Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1637. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1740 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Mňa v príspevku zaujali práve tí živnostníci, ktorí platia tzv. minimálne odvody naviazané percentuálne na priemernú mzdu. A áno, to je, vlastne potom každý rok sa tak trošku ozývajú aj oni. No zvýšila sa minimálna mzda a nám sa zvyšujú odvody. Každý rok sa im zvyšujú odvody a pozor, ja teraz nehovorím o tých, ktorí zarábajú 2-3-tisíc mesačne. A nehovorím ani o tom, čo by ma teda mali, mal prítom..., mali prítomní kolegovia z SNS upozorniť, že predsa sa zvyšovali paušálne výdavky. Áno, tie sa zaviedli a pomohli najmä tým, ktorí skutočne zarábajú ako živnostníci cez tých 1 000 eur hrubého mesačne. Im to výrazne pomohlo, to je jasný fakt. Lenže ide o..., ide tu práve o povedzme o podnikateľov, drobných podnikateľov, živnostníkov z Prešovského kraja, kde ten hrubý príjem je možno 700-800 eur mesačne v lepšom prípade a musia platiť vyše 200-eurové tzv. minimálne odvody. V relácii s ich hrubým príjmom, s ich tržbou, pozor, to nie je zisk, s hrubým príjmom je to skrátka veľa.
A ak máme tú debatu dotiahnuť do vyššej dokonalosti, a ja by som bol rád, keby sa tak stalo, využime tú príležitosť, tak by sme mali odpojiť tie tzv. minimálne odvody od priemernej mzdy, lebo inak tá diskusia bude donekonečna a stále tu bude niekto ukrivdený. Však im teda tú situáciu vyriešme.
Napríklad minimálny dôchodok, o ktorý ste spomínali, pani kolegyňa, ten je naviazaný na životné minimum. Spústa iných veličín je naviazaná na životné minimum. Tie, ktorí majú ten sociálny nejaký charakter niečoho, no ale minimálne odvody sú naviazané na priemernú mzdu, čiže sa veselo každoročne prudko zvyšujú. Takže to je jedna z tém, ktorú by sme mali tiež rozobrať.

Ďakujem za diskusiu. No k tomu mediánu. No jednoducho Štatistický úrad to nesleduje. Neviem prečo, no skrátka nemá také zadanie. Tak mu ho dajme. Jednoducho nech vieme, koľko to je, pretože, pani kolegyňa, tých 70 eur podľa mňa to nie je celkom pravda. Ja mám za to, že je to možno ešte viac ten rozdiel. Ale hovorím, to sú len také, no nech sa nikto z nás neurazí, ani vy, ani ja sa neurazím, to sú len jednoducho odhady, pretože my to nevieme, my to nevieme inak, len odhadnúť. Štatistický úrad robí výberové zisťovanie, kde ten medián je, ale to sú len určité profesie, len určité odvetvia výroby, priemyslu, služieb a podobne. Nie je to objektívne. Takže..., a preto je ten medián lepší, pretože my si musíme uvedomiť, že je na tom našom Slovensku skrátka obrovský rozdiel v tých mzdách, obrovský rozptyl. Či je to východ, západ, tak ste aj vy komentovali vo faktickej, alebo medzi jednotlivými profesiami. Informatici na Slovensku zarábajú relatívne slušne, ale povedzme zamestnanci v niektorých službách alebo aj v niektorých výrobných nejakých závodoch zarábajú strašne málo. Je tam veľký rozptyl, a preto treba aj k tej hodnote, lebo to má byť garantovaná mzda pre každého najmenej. Čiže treba k tomu pristupovať veľmi citlivo.
Ja som ešte pre krátkosť času nedodal, že bolo by dobré, keby sme rešpektovali odporúčanie Európskej komisie na zriadenie tzv. Rady pre konkurencieschopnosť. Tá už dávno mala byť zriadená a tá by mala byť taký určitý arbiter ako nezávislí odborníci, niečo ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tí by mali možno to konečné slovo a stanovili by výšku minimálnej mzdy. Vzhľadom napríklad na to, že... (Reakcia z pléna.) Aha, pozor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Takže hovoríme o mechanizme, o vzorci, ako nastaviť výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy na ďalšie obdobie, a predkladatelia navrhujú 60 % priemernej mzdy, ja tu už asi 5 minút predtým, ako bola prestávka, som hovoril o tom, aký rozdiel je medzi priemernou mzdou a mediánom.
Čiže ešte raz, mediánová mzda, to je taká mzda, kde presne polovica zamestnancov zarába menej a presne polovica zamestnancov zarába viac. A ja teda sa necítim byť najmúdrejším ekonómom na svete, ale tí múdrejší ekonómovia, ktorých rešpektujem, hovoria, že ak sa máme baviť o tom, že kto koľko zarába, a má sa to (zaznievanie gongu) nejakým spôsobom využiť rozumne, tak by sa, tak by sme sa mali orientovať na tú mediánovú mzdu.
No a teraz aby ste si to ani nemysleli náhodou, že teda ja hovorím o nejakých tých našich šikovných chlapcoch v tých rôznych ekonomických slovenských inštitútoch, no ja teraz hovorím napríklad o komisárovi Timmermansovi a ďalších ľuďoch z Európskej komisie, resp. z Európskeho parlamentu, z európskych štruktúr, pretože, pretože tá diskusia, tí, čo to trošku aspoň sledujete, tak viete, že tá diskusia o tzv. európskej minimálnej mzde je tu už niekoľko mesiacov, bola to svojím spôsobom aj téma pred voľbami do Európskeho parlamentu, a ak to aspoň trochu sledujem, možno nie celkom pozorne už teraz, tak nová Európska komisia za jednu z takých svojich pracovných úloh si zrejme dá aj to, aby bola vydaná smernica Európskej únie, Európskeho parlamentu k tejto európskej minimálnej mzde.
