Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa predsedkyňa výboru a zároveň spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dve poznámky.
Pred chvíľou ma minister práce obvinil z toho, že som behom jedenapolročného pôsobenia nezmenil svet presne tak, ako som ho zmeniť chcel, a že som teda nestihol urobiť nápravu, pokiaľ ide o starodôchodcov. Tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, zákon o...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa predsedkyňa výboru a zároveň spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dve poznámky.
Pred chvíľou ma minister práce obvinil z toho, že som behom jedenapolročného pôsobenia nezmenil svet presne tak, ako som ho zmeniť chcel, a že som teda nestihol urobiť nápravu, pokiaľ ide o starodôchodcov. Tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, zákon o kolektívnom vyjednávaní, resp. jeho vládna novela, je reakciou ministerstva práce na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže ministerstvo práce veci dáva do poriadku. Poprosím vás, skúste si pomyslene pred sebou predstaviť kalendár. Rozhodnutie Ústavného súdu je zo 16. marca 2016, zverejnené v Zbierke bolo na konci mája 2016 a teraz máme, ak sa nemýlim, jún 2017. To znamená rok a štvrť po tom, ako Ústavný súd rozhodol, vyše roka po tom, ako bolo rozhodnutie zverejnené v Zbierke, minister bude mať zrejme schválenú novelu, ktorou sa teda údajne problém, ktorý napadol Ústavný súd, nesúlad s ústavou, s dohovoroch o ľudských právach, má vyriešiť. Čiže minister si svoju robotu robí tak, že predkladá návrhy zákonov, ktorým sa majú riešiť sťažnosti, resp. výhrady Ústavného súdu, predkladá neskoro a bude tu niečo rozprávať o tom, aký som bol ja napríklad pomalý a čo som všetko nestihol.
Druhá otázka je, druhá vec, druhá poznámka je pokrytectvo toho istého ministra, ktorý nesmierne rád rozpráva o dôležitosti sociálneho dialógu, o tom, ako citlivé zákony musia prechádzať po odsúhlasení v tripartite, ako mu na tom záleží. No ale táto novela, o ktorej teraz práve rokujeme, novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá sa absolútne bezprostredne týka či zamestnávateľov na jednej strane, či odborov na druhej strane, ale nepriamo do toho vstupuje vláda, tak takáto dôležitá novela, takýto dôležitý zákon prešiel cez tripartitu so zásadným nesúhlasom obidvoch strán.
Poctivý minister by v takomto prípade, by v takomto prípade tú novelu stiahol a, samozrejme, samotnú novelu by v prvom rade predložil až vtedy, keď by si dôkladne jej podstatu a jej podobu prediskutoval za zatvorenými dverami so zastúpenými stranami, ktorých sa to týka.
Čiže minister práce, ktorý má plné ústa toho, ako on rešpektuje sociálny dialóg a ako on rešpektuje pripomienky zamestnávateľov, pripomienky odborov, pretláča teraz cez vás poslancov novelu, s ktorou ani jedna zo strán na rokovaní tripartity zásadným spôsobom nesúhlasili. Rozumiete tomu?
Čiže jeden z mojich návrhov, ktorý teda poviem v záverečnej časti, bude, aby sme odhlasovali, že tento zákon vrátime na prepracovanie, na dopracovanie predkladateľovi, ale to teda oficiálne poviem až v závere, tak ako hovorí rokovací poriadok.
Podstata celého problému, ktorý sa rieši touto novelou, ktorou sa vlastne reaguje na predošlú novelu, ktorú Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú, podstata je v tom, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa automaticky rozširovali aj na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú združení v príslušnom zväze zamestnávateľov a ktorí teda nie sú ani odborovo organizovaní. Ja sa pokúsim jednoducho vysvetliť, čo je vlastne podstatou tohto vynúteného rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zväz zamestnávateľov je občianske združenie, v ktorom sa dobrovoľne združia nejaké firmy, nejakí zamestnávatelia. Odborový zväz je občianske združenie, v ktorom sa združujú alebo organizujú zamestnanci a prostredníctvom svojich zástupcov, teda ich funkcionári, funkcionári odborov vytvoria odborový zväz. Čiže sú to dve občianske združenia. Tieto dve občianske združenia sa spolu v procese kolektívneho vyjednávania dohodnú na niečom, voláme to kolektívna zmluva vyššieho stupňa, čiže dohodnú sa na nejakých pravidlách hry, a človek by očakával, že keď sa teda dohodnú na niečom tie dve občianske združenia, tak sa to bude týkať ich vzájomnej spolupráce, čiže tých zamestnávateľov, ktorí tú dohodu podpísali, tú zmluvu podpísali a tých odborových organizácií a ich členov, ktorí to na druhej strane podpísali za odbory.
