Ďakujem. Takže hovoríme o mechanizme, o vzorci, ako nastaviť výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy na ďalšie obdobie, a predkladatelia navrhujú 60 % priemernej mzdy, ja tu už asi 5 minút predtým, ako bola prestávka, som hovoril o tom, aký rozdiel je medzi priemernou mzdou a mediánom.
Čiže ešte raz, mediánová mzda, to je taká mzda, kde presne polovica zamestnancov zarába menej a presne polovica zamestnancov zarába viac. A ja teda sa necítim byť najmúdrejším ekonómom na svete, ale tí múdrejší ekonómovia, ktorých rešpektujem, hovoria, že ak sa máme baviť o tom, že kto koľko zarába, a má sa to (zaznievanie gongu) nejakým spôsobom využiť rozumne, tak by sa, tak by sme sa mali orientovať na tú mediánovú mzdu.
No a teraz aby ste si to ani nemysleli náhodou, že teda ja hovorím o nejakých tých našich šikovných chlapcoch v tých rôznych ekonomických slovenských inštitútoch, no ja teraz hovorím napríklad o komisárovi Timmermansovi a ďalších ľuďoch z Európskej komisie, resp. z Európskeho parlamentu, z európskych štruktúr, pretože, pretože tá diskusia, tí, čo to trošku aspoň sledujete, tak viete, že tá diskusia o tzv. európskej minimálnej mzde je tu už niekoľko mesiacov, bola to svojím spôsobom aj téma pred voľbami do Európskeho parlamentu, a ak to aspoň trochu sledujem, možno nie celkom pozorne už teraz, tak nová Európska komisia za jednu z takých svojich pracovných úloh si zrejme dá aj to, aby bola vydaná smernica Európskej únie, Európskeho parlamentu k tejto európskej minimálnej mzde.
Chcem upozorniť, že to neznamená, že na území celej Európskej únie bude rovnako stanovená suma minimálnej mzdy, či to už bude 600, 800 alebo 1 000 eur mesačne, to je nezmysel, to jednoducho tak nemôže byť. Luxemburčania, tí majú minimálnu mzdu už teraz vyše 2 000 eur a krajiny ako Bulharsko, tí sú niekde na chvoste, majú nejakých 250 možno, čiže tam sú obrovské rozdiely a hovoriť o naozaj jednotnej sume na celom území, to je skrátka absolútne, absolútne od veci, ale ten návrh, ktorý sa začína nejako rysovať, je o tom, že v každej krajine by mal byť zákon, podľa ktorého je stanovená na území každého národného štátu minimálna mzda, lebo dnes neviem, či sedem, alebo koľko štátov Európskej únie takýto zákon jednoducho vôbec nemá, čiže aby tie zákony boli všade a aby tie zákony boli postavené tak, že tá minimálna mzda má byť najmenej, a tu máme potom ten predbežný formujúci sa návrh Európskej komisie, ktorý je 60 % mediánovej mzdy. Čiže pozor, nie 60 % priemernej, ale 60 % mediánu. Mediánu.
A ja teraz nebudem robiť preteky, že kto je tu múdrejší, či pán Tomáš, alebo pán Timmermans, to si nechajme na inokedy, len chcem upozorniť, že v Európskej únii je ten názor, ktorý sa sformuje, takýto, a, a naša koalícia, ktorá teda má štyroch europoslancov, mimochodom, v Európskom parlamente, je už dlhšie rozhodnutá, že takýto návrh podporí, a prenášame to teda už teraz, hoci bohviekedy a bohvieako tá smernica bude prijatá, prenášame to už teraz do nášho programu a našli by ste teda v ňom, že naša koalícia bude navrhovať minimálnu mzdu presne v tom duchu, ako ju presadzuje alebo bude navrhovať Európska komisia a Európsky parlament.
Ale pozor, to nie je všetko, znalci parlamentnej demokracie a pozorní sledovači diania v tejto snemovni vedia, že spolu s Mirom Beblavým sme už predkladali návrh, náš návrh na zavedenie vzorca pre minimálnu mzdu, stalo sa tak niekedy pred rokom a my sme už teda navrhli vzorec a ten znel 50 % priemernej mzdy. Keď si vezmete tak odhadom medián, aký je ten rozdiel medzi mediánom a priemernou mzdou, 50-60 %, ak si to trošku zvážite, skúste si to trochu nakresliť, ako sa hovorí, dať na papier, tak 50 % priemernej mzdy a 60 % mediánovej mzdy to je zhruba to isté. Netreba sa škriepiť o percento hore-dole, si myslím.
