident.
Ja sa stotožňujem, resp. veľmi pozorne vnímam tú pripomienku pána prezidenta, ktorý zdôrazňuje vo svojom stanovisku, že on nenamieta, akú daňovú alebo odvodovú politiku si zvolila vládna koalícia. Keď chcete raz zvyšovať odvody, máte na to právo. Dostali ste dôveru ľudí, poskladali ste vládu, tak teda zvyšujete odvody. Je to vaša politika, je to vaša vec a ani pán prezident vám toto nejakým spôsobom nerozporuje. Ale rozporuje, a opakujem, ja s tým, s týmto súhlasím, rozporuje spôsob, akým to robíte. Spôsob. Preto je tento zákon späť v parlamente. Preto.
Ja teda na rozdiel od pána prezidenta, samozrejme, rozporujem aj to, čo je vecná podstata. To znamená zvýšenie odvodov o 103 mil. eur. A keď tu napríklad pán predseda zdravotníckeho výboru hovorí, že zamestnancom sa predsa zdravotné odvody zvyšovať nebudú. No tak to je typický, typický taký nejaký dôkaz toho, že niekto buď nevie, čo je to ekonomika, nevie, čo sú to mzdové náklady, alebo to nechce vedieť, alebo si takto drží ruky pred očami. (Rečník názorne ukázal držanie rúk pred očami.) Pretože tých 103 mil., to mohli byť peniaze použité na vylepšenie miezd tých zamestnancov. To mohli byť peniaze, ktoré mohli byť v prospech nejakej tej sociálnej politiky u zamestnávateľa, skrátka, zamestnávatelia to musia dať zdravotným poisťovniam do zdravotníctva.
Namietate, že zdravotníctvo by tým pádom malo o 100 mil. menej. No iste, malo by o 100 mil. menej, ale ruka v ruke s tým ide návrh, aby štát platil menej, historicky najmenej za poistencov štátu. Štát bude platiť za poistencov štátu 34, necelých 34 eur mesačne. Pričom napríklad z minimálneho základu ekonomicky činný, ale aj ekonomicky nečinný samoplatiteľ napríklad musí platiť 64 eur, o 30 eur viac. To je výrazný nepomer. Ako nehnevajte sa, ale naozaj zakrývate si oči pred realitou. Zakrývate si oči pred tým, že dnes problém odpočítateľnej položky naozaj netrápi Bratislavu alebo región západného Slovenska, Žilinu, Banskú Bystricu a podobne, kde je dnes prakticky nulová nezamestnanosť a kde platy rozhodne nie sú vo výške ani minimálnej mzdy, ani 570 eur, kde sa ešte odpočítateľná položka prejavuje. Veľkí zamestnávatelia, keď sa s nimi aj niekto z vás baví, tak tí ani netušia, čo je odpočítateľná položka, pretože tie platy sú vysoko nad hranicou, kde sa odpočítateľná položka nejakým spôsobom prejavuje. Toto, toto je problém tých, ktorí zarábajú minimálnu mzdu alebo niečo naviac. Toto je problém našich znevýhodnených okresov a regiónov, ktorých mimochodom ešte nedávno bolo 12, ale dnes ich je už 15.
Regionálne rozdiely na Slovensku napriek tomu, že ste prijali špeciálny zákon na pomoc znevýhodneným okresom, regionálne rozdiely na Slovensku sa zvyšujú. Dôkazom toho je, že už máme 15 okresov, kde je nezamestnanosť vyššia ako 1,6-násobok slovenského priemeru. Tak ste si to parametricky nastavili, tak to je a takto vlastne dokazuje, že tie regionálne rozdiely na Slovensku rastú. A v týchto regiónoch je minimálna mzda. Tam sú tie 500-eurové mzdy. Tam ide o pomoc zamestnávateľom, ktorú stále potrebujú.
Keď ste v roku 2014, 2015 ako SMER s veľkou slávou hovorili o neviem koľkátom v poradí sociálnom balíčku, ktorého významnou súčasťou bolo zavedenie odpočítateľnej položky, vtedy ste hrdo hovorili o systémovej pomoci zamestnancom a zamestnávateľom a zvyšovaní zamestnanosti v týchto hladových dolinách, o tom, ako to pomôže, a dnes od toho dávate ruky preč. Všetci. Teraz je to zrazu nesystémové, teraz zrazu to nemá čo hľadať v zdravotníctve. Tak, prosím vás, pred tromi rokmi, otvorte si internet, pozrite si cez Google vaše vyjadrenia spred troch rokov, v prvom rade pán premiér by mal urobiť.