Chcem upozorniť, že to neznamená, že na území celej Európskej únie bude rovnako stanovená suma minimálnej mzdy, či to už bude 600, 800 alebo 1 000 eur mesačne, to je nezmysel, to jednoducho tak nemôže byť. Luxemburčania, tí majú minimálnu mzdu už teraz vyše 2 000 eur a krajiny ako Bulharsko, tí sú niekde na chvoste, majú nejakých 250 možno, čiže tam sú obrovské rozdiely a hovoriť o naozaj jednotnej sume na celom území, to je skrátka absolútne, absolútne od veci, ale ten návrh, ktorý sa začína nejako rysovať, je o tom, že v každej krajine by mal byť zákon, podľa ktorého je stanovená na území každého národného štátu minimálna mzda, lebo dnes neviem, či sedem, alebo koľko štátov Európskej únie takýto zákon jednoducho vôbec nemá, čiže aby tie zákony boli všade a aby tie zákony boli postavené tak, že tá minimálna mzda má byť najmenej, a tu máme potom ten predbežný formujúci sa návrh Európskej komisie, ktorý je 60 % mediánovej mzdy. Čiže pozor, nie 60 % priemernej, ale 60 % mediánu. Mediánu.
A ja teraz nebudem robiť preteky, že kto je tu múdrejší, či pán Tomáš, alebo pán Timmermans, to si nechajme na inokedy, len chcem upozorniť, že v Európskej únii je ten názor, ktorý sa sformuje, takýto, a, a naša koalícia, ktorá teda má štyroch europoslancov, mimochodom, v Európskom parlamente, je už dlhšie rozhodnutá, že takýto návrh podporí, a prenášame to teda už teraz, hoci bohviekedy a bohvieako tá smernica bude prijatá, prenášame to už teraz do nášho programu a našli by ste teda v ňom, že naša koalícia bude navrhovať minimálnu mzdu presne v tom duchu, ako ju presadzuje alebo bude navrhovať Európska komisia a Európsky parlament.
Ale pozor, to nie je všetko, znalci parlamentnej demokracie a pozorní sledovači diania v tejto snemovni vedia, že spolu s Mirom Beblavým sme už predkladali návrh, náš návrh na zavedenie vzorca pre minimálnu mzdu, stalo sa tak niekedy pred rokom a my sme už teda navrhli vzorec a ten znel 50 % priemernej mzdy. Keď si vezmete tak odhadom medián, aký je ten rozdiel medzi mediánom a priemernou mzdou, 50-60 %, ak si to trošku zvážite, skúste si to trochu nakresliť, ako sa hovorí, dať na papier, tak 50 % priemernej mzdy a 60 % mediánovej mzdy to je zhruba to isté. Netreba sa škriepiť o percento hore-dole, si myslím.
Čiže, čiže opakujem ešte raz. Pokiaľ ide o ten rýdzi vzorec, zdá sa, že Európska komisia presadí návrh 50, pardon, 60 % mediánu a my s tým budeme súhlasiť. To avizujem dopredu, že my budeme súhlasiť so 60 % mediánu, ak to príde ako návrh Európskej komisie. A sami to budeme aktívne presadzovať.
Druhá vec je ale, že my v druhej vete hovoríme, a tá druhá veta u pánov kolegov chýba, my v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový, odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a možno práve pri tých správach, ktoré prichádzajú v posledných týždňoch, ekonomický vývoj sa spomaľuje, ten ekonomický rast sa zastavuje a nevieme, čo bude o pol roka. Možno treba byť opatrnejší aj z pozície samotnej minimálnej mzdy, aj z pozície nejakého veľkého sľubovania, čo sa týka daní a odvodov, ale myslíme vážne, keď hovoríme, že súčasne so zavedením vzorca treba konečne systematicky nastaviť aj to, ako má vyzerať daňovo-odvodové zaťaženie tých najnižších miezd.
Čiže ideálny stav by bol, aby takýto zamestnanec neplatil vôbec nič. Ale tak, aby som nebol idealista, je tu, samozrejme, technická otázka, čo so sociálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne, pretože môj kritik, ja musím sám so sebou diskutovať, lebo niekedy tu človek naozaj nenájde kvalifikovaného kritika, môj dobrý kritik by povedal, no a ako potom ten dotyčný bude mať nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, keď nebude platiť žiadne odvody, a to je dobrá pripomienka, ale dobrá pripomienka, o ktorej sa dá diskutovať, lebo aj dnes máme systém nastavený tak, že máme odvodovú výnimku, kde teda môže zamestnanec rok neplatiť tieto odvody, a v úvodzovkách nikoho nezaujíma, že ten rok mu bude chýbať, a k tomuto by som sa naozaj nechcel dostať, že to takto dopadne, to nie je dobre, to jednoducho nie je dobre, to treba riešiť, dnes vám nepoviem ako.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tam je to úplne jasné. Sám SMER v roku 2015 priniesol ako súčasť vtedajšieho sociálneho balíčku, neviem, či sa na to ešte niekto pamätá, zavedenie tzv. odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá bola nastavená vtedy tak, že zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, neplatil žiadne zdravotné poistenie, a dokonca v tých časoch ho neplatil ani jeho zamestnávateľ. Čiže ten ušetril vlastne 10 % odvodov, ktoré platí inak zamestnávateľ na zdravotné poistenie. SMER to v roku 2015 priniesol, to bolo vtedy slávy, to bola taká tabuľa na takej tlačovke, tam fajka, aha, zrušili sme zdravotné odvody, zvýšili sme čistý príjem zamestnancov, ktorí zarábali málo. No jednoducho to bola super vec, treba sa k nej vrátiť, k odvodu. Odpočítateľnú položku máme stále v zákone o zdravotnom poistení, len ju treba prekonfigurovať. To znamená, treba ju nastaviť na výšku minimálnej mzdy, urobiť aj tam automat. Aj tam spravme automat, OOP rovná sa minimálna mzda, bodka. Keď sa v nejako roku zvýši minimálna mzda, tak sa automaticky zvýši aj OOP a ten zamestnanec neplatí zdravotné odvody. A takto to môže fungovať. Takto to môže fungovať, čiže za týmto si stojíme.