Čiže, čiže opakujem ešte raz. Pokiaľ ide o ten rýdzi vzorec, zdá sa, že Európska komisia presadí návrh 50, pardon, 60 % mediánu a my s tým budeme súhlasiť. To avizujem dopredu, že my budeme súhlasiť so 60 % mediánu, ak to príde ako návrh Európskej komisie. A sami to budeme aktívne presadzovať.
Druhá vec je ale, že my v druhej vete hovoríme, a tá druhá veta u pánov kolegov chýba, my v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový, odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a možno práve pri tých správach, ktoré prichádzajú v posledných týždňoch, ekonomický vývoj sa spomaľuje, ten ekonomický rast sa zastavuje a nevieme, čo bude o pol roka. Možno treba byť opatrnejší aj z pozície samotnej minimálnej mzdy, aj z pozície nejakého veľkého sľubovania, čo sa týka daní a odvodov, ale myslíme vážne, keď hovoríme, že súčasne so zavedením vzorca treba konečne systematicky nastaviť aj to, ako má vyzerať daňovo-odvodové zaťaženie tých najnižších miezd.
Čiže ideálny stav by bol, aby takýto zamestnanec neplatil vôbec nič. Ale tak, aby som nebol idealista, je tu, samozrejme, technická otázka, čo so sociálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne, pretože môj kritik, ja musím sám so sebou diskutovať, lebo niekedy tu človek naozaj nenájde kvalifikovaného kritika, môj dobrý kritik by povedal, no a ako potom ten dotyčný bude mať nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, keď nebude platiť žiadne odvody, a to je dobrá pripomienka, ale dobrá pripomienka, o ktorej sa dá diskutovať, lebo aj dnes máme systém nastavený tak, že máme odvodovú výnimku, kde teda môže zamestnanec rok neplatiť tieto odvody, a v úvodzovkách nikoho nezaujíma, že ten rok mu bude chýbať, a k tomuto by som sa naozaj nechcel dostať, že to takto dopadne, to nie je dobre, to jednoducho nie je dobre, to treba riešiť, dnes vám nepoviem ako.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tam je to úplne jasné. Sám SMER v roku 2015 priniesol ako súčasť vtedajšieho sociálneho balíčku, neviem, či sa na to ešte niekto pamätá, zavedenie tzv. odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá bola nastavená vtedy tak, že zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, neplatil žiadne zdravotné poistenie, a dokonca v tých časoch ho neplatil ani jeho zamestnávateľ. Čiže ten ušetril vlastne 10 % odvodov, ktoré platí inak zamestnávateľ na zdravotné poistenie. SMER to v roku 2015 priniesol, to bolo vtedy slávy, to bola taká tabuľa na takej tlačovke, tam fajka, aha, zrušili sme zdravotné odvody, zvýšili sme čistý príjem zamestnancov, ktorí zarábali málo. No jednoducho to bola super vec, treba sa k nej vrátiť, k odvodu. Odpočítateľnú položku máme stále v zákone o zdravotnom poistení, len ju treba prekonfigurovať. To znamená, treba ju nastaviť na výšku minimálnej mzdy, urobiť aj tam automat. Aj tam spravme automat, OOP rovná sa minimálna mzda, bodka. Keď sa v nejako roku zvýši minimálna mzda, tak sa automaticky zvýši aj OOP a ten zamestnanec neplatí zdravotné odvody. A takto to môže fungovať. Takto to môže fungovať, čiže za týmto si stojíme.
Pokiaľ ide o zamestnávateľa, ten dneska tú odvodovú odpočítateľnú položku využívať nemôže, sme, zdá sa, v ťažkých časoch, čiže takisto treba opatrne sa k tejto myšlienke vrátiť. Tu už naozaj sme sami opatrní, nechceme nič sľubovať. A pokiaľ ide o daň zamestnanca, tak bolo veľa rokov od roku 2004, odkedy sa urobili tie reformy, zaviedla sa odpočítateľná položka, dlhé roky. Zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, už štyri alebo päť rokov tú daň platí a platí ju vlastne stále viac a viac v pomere k svojmu príjmu, čiže aj percentuálne sa mu to daňové zaťaženie stále zvyšuje. Áno, prijali sme návrh dnes poslancov za MOST, ktorým sa tá nezdaniteľná časť o niečo zlepší, ale tie dane budú tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, platiť tak či tak.