Jednoducho, ak môžem si aj ja myslieť, čo chcem, ale fakt je ten, že odpočítateľná položka, skrátka, znižuje odvody a cenu práce, mzdové náklady, zvyšuje čistú mzdu zamestnanca, znižuje náklady zamestnávateľa, to znamená, že naozaj pomáha tvorbe a udržaniu pracovných miest, pomáha tomu, aby mzdy zamestnancov rástli. Keď ste odpočítateľnú položku v roku 2015 alebo ´14 teda prijímali, tak ste ju prijímali aj preto, aby sa vám podarilo zamestnávateľov bez problémov prehovoriť na vtedy zvýšenie pomerne, už vtedy pomerne dramatické zvýšenie minimálnej mzdy z 352 na 380 eur. Kto chce, si spomenie. Vtedy sa minimálna mzda zvýšila na 380 eur a ustálili ste to na tripartite pred zamestnávateľmi, ktorí neprotestovali, ktorí to prijali, ustáli ste to preto, lebo ste zaviedli odpočítateľnú položku. Čiže zamestnávatelia síce museli zvýšiť minimálnu mzdu pomerne zásadným spôsobom, ale na druhej strane im výrazne klesli pri tých nízkych mzdách zdravotné odvody.
Kto chce, si pozrie, že vtedy vlastne zvýšenie mzdových nákladov spojené so zvýšením minimálnej mzdy bolo prakticky nulové, pretože to kompenzovala tá odpočítateľná položka. Čiže vtedy ste vôbec nemuseli ísť do nejakého súboja so zamestnávateľmi a naozaj sa nebolo treba báť o stratu pracovných miest napríklad na východe, pretože to bolo takto. A tá odpočítateľná položka tomu jednoducho naozaj pomohla. Teraz po troch rokoch to bez hanby idete zrušiť.
Ja tuším, prečo to je. Je to preto, lebo máme tu novú nastupujúcu generáciu politikov z SNS, ktorí sem priniesli agendu 13. a 14. platov. A pre tých, ktorí náhodou nevedia, tak 13. a 14. platy majú to svoje skryté čaro v tom, že z nich sa nebudú platiť zdravotné odvody. Čiže vy vlastne idete vymeniť jednu úľavu za druhú. Čiže pokiaľ bol pred tromi rokmi sociálny balíček postavený na zavedení odpočítateľnej položky a takomto znížení zdravotných odvodov, tak teraz po troch rokoch to chcete potichu zrušiť, aby vznikol priestor na nový sociálny balíček, tentoraz z dielne SNS, ktorý spočíva v zavedení 13., 14. platov oslobodených od zdravotných odvodov. Čiže jedna výnimka sa zruší a druhá výnimka sa zase zavedie.
No ak budete vo vláde aj po roku 2020, tak už sa teším, ako zrušíte zvýhodnenie 13. a 14. platov a niekto si vymyslí zase nejakú ďalšiu výnimku, aby teda ukázal, aký je úplne úžasný a akým spôsobom vie dobabrať odvodový systém. Jednoducho o tomto to je.
Na rozdiel od odpočítateľnej položky, ktorú vieme vyčísliť, pretože sú minimálne preto, lebo máme za sebou dva roky jej uplatňovania, hovoríme teda o sume 103 mil., čo spraví to zvýhodnenie pri zdravotných odvodoch pri 13., 14. platoch, to dnes nevie nikto, pretože to sa vypočítať jednoducho nedá. Môžme len odhadovať, koľko firiem túto formu využije a či vôbec bude môcť, lebo nevieme presne, aké tam budú podmienky tej odvodovej úľavy pri tých 13., 14. platoch. Ale vy si pre to potrebujete vytvoriť určitý priestor. Neznámo aký, ale čím väčší, tým lepšie, aby náhodou sa zase nezosypal rozpočet v zdravotných poisťovniach práve tak, ako to bolo pri odpočítateľnej položke, kde tie pôvodné odhady výpadku boli nižšie a nakoniec sa ukázalo, že to vlastne zdravotné poisťovne bude stáť o 50 mil. viac.
Takže Fico v roku 2015, to je už iný Fico, to bol iný Fico, ako je Fico v roku 2017. Fico v roku 2015 tvrdil, že odpočítateľná položka pomôže zamestnanosti, pomôže zvyšovaniu platov. Fico v roku 2017 sa k tomu radšej nevyjadruje a je ticho a nech to maslo spadne na hlavu ministra Druckera.
Mimochodom, my sme sa skutočne bavili pred rokom, pán minister, sám ste to na výbore potvrdili, my sme sa pred rokom bavili o tom, že chcete zrušiť odpočítateľnú položku. Ja sa vás verejne pýtam, prečo ste to potom nedali okamžite, keď ste tento zákon uvádzali do pripomienkového konania, do návrhu? Prečo ste to nechali až na poslancov na výbore pre zdravotníctvo, keď ste celý rok tento plán nosili v hlave?