No len vtip je v tom, že vy ako podnikateľ alebo vy ako zamestnanec, ktorý nemá nič spoločné s tým zväzom zamestnávateľov a ktorý nemá nič spoločné s tou odborovou organizáciou, vy musíte vlastne plniť dohodu, na ktorej sa dohodli tieto subjekty. Chápete?
Predstavte si, že dvaja z vás sa medzi sebou na niečom dohodnú, že takto a takto budeme niečo robiť, a teraz ja by som mal byť povinný držať sa tejto vašej dohody. No pre mňa, za mňa dohodnite si, čo chcete, ale mňa do toho neťahajte, ja si budem veci robiť tak, ako ja chcem. Čiže v reči kolektívnych zmlúv, ja zamestnávateľ, ktorý nie som v tom zväze, a moji zamestnanci, ktorí nie sú organizovaní odborovo v príslušnom odborovom zväze, si uzatvoríme našu podnikovú kolektívnu zmluvu, kde si my povieme, aké chceme mať pravidlá. To znamená, aké budú mať tí zamestnanci nejaké nadštandardné výhody oproti štandardu daného Zákonníkom práce. Či tam budú príplatky takéto, či tam bude dlhšia dovolenka, či tam bude nejaká iná výhoda v prospech zamestnancov alebo nejakej časti zamestnancov. To je, prosím pekne, naša vec, a vy keď ste sa na niečom dohodli, to je zase vaša vec. Sme predsa v slobodnej spoločnosti a to je jednou zo zásad našej ústavy. Ale táto podstata je, že, opakujem ešte raz, nech už to voláme reprezentatívna zmluva alebo akákoľvek iná zmluva, kolektívna zmluva vyššieho stupňa, podstata veci spočíva v tom, že dve občianske združenia sa na niečom dohodnú a máte to dodržiavať aj vy, ktorí nie ste ani členom ani jedného, ani druhého. To je nonsens. Takto to v slobodnej spoločnosti vyzerať jednoducho nemá.
Viete mi povedať príklad z nejakej inej časti spoločenského života alebo akéhokoľvek iného diania na Slovensku, kde by to takto fungovalo? Že sa zväz záhradkárov dohodne so zväzom poľnohospodárov o nejakej spolupráci a majú to plniť povedzme aj rybári? Ja takýto iný príklad jednoducho nepoznám.
Čiže podstatou pozmeňovacieho návrhu, ktorý budem v záverečnej časti svojho vystúpenia prednášať a ktorý teda nájdete aj na internete, je to, aby sa zákon o kolektívnom vyjednávaní vrátil do podoby účinnej pred rokom 2013, to znamená do podoby, akú som po sebe zanechal ako člen vlády Ivety Radičovej, a aby v prípade, že má zamestnávateľ záujem, dobrovoľný záujem byť súčasťou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, aby tak mohol urobiť dobrovoľne, ale aby rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nebolo povinné. To je podstatou zákona, tak ako vyzeral pred rokom 2013 a ku ktorej sa treba vrátiť. Sme predsa v slobodnej spoločnosti.
Chcem ešte povedať k tej tzv. reprezentatívnosti, a ak by si snáď niekto myslel, že keď v tejto novele nájdete na päťdesiatich miestach slovíčko "reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa", tak je to niečo úžasné, niečo dramatické, niečo, čo má nejakú skutočnú vážnosť, tak ste na omyle. Tá reprezentatívnosť neznamená napríklad to, že zväz zamestnávateľov, ktorý je podpísaný na jednej strane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, združuje napríklad povedzme 50 % všetkých zamestnávateľov daného odvetvia. Alebo že by odbory, ktoré sú podpísané na druhej strane, že združujú povedzme aspoň 30 % zamestnancov v danom odvetví. Ani náhodou. Za reprezentatívnu zmluvu môže byť v praxi označená aj taká zmluva, kde povedzme budú 10 zamestnávatelia z celkového počtu 1 000 v danom odvetví a kde bude povedzme 5 % zamestnancov odborovo organizovaných a táto malá skupina zamestnávateľov a malá skupina zamestnancov vlastne bude takto hrdo označená, že uzatvorila reprezentatívnu zmluvu, reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. To s reprezentatívnosťou ako takou v tom normálnom zmysle slova nemá absolútne nič spoločné.