Samozrejme, to nie je jednoduchá otázka, ja nechcem opakovať tú celú diskusiu, ktorá bola, súvisí to systémom podielových daní, so samosprávou a tak ďalej, treba to riešiť veľmi komplexne. Ale opakujem, nestačí sa baviť o minimálnej mzde, hrubej minimálnej mzde, my sa musíme baviť tak, že sa budeme baviť o čistej, výslednej minimálnej mzde, lebo to zamestnanec dostane na účet, resp. do peňaženky. Jeho nezaujíma, čo je kdesi v zákone alebo čo je kdesi na papieri. Jeho zaujíma suma, ktorá mu pristane na účte, a pokiaľ z nej platí vysoké odvody, vysoké dane, tak je to k ničomu. Napríklad to terajšie zvýšenie, ešte tu nemáme ten vzorec, ale máme ten bežný postup, ktoré sa chystá na 580 eur, z 520 na 580, ako avizuje ministerstvo práce, to zvýšenie dopadne tak, že keby nebolo toho zvýšenia daní, zvýšenia tej nezdaniteľnej časti, tak polovicu by si zobral zase štát na dani a odvodoch. Takto to bude len 40 %, ktoré si vezme štát, 60 % zostane zamestnancovi, ale rozumiete, nie je to smiešne, že my sa bavíme o tých najslabšie zarábajúcich zamestnancoch, pridáme im akože jedno euro, ale v skutočnosti im 40 centov z toho jedného, pridaného eura rovno zoberieme. To je taký zvláštny spôsob pridávania. A nám sa to nepáči. Ak pridáme, tak teda pridáme a neklameme tých zamestnancov.
Takže náš plán je ruka v ruke so zavedením vzorca naviazaného na medián mzdy, zároveň hovoriť o tom, že treba upravovať automaticky aj odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Treba ťahať hore nezdaniteľnú časť na daňovníka, tak ako to len najlepšie ide, samozrejme, so zmenou systému podielových daní, pokiaľ ide o samosprávy.
A ešte jedna poznámka v rámci tej minútky. Nie je celkom férové, keď sa pomerne zásadné návrhy takéhoto typu robia bez kvalifikovanej oponentúry, lebo oponentom nie sú len opoziční poslanci, oponentom je aj verejnosť, rôzne odborné organizácie, experti, ktorí by sa radi zúčastnili na diskusiách. Nemajú tú šancu, pokiaľ sa to podáva ako poslanecký návrh, ten priestor je obmedzený.
A po druhé nie je férové, ak na výhradu ministerstva financií, pozrite si materiály k tomuto zákonu, že nie sú vyčíslené dopady tohto návrhu ani z pohľadu občanov, ani z pohľadu štátu, ani z pohľadu napr. samospráv a štátu ako zamestnávateľa, ani na budúci rok, ani na ďalšie dva roky, tak vy na to nejakým spôsobom nereagujete. Ja som to tam nezaregistroval, že by tu niekde bol nejaký, koloval nejaký papier, kde by tie dopady boli uvedené. Nie je fér, po tretie, keď jednoducho nemáte nijakým spôsobom podložené, ako sa to zvýšenie minimálnej mzdy prejaví u zamestnávateľa, štátu, samospráv, rôznych povedzme zriaďovateľov sociálnych služieb, ktoré môžu byť pod samosprávami, môžu byť v súkromných rukách, to je jedno, jednoducho takéto návrhy majú veľmi vážne dopady. Samozrejme, naviazaním príplatkov za soboty, nedele, za nočnú prácu, to má sekundárne ďalšie dopady.
Tu je len vidieť, aká je to dôležitá veličina, taká jedna minimálna mzda, aký je to dôležitý parameter, a je nezodpovedné tú diskusiu zužovať len na nejaké kuloárne, neoficiálne debaty, na to, že nejaký opozičný poslanec tu povie nejaké výhrady, a dokonca a ani nereagujete na pripomienky ministerstva financií.
