Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som na úvod poprosil o predĺženie času na 30 minút. Ak môžem poprosiť všeobecným súhlasom.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca, zapamätám si to.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod poviem, že nesúhlasím so skráteným legislatívnym konaním k tomuto návrhu zákona, nesúhlasím ani so zákonom ako takým a môj názor je ten, že tento zákon by mal odísť preč z tohto parlamentu, mal by byť vrátený predkladateľovi. Nie na prepracovanie, to je zbytočné, vrátiť, hotovo, nebavme sa o tom. Skúsim odôvodniť, prečo som proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Čím ste to odôvodnili, pán minister, že treba urobiť skrátené legislatívne konanie? Keď sa pozrieme na dôvodovú správu, jednostranovú, jedna A4, prečo je skrátené legislatívne konanie, tak len ste povedali, len ste konštatovali to, čo vlastne vy, čo je vlastne požiadavka procesu skráteného konania, že hrozia značné hospodárske škody. Aké škody tu hrozia, komu tu hrozia škody? Ak tu niekomu hrozia škody z tohto zákona, tak to sú Slováci, slovenskí zamestnanci, ktorí pracujú v slovenských firmách, resp. pracujú v zahraničí a zvažujú, či by sa nevrátili na Slovensko. Ak tu hrozia škody, tak hrozia týmto ľuďom. Lenže tento zákon nie je na prospech týchto slovenských zamestnancov, ale práve naopak, je proti nim. Takže ten dôvod, ktorý ste uviedli, je úplne zvrátený.
Hrozia škody, áno. Komu? Zahraničným investorom, ktorí sú tu, lebo dostali obrovské dotácie. Poľnohospodárska pôda pri Nitre napríklad padla za obeť výstavby rozsiahleho priemyselného parku, zhoršilo sa životné prostredie v tom regióne, budú tam nejaké daňové úľavy. Ak tu hrozia nejaké škody, tak to hrozia nejakej britskej firme, ale nie nám. Ľuďom, ktorých ja zastupujem, tým hrozia škody, ak sa tento zákon prijme, preto ho odmietam. Ja tu zastupujem svojich voličov a nie záujmy nejakých lobistov alebo tých, ktorí stoja za agentúrami dočasného zamestnávania, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Tvrdím a budem to tvrdiť, a veľmi hlasno, tento zákon je škodlivý, škodí slovenským zamestnancom. Slovenská ekonomika, čo je to slovenská ekonomika? Slovenská ekonomika je obrovský kolos, stroj, na ktorého konci je živý človek, ktorý sa chce mať lepšie, ktorý chce lepšie pracovať, ktorý chce lepšie zarobiť. Ak chápeme slovenskú ekonomiku ako dva milióny slovenských zamestnancov a drobných podnikateľov, tak slovenskej ekonomike hrozia škody prijatím tohto zákona, preto ho treba odmietnuť. Tento zákon je na prospech zahraničných investorov, ale chcem zdôrazniť, je na prospech agentúr dočasného zamestnávania – či slovenských, či zahraničných – usídlených v iných štátoch Európskej únie, ktoré môžu na území Slovenska pôsobiť úplne rovnako ako naše agentúry.
Prečo je na prospech agentúr? Dnes agentúry majú ťažký život, až by som ich poľutoval. Ten vyčerpaný pracovný trh, na ktorom už nie sú voľní zamestnanci, je škrtom cez rozpočet hlavne tým, ktorí podnikajú v agentúrach dočasného zamestnávania. Vlastnia tie agentúry, pretože pokiaľ ich biznis je postavený na tom, že veľmi ľahko naberajú, rekrutujú voľných ľudí a tých potom posúvajú do firiem a majú veľmi vysokú províziu z tejto bohumilej činnosti, tak dnes, keď je pracovný trh vyčerpaný, kedy nie sú voľní zamestnanci, tie agentúry nemajú koho nasávať. Ale keď im otvoríte hranice a dovolíte, aby mohli čerpať, rekrutovať zamestnancov zo Srbska alebo z Ukrajiny, z Vietnamu, tak im biznis znova pokvitne.
Trochu matematiky. Dá sa očakávať, že do roka a do dňa po prijatí tohto zákona tu bude minimálne 10-tisíc – a to som veľmi skromný v odhade – Srbov, ktorí tu budú zamestnaní cez agentúry dočasného zamestnávania. Ich platy napríklad v Trnave a podobne sú okolo 700 eur, 600, 700, možno najviac 800 eur. Ale platba toho užívateľského zamestnávateľa v agentúre za toho 700-eurového zamestnanca je omnoho vyššia. Samozrejme, je tam potrebné pokryť náklady na odvody, nejakú tú réžiu, ale tvrdím, že najmenej 100 eur mesačne má majiteľ agentúry zisk na tom rozdiele, čo si vyúčtuje od užívateľského zamestnávateľa a čo zaplatí tomu Srbovi, réžia, náklady na odvody. Tvrdím, že je to najmenej 100 eur mesačne. Teraz trocha násobilky. 10-tisíc krát 100 je milión eur mesačne, milión eur mesačne! Za rok 12 miliónov. Nechcem byť zlý, ale tam je celkom pekný priestor na korupciu.
Skrátené konanie je podľa mojich informácií aj preto, pretože vaša koalícia si povedala, že ešte na tejto schôdzi platia pravidlá, platia dohody, podporujete sa navzájom, ale od nového roka je ring voľný. Čiže hrozí tu, že takéto citlivé zákony nezískajú koaličnú podporu, čiže treba rýchlo konať, čo sa neschváli teraz v decembri, sa možno neschváli vôbec. Tak mi to aspoň niektorí v kuloároch naznačujú.
No ale poďme k tomu kľúčovému. Vy týmto zákonom zásadne a umelo zasiahnete do trhu práce. Teraz budem hovoriť možno tak trošku škaredo, tak trošku trhovo, niekto by povedal, že necitlivo. Trh práce je trh ako každý iný a na tom trhu také to základné trhové pravidlo je, že pokiaľ na tom trhu je niečoho málo, tak cena toho, čoho je málo, rastie; to je logické, a presne o tom je ten trh. A dnes je situácia veľmi zaujímavá a ja sa z nej teším, pretože na tom trhu práce je nedostatok zamestnancov. No a ten trh funguje a funguje tak, že tým pádom cena práce tých zamestnancov rastie alebo – po slovensky povedané – rastú platy. Skutočne, keď sa pozriete na štatistiky, treba sa trošku pohrať s dátami zo Štatistického úradu, tak zistíte, že veľmi pekne rastú mzdy. Šesť percent, v niektorých odvetviach 10 % medziročne, to je paráda.
Ja si spomínam veľmi dobre na rok 2010, 2011, keď sme politicky súperili, ja som bol tu vtedy ako minister, vy ste boli v opozícii, a veľký boj tu bol napríklad o Zákonník práce. My sme ho liberalizovali, zjednodušovali. Vy ste stáli, tak ako to správna sociálnodemokratická strana má robiť, stáli ste na strane zamestnancov a bol to taký pekný súboj. Malo to, samozrejme, tú politickú logiku.
My sme vtedy hovorili toto: Naša politika, teda vraciam sa do času pred ôsmimi, siedmimi rokmi, kedy som bol členom SaS, a teraz, saskári, prosím vás, trošku počúvajte, spomeňte si všetci, čo sme vtedy hovorili. Eugen, ty nie, ty si bol v SDKÚ. Vtedy sme hovorili, že čo tam Zákonník práce, ten nie je dôležitý. Dôležité je to, aby sme liberálnejším Zákonníkom práce pomohli podnikateľom vytvoriť viac pracovných miest, aby tá situácia na trhu práce, ktorá vtedy bola taká, že bola 14-percentná nezamestnanosť, vtedy si ten zamestnávateľ mohol vyberať, koho si vezme. A zamestnanec nemal šancu prísť rokovať o tom, že chcem vyšší plat, pretože zamestnávateľ mu povedal, nepáči sa ti, môžeš ísť, vonku na úrade čaká desať ďalších, ktorými ťa viem nahradiť. A my sme hovorili a hovoríme to, dúfam, doteraz, že ak pomôžu liberálnejšie pracovné predpisy k tvorbe nových pracovných miest, tak sa pomôže vytvoriť situácia, kedy tých pracovných miest bude viac a dosiahneme stav, kedy to nebude tak, že si bude zamestnávateľ diktovať, ale budú si diktovať tí za-mes-tnan-ci. Čiže bez toho, či je Zákonník práce taký alebo onaký, zamestnanec, ktorý bude vedieť, že o jeho prácu je bitka, si bude diktovať podmienky aj bez toho, či mu Zákonník práce niečo garantuje, alebo negarantuje.
Prosím pekne, tá situácia je tu, nie teda vďaka vašej vláde, pretože vaše opatrenia teda príliš liberálne doteraz neboli, ale vďaka tomu, že je tu prudký rast svetovej, európskej, nemeckej aj našej ekonomiky. Ten stav je tu a ja sa z toho teším, obrazne povedané, došlo na naše slová, ten pracovný trh sa otočil a dnes je zamestnanec ten, kto si už môže diktovať podmienky. A prosím vás, vy to vlastne chcete touto novelou pokaziť, pretože vy tu chcete úplne otvoriť brány a dokonca cez agentúry umožniť, aby sem prúdili cudzinci, ktorí, žiaľ, z hľadiska ekonomickej situácie, aká je na Ukrajine, aká je v Srbsku, veľmi radi zoberú ponuku 700-eurového platu v nejakej montážnej dielni. Náš slovenský zamestnanec za 700 eur robiť do výroby v Citroëne nepôjde. Náš zamestnanec už má, našťastie, požiadavku na vyšší plat.
Čo chcem odkázať všetkým múdrym ekonómom, ktorí hovoria, veď v zahraničí cudzinci masívne pracujú, tvoria možno 10 % pracovnej sily a podobne. Áno, ale v tom zahraničí, či v Nemecku, či v Holandsku, či v Británii, sú najmä na pracovných miestach, o ktoré nemajú záujem domáci, lenže naši slovenskí zamestnanci majú záujem pracovať v automobilkách, akože by nemali, ale požadujú o tých povestných 200 eur vyšší plat. Ak sem tých Srbov, Ukrajincov nepustíme, tak o tých 200 eur vyšší plat aj dostanú, pretože ten priestor na rast miezd tu je veľmi veľký. Môj synovec, mladý chalan, pracuje ako skladník v Kii, v Kia v Tepličke. Od neho o tom niečo viem, ja sám chodím do Kia prednášať skoro každý rok, ikskrát som sa tam prechádzal po tých výrobných halách. Kia je supermoderná fabrika, roboty, stroje, automaty, informatizácia, všetko, čo si viete predstaviť. Absolútne porovnateľná – ak nie lepšia – s automobilkami, ktoré stoja povedzme vo Francúzsku alebo v Nemecku.
Aký je nástupný plat v Kii pre operátora? Okolo 800 eur, možno 900, ak má nejakú lepšiu kvalifikáciu. Aký je priemerný plat robotníka v Kii, môj synovec tam robí, čiže mám to z prvej ruky, robí tam skladníka, priemerný plat v Kia je 1 100 eur. A aká je produktivita práce, aká je kvalita výroby v Kia, no minimálne taká, ak nie lepšia ako vo Francúzsku. Tak, prosím vás, nech mi nikto nerozpráva, že tá Kia nemá priestor na 200-eurové zvýšenie miezd, keď vo Francúzsku, v Nemecku, v Británii porovnateľný zamestnanec v porovnateľnej fabrike na porovnateľnej pozícii zarába od 3-tisíc eur vyššie. Nech mi nikto nehovorí, že nevedia pridať 200 eur! Kolega Krajniak to včera podporil aj percentami, výpočtami, myslím si, že rozhodne nie sme v rozpore, ale hovoríme jedno a to isté. Ten priestor tu je.
Jaguar. Jaguar sem prišiel s tým, s veľkou reklamou pred dvoma-troma rokmi, my dáme zamestnancom 1 800-eurové platy. Urobili to preto, aby zakryli tú skepsu a to rozhorčenie z toho, že vláda im ide dať stámiliónové dotácie. Tak prišli s piár agendou, že ako oni perfektne zamestnajú Slovákov za krásne platy. Sú tu, fabrika stojí, pomaly začína vyrábať, permanentne naberajú zamestnancov, v Agroinštitúte majú permanentne otvorené náborové oddelenie, ľudia tam behajú hore-dole, a čo tí Slováci tam zisťujú? Dozvedia sa, že ich nástupný plat sa im ponúka vo výške 800 eur mesačne. 1 800? Zabudnite, to bolo len piár.