Pokiaľ ide o zamestnávateľa, ten dneska tú odvodovú odpočítateľnú položku využívať nemôže, sme, zdá sa, v ťažkých časoch, čiže takisto treba opatrne sa k tejto myšlienke vrátiť. Tu už naozaj sme sami opatrní, nechceme nič sľubovať. A pokiaľ ide o daň zamestnanca, tak bolo veľa rokov od roku 2004, odkedy sa urobili tie reformy, zaviedla sa odpočítateľná položka, dlhé roky. Zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, už štyri alebo päť rokov tú daň platí a platí ju vlastne stále viac a viac v pomere k svojmu príjmu, čiže aj percentuálne sa mu to daňové zaťaženie stále zvyšuje. Áno, prijali sme návrh dnes poslancov za MOST, ktorým sa tá nezdaniteľná časť o niečo zlepší, ale tie dane budú tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, platiť tak či tak.
Samozrejme, to nie je jednoduchá otázka, ja nechcem opakovať tú celú diskusiu, ktorá bola, súvisí to systémom podielových daní, so samosprávou a tak ďalej, treba to riešiť veľmi komplexne. Ale opakujem, nestačí sa baviť o minimálnej mzde, hrubej minimálnej mzde, my sa musíme baviť tak, že sa budeme baviť o čistej, výslednej minimálnej mzde, lebo to zamestnanec dostane na účet, resp. do peňaženky. Jeho nezaujíma, čo je kdesi v zákone alebo čo je kdesi na papieri. Jeho zaujíma suma, ktorá mu pristane na účte, a pokiaľ z nej platí vysoké odvody, vysoké dane, tak je to k ničomu. Napríklad to terajšie zvýšenie, ešte tu nemáme ten vzorec, ale máme ten bežný postup, ktoré sa chystá na 580 eur, z 520 na 580, ako avizuje ministerstvo práce, to zvýšenie dopadne tak, že keby nebolo toho zvýšenia daní, zvýšenia tej nezdaniteľnej časti, tak polovicu by si zobral zase štát na dani a odvodoch. Takto to bude len 40 %, ktoré si vezme štát, 60 % zostane zamestnancovi, ale rozumiete, nie je to smiešne, že my sa bavíme o tých najslabšie zarábajúcich zamestnancoch, pridáme im akože jedno euro, ale v skutočnosti im 40 centov z toho jedného, pridaného eura rovno zoberieme. To je taký zvláštny spôsob pridávania. A nám sa to nepáči. Ak pridáme, tak teda pridáme a neklameme tých zamestnancov.
Takže náš plán je ruka v ruke so zavedením vzorca naviazaného na medián mzdy, zároveň hovoriť o tom, že treba upravovať automaticky aj odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Treba ťahať hore nezdaniteľnú časť na daňovníka, tak ako to len najlepšie ide, samozrejme, so zmenou systému podielových daní, pokiaľ ide o samosprávy.
A ešte jedna poznámka v rámci tej minútky. Nie je celkom férové, keď sa pomerne zásadné návrhy takéhoto typu robia bez kvalifikovanej oponentúry, lebo oponentom nie sú len opoziční poslanci, oponentom je aj verejnosť, rôzne odborné organizácie, experti, ktorí by sa radi zúčastnili na diskusiách. Nemajú tú šancu, pokiaľ sa to podáva ako poslanecký návrh, ten priestor je obmedzený.
A po druhé nie je férové, ak na výhradu ministerstva financií, pozrite si materiály k tomuto zákonu, že nie sú vyčíslené dopady tohto návrhu ani z pohľadu občanov, ani z pohľadu štátu, ani z pohľadu napr. samospráv a štátu ako zamestnávateľa, ani na budúci rok, ani na ďalšie dva roky, tak vy na to nejakým spôsobom nereagujete. Ja som to tam nezaregistroval, že by tu niekde bol nejaký, koloval nejaký papier, kde by tie dopady boli uvedené. Nie je fér, po tretie, keď jednoducho nemáte nijakým spôsobom podložené, ako sa to zvýšenie minimálnej mzdy prejaví u zamestnávateľa, štátu, samospráv, rôznych povedzme zriaďovateľov sociálnych služieb, ktoré môžu byť pod samosprávami, môžu byť v súkromných rukách, to je jedno, jednoducho takéto návrhy majú veľmi vážne dopady. Samozrejme, naviazaním príplatkov za soboty, nedele, za nočnú prácu, to má sekundárne ďalšie dopady.
Tu je len vidieť, aká je to dôležitá veličina, taká jedna minimálna mzda, aký je to dôležitý parameter, a je nezodpovedné tú diskusiu zužovať len na nejaké kuloárne, neoficiálne debaty, na to, že nejaký opozičný poslanec tu povie nejaké výhrady, a dokonca a ani nereagujete na pripomienky ministerstva financií.

Ďakujem pekne. Takisto chcem oceniť, že do parlamentu prichádza nový, nová úroveň hádky o minimálnu mzdu (povedané so smiechom), a to tentokrát tým, že sa bavíme už o vzorci, ako to bude vyzerať, a teda dospeli sme na tú úroveň, po ktorej niektorí voláme dlhé roky, aby o výške minimálnej mzdy nerozhodovala vláda, aby naďalej táto kompetencia zostala v rukách sociálnych partnerov, ak o to majú záujem, ale ak sa nedohodnú, aby nerozhodovala vláda, ale aby existoval vzorec. Len, samozrejme, ako to tak zvykne bývať, máme rozdielne názory potom, ako by ten vzorec mal vyzerať.
Ja hovorím jednak za seba, jednak za politické zoskupenie, ktoré reprezentujem, Progresívne Slovensko - SPOLU. V našom programe, ktorý oficiálne predstavíme v sobotu, sa dozviete aj, aký je náš pohľad na minimálnu mzdu a okolnosti okolo toho, a ja si dovolím trošku teda pri tejto príležitosti ten pohľad predstaviť už dnes.
Myslíme si, tak ako som začal, o výške minimálnej mzdy by mali mať príležitosť rokovať tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená na jednej strane zamestnávateľské zväzy, na druhej strane odborové zväzy, a mali by mať možnosť dohodnúť sa medzi sebou na výške minimálnej mzdy. Ak sa im to ale nepodarí, nemala by nastúpiť vláda, ale mal by nastúpiť vzorec. Predkladatelia hovoria o 60 % priemernej mzdy zistenej pred dvomi rokmi. Tí, čo pracujete trošku s číslami, čo sa zaujímate o ekonomiku, o parametre, tak veľmi dobre viete, že nevýhodou priemernej mzdy je to, že tú vlastne dostaneme tak, že spočítame mzdu všetkých zamestnancov, vydelíme počtom zamestnancov a tak ďalej, vyjde nám ten priemer. Pre vašu informáciu, ak to náhodou neviete, posledná známa výška priemernej mzdy, ktorá bola teda zistená za predchádzajúci rok, rok 2018, bola 1 013 eur.
No a tá pointa, v čom to nie je v poriadku a čo tu nesedí, je v tom, že keby sme si pozreli, keby ste si pomysleli, aha, tak polovica národa zarába do 1 013 eur a druhá polovica národa zarába nad 1 013 eur. No tak to, bohužiaľ, nie je, pretože tú priemernú mzdu zarába, priemernú mzdu a viac zarába možno 40 % populácie na Slovensku práceschopných zamestnancov a približne 60 % zamestnancov zarába menej ako priemernú mzdu. Je to jednoducho dané tým, že ten výpočet, ten výpočet vlastne ako keby sa posunul vyššie preto, lebo je tu určitá menšia skupina, ale veľmi dobre platených zamestnancov, ktorá ten výsledok posúva, posúva vo výsledku nahor. A preto, preto sa v diskusiách o tom, aké mzdy sú na Slovensku, častokrát používa iný parameter, a to je medián mzdy.
Medián je tá hodnota, pri ktorej naozaj polovica zamestnancov zarába menej ako ten medián, a druhá polovica zamestnancov zarába viac ako ten medián. No a kde asi ten medián leží? Aká je jeho hodnota? Asi čakáte, že vám teraz ako človek, ktorý je vám známy, že ovláda všetky čísla, vysype z rukáva, aká je hodnota mediánu za rok 2018. No nevysypem vám žiadnu hodnotu mediánu za rok 2018, pretože ju nepoznám. Nevie ju, bohužiaľ, nikto, pretože - aj na moje prekvapenie - Štatistický úrad túto hodnotu nezisťuje. Zisťuje poctivo dlhé roky, aká je výška priemernej mzdy, dokonca zisťuje výšku priemernej mzdy podľa jednotlivých odvetví, regiónov a všelijako, ale výšku toho mediánu jednoducho oficiálne my nepoznáme. Áno, kto si z vás dá námahu a pozrie si veľmi podrobne a poctivo stránku Štatistického úradu, tak nájde tam, hodnota mediánovej mzdy za rok ten a minulý bola taká a taká. Ale pozor! To je v rámci tzv. výberového zisťovania, čiže to nie je zisťovanie medzi všetkými vlastne pracujúcimi, všetkými zamestnancami, ale len na určitej špecifickej vzorke, čiže o túto hodnotu nie je možné sa vlastne ďalej oprieť.
Aby som to skrátil, medián, mediánovú mzdu môžme len odhadovať, tie odhady sú rôzne, ale je to najmenej o 10 %, možno o 15 % menej, ako je zistená hodnota priemernej mzdy. (Ruch v sále.) Takže ja tu teraz len naozaj strelím a neberte to vážne, neberte to vážne, môže to byť niekde okolo 900 eur mesačne. Ale je to dôležité aj pre vás, keď budete diskutovať (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) aj o tom návrhu s vašimi známymi, voličmi, čo sa tu vlastne deje, čo sa tu vlastne navrhuje, a budete hovoriť, však 60 % z priemernej mzdy, to je 1 013 eur, tak veľká skupina ľudí sa vám vysmeje, že ja tých 1 013 eur nezarábam ani náhodou.
„To o kom rozprávaš?! Kto tu zarába tisíc eur, tu mne Stropkovčanovi alebo človeku z Banskej Bystrice?!“ (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tak ďakujem za túto diskusiu, ktorá tiež vlastne ukazuje, aké je to rozporné, traja diskutéri, traja, dve poslankyne, jeden poslanec, primátorka, primátor, a tri rôzne názory. Vidíte. Jednoducho ale, ja si myslím, ja si myslím to kľúčové, to kľúčové v tejto diskusii je to, že nám, jednoducho mne to vadí, ten princíp podielových daní nie je v poriadku. Štát je predsa financovaný zo všetkých daní, ktoré sa vyberú, a všetci sme občania. Niekto platí viacej dane z príjmu, niekto fajčí, niekto benzín kupuje, niekto zase má drahý pozemok, alebo aj neviem čo, skrátka daňový mix, na daňovom mixe je postavené fungovanie štátneho rozpočtu predsa. A prečo by na daňovom mixe nemalo byť postavené fungovanie obecného, mestského rozpočtu? Prečo by to mesto malo fungovať inak? To ako niekto to niekedy v minulosti vymyslel, ja toto som neskúmal, že prečo to vzniklo práve takto, ale toto treba predebatovať, lebo my sa napríklad teraz nevieme pohnúť pritom znižovaní daní. Ja som ix-krát bol za ministrom Kažimírom v minulých rokoch a riešil s ním, že čo tak konečne s tou nezdaniteľnou časťou a on ma vždy, on mi vždy povedal: "No, že ja keby som aj chcel, ja nemôžem ísť proti ZMOS-u.". No a bolo vybavené.
Skrátka kľúčová otázka pred diskusiou o nezdaniteľnej časti na daňovníka napríklad je, ako sa pohneme ďalej v systéme financovania samospráv. Lebo samosprávy vždy budú blokovať logicky, vždy budú blokovať logicky takéto návrhy. Zvyšovanie daňového bonusu, znižovanie daní, sadzby, ja neviem, zabudli sme možno trošku na nezdaniteľnú časť na manželku, aby sme ešte viacej podporili rodiny, pani kolegyňa, keď už niečo napríklad. No ale je to nepriechodné alebo veľmi ťažké priechodné pri tomto financovaní samospráv, aké máme.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, čo je zmyslom... Života? Nie. Čo je zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka? No zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je tým, ktorí zarábajú málo, umožniť alebo ten systém nastaviť tak, aby podľa možnosti tú daň vôbec neplatili. Kedy sa to zaviedlo? Nuž pri slávnej daňovej reforme, ktorá vlastne odštartovala 1. januára 2004, od kedy platí zákon o dani z príjmov, ktorý sa tu teraz práve novelizuje, odkedy sa táto filozofia zaviedla.
Keby sme šli do histórie dozadu, už to tu pani predkladateľka vo svojom vynikajúcom vstupnom prejave pekne analyzovala, ale nie až tak úplne dozadu, keď som to počúval, tak v tých dávnych časoch to niekedy v tom roku 2004, 2005 bola nezdaniteľná časť jednoducho nastavená tak, že ľudia, ktorí zarábali minimálnu mzdu, ani netušili, že existuje nejaká daň z príjmu. Dokonca ľudia, ktorí zarábali o nejakých 20 % povedzme viac ako minimálna mzda, ani tí žiadnu daň z príjmu neplatili. Tá nezdaniteľná časť bola v tých časoch nastavená pomerne veľkoryso. Ale od začiatku až doteraz nezdaniteľná časť je nastavená vo väzbe na životné minimum.
Ja som sa trošku pýtal aj toho môjho kolegu, starého politika Mira Beblavého, ktorý si pamätá tie časy ešte z SDKÚ, však vymenil asi 50 politických strán, tak všeličo si pamätá, pýtal som sa ho pri nejakej príležitosti, ako to vtedy bolo, ako si on na to spomína, a on mi vlastne vysvetlil, že vtedy tá daňová reforma bola, preto to bolo tak nastavené, aby sa, lebo nevedeli, ten Mikloš jednoducho nevedel, ako to ďalej bude vyzerať. No tak bolo jasné, ako to je v roku 2003, bola nejaká vízia, čo to asi urobí v roku 2004, ale skrátka boli trošku opatrní, logicky, a z opatrnosti naviazali nezdaniteľné minimum, nezdaniteľnú časť na životné minimum, ktoré by teda rástlo, aj rástlo tak, ako rástli ceny, ako rástla inflácia a s vedomím, že keby teda nebodaj sa Slovensku začalo ekonomicky dariť a ľudia by začali viacej zarábať, tak tie nožnice by sa hýbali tak, že by sa skrátka ten efekt neplatenia daní postupne asi strácal.
Lenže viete, minister financií je človek, ktorý musí byť z princípu opatrný, tak on to skrátka, ten Mikloš nastavil tak, aby to pre istotu, aby to fungovalo tak, aby náhodou nedošlo k opačnému efektu. Keby nebodaj platy na Slovensku rástli menej, ako rástli ceny, aby nedošlo k prepadu daňových príjmov. No skrátka takto sa to nastavilo a spustilo sa od toho roku 2004. Nuž a samozrejme potom už tie ďalšie pribúdajúce roky a tá prax ukazovali, ako to reálne beží.
No a bežalo to tak, ako už dneska všetci, dneska sme všetci po bitke generálom, tak vieme, ako to fungovalo. Platy na Slovensku našťastie naozaj začali rásť. V niektorých rokoch viac, v niektorým menej, prišla kríza. Ceny, ten prudký rast, ktorý bol ešte niekedy v tých rokoch, sa našťastie zastavil, čiže tá inflácia na Slovensku až taká hrozná nebola. Dokonca mali sme tu roky, kedy rast cien bol nulový. Tá inflácia nebola žiadna, čiže životné minimum stagnovalo a tým pádom sa stalo vlastne to, že tá nezdaniteľná časť nám rástla v globále pomerne pomaly, no ale platy, či minimálna mzda, či priemerná mzda, ako chcete, tie platy rástli relatívne, relatívne prudšie, nepoviem, že prudko. Prudšie. Nuž efekt je ten, že tí, ktorí dnes zarábajú minimálnu mzdu, veselo daň už niekoľko rokov platia a budú ju platiť v pomere k svojmu príjmu vlastne stále vyššiu a vyššiu. A táto diskusia, čo urobiť s nezdaniteľnou časťou, sa tu tak potíšku vždycky nejako tak trošku objavila, či ten koeficient 19,2, ktorý tam je vlastne od začiatku, či to je v poriadku, či sa s tým nemá niečo urobiť. No tak vy ste teda teraz nabrali tú odvahu a priniesli ste zvýšenie v podstate po 15 rokoch. Čiže čo som týmto vlastne chcel povedať?
Tým som vlastne chcel povedať to, že 15 rokov ten systém máme z opatrnosti nastavený tak, ako je, a všetkým tým ďalším ministrom financií, ktorí potom prišli po Miklošovi, to nastavenie jednoducho vyhovovalo, hej? Tak to bolo, hej? Hoci, hoci by možno niekto čakal, že férovo niekto, nejaký politik príde a povie, no tak tento, tento, toto nastavenie z toho úvodu, ktoré sme nastavili naschvál opatrne, sa ukázalo, že môžeme byť teraz veľkorysejší, tak uvoľnime to. No nie. Tí ministri financií, či to bol Kažimír alebo znovu Mikloš, jednoducho zistili, že ako je to super vlastne pre štátny rozpočet, ten výber daní z príjmov, nie dépéháčka, kde máme obrovskú daňovú medzeru a výpadky atď., nie daň z nehnuteľnosti, ktorú ste spomínali, ale výber dane z príjmov skrátka stále stúpal a stúpal a to mohla byť aj vysoká nezamestnanosť, on stúpal. Takže tým ministrom financií sa to celkom páčilo a tu máme potom druhý problém.
Druhý problém je ten, že akým spôsobom sú u nás financované samosprávy. No najvýznamnejším zdrojom sú tzv. podielové dane. Oni naozaj z tých daní za psa alebo z nehnuteľnosti alebo z čoho vyberú veľmi skromne, veľmi málo. Častokrát tí starostovia, primátori sa boja povedať občanom, že viete, čo budete platiť viac? No teraz napríklad v dnešnej tlači máte, že v Košiciach by sa malo platiť viac za sociálne služby. No to už vidím, to som zvedavý, ako to tam dopadne, či si toto košický primátor presadí, osobne pochybujem. Skrátka naši starostovia a primátori, naša samospráva si skrátka zvykla, a teraz to nemyslím v zlom, že ten, na to, že ten systém je nastavený - podielové dane, a tie podielové dane vlastne znamenajú, že prakticky všetko až na nejaké epizódy z výberu daní fyzických osôb ide samosprávam. A to je to druhé zlo, nech sa na mňa nikto nehnevá, a ja to teraz nevyčítam samosprávam. Ja to vyčítam tým, a teda aj sám sebe, ktorí tento štát nejakým spôsobom riadime a ktorí nastavujeme pravidlá, pretože to jednoducho nie je v poriadku.
Teraz, keď sa tu objaví po dlhých rokoch snaha o zmenu výšky tej nezdaniteľnej časti, zmenu toho koeficientu, tak samozrejme logicky sa samosprávy ozvú, pretože pre nich to znamená výpadok príjmu. Nie pre štát, pre samosprávy, pre VÚC-ky, pre obce, pre mestá. Čiže tá chyba je v tom, že tie podielové dane sú naviazané výlučne len na výber dane fyzických osôb. A ja tým pádom tu takto z tohto miesta volám po zavedení tzv. daňového mixu. To znamená, aby samosprávy dostali svoj podiel nielen z vybratej dane fyzických osôb, o ktorých je teraz reč, ale aj od právnických osôb, DPH a možno trošku odvážne, možno aj zo spotrebných daní - alkohol a podobne, cigarety, tabak.
Treba otvoriť túto debatu, ale na to sa, bohužiaľ, nikto, nikto nejako nechystá, a to je naozaj zlé, pretože potom takáto vaša snaha, ktorú by som za iných okolností veľmi podporoval, mňa samého brzdí v tom nejakom nadšení, že poďme znižovať dane, pretože my nemáme povedané to B, akým spôsobom ten výpadok samosprávy budú mať kompenzovaný. No tak my tu budeme teraz nejako trošku teoretizovať, no veď nech si zvýšia dane z nehnuteľností, nech zvýšia, neviem, daň z niečoho, čo teda majú vo svojich kompetenciách a ten Poláček, ako vidíte, zvyšuje v úvodzovkách daň zo sociálnej služby v Košiciach. Nuž ale oni by, oni by chceli počuť, že naozaj sa tu spustí tá debata o tom daňovom mixe. O tom, ako tie podielové dane majú vyzerať, tú debatu treba spustiť. Pokiaľ to tak nebude, tak takéto vlastne pokusy o zvýšenie nezdaniteľnej časti a teda vlastne pokles, nejaký relatívny pokles na daniach fyzických osôb, čo, po čom volám aj ja osobne a veľmi volám, nebude úspešný. Pretože tie samosprávy sa samozrejme postavia proti vám, tak ako to urobili.
A teraz pozrite, ja osobne, na jednej strane mne je sympatické, že by sa mali znížiť dane fyzických osôb, sám po tom volám. Ale na druhej strane, sú tu samosprávy. Na ktorú stranu sa teraz máte prikloniť? No ja by som sa najradšej priklonil na obidve a hľadal tzv. win-win riešenie, ale to bude vtedy, keď sa povie to B, to znamená, že spustí sa aj projekt zmeny systému podielových daní, aby samosprávy dostávali podiel z tej DPH od právnických osôb atď. Čiže toto je, toto je najväčší problém alebo najväčšia "chyba" tohto návrhu, že nemáte to podporené tou zmenou na strane podielových daní a tým pádom ste ľahký terč a oprávnený terč vlastne pre samosprávy.
No ja neviem, či mám hovoriť o štyroch premrhaných rokoch, lebo fakt ste to pekne povedali v tej úvodnej reči, že tá snaha tu nie je tak, že pred mesiacom ste na rozdiel možno od iných vašich koaličných kolegoch sa zobudili s nejakým, s prepáčením, populistickým návrhom, je to vaša dlhodobá agenda, to treba uznať. Ale opakujem, chýba mi tam, chýba mi tam zmena podielových daní tak, aby tá spokojnosť bola na strane samospráv, resp. aby jednoducho nemali logický dôvod protestovať tak, ako to robia teraz. Ja viem, že ste s nimi diskutovali, ja viem, že ste tam urobili kompromis, len to systémové riešenie musí obsahovať aj zmenu systému podielových daní, inak sa jednoducho nepohneme dopredu.
My, teraz hovorím za PS - SPOLU, máme tak isto v pláne, predstavíme program, máme takisto v pláne znižovanie daní tým nízko príjmovým zamestnancom, cesta je cez zvyšovanie nezdaniteľnej časti presne tak, ako sa tu bavíme, ale my to v programe, samozrejme, ja vás nechcem teraz poučovať, robíte si tak, ako uznáte najlepšie svoju prácu, ale my to teda máme v programe. Čiže chcem vopred napríklad pána župana z Trenčína upozorniť, že myslíme na to, nechceme hovoriť o znižovaní daní fyzických osôb bez toho, aby sme v ďalšej vete nepovedali, ako to bude na strane samospráv. Jednoducho treba diskutovať o týchto veciach naraz.
No a teraz by som sa mohol pekne krásne zacykliť, resp. ísť do špirály, lebo by som sa mohol vrátiť k tým škôlkam, resp. rodičovským príspevkom, lebo keď už túto tému raz otvoríme, tak, samozrejme, je potrebné otvoriť celkovo kompetenčný zákon, treba sa baviť o tom, či financovanie samospráv je dostatočné, či majú dosť peňazí na zabezpečenie funkcií, ktoré majú mať, to sú zase tie sociálne služby, znovu tie Košice. To sú tie škôlky, o ktorých sme tu diskutovali pred chvíľou, čiže je tu spústa roboty, ktorú treba urobiť a jedno ovplyvňuje druhé, druhé ovplyvňuje tretie.
Takže nie je to jednoduché a z tohto pohľadu ma naozaj mrzí, že tento váš návrh vyznieva ako taký osamelý výstrel bez toho ďalšieho potrebného kontextu. Podporiť-nepodporiť. Aká je tá zlatá stredná cesta pre opozičného politika, pani kolegyňa, čo myslíte? (Reakcia z pléna.) No, bohužiaľ, nie, tá zlatá stredná cesta je buď neprísť na hlasovanie, hodiť sa maród, to je nápad. Lebo viete, ťažko sa mi bude môjmu starostovi pánovi Gašparovičovi, niektorí ho poznáte, smeráci, vysvetľovať, prečo som ja hlasoval za to, že naša obec dostane menej peňazí. Čo mu ja poviem? Na druhej strane ma môj kamarát, ktorý zarába minimálnu mzdu, sa ma spýta, prečo si ty nepodporil to zníženie mojich daní? Ja by som rád videl to win-win riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa v prvom rade ospravedlňujem, ak ste nesprávne pochopili tú, alebo ak som to ja tak vyslovil tú poznámku smerom na vás pri tej debatke o obciach. Mne to prišlo také trošku vtipné. A tak pardon, ak ste to zobrali na seba. Fakt sa ospravedlňujem.
Pokiaľ ide o to, že vyzdvihujete ten nárast o päťdesiat až stopäťdesiat eur, to je naozaj skvelá správa pre rodičov. To treba oceniť. Len teda pripomeniem, čo sa dialo posledných sedem rokov od roku 2013 do roku 2019 vrátane, za tých sedem rokov, čo ste pri vláde, dve volebné obdobia. Z približne 200 eur sa dostal rodičák na 220. Čiže sedem rokov prešlo a rodičák sa zvýšil o dvadsať eur. Vy jednoducho len dobiehate to, čo ste si ako keby naškrečkovali, ale teda dobre. Aspoň že teraz to rodiny dostanú.
Keď si porovnáme, ako napríklad vzrástla priemerná mzda, ako vzrástol výber daní, jednoducho je to len dobehnutie zameškaného. O nič iné nejde. To si musíte aj vy uznať.
A ešte k tým pozmeňovákom. No tak dobre. Dozvedeli sme sa, že žiadny z tých pozmeňovákov, či už je taký, onaký, neprejde. Ja som nič iné ani nečakal. K tomu môjmu. No vidím, že na ministerstve práce pracujú veľmi šikovní ľudia, ktorí dokážu z pozmeňovacieho návrhu k rodičovskému príspevku vydedukovať taký kompetentný záver k tomu, ako sa nemôže priznať materská pri druhom dieťati pri reťazovom pôrode. No to je skvelé. A teda no neviem, neviem, ako to teda asi funguje v iných oblastiach na ministerstve, keď ste dostali odôvodnenie, prečo nie je možné prijať pozmeňovák k rodičovskému príspevku takým odôvodnením, v ktorom sa vlastne stále hovorí o tom, prečo sa nemôže priznať materská pri druhom dieťati. Ale ja som predsa taký pozmeňovák nedával. Ja som dával... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak neviem, no je už asi neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Len mimoriadne ma mrzí, že skutočne budú sa diskriminovať študentky. Veď si zoberte tú vašu logiku. No, zvýhodňovať pracujúcich. Len tá študentka, ona ešte nepracovala, pretože to jednoducho nestihla, dala prednosť štúdiu. Ale tá študentka pracovať bude. Ona porodí dieťa, bude dva, tri roky pri ňom doma a ide do práce predsa. Drvivá väčšina tých študentiek do tej práce pôjde, bude platiť dane, bude platiť odvody. Keby teoreticky alebo prakticky aj bude mať nejaké ďalšie dieťa, tak aj bude mať aj materskú, bude mať aj rodičovský príspevok, ale už jej nikto nedorovná to, o čo prišla pri tom prvom dieťati.
To vaše riešenie je mimoriadne kruté najmä k študentkám, ktoré zodpovedne práve myslia na svoju budúcnosť, otehotnejú počas štúdia, nechajú si to dieťa, donosia ho, porodia ho a vy ich oceníte tým, že dostanú nižší rodičovský príspevok. To ma skutočne mimoriadne mrzí a verím, že nová vláda v tomto urobí nápravu.

Ďakujem. Ja by som ešte rád dodal zopár poznámok k téme. Tak asi, asi všetci, keby sme sa bavili, chceme, aby sa na Slovensku rodilo viacej detí a máme asi tak za to, myslíme si, že výborne, zvýšili sa rodičovské príspevky, tak to znamená, že sa zvýši aj pôrodnosť na Slovensku, že to tak nejako mechanicky bude fungovať. No chcem tých, ktorí to takto sociálne inžiniersky vnímajú, že stačí zvýšiť rodičovské príspevky a na Slovensku vyskočí pôrodnosť. Upozorňujem, že to tak celkom nefunguje. Tí rodičia napríklad sa zaujímajú o to, no dobre, a potom čo? Hej? Rodičovský príspevok dobre, vyšší, fajn. A čo škôlky? No odpoveď je, že nič, hej? (Reakcia z pléna.) Áno, odpoveď je (povedané so smiechom), že kompetencia miest a obcí, obcí, výborne, tak je to taká sofistikovanejšia odpoveď smerom z parlamentu na poslanca Národnej rady, čiže od teraz budem tým ľuďom, ktorí sa ma budú pýtať, prečo je na Slovensku menej alebo málo miest, škôlok, odpovedať: a to je kompetencia miest a obcí. Ďakujem za túto radu.
Takže ale ja teda úplne vážne som chcel upriamiť pozornosť na to, že pokiaľ chceme pomáhať rodinám, tak veľký problém mladých rodín, tak ako ho vnímajú, je ten, že máme málo predškolských zariadení. Chcem ďalej upozorniť, keď sa vrátim, aj to tu veľakrát, pozmeňováky, zaznelo to tu, vysokoškoláčka ešte nepracuje, otehotnie, dokonca doktorandka študuje, otehotnie a bude mať teraz nižší rodičovský príspevok. No pri tej, to moje sociálne inžinierstvo, ktoré nosím v hlave, je asi takéto. Aha, tak to znamená, pri takejto filozofii, že tá vysokoškoláčka, resp. doktorandka si sakramentsky dá pozor na to, aby neotehotnela počas toho štúdia a, nebodaj, keď sa tak stane, tak priatelia z KDH ma budú teraz obviňovať, že tu propagujem interrupcie, ale pôjde na tú interrupciu, bohužiaľ, respektíve teda bude odkladať to tehotenstvo, lebo vyšší rodičák o 100 eur, bude odkladať to tehotenstvo až na čas, kedy doštuduje a kedy ten rok, ktorý potrebuje mať odpracovaný na materskú, odpracuje, to znamená, že vy týmto opatrením, ja sociálny inžinier si myslím, že vy týmto opatrením vlastne znížite pôrodnosť na Slovensku, pretože ženy budú sa prirodzene snažiť najskôr urobiť nejakú tú kariéru, mať tú materskú, aby mali vyšší rodičák, aby ho získali, čiže budú jednoducho mať to prvé dieťa vo vyššom veku. Už teraz je to, už teraz je to zlé, pretože vek tej prvorodičky na Slovensku je pomerne vysoký, no takýmto opatrením vlastne motivujete tie ženy, aby sa naozaj neponáhľali s rodením detí, aby si počkali až na to, keď budú mať tú materskú, to znamená, až keď začnú pracovať a budú mať odrobený rok. No a samozrejme, keď sa žene narodí prvé dieťa v tridsiatke, tak potom si povedzme trúfne ešte na druhé dieťa v tridsaťtrojke, štvorke, ale potom už to jednoducho nevydá na tretie alebo štvrté.
Takže toto opatrenie má vlastne podľa mňa sociálneho inžiniera negatívny dopad na zvýšenie pôrodnosti na Slovensku. Skôr by som investoval do tých škôlok.
Ďalej chcem ešte upozorniť na ďalšiu vec. Pokiaľ sa tu bavíme o finančných dopadoch, viete, že v tomto som celkom dobrý, pokiaľ ide o vysvetľovanie ľuďom, že kedy je nárok na materskú, ako si tú materskú získajú a ako si ju vylepšia, otec na materskej a pod. Teší ma to, pretože napríklad dnešná správa Sociálnej poisťovne je tá, že už 14-tisíc otcov bolo v tomto roku na materskej, do konca roka ich bude možno 20-tisíc, to sú krásne čísla. No ale tým, ak vy tu robíte opatrenia v Sociálnej poisťovni, také tie kvázi decentné typu starostlivosť o dieťa, otca, či sa stará, nestará, a aby ste psychologicky donútili tých oteckov, aby na tú materskú radšej nechodili, aby ste ušetrili peniaze na materskej, tak si musíte, prosím vás, uvedomiť, že tým, že ste zvýšili ten rodičák alebo ho chcete zvýšiť, len tým, ktorí boli na materskej, zvyšujete motiváciu ľudí, aby na tú materskú naozaj išli, pretože to začína byť nielen o tej materskej samotnej, ale o ďalších tritisíc eurách, ktoré potom dostanú na rodičáku, vyššom, keby sa na tú materskú vykašľali, neriešili to, tak skrátka by prišli o tých 3-tisíc eur. To znamená, toto opatrenie mimoriadne motivuje ľudí, aby sa na tú materskú dostali, hocijako, hoci tú materskú budú mať obrazne 1 euro mesačne, ale je dôležité ju mať, pretože potom získajú o 3-tisíc eur viacej na rodičáku. Takže ak tu niekto rozmýšľa o rozpočte Sociálnej poisťovne, tak na to len tak veľmi priateľsky upozorňujem.
A ďalej ešte tých, ktorí zvyknú v tej argumentácii o tých vyšších rodičovských príspevkoch používať argument, no ale veď to sú ženy, ktoré predtým pracovali. Tak chcem upozorniť, že my tu máme aj inštitút dobrovoľného nemocenského poistenia, že môžte mať ženu, ktorá je tzv. žena v domácnosti, obrazne v živote v práci nebola, ani nebude, je doma, nepracuje, ale uvedomí si, že tu existuje nejaké dobrovoľné nemocenské poistenie, zaplatí si ho, tých 270 dní si bude platiť to dobrovoľné nemocenské a tým pádom získa aj materskú, a tým pádom získa tých plus 3-tisíc eur na rodičovskom príspevku. Čiže to len pre úplnosť ďalších diskusií, áno, kto chce teda vedieť, že koľko ju to bude stáť, no bude ju to stáť toľko, ten celý balík, koľko dostane späť na materskej, ešte s nejakým malým niečím naviac a má o 3-tisíc eur viac na rodičáku. Čiže vďaka tomu vyššiemu materskému sa to dobrovoľné nemocenské poistenie vyložene po novom oplatí, to nie je žiadna reč, á, máme tu pána generálneho riaditeľa, takže ten by to, ten by sa o tieto veci a dopady mal ako prvý zaujímať.
Takže ešte raz, nie je to také jednoduché, ani pokiaľ ide o tie nadväzujúce veci, alebo o tie vízie, ako sa nám zvýši pôrodnosť, lebo ja si naopak myslím, že sa zníži, to len pre úplnosť tých, ktorí v dôvodovej správe predpokladajú, že na Slovensku sa spustí populačná explózia a ako to je úžasne spravodlivé voči tým ženám, ktoré pracovali.
Ešte jedna poznámka, tá žena vôbec nemusela pracovať, pretože my tu máme aj muža, ten pozmeňovací návrh pána kolegu Hegera je trošku zbytočný, pretože stačí, aby o rodičovský príspevok požiadal otec, oni sú v tomto rovnocenní a pokiaľ ten otec bol na materskej, matka vôbec nemusela byť, tak skrátka budú mať vyšší rodičák, pretože on ako oprávnená osoba, na materskej bol. A znovu sa vraciam do Sociálnej poisťovne, a tým pádom otcovia majú o to vyššiu motiváciu, aby na tú materskú chodili ešte viac, ešte viac. Čiže bolo by fajn, keby si niekto u vás uvedomil, aké je toto jednoduché, jednovetové riešenie, má v celku zaujímavé a možno aj celkom komplikované dopady.
Ďakujem.