Ďalej chcem pripomenúť, že súčasné zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 od januára na 480 eur, t. j. o, brutto mzda je o 45 eur vyššia, znamená, so sebou teda prináša rast ďalších nákladov pre zamestnávateľov, to znamená, priamo na to nadväzujúce zvýšenie odvodov zamestnávateľov, a keďže sa zruší odpočítateľná položka pre zamestnávateľov, tak jedno s druhým a s tretím nárast minimálnej mzdy vlastne znamená nárast nákladov zamestnávateľa na jedného zamestnanca pri minimálnej mzde o 88 eur mesačne. O 88 eur mesačne. Kto by si myslel, že z tých 88 eur dostane väčšiu časť zamestnanec, tak je na veľkom omyle. Je to až neuveriteľné, ale z tých 88 eur dostane zamestnanec v čistom, teda to, čo naozaj dostane, dostane jednu tretinu, dve tretiny si vezme daňový úrad na vyššej dani, Sociálna poisťovňa na vyšších sociálnych odvodoch. Dobre, budú z toho vyššie dôchodky dajme tomu, aj keď by sme mohli polemizovať, a tí, čo vedia, čo je to minimálny dôchodok, tak asi vedia, k čomu by som šiel v diskusii, ale hlavne z tých 88 eur zvýšenia mzdových nákladov 37, 37 pôjde do zdravotných poisťovní.
Ja netvrdím, že zdravotníctvo máme nechať bokom, že ho nemáme financovať, ale urobiť toto na úkor najslabšie zarábajúcich ľudí, tak, prepáčte, nehnevajte sa, tak toto je jednoducho zlá ekonomická politika. Z 88 eur navýšených mzdových nákladov 37 eur pôjde do zdravotných poisťovní, 29, čiže menej ako zdravotné poisťovne dostane zamestnanec, ten dostane len 29. Ešte raz to poviem: z 88 eur 29 dostane zamestnanec, 59 eur, dve tretiny pôjdu, ľudovo povedané, štátu, aspoň tak to bežný zamestnanec vníma. Jemu nevysvetlíte, že bude mať vyššiu materskú. 50-ročný človek na materskú nepôjde, ten bude mať možno o dva centy vyšší dôchodok, to nevylučujem, ale hlavne vy týmto zaplátate dieru v zdravotnom poistení, o ktorú by sa mal v prvom rade postarať štát. A keď už to neviete urobiť inak, tak nehľadajte, prosím vás, rezervy na tých najslabšie zarábajúcich. Tých 88 eur mohlo z väčšej časti ísť zamestnancovi. Mohli byť tie čisté minimálne mzdy naozaj zásadne vyššie, no ale jednoducho nebudú, pretože vy to robíte takto. Vy to robíte, skrátka, takto.
Chcel by som ešte zdôrazniť, že cez zdravotné odvody sa toho už tu vlastne napáchalo možno veľa škody, ale je čas to ešte zastaviť. Je čas zahlasovať tak, ako navrhuje pán prezident, a hlasovať v súlade s jeho pripomienkou a nezrušiť odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov. Majte, prosím vás, trocha rozumu a zvážte to. Hlavne tí poslanci, ktorí ste z tej Gelnice alebo z tých Medzilaboriec, ako je tu náš nový kolega napríklad. Ste z východu. Ako sa chcete pozrieť do očí tomu drobnému podnikateľovi, ktorý vám bude vyčítať, že ste mu toto spravili?
Ešte jedna pripomienka, ktorá nepriamo súvisí so zákonom o zdravotnom poistení. Máme tu ministra Druckera niekde zrejme v kuloároch, tak ma asi počuje, pripomínam ešte raz poslancom za stranu MOST - HÍD, ktorí by mali zastupovať záujmy najmä svojich voličov na južnom Slovensku, že pokiaľ sa im podarilo presadiť v zákone o sociálnom poistení výnimku pre dôchodcov aj pre predčasných dôchodcov, tak zabudli ste na to, že tí predčasní dôchodcovia z dohôd platia a aj naďalej budú platiť na rozdiel od starobných dôchodcov zdravotné poistenie. Poprosím vás, upracte si to po sebe, nech to má nejakú hlavu a pätu. Viem, že to s touto témou nesúvisí, ale ak chcete mať čisté svedomie pred svojimi voličmi na juhu pred tými dôchodcami, ktorým budete rozprávať, ako ste im znížili odvody, tak toto tam ešte treba dohodnúť a urobiť. Rád vás v tom podporím, keď to prinesiete do snemovne.
Opakujem ešte raz na záver. Súhlasím s pripomienkou pána prezidenta. Osobne budem hlasovať v súlade s jeho odporúčaním, ale na rozdiel od pána prezidenta nebudem podporovať zákon ako celok, nech už bude tá pripomienka schválená alebo nebude, pretože dobre viete, a vieme to všetci, že okrem problému odpočítateľnej položky je tu ešte problém platieb v tzv. doplnkových ordinačných hodinách u lekárov špecialistov. A v tom sa výnimočne zhodnem, výnimočne sa zhodnem s pánom premiérom a chcel by som aj vás, koaliční poslanci, upozorniť na jeho názor, ak ste o ňom zatiaľ nepočuli, ktorý hovorí, že toto je zlé riešenie. To znamená, všetci, ako sme tu, máme možnosť nezahlasovať dnes za tento zákon a tým pádom vyriešiť pripomienky dve, pripomienku pána prezidenta, ktorú vyslovil oficiálne, ale zároveň aj to, čo hovorí pán premiér Fico.
Ďakujem.