Tie pôvodné informácie boli také, že majú desaťnásobne viac záujemcov Slovákov, ako môžu prijať, to bolo pred dvoma rokmi, keď si robili to piár. Realita dneška je taká, že majú problém zohnať tam ľudí a presakujú informácie, že tí, ktorí tam povedzme prešli z Trnavy, sa sklamaní do tej Trnavy vracajú, pretože ešte v tom Citroëne majú vyšší, vyššiu mzdu, ako im dáva ten Jaguar. To je úplne úžasná vec!
Chcem ešte zdôrazniť, že v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov, z toho 100-tisíc je v Británii. 100-tisíc je v Británii v situácii, kedy nevedia, ako dopadne brexit. Ja neviem, ako dopadne brexit, ale možno dopadne tak, že tých 100-tisíc ľudí bude musieť voľky-nevoľky odísť, respektíve sa sťaží ich pôsobenie v Británii a budú sa chcieť vrátiť naspäť. A my tu teraz v stave, kedy vieme, že máme vonku 300-tisíc Slovákov, z ktorých by sa mnohí radi vrátili, z toho 100-tisíc je v Británii, kde reálne hrozí, že sa budú musieť vrátiť, my tu prijmeme novelu, lebo máme 80-tisíc voľných pracovných miest, pod takýmto argumentom. Ak sem zrazu zaplavia Slovensko lacní Srbi, Ukrajinci, tak skrátka my sťažíme návrat tým Slovákom, ktorí o tom návrate uvažujú.
Aby som bol trošku ešte konštruktívny, pretože mi uteká čas, nechcem len kritizovať, chcem aj konštruktívne prispieť k tomuto, čo tu máme, aj keď netvrdím, že sa tým situácia vyrieši, mám pripravený pozmeňovací návrh pre druhé čítanie, kde spolu s kolegami Simonou Petrík a Mirom Beblavým tvrdíme: Dobre, nech teda zamestnávateľ alebo agentúra zoberú cudzinca, ale podmienkou na jeho prijatie je, aby jeho mzda bola najmenej vo výške priemernej mzdy zistenej v danom odvetví. Čiže aby ani náhodou týmto otvorením brán nemohlo dochádzať k mzdovému dumpingu, ktorý tu inak reálne hrozí.
Pre vašu informáciu, priemerná mzda napríklad v odvetví priemyselnej výroby, to sú tie automobilky, je dnes okolo 1 100 eur, priemerná mzda napríklad v odvetví stavebníctva je okolo 700 eur. Čiže po tom relatívne krátkom zvažovaní, ktoré sme dostali k dispozícii, vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, nič lepšieho sme nevymysleli ako toto. Myslíme si, že takáto páka pomôže zamedziť hroziacemu mzdovému dumpingu.
A zároveň, aby si náhodou niekto nemyslel, že teraz bude mať Srb v Trnave 1 100 eur a Slovák 900 eur. To ani náhodou nehrozí, vážení, pretože podľa Zákonníka práce, ak porovnateľný zamestnanec, ja som Trnavčan, robím v Citroëne, mám 900 eur, vedľa mňa zamestnajú Srba, ktorý bude musieť dostať 1 100, robí tú istú prácu ako ja alebo možno ešte horšiu, zo zákazu diskriminácie vyplýva, že mne musí byť mzda automaticky zvýšená minimálne na jeho úroveň. Čiže týmto spôsobom dosiahneme zároveň aj tlak na rast miezd tých súčasných slovenských zamestnancov, ktorí v takýchto firmách pracujú.
Dalo by sa to urobiť aj lepšie. Máme tu systém Národná sústava povolaní, ktorý stojí veľké milióny, hráme sa s ním dlhé roky, vyvíjame to, neviem teda celkom, načo je to dobré, ale keď už sa s tým hráme a keď to už stojí toľké peniaze a venujú sa tomu celkom slušní odborníci, tak napríklad v tej excelovskej reči, v tej tabuľke, kde sú teda uvedené tie povolania, by mohol pribudnúť ešte jeden stĺpček a v tom stĺpčeku by bolo povedané, že aká je požadovaná mzda v prípade zamestnania cudzinca. A napríklad bolo by tam povolanie že kuchár, tak požiadavka na jeho mzdu by bola povedzme 650 eur, a bolo by tam povolanie že kuchár v indickej reštaurácii, kde je prirodzené, že tam ten zamestnávateľ ťahá Indov, ktorí to vedia robiť, tak tam by bola minimálna mzda 520 eur, pretože tam nepotrebujeme preferovať slovenského zamestnanca. Máme tu teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)