Čo je reprezentatívne na tom, že 10 zamestnávatelia sú združení vo zväze a 990 ďalších zamestnávateľov v tomto odvetví o takúto organizáciu nemá žiadny záujem? V čom je takýto zväz zamestnávateľov reprezentatívny? V čom sú reprezentatívne odbory, ktoré združujú 3 % zamestnancov pracujúcich v danom odvetví? V čom je tá reprezentatívnosť? To je výsmech, a nie reprezentatívnosť!
Mimochodom, bol by som rád, keby Konfederácia odborových zväzov konečne uznala, že transparentnosť, resp. netransparentnosť pri zverejňovaní počtu jej členov jej škodí. Pretože pokiaľ my nevieme, koľko majú členov, tak ja ani nemôžem formulovať svoje myšlienky ako inak ako tak, ako sa dozvedám poza bučky z kuloárnych informácií, že napríklad v takej Kii, kde by ste si predstavovali, že väčšina zamestnancov je v odboroch, je to práve naopak. Napríklad taká Kia Žilina má okolo 10 %, ak nie menej, zamestnancov v Odborovom zväze KOVO. Sú, samozrejme, aj výnimky. Je napríklad Volkswagen, ktorý teraz vstupuje do štrajku, zamestnanci Volkswagenu, kde ich nové Moderné odbory pod vedením pána Smolinského združujú viac, výrazne viac ako polovicu zamestnancov, tuším okolo 80 % zamestnancov je odborovo organizovaných v tých nových moderných odboroch. A asi to nie je náhoda, že tieto moderné odbory vznikli tým, že sa jednoducho odtrhli od doterajšieho Odborového zväzu KOVO.
Čiže tu vidíme aj ten prístup. Nie sú odbory ako odbory. A tie odbory vo Volkswagene, to nie sú žiadni kolaboranti. To, že idú do ostrého štrajku a že žiadajú razantné zvýšenie miezd, to práve dosvedčuje, že to sú odbory, aké by si človek predstavoval, že majú hájiť záujem svojich členov, svojich zamestnancov. Čiže toto je na veľké zamyslenie funkcionárom Konfederácie odborových zväzov a zároveň na zamyslenie, prečo tých členov nemajú, je aj to, prečo stále majú podpísanú zmluvu o spolupráci s istou politickou stranou, ktorá je zhodou okolností členom vládnej koalície. Odbory by mali byť apolitické. Aspoň to si myslím ja. Pokiaľ apolitické nie sú, tak sa ich funkcionári nemôžu čudovať, že o členstvo v politických odboroch nie je záujem.
Odbočil som od témy, vrátim sa k novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Aby som vás nedržiaval, pristúpim na záver svojho vystúpenia, čiže poprosím zrejme o stopnutie času, budem čítať pozmeňovací návrh.
A ten prvý je jednoduchý. Navrhujem, poprosím, pani spravodajkyňa, navrhujem vrátiť zákon na dopracovanie predkladateľovi. To je prvá vec.
A druhá je pozmeňovací návrh, v prípade, že sa teda bude pokračovať v rokovaní, spolu s kolegyňou Jankou Kiššovou a kolegyňou Erikou Jurinovou navrhujeme nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 512).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I body 1 až 5 znejú: 1. V § 4 odsek 3 znie:
"(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje označenie odvetví, pre ktoré je uzatvorená, pričom sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená. Označením odvetvia podľa prvej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu4aa) na úrovni skupiny."
2. V § 5 ods. 2 písm. a) sa slová "na úrovni divízie alebo skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia alebo časti odvetvia" nahrádzajú slovami "na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia".
3. V § 5 odsek 3 znie:
"(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 7 ods. 1."
4. § 7 znie:
"§ 7
(1) Na spoločný písomný návrh zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a za podmienok ustanovených týmto zákonom ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov v odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Predmetom návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môže byť len niektoré z odvetví, pre ktoré bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa odseku 1 len na zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a ak zamestnávateľ s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí.
(3) Písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa musí byť podpísaný zmluvnými stranami na tej istej listine a musí obsahovať
a) názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť,
b) označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
(4) Ak návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nespĺňa náležitosti ustanovené v odseku 3, ministerstvo vyzve zmluvné strany odstrániť nedostatky alebo doplniť návrh v určenej lehote.
(5) Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno podať ministerstvu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa."
5. § 7a sa vypúšťa.
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vypúšťajú body 6 až 9